Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/133/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Vidovou v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpenému zástupcom JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Komenského 3, o zaplatenie sumy 189,03 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 222,17 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 135,53 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne: zo sumy 46,32 eur od 19.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 23,95 eur od 19.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 32,33 eur od 20.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 32,93 eur od 19.10.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta. III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.1 Návrhom na vydanie platobného rozkazu došlým Okresnému súdu Banská Bystrica 9.7.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 189,03 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne: zo sumy 46,32 eur od 19.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 28,94 eur od 19.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 57,12 eur od 20.9.2016 do zaplatenia, zo sumy 37,92 eur od 19.10.2016 do zaplatenia, zo sumy 18,73 eur od 19.11.2016 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 222,17 eur. 1.2 Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovak Telekom, a.s.) uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení dodatku. Na základe nej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Právny predchodca žalobcu sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Žalovanému boli zo strany právneho predchodcu žalobcu podľa uzavretej zmluvy poskytnuté 2

služby, ktoré vyúčtoval faktúrami. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu vystavené faktúry, pričom ten ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. Keďže žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní, žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Okrem toho si žalobca uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 222,17 eur vypočítanú nasledovne: Zmluvná pokuta = základ - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa . Dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. 2. Vo veci bol 2.8.2019 Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalobca na výzvu upomínacieho

súdu, aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa (ďalej len „“), oznámil, že súhlasí s pokračovaním v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Podľa o upomínacom konaní sa preto platobný rozkaz zrušil a vec bola postúpená na pokračovanie v konaní Okresnému súdu Trenčín. 3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená postupom podľa , nevyjadril. 4.1 Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal riadne a včas zástupcu žalobcu a žalovaného. Na pojednávanie sa nedostavil zástupca žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť svojho klienta ospravedlnil, súhlasil s tým, aby súd rozhodol vo veci v ich neprítomnosti. Nedostavil sa ani žalovaný napriek tomu, že na pojednávanie bol predvolaný riadne a včas fikciou doručenia podľa . Súd mu predvolanie zaslal na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR ( v spojení s ), pričom zásielka s predvolaním sa súdu vrátila ako nedoručená 28.5.2020. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Za týchto okolností súd podľa vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu. 4.2 Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi navrhnutými žalobcom. Žalovaný nemal žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a rozhodol o žalobe. 4.3 Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že bola uzavretá 31.5.2016 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Právny predchodca žalobcu sa ňou zaviazal poskytovať žalovanému dojednané služby a žalovaný sa zaviazal predovšetkým platiť riadne a včas cenu za poskytovanie služieb. V zmluve sa okrem iného žalovaný zaviazal, že počas doby viazanosti (v danom prípade po dobu 24 mesiacov) odo dňa uzavretia zmluvy: i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom vo vzťahu ku každej službe poskytovanej podľa tejto zmluvy, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, a ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. Za porušenie záväzku viazanosti bol označený úkon: a) výpoveď zmluvy účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, b) žiadosť o prenesenie 3

telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy o poskytovaní hlasovej služby počas dojednanej doby viazanosti, c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom po 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Základ pre výpočet zmluvnej pokuty bol v zmluve uvedený v piatich rôznych sumách, podľa toho či bol dojednaný balík dvoch alebo troch služieb a či k porušeniu záväzku viazanosti došlo v prípade jednej, dvoch, resp. troch služieb z dojednaného balíka služieb. Konečná suma zmluvnej pokuty mala byť vypočítaná podľa vzorca: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ pre výpočet zmluvnej pokuty), ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. 4.4 Faktúrou č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 46,32 eur so splatnosťou XX.X.XXXX, pričom uvedená suma predstavovala len cenu poskytnutých služieb. Faktúrou č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 28,94 eur so splatnosťou XX.X.XXXX, pričom z tejto sumy suma 23,95 eur predstavovala cenu poskytnutých služieb a suma 4,99 € poplatok za upomienku (účtovaný bez DPH). Faktúrou č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 57,12 eur so splatnosťou XX.X.XXXX, pričom z tejto sumy suma 32,33 eur predstavovala cenu poskytnutých služieb, suma 4,99 € poplatok za upomienku (účtovaný bez DPH) a suma 19,80 eur poplatok za obmedzenie služby - neplatenie (účtovaný s DPH). Faktúrou č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 37,92 eur so splatnosťou XX.XX.XXXX, pričom z tejto sumy suma 32,93 eur predstavovala cenu poskytnutých služieb a suma 4,99 € poplatok za upomienku (účtovaný bez DPH). Faktúrou č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 18,73 eur so splatnosťou XX.XX.XXXX, pričom uvedená suma predstavovala len zostatok neuhradeného poplatku za prerušenie služby - neplatenie (účtovaný s DPH). Faktúrou č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 222,17 eur so splatnosťou XX.X.XXXX titulom zmluvnej pokuty. 5.1 Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať

príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme. 5.2 Podľa , a v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 4

5.3 Podľa , , a spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 5.4 Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 5.5 Podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. 6. V prvom rade súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, ktorú mal za preukázanú z oznámenia o postúpení pohľadávky a nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu o jeho doručení žalovanému. 7.1 Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili 31.5.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa (ďalej len „zmluva o poskytovaní verejných služieb“ alebo len „zmluva“). Zároveň má zmluva aj charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa , keďže v samotnej zmluve bol žalovaný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalobca nepreukázal ani netvrdil opak. 7.2 Na základe nej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému dohodnuté služby pripojenia k verejnej sieti a s tým súvisiace služby. Žalovaný napriek svojej zákonnej i zmluvnej povinnosti neuhradil fakturované ceny za poskytnutie služieb vo výške 135,53 eur (46,32 eur + 23,95 eur + 32,33 eur + 32,93 eur). Súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 135,53 eur. 7.3 Keďže sa žalovaný neuhradením faktúr za ceny poskytnutých služieb riadne a včas dostal do omeškania, patrí žalobcovi nárok aj na úroky z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti tej - ktorej faktúry. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania so platnosťou faktúr bola 0,00 %, preto výška úroku z omeškania je v posudzovanom spore vzhľadom k dátumu uzavretia zmluvy po 1.2.2013 vo výške 5,00 % podľa a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení. Súd preto žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 5

7.4 O splatnosti prisúdeného nároku súd rozhodol podľa . Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

7.5 Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 53,50 eur, ktorá predstavovala trikrát účtovaný poplatok za upomienku vo výške 4,99 eur, jedenkrát účtovaný poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 19,80 eur (vrátane DPH) a jedenkrát účtovaný zvyšok poplatku za prerušenie služby

- neplatenie vo výške 18,73 eur. Rozhodol tak z dôvodu, že poplatky účtované v jednotlivých faktúrach žalobca nepreukázal. K žalobe nedoložil žiaden listinný dôkaz, z ktorého by dojednanie týchto poplatkov medzi zmluvnými stranami vyplývalo. Žalobca teda nepreukázal základ nároku na tieto poplatky a ani jeho výšku a neuniesol tak dôkazné bremeno. 7.6 Aj keby žalobca v tomto smere dôkazné bremeno uniesol, nepriznanie nároku v tejto časti je odôvodnené tým, že tieto poplatky majú základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke spôsobujúcej značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatky nevystihujú možné náklady veriteľa súvisiace s vykonaním úkonu, ktorý bol tým - ktorým poplatkom spoplatnený, ale v rozhodujúcej miere (ak nie až výlučne) predstavujú „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas a riadne v súlade so zmluvou vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky, ktorá v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady. Výška týchto poplatkov výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že v tomto prípade nejde o poplatky, ktoré súvisia s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi, o ktoré má spotrebiteľ záujem, ale o poplatky určené výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. Uvedené poplatky sú spojené výlučne s činnosťou dodávateľa vykonávanou len v jeho záujme, a preto by tieto mali pokrývať maximálne náklady dodávateľa spojené s tou - ktorou činnosťou. Tieto poplatky, ak by aj boli súčasťou nejakého sadzobníka, resp. cenníka, nespĺňali by požiadavku ich individuálneho dojednania. Súdu je zo svojej rozhodovacej činnosti známe, že súdy Slovenskej republiky už opakovane vyhlásili obdobné i identické zmluvné dojednania právneho predchodcu žalobcu či iných mobilných operátorov za neprijateľné, dokonca niektoré z nich znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedli aj vo výroku rozsudku. 7.7 Súd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal nároku na zaplatenie neuhradenej zmluvnej pokuty vo výške 222,17 eur. V tejto časti bola žaloba nedôvodná, pretože nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol skutkovo zdôvodnený. Žalobca neopísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si zmluvnú pokutu uplatňuje. Súd vo veci nariadil pojednávanie (aj keď by inak boli splnené podmienky na rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania), ktorého sa však žalobca nezúčastnil, a teda sám seba pripravil o možnosť doplnenia skutkových tvrdení na žiadosť súdu podľa . Žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu v žalobe odôvodnil len odkazom na vzorec výpočtu zmluvnej pokuty a konštatovaním, že dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Neuviedol ani to, ako zmluvnú pokutu vypočítal, aký bol základ zmluvnej pokuty (v zmluve bolo dojednaných päť rôznych súm), akým spôsobom žalovaný porušil zmluvnú povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dohodnutá, kedy sa tak stalo a pod. Súd nemôže len na základe odkazu na vzorec výpočtu zmluvnej pokuty posúdiť opodstatnenosť žalovaného nároku na zaplatenie neuhradenej zmluvnej pokuty. 6

8. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania ( ). Žalovaný bol úspešný v prevažnej časti, konkrétne v časti o zaplatenie sumy 275,67 eur, v ktorej súd žalobu zamietol. Čistý úspech žalovaného činí 34,08 % celkovo uplatňovaného nároku a predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom vo veci (67,04 %) a neúspechom vo veci (32,96 %). Aj keď bol žalovaný v prevažnej časti úspešný, náhradu trov konania mu súd nepriznal. Rozhodol tak z dôvodu, že žalovanému žiadne trovy konania vzniknúť nemohli, pretože doposiaľ sa v konaní nijako nebránil. výslovne nerieši situáciu, akým spôsobom má byť rozhodnuté, keď strane, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania nevznikli. Súd preto s použitím aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu, ak sa rozhodne priamo tak, že sa jej náhrada trov konania neprizná. Rozhodnutie najskôr postupom podľa o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno 7

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.