Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-28-2024.pdf
PDF · 96.03 KB
Case nature
Subarea
2Cob/28/2024
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore navrhovateľa: AB AUTO, spol. s r.o., ul. Starinská, 066 01 Humenné, IČO: 36 451 380, zastúpený: JUDr. Henrietou Danišovou, advokátom, J. Alexyho 7, 841 01 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 17 448 565, proti odporcovi: JUDr. Ľuboš Bajužík, so sídlom kancelárie Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Udavské, 067 31 Udavské, IČO: 00 696 790, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 10. januára 2024, č. k. 23Cb/188/2023 - 167, takto
rozhodol:
I. Mení uznesenie Okresného súdu Prešov z 10. januára 2024, č. k. 23Cb/188/2023 - 167 vo výroku I. a II. tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Mení uznesenie Okresného súdu Prešov z 10. januára 2024, č. k. 23Cb/188/2023 - 167 vo výroku III. tak, že odporcovi nepriznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
III. Odporcovi priznáva proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
I. Uložil odporcovi povinnosť zložiť do úschovy Okresného súdu Prešov sumu 93.786,54 eur v lehote do 5 dní od právoplatnosti uznesenia.
II. Určil, že na vydania predmetu úschovy vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 7Cb/22/2018 bude oprávnená tá strana sporu, v ktorej prospech súd právoplatne rozhodne.
III. Priznal navrhovateľovi voči odporcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ návrhom, ktorý doručil dňa 18.12.2023 sa domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil odporcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Udavské, 067 31 Udavské, IČO: 00 696 790 zložiť sumu 93.786,54 eur do úschovy súdu do 5 dní odo dňa doručenia uznesenia a náhrady trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Humenné rozsudkom z 23.3.2023, č. k. 7Cb/22/2018 – 788 zaviazal odporcu ako správcu na zaplatenie 93.786,54 eur s príslušenstvom v prospech navrhovateľa, voči ktorému podal odporca odvolanie. Uvedená peňažná suma predstavuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto nie je pohľadávkou voči konkurznej podstate, nakoľko ide o kúpnu cenu obdŕžanú odporcom z neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2008, ktorej predmet (nehnuteľnosti) nemohol byť a nemal byť zaradený do konkurznej podstaty úpadcu a to
s poukazom na § 68 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“). Odporca bol takzvanou povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Zb. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného, takýto úkon je neplatný. Napriek tejto skutočnosti správca uzatvoril s navrhovateľom dňa 27.2.2008 kúpnu zmluvu, pričom rozhodnutie Správy katastra Humenné o povolení vkladu vlastníckeho práva navrhovateľa do katastra nehnuteľností č. V420/2008 zo dňa 27.3.2008 bolo následne zrušené.
3. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia deklaroval obavu reálnej hrozby, ktorá spočíva v tom, že odporca môže siahnuť na peňažné prostriedky z kúpnej ceny obdŕžanej od navrhovateľa vo výške 93.786,54 eur. Navrhovateľ z konkurzného spisu vedeného na Krajskom súde v Košiciach sp. zn. 2K/63/1995 (správne sp. zn. 2K/563/1995, poznámka odvolacieho súdu) zistil, že nárok navrhovateľa na vrátenie kúpnej ceny je ohrozený. Príjmy úpadcu boli v roku 2008 v sume 4.265.000,- Sk /141.729,09 eur/, vrátane obdŕžanej kúpnej ceny od navrhovateľa. Podľa špecifikácie zo dňa 10.9.2021, náklady konkurzu za roky 2008 - 2020 predstavujú sumu 42.619,21 eur, bez nákladov za roky 2021 -2023. Rozdiel medzi príjmami úpadcu a nákladmi k 31.12.2020 je 99.109,88 eur.
4. Ďalej navrhovateľ uviedol, že neodkladné opatrenie sa javí ako najvhodnejší prostriedok na ochranu práv navrhovateľa, zabráni tomu, aby uspokojenie pohľadávky navrhovateľa bolo sťažené alebo dokonca úplne zmarené (exekúciu voči úpadcovi a nútený výkon rozhodnutia nemožno viesť) a zároveň sa zabránilo produkovaniu ďalších súdnych sporov, čo všetko je v súlade s hospodárnosťou konania, ako aj poslaním súdu poskytnúť spravodlivosť oprávnenej osobe. Nariadené neodkladné opatrenie zložením peňažných prostriedkov do úschovy na súde neovplyvní postavenie odporcu, nakoľko tento od počiatku vedel o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.2.2008 a dôsledkov s tým spojených, teda že peniaze z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy si nemôže ponechať a musí ich vrátiť navrhovateľovi.
5. Navrhovateľ dôvodil, že zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia nie je možné podľa § 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), nakoľko naň treba nahliadať rovnako ako na exekučné záložné právo, ktoré podľa § 167f ods. 4 ZKR vyhlásením konkurzu zaniká (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.04.2022, č. k. III. ÚS/235/2022).
6. Súd prvej inštancie v odseku 24. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, ktoré listinné dôkazy predložil navrhovateľ.
7. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia právne posúdil podľa ustanovenia § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2 písm. b), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1, 2, § 333, § 334 C.s.p., ktoré upravujú nariadenie neodkladného opatrenia, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu a neodkladným opatrením je možné uložiť strane, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia; ale zároveň aj tej strane, aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov.
9. Konštatoval súd prvej inštancie, že navrhovateľ disponuje doposiaľ nie právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Humenné zo dňa 23.03.2023, č. k. 7Cb/22/2018 - 788, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť vydať navrhovateľovi sumu 93.786,54 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.9.2018 a trovy konania. Navrhovateľ naliehavosť úpravy pomerov a obavu odôvodnil
tým, že exekúcia vzhľadom na špecifickosť prejednávanej veci nemôže prebiehať, čo je pravdou, vzhľadom na to, že odporca je úpadca. Taktiež, podľa informácií získaných navrhovateľom, podľa výpisu z účtu odporcu, rozdiel medzi príjmami a výdavkami úpadcu bol k 31.12.2020 v sume 99.109,88 eur, iné peňažné prostriedky nemá.
10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je namieste, aby kúpnu cenu vo výške 93.786,54 eur odporca zložil do úschovy súdu. Týmto postupom bude učinené zadosť rozptýleniu obavy navrhovateľa z ohrozenia, že mu nebude vrátená kúpna cena. Zároveň toto opatrenie nie je neprimerané vo vzťahu k odporcovi, pretože suma 93.786,54 eur nepatrí do konkurznej podstaty, v čom spočíva špecifickosť veci, o ktorej rozhodoval Okresný súd Humenné a Krajský súd v Prešove. Uviedol súd prvej inštancie, že pri rozhodovaní vychádzal z rozsudku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť sumu 93.784,54 eur (správne má znieť 93.786,54 eur – poznámka odvolacieho súdu), aj keď nie je právoplatný. Do okamihu, než súd vo veci právoplatne rozhodne, nebude odporca oprávnený s peňažnými prostriedkami nakladať, preto nie je voči nemu žiadnym spôsobom na ujmu, ak peňažnú sumu odovzdá do úschovy súdu.
11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal voči neúspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že napádané uznesenie nemá oporu v zákone, je nejasné, nepreskúmateľné a zároveň nevykonateľné.
13. Odporca namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní, keďže pri predaji nekonal ako súkromná osoba, ale ako správca konkurznej podstaty, na základe záväzného pokynu konkurzného súdu. Sumy, ktorej sa navrhovateľ domáha nikdy neprijal do svojho vlastníctva, preto mu ani nevznikla povinnosť ju vydať, resp. deponovať do súdnej úschovy. Ako správca konkurznej podstaty podlieha dozoru konkurznému súdu, veriteľskému výboru, resp. veriteľom úpadcu a bez ich záväzného pokynu nemôže zložiť peniaze do súdnej úschovy, teda nemôže navrhovateľom požadovaným spôsobom nakladať s finančnými prostriedkami, ktoré patria úpadcovi. Navrhovateľ pri uzatvorení kúpnej zmluvy vložil kúpnu cenu na účet úpadcu, teda iba úpadca by mohol byť žalovaným subjektom a osobou povinnou z neodkladného opatrenia. Finančné prostriedky nepatria odporcovi, ale úpadcovi. Preto je nariadené neodkladné opatrenie nevykonateľné.
14. Odporca ďalej poukázal, že v záhlaví napádaného uznesenia, pri označení subjektu odporcu je uvedené „IČO: 48485357_00367“, ktoré nepatrí ani správcovi konkurznej podstaty, ani úpadcovi. Z uvedeného dôvodu je uznesenie súdu prvej inštancie nejasné a nepreskúmateľné. Navrhovateľ zároveň neuvádza, akým spôsobom je vrátenie sumy 93.786,54 eur ohrozené. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nebolo jasné, že táto je absolútne neplatná. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ dostatočne hodnoverne neosvedčil nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov; neodôvodnil ani naliehavosť potreby nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a neosvedčil ani bezprostrednosť ohrozenia jeho práv takej intenzity, že by bolo nevyhnutne potrebné okamžité zabezpečenie ich súdnej ochrany ním požadovaným spôsobom.
15. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že odvolanie podal správca JUDr. Ľuboš Bajužík ako fyzická osoba, čo vyplýva z jeho obsahu, preto je potrebné odvolanie odmietnuť, resp. potvrdiť ako vecne správne. Dôvodil, že úpadcu navonok zastupuje správca konkurznej podstaty, vrátane v súdnych sporoch. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil obavu navrhovateľa a reálnu hrozbu na jeho právach, čo vyplýva aj z podaného odvolania. Zároveň vec správne právne posúdil a presvedčivo odôvodnil.
16. Odporca v odvolacej replike uviedol, že odvolanie podal ako správca konkurznej podstaty úpadcu, čo vyplýva z jeho obsahu. Vyjadrenie k odvolaniu je navyše vzájomne rozporné.
17. Navrhovateľ v odvolacej duplike uviedol, že odporcom je úpadca, v mene ktorého koná správca konkurznej podstaty. Navrhovateľ nikdy nežaloval správcu konkurznej podstaty, žaloval úpadcu. Ďalej zotrval na svojej argumentácii, že peňažná suma, ktorú má odporca vydať titulom bezdôvodného obohatenia a ktorú žiada zložiť do súdnej úschovy nie je pohľadávkou voči konkurznej podstate.
Pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 27.2.2008 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom nemohli byť podľa § 68 ods. 1 ZKV zaradené do konkurznej podstaty úpadcu. Preto ani kúpna cena nemôže byť súčasťou konkurznej podstaty, teda súčasťou majetku úpadcu. Odporca iba odďaľuje rozhodnutie, čo zadáva dôvodnú pochybnosť, či peniaze, ktoré odporcovi - úpadcovi patriť nemohli, o čom odporca vie, vôbec má, hoci nakladať s nimi nikdy nemohol a nemal.
18. Odvolací súd, skôr než prejednal podané odvolanie zisťoval, či toto odvolanie, bolo podané oprávnenou osobou, keďže to namietal navrhovateľ.
19. Z obsahu spisu je zrejmé a medzi stranami nebolo sporné, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 5.11.1997, sp. zn. 2K/563/1995 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Udavské (ďalej len „úpadca“) podľa právnej úpravy ZKV, ktorého správcom je JUDr. Ľuboš Bajužík.
20. Podľa § 14 ods. 1 ZKV, vyhlásenie konkurzu má tieto účinky: oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu (písm. a/); súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, možno začať na návrh správcu alebo podaním návrhu proti správcovi (písm. c/).
21. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že ako odporca (strana) je označený JUDr. Ľuboš Bajužík, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Udavské v konkurze, IČO: 00 697 790, čo zodpovedá aj označeniu odporcu v záhlaví napádaného uznesenia súdu prvej inštancie. Zároveň z obsahu odvolania vyplýva, že toto podal JUDr. Ľuboš Bajužík – správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Udavské, čo je uvedené v texte samotného odvolania, v jeho záhlaví a napokon aj na jeho konci pri podpise, ktorý je opatrený odtlačkom pečiatky správcu s uvedením značky správcu, pod ktorou je evidovaný a to: „S 1309“. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že odvolanie podala strana sporu, odporca, ktorým je správca konkurznej podstaty úpadcu podľa § 14 ods. 1 písm. c) ZKV. Preto námietka navrhovateľa, že odvolanie proti napádanému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal JUDr. Ľuboš Bajužík nie ako správca konkurznej podstaty úpadcu, ale ako „fyzická osoba“, nie je dôvodná, preto odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. b) C.s.p. neodmietol.
22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
23. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie odporcu, odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu, bolo posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.
24. Neobstojí námietka odporcu o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní, keďže v konaní vystupuje na strane odporcu ako správca konkurznej podstaty, čo zodpovedá zákonnej úprave § 14 ods. 1 písm. c) ZKV. V konaní svedčí pasívna legitimácia správcovi a nie úpadcovi. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia správne označil ako odporcu správcu konkurznej podstaty, preto jeho následné tvrdenia o tom, že odporcom je úpadca nezodpovedajú obsahu spisu a ani zneniu ZKV.
25. Pokiaľ odporca ďalej namietal, že v záhlaví napádaného uznesenia, pri označení subjektu odporcu je uvedené aj „IČO: 48485357_00367“, ktoré nepatrí ani správcovi konkurznej podstaty, ani úpadcovi, odvolací súd udáva, že ide o zjavnú chybu v písaní, ktorá sama o sebe nespôsobuje jeho nejasnosť a nepreskúmateľnosť. Zo záhlavia napádaného rozhodnutia vyplýva jednoznačná identifikácia odporcu – správcu ako aj to, o správcu ktorého úpadcu ide.
26. Z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami nie je sporné, že navrhovateľ v osobitnom konaní uplatnil voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda pohľadávku titulom vrátenia kúpnej ceny, ktorú uhradil na základe kúpnej zmluvy z 27.2.2008, ktorou
mu boli odpredané nehnuteľnosti v konkurznom konaní úpadcu, čo schválil konkurzný súd opatrením z 26.2.2008 a ktorých sa napokon nestal vlastníkom.
27. Podľa § 6 ods. 1 ZKV, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu (ďalej len „podstata“).
28. Podľa § 6 ods. 2 ZKV, podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové hodnoty (ďalej len „majetok“), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok.
29. K tvrdeniam navrhovateľa, že pohľadávka na (vydanie) vrátenie bezdôvodného obohatenia nie je pohľadávkou proti podstate, nezodpovedá právnemu režimu ZKV, podľa ktorého ustanovenia § 6 ods. 2, konkurznú podstatu tvorí majetok (vrátane peňažných prostriedkov), ktorý sa nadobudol počas konkurzu. Je nesporné, že až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu došlo k uzatvoreniu spornej kúpnej zmluvy a kúpna cena bola uhradená na účet (v prospech) konkurznej podstaty úpadcu. Ak by tomu tak nebolo, odporcovi ako správcovi konkurznej podstaty by nesvedčila pasívna legitimácia v spore. Napokon aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Humenné, sp. zn. 7Cb/22/2018, na ktoré sám navrhovateľ poukazoval (strana 22, ods. 34) vyplýva, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia navrhovateľa sa týka majetku podliehajúcemu konkurzu.
30. Odvolací súd zvýrazňuje, že konkurzný súd uskutočňuje celé konkurzné konanie. Súčasťou konkurzného konania je aj fáza speňažovania podstaty. Aj keď väčšinu úkonov, ktorými sa podstata speňažuje, robí správca podstaty, robí ich ako subjekt zúčastnený na konkurznom konaní a v rámci tohto konania. Správca v konkurznom konaní postupuje relatívne samostatne, jeho činnosť však podlieha aj kontrole konkurzného súdu. V rámci dohľadu môže súd postup správcu usmerňovať pokynmi podľa § 12 v spojení s § 66b ZKV.
31. Konkurzné konanie, tak ako každé súdne konanie, je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh, môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Do súdneho konania nemôže zasahovať žiaden iný súd (s výnimkou súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku), ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Usmerňovať činnosť správcu podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Rozhodnutím vydaným v inom súdnom konaní nie je možné správcovi podstaty ukladať povinnosti, ktorými by sa upravoval jeho postup v konkurznom konaní. Takýto postup by mohol viesť k situácii, že by správcovi boli dané vzájomne si odporujúce pokyny. Neodkladným opatrením vydaným v inom konaní preto nemožno správcovi uložiť povinnosť, tak ako sa toho domáhal navrhovateľ v navrhovanom neodkladnom opatrení. Takéto neodkladné opatrenie by bolo neprípustným zásahom do iného konania.
32. Dôvodne preto odporca namietal v podanom odvolaní, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu podlieha dozoru (konkurznému súdu) a preto jeho postup v konkurznom konaní nie je možné upraviť v inom súdnom konaní, teda spôsobom, ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť správcovi konkurznej podstaty na základe navrhovaného neodkladného opatrenia.
33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, dospel odvolací súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie, ani na jeho zrušenie, preto ho odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako žiadal navrhovateľ, neboli splnené. Navrhovateľ má samozrejme možnosť brániť sa iným spôsobom, zásah súdu do tohto vzťahu navrhovaným neodkladným opatrením nie je za danej situácie však opodstatnený.
34. Pretože odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., zmenil aj závislý výrok III., o trovách konania v konaní na súde prvej inštancie a rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolací súd nepriznal úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, keďže mu žiadne trovy prvoinštančného konania nevznikli a priznal úspešnému odporcovi plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný navrhovateľ. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie, samostatným uznesením.
35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).