Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a JUDr. Zuzany Slušnej v právnej veci žalobcu ATSI, spol. s r.o. so sídlom A. Sládkoviča 8, Prievidza, IČO 31 598 927, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101519548/2017 zo dňa 11. júla 2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100592275/2017 zo dňa 10.04.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 1 166,67 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 3 785,36 eur na sumu 2 618,69 eur.

2. Ako vyplýva z rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane, žalobcovi nebol uznaný nárok na odpočet DPH z faktúry č. 2016001 zo dňa 26.02.2016 za dodanie dreveného altánku, základ dane 5 833,34 eur, 20 % DPH 1 166,67 eur od dodávateľa PVD Invest, s.r.o. so sídlom Za Humnami 32, Nitra, IČO 47 160 055.

3. V priebehu administratívneho konania správca dane a žalovaný zistili, že predmetný zdaniteľný obchod mal byť uskutočnený na základe Zmluvy o dielo č. 01/2014 zo dňa 15.03.2014 medzi objednávateľom M. S. M. N. M. v zastúpení firmou ATSI spol. s r.o., Prievidza (žalobcom) a zhotoviteľom PVD Invest, s.r.o., Nitra. Predmetom zmluvy o dielo je výstavba rodinného domu na parc. č. 1734/116, k. ú. S. nad I.. Spoločnosť ATSI spol. s r.o., K. (žalobca) ako sprostredkovateľ mal so záujemcom M. S. M. N. M. uzatvorenú Dohodu o prevode finančných prostriedkov na stavbu rodinných domov zo dňa 15.03.2014, na základe ktorej bude sprostredkovateľ (žalobca) refakturovať záujemcovi (M. S. M. N. M.) faktúry od zhotoviteľa PVD Invest, s.r.o., Nitra, pričom faktúra č. 2016001 (sporná faktúra) je súčasťou dodania diela (rodinného domu) zhotoveného v zmysle predmetnej zmluvy. Pokiaľ ide konkrétne o drevený altánok, jeho zhotovenie vrátane nákupu materiálu zabezpečoval I. S.. Obchod s predmetným altánkom ako s predmetom zdaniteľného plnenia mal byť teda zrealizovaný v rámci obchodného reťazca nasledovne: a) I. S. Y., P. (dátum dodania 04.04.2016) - PVD Invest, s.r.o., Nitra (dátum dodania 26.02.2016) - ATSI spol. s r.o. Prievidza - M. S. M. N. M.

4. Výrobu tohto altánku vrátane nákupu materiálu (ako bolo vyššie uvedené) mal zrealizovať I. S. a následne ho fakturoval svojmu odberateľovi PVD Invest, s.r.o., Nitra faktúrou č. 1601 zo dňa 04.04.2016, základ dane 4 000 eur, 20 % DPH 800 eur. V prípade žalobcu je rozporuplná skutočnosť, že mu mal byť altánok dodaný skôr, ako bol vôbec vyrobený (takmer dva mesiace pre jeho zhotovením). Altánok bol totiž žalobcovi podľa spornej faktúry č. 2016001 zo strany dodávateľa PVD Invest, s.r.o., Nitra dodaný dňa 26.02.2016, pričom dodávateľovi PVD Invest, s.r.o., Nitra bol tento altánok dodaný subdodávateľom I. S. na základe faktúry č. 1601 až dňa 04.04.2016, teda takmer o dva mesiace neskôr.

X. Štefan S. pred správcom dane uviedol, že za nákup stavebného materiálu vynaložil 2 446,06 eur a rozdiel do fakturovanej sumy 4 800 eur s DPH predstavovala práca. I. S. ako zhotoviteľ altánku deklaroval nákup materiálnu na jeho zhotovenie pokladničnými dokladmi (ktoré po ich overení vykazovali známky fiktívnosti) nasledovne:

- fiktívny pokladničný doklad č. 36/498 z 22.12.2015 vystavený na spoločnosť STAVEBNINY Monolit s.r.o., základe dane 771,28 eur, 20 % DPH 154,26 eur, predmet „materiál strešná krytina Bramac klasik a strešná krytina Bramac plexi škridla“

- fiktívny pokladničný doklad č. 0040 z 11.12.2015 vystavený na spoločnosť STAVEBNINY Ing. Mário Richtárik, základ dane 358,50 eur, 20 % DPH 71,70 eur, predmet „materiál folia DELTA-REFLEX AL parotesna 75 m2 a folia JF D special 75m2“

- fiktívny pokladničný doklad č. 0028 z 25.11.2015 vystavený na spoločnosť STAVMAT STAVEBNINY s.r.o., základe dane 493,28 eur, 20 % DPH 98,66 eur, predmet „drevené hranoly 120x120 a drevené dosky 25x150“

6. Záver o fiktívnosti vyššie uvedených pokladničných dokladov vyplynul zo zistenia, že tieto pokladničné doklady predložené správcovi dane I. S. sa nenachádzali v kontrolných záznamoch z elektronických registračných pokladní spoločností STAVEBNINY Monolit s.r.o., STAVEBNINY Ing. S. V., STAVMAT STAVEBNINY s.r.o.. Vychádzajúc z uvedených fiktívnych pokladničných dokladoch, materiál na nich deklarovaný je vo výške 1 947,68 eur s DPH. Podľa tvrdenia I. S. bol na výrobu altánku použitý materiál v celkovej hodnote 2 446,06 eur s DPH, čo znamená, že takmer 80 % sumy dodaného stavebného materiálu je deklarovaná fiktívnymi pokladničnými dokladmi. I. S. sa nevedel vyjadriť, prečo sa doklady z elektronických pokladníc nenachádzajú v kontrolných záznamoch spoločností, od ktorých nakúpil tovar. K dodaniu tovaru I. S. uviedol, že tento mu doviezol údajne istý pán S., jeho priezvisko však uviesť nevedel, nemal na neho ani žiaden kontakt. K svojej podnikateľskej činnosti I. S. pred správcom dane uviedol, že nezamestnáva žiadnych zamestnancov ani „dohodárov“, účtovníctvo si vedie sám, používa kancelárske priestory na adrese Za humnami 35, Nitra.

7. Miestnym zisťovaním bola potvrdená reálna existencia predmetného dreveného altánku. K zhotoveniu altánku I. S. uviedol, že na uvedenú prácu nemá odbornú spôsobilosť a túto nemajú ani X. N. a G. D., ktorí mu pri zhotovení altánku pomáhali.

8. Konateľ spoločnosti PVD Invest, s.r.o., Nitra, X. N. pred správcom dane vypovedal, že jeho spoločnosť vykonáva výstavbu rodinných domov a stavebných prác rôzneho druhu. V roku 2015 mala spoločnosť pravdepodobne dvoch „dohodárov“ (stavebných robotníkov), účtovníctvo si viedol sám. Odbornú spôsobilosť v oblasti stavebníctva nemá, odborné práce vykonávali „dohodári“, G. D. a I. S.. K spornej faktúre č. 2016001 uviedol, že materiál na drevený altánok zabezpečil I. S. s tým, že ho aj skladal. Na spomínaného pána S., ktorý mal doviezť materiál na altánok, nemá žiaden kontakt, ako konkrétne fungovalo dodanie tovaru nevedel X. N. uviesť, nakoľko všetko zabezpečoval I. S..

9. Ďalším šetrením bolo preukázané, že ani spoločnosť PVD Invest, s.r.o., Nitra, ani I. S. nepodali Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti poskytnutých jednotlivým zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse, ktorým by deklarovali zamestnávanie zamestnancov (aj na dohodu) za roky 2014 až 2016, teda aj keď obidva daňové subjekty boli registrované na dani z príjmov zo závislej činnosti, zamestnancov nezamestnávali a daň z príjmu zo závislej činnosti za zamestnancov neodvádzali.

10. Konateľ žalobcu Ing. M. N. pred správcom dane uviedol, že hlavným predmetom činnosti žalobcu je prenájom nehnuteľností a obchodná činnosť. Má dvoch zamestnancov na hlavný pracovný pomer, vlastní byt, pozemok, osobné motorové vozidlo a kancelárske priestory má na adrese A. N. X, K..

11. Správca dane a žalovaní uzavreli, že v spornom prípade bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého nebolo spochybnené skutočné dodanie altánku, ale spochybnený bol pôvod materiálu a dodanie diela dodávateľom uvedeným na faktúre, t.j. spoločnosťou PVD Invest, s.r.o., Nitra, ktorá mala predmetné dielo obstarať u subdodávateľa diela I. S.. Sporná faktúra č. 2016001 zo dňa 26.02.2016 nemá zákonom predpísané náležitosti, neobsahuje IČ DPH dodávateľa PVD Invest, s.r.o., Nitra, konateľ dodávateľa PVD Invest, s.r.o., Nitra nemal kvalifikačné predpoklady na dodanie stavebných prác, ani žiadnych zamestnancov a rovnako ani jeho subdodávateľ I. S. a doklady, ktorými bol preukazovaný nákup materiálu (80 %), boli falošné. Ak teda I. S. nenakúpil materiál na výrobu altánku, nemohol ho dodať spoločnosti PVD Invest, s.r.o., Nitra a ten následne žalobcovi. Ani spoločnosť PVD Invest, s.r.o., Nitra a ani I. S. podľa evidencie správcu dane neodviedli do štátneho rozpočtu daň z dodania altánku. Vznik daňovej povinnosti zo zdaniteľných obchodov je viazaný na ich reálnosť a jednou z týchto skutočností je fakt, že dodávateľ a subdodávateľ v rámci obchodného reťazca musí byť schopný preukázať, že disponuje formálnym alebo materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu svojej obchodnej transakcie, pretože tá vytvára predpoklad, na ktorom je pojem podnikanie založené. Ak sa zistí, že pôvod tovaru nie je možné v reťazci preukázať a tiež ho nie je možné preukázať ani u subdodávateľa (prostredníctvom účtovných a daňových záznamov), pochybnosti o obchode sú na strane správcu dane oprávnené a je na žalobcovi tieto pochybnosti vyvrátiť, pokiaľ chce byť vo svojich tvrdeniach úspešný. Samotné faktúry a pokladničné doklady bez preukázania ich opodstatnenosti sú v dokazovaní pri uplatňovaní práv v zmysle nepostačujúce. 12. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu a namietal, že mu neboli známe skutočnosti ohľadne dodávateľa a subdodávateľa a jeho subjektívna vedomosť nebola nijako dokázaná, pričom dodávateľ mu dodal aj komponenty nábytkárskeho charakteru (kuchynskú linku a vstavané skrine) a ak tieto správne orgány nevylúčili z nadmerného odpočtu, tak u dodania dreveného altánku by mala byť situácia rovnaká. Je toho názoru, že správca dane a žalovaný si vykladajú jeho dôkaznú povinnosť extenzívne a považoval za nelogické, aby preukazoval svoju nevedomosť, teda niečo čo neexistuje. Žalobca taktiež zdôraznil, že správne orgány nespochybnili materiálnu existenciu plnenia a ani jeho dodanie a za tejto situácie nemôže za to, že dodávateľ jeho dodávateľa nemal doklady o tom, ako nadobudol materiál potrebný k zhotoveniu altánku.

13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia a zopakoval skutkové zistenia, na základe ktorých vo veci rozhodol. Zdôraznil, že je absurdné že X. N., konateľ daňového subjektu PVD Invest s.r.o., Nitra, ktorý je dodávateľom žalobcu, na základe ústnej dohody o vykonaní prác vykonával práce pre subdodávateľa I. S., ktorý mu tieto práce fakturoval, pričom ani jeden z nich nemá na tieto práce odbornú spôsobilosť. Taktiež žalovaný zdôraznil časové nezrovnalosti ohľadne dodania tovaru v zmysle vystavených faktúr. V neposlednom rade žalovaný poukázal na to, že platiteľom predložená faktúra č. 2016001, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane, nemá náležitosti faktúry podľa § 74 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, neobsahuje identifikačné číslo pre daň zdaniteľnej osoby, pod ktorým tovar alebo službu dodala, t. j. neobsahuje IČ DPH dodávateľa PVD Invest s.r.o., Nitra.

14. Vo veci už bolo rozhodnuté tunajším krajským súdom rozsudkom č.k. -70 zo dňa 17. januára 2018 tak, že krajský súd správnu žalobu zamietol. Na základe podanej kasačnej sťažnosti však Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd svojím rozsudkom sp. zn. zo dňa 21. januára 2020 uvedený rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s tým, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď v preskúmavanej veci nerozlišoval, či dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu alebo žalovaného. Taktiež krajskému súdu vytkol, že jeho rozsudok nespĺňa zákonnú požiadavku presvedčivého a zrozumiteľného odôvodnenia.

15. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom

rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu ( S.s.p.), dospel správny súd jednomyseľne ( ) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta ( S.s.p.).

16. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

17. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

18. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

19. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

20. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

21. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.

22. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

23. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných

skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

24. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

25. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

26. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 ). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.

27. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. -17).

28. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).

29. Podľa , právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

30. Podľa , platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

31. Podľa , právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

32. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.

33. Pred posúdením podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že žalobca napadol správnou žalobou rozhodnutie žalovaného len v rozsahu neuznaného odpočtu DPH vo výške 1 166,67 eur z faktúry č. 2016001 zo dňa 26.02.2016, a to len v časti za dodanie dreveného altánku, základ dane 5 833,34 eur, 20 % DPH 1 166,67 eur od dodávateľa PVD Invest, s.r.o., Nitra.

34. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodu deklarovaného spornou faktúrou, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že predmetný drevený altánok dodal žalobcovi dodávateľ uvedený na spornej faktúre (PVD Invest, s.r.o., Nitra) je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou kasačného súdu.

35. Ani dodávateľ žalobcu (PVD Invest, s.r.o., Nitra) a ani jeho subdodávateľ (I. S.) nemali žiadne predpoklady (ani kvalifikačné, ani materiálne, ani personálne) na zhotovenie a dodanie predmetného dreveného altánku. Na uvedenú prácu nemali odbornú spôsobilosť ani I. S. a ani konateľ spoločnosti PVD Invest, s.r.o., Nitra, X. N.. Žiaden z nich v rozhodnom období nezamestnával žiadnych zamestnancov, čo nesvedčí o ich ekonomickej aktivite. V posudzovanom prípade bol taktiež spochybnený samotný nákup materiálu na zhotovenie altánku, keď I. S., ktorý mal na starosti zaobstaranie materiálu, predložil falošné doklady o jeho nákupe, pričom o jeho dodaní vedel len to, že mu ho doviezol istý pán S.. Už len na základe tejto skutočnosti (že I. S. nenakúpil materiál na výrobu altánku) je len jeden logický záver, že bez nakúpeného materiálu nemohol I. S. zhotoviť drevený altánok, nemohol ho dodať spoločnosti PVD Invest, s.r.o., Nitra a táto následne žalobcovi. Výrazné pochybnosti

spôsobuje i časový nesúlad dodávky altánku. Altánok mal byť zhotovený až niekedy v apríli 2016 (I. S. ho dodal spoločnosti PVD Invest, s.r.o., Nitra dňa 04.04.2016), pričom žalobca deklaroval spornou faktúrou jeho dodanie už vo februári 2016, konkrétne dňa 26.02.2016 (v čase, kedy altánok neexistoval). Pozornosti krajského súdu (tak ako aj správcovi dane a žalovanému) neuniklo, že sporná faktúra nemá ani zákonom predpísané náležitosti.

36. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že v danom prípade sa nepotvrdilo, že altánok dodal žalobcovi dodávateľ PVD Invest, s.r.o., Nitra v súčinnosti so subdodávateľom I. S., krajský súd sa s týmto záverom v celom rozsahu stotožňuje. Pochybnosti o reálnosti deklarovaného obchodu sú jednoznačne opodstatnené, nakoľko dodávateľ žalobcu PVD Invest, s.r.o., Nitra ako i subdodávateľ I. S. ekonomickú činnosť v predmetnom reťazci len predstierali. Pri existencii takýchto pochybností možno ustáliť, že v posudzovanom prípade išlo o zneužitie objektívneho daňového práva a takýto výkon práva na podnikanie nepožíva právnu ochranu. S ohľadom na odôvodnené pochybnosti o reálnosti sporného obchodu vyplývajúce z viacerých vykonaných dôkazov a vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje, nemohol byť nárok na odpočet DPH zo spornej faktúry v sume 1 166,67 eur v zdaňovacom období marec 2016 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. a a pre odpočet DPH.

37. Žalobné námietky krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Nestotožnil sa s ospravedlňujúcim tvrdením žalobcu, že mu neboli známe skutočnosti ohľadne jeho dodávateľa a subdodávateľa a ani s tvrdením, že nemôže za to, že subdodávateľ nemal doklady o nadobudnutom materiáli. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom úniku (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa krajského súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť nielen o pôvode tovaru, ale aj o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia. Na základe uvedeného potom nemohol krajský súd akceptovať žalobcovu námietku o jeho nevedomosti, s akými (nezodpovednými) subjektmi obchodoval. Taktiež sa krajský súd nestotožnil s námietkou, že správca dane a žalovaný vykladajú dôkaznú povinnosť žalobcu extenzívne. Správny súd sa otázkou dôkazného bremena, jeho rozloženia a dokazovania v daňovom konaní podrobne zaoberal v bodoch 19 až 23 a ďalej v bode 27 tohto rozsudku. Rozhodovacou praxou kasačného súdu je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Rovnako sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že splnil svoju dôkaznú povinnosť tým, že disponuje existenciou materiálneho plnenia a tomu zodpovedajúcimi faktúrami a teda, že pokiaľ nie je spochybnená materiálna existencia plnenia, nemôže žalobca zodpovedať za nedostatky na strane jeho dodávateľa a subdodávateľa. Naopak, ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je

získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornou faktúrou, teda či žalobca nadobudol tovar od dodávateľa označeného na spornej faktúre. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný. Ako nedôvodná námietka je i úvaha žalobcu, že pokiaľ správca dane nevylúčil z nadmerného odpočtu dodanie kuchynskej linky a vstavaných skríň (pri ktorých komoditách je rovnaká situácia), nemal z nadmerného odpočtu vylúčiť ani dodanie altánku. V tejto súvislosti je potrebné si hlavne uvedomiť, že predmetom súdneho prieskumu je len časť faktúry č. 2016001 zo dňa 26.02.2016, a to len v predmete dodania „dodanie dreveného altánku“, základ dane 5 833,34 eur, 20 % DPH 1 166,67 eur od dodávateľa PVD Invest, s.r.o., Nitra. Predmetom súdneho prieskumu nie je dodávka kuchynskej linky a vstavaných skríň, nakoľko v tomto rozsahu nebolo rozhodnutie žalovaného napadnuté a ani žalobca nebol vo vzťahu dodávky kuchynskej linky a vstavaných skríň ukrátený na svojich právach, keďže odpočet DPH z týchto komodít správca dane žalobcovi priznal. Dôvody, prečo správca dane a žalovaný neuznali nadmerný odpočet vo vzťahu k predmetnému altánku sú z napadnutého rozhodnutia žalovaného zrejmé a sú taktiež popísané i v tomto rozsudku.

38. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

39. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

40. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).