Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Tos/13/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a JUDr. Mariána Mačuru, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15.07.2020, v trestnej veci odsúdeného A. D., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 27.05.2020 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného A. D..

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1, 2 Tr. zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. D. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 31.05.2012 a rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 10.02.2014.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú následne aj bližšie písomne odôvodnil. Uviedol, že si uvedomil, že svoj trestný čin nepopiera, skutok spáchal a ľutuje ho. V prípade prepustenia sľubuje, že už trestné činy páchať nebude.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že ods. A. D. vykonáva dva tresty odňatia slobody. Ako to správne okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne uvádza, tieto tresty mu boli uložené jednak trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 31.05.2012 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona vo výmere 9 mesiacov a jednak rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 10.02.2014 za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona vo výmere 7 rokov (ide o trest súhrnný, ktorým bol súčasne zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 20.06.2013). Na výkon týchto trestov odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom však uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19.03.2019 došlo k zmene spôsobu výkonu trestu preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Uvedené tresty odňatia slobody odsúdený vykonáva od 05.08.2013, pričom koniec nariadených trestov má predpokladaný na 24.03.2021 (do výkonu trestu odňatia slobody v sp. zn. mu bola započítaná doba výkonu väzby od 25.06.2013 do 05.08.2013).

Okresný súd náležitým spôsobom zisťoval, či sú v danom prípade splnené zákonom požadované podmienky pre to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a aj odcitoval ust. § 66 ods. 1 písm. a), b) Tr. zákona, ktoré tieto podmienky upravujú.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že osoba odsúdená za prečin môže byť súdom podmienečne prepustená na slobodu po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody a osoba odsúdená za zločin po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že odsúdený výkonom polovice trestu odňatia slobody za prečin a dvoch tretín trestu odňatia slobody za zločin dňa 09.07.2018 splnil formálnu podmienku týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Ako správne konštatuje okresný súd v napadnutom uznesení, uvedené nie je možné konštatovať aj ohľadom splnenia materiálnych podmienok, ktoré zákon požaduje pre možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného ( o výkone trestu odňatia slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.

Plnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov krajský súd v danom prípade dospel k záveru, že u odsúdeného A. D. uvedené materiálne podmienky splnené nie sú.

Z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS D., kde tresty v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, vyplýva, že aj keď v súčasnosti je jeho správanie a vystupovanie voči personálu ústavu na požadovanej úrovni a až na jeden nedostatok príkazy a pokyny nadriadených plní, tak na tejto úrovni jeho správanie nebolo počas celého výkonu trestu. Odsúdený si totiž nie vždy plnil svoje povinnosti na požadovanej úrovni a voči normám a predpisom platiacim vo výkone trestu sa niekoľkokrát previnil a to najmä nedovoleným kontaktovaním s inými odsúdenými, opakovane fajčil mimo vyhradený priestor, nedodržiavaním časového rozvrhu dňa, neustrojenosťou, prenášaním stravy z jedálne, či fyzickým konfliktom s iným odsúdeným. Až po päťročnom pobyte v „C“ diferenciačnej skupine si svojim správaním vytvoril podmienky na zmiernenie diferenciačnej skupiny na skupinu „B“. K zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením zo stredného do minimálneho stupňa stráženia došlo až 19.03.2019. Počas celého výkonu trestu odňatia slobody bol iba trikrát disciplinárne odmenený, z toho dvakrát v roku 2019, teda po vykonaní časti trestu potrebnej pre podmienečné prepustenie.

Už z týchto skutočností je zrejmé, že svojim správaním počas výkonu trestu odsúdený nepreukázal polepšenie, ale že zlepšenie jeho správania je len prispôsobením sa výkonu trestu odňatia slobody za účelom dosiahnutia podmienečného prepustenia.

Nepriaznivá je aj resocializačná prognóza odsúdeného a to vzhľadom na nekritický postoj k svojej trestnej činnosti, ktorý prezentoval aj na verejnom zasadnutí pred okresným súdom, na jeho dosiahnuté vzdelanie, mentálnu úroveň, recidívu, dlhodobú nezamestnanosť a nedostatočný príjem. Riziko sociálneho zlyhania sa u odsúdeného tak do budúcna javí ako vysoké.

Výrazne negatívne skutočnosti týkajúce sa osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života vyplývajú aj z odpisu registra trestov a z pripojených spisov o odsúdeniach A. D.. V odpise registra trestov má odsúdený 16 záznamov pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom už v minulosti bolo na neho opakovane pôsobené aj výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Je zrejmé, že odsúdený už v minulosti 03.06.2003 bol aj podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a následne opäť páchal trestnú činnosť, o čom svedčia následné záznamy v odpise registra trestov.

Z týchto skutočností je zrejmé, že od A. D. nie je možné očakávať, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Vzhľadom na uvedené musí aj krajský súd konštatovať, že záver okresného súdu v tom smere, že odsúdený nespĺňa zákonom požadované podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, je správny.

Krajský súd preto sťažnosť odsúdeného podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.