Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19Co-162-2019.pdf
PDF · 71.19 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/162/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu: E., zastúpeného D., proti žalovanému: E., zastúpenému I., o zaplatenie 3.500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske z 2. júla 2019 č. k. 3C/42/2018-57 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.500,- eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 01.01.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 04.10.2016 došlo medzi nimi k uzavretiu ústnej zmluve o pôžičke. Sporné nebolo ani to, že žalovaný vrátil žalobcovi dňa 18.05.2017 sumu 500,- eur. Medzi stranami však bola sporná výška pôžičky, keď žalobca tvrdil, že žalovanému požičal sumu 4.000,- eur, kým žalovaný tvrdil, že mu žalobca požičal len 500,- eur. Výzvou zo dňa 07.12.2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu 3.500,- eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Súd pri rozhodovaní vychádzal z výpovede svedkyne A. P., družky žalobcu, ktorá uviedla, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 4.000,- eur. Túto sumu svedkyňa osobne prerátala a dala do sáčka, ktorý žalobca odovzdal žalovanému. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný nesporoval tvrdenie žalobcu, že uvedenú sumu má vrátiť do dvoch mesiacov od poskytnutia pôžičky. Právne súd prvej inštancie zdôvodnil svoje rozhodnutie ustanoveniami § 517 ods. 2, § 657 Občianskeho zákonníka.
2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne odovzdanie a prevzatie sumy 4.000,- eur žalovanému. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal výlučne z výpovede svedkyne A. P., ktorá uviedla, že sumu 4.000,- eur osobne prerátala a dala do sáčka, ktorý žalobca odovzdal žalovanému. Svedkyňa pritom na pojednávaní vypovedala, že nevie, či peniaze žalobca odovzdal v sáčku, alebo mu odovzdal len holé peniaze. Svedkyňa sa od miesta odovzdania pôžičky nachádzala niekoľko metrov a aj podľa vlastných slov nepočula, o čom sa strany sporu rozprávali. V osobe svedkyne ide o blízku osobu žalobcu a jej výpoveď vzhľadom na túto skutočnosť je podľa žalovaného potrebné vyhodnotiť ako nevierohodnú. Tvrdenie žalobcu o odovzdaní sumy 4.000,- eur žalovaný zásadne poprel. Je pravdou, že žalobca mu dňa 04.10.2016 poskytol pôžičku vo výške 500,- eur, pričom priamo pri odovzdaní peňazí nebola prítomná žiadna iná osoba. Požičanú sumu, tak ako uvádza žalobca, žalovaný vrátil žalobcovi prevodom na jeho účet dňa 18.05.2017. Žalovaný zdôraznil, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.500,- eur s príslušenstvom neuznáva a žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie postupoval správne, objektívne a zákonne. Žalovaný v konaní pred súdom neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim tvrdeniam. Podľa žalobcu žalovaný účelovo klame a zavádza súd tým, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke na 4.000,- eur. Svedkyňa A. P. pred súdom vypovedala pravdu a potvrdila, že účastníci uzavreli dohodu o pôžičke 4.000,- eur a že vie o telefonáte žalovaného žalobcovi, či by mu nepožičal sumu 4.000,- eur. Ona osobne predtým, ako žalobca odovzdal žalovanému sumu 4.000,- eur, tieto peniaze prerátala. V aute pred bytom žalovaného ich odovzdala žalobcovi a tieto peniaze boli v papierovom sáčku. Svedkyňa osobne videla zo vzdialenosti pár metrov, že žalobca odovzdal žalovanému peniaze, sumu 4.000,- eur. Žalovaný pred súdom prvej inštancie nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz, jeho tvrdenia sú len účelovou obranou, aby sa vyhol povinnosti zaplatiť žalobcovi 3.500,- eur. Aj SMS komunikácia medzi účastníkmi konania už aj po vrátení čiastky 500,- eur potvrdzuje, že žalovaný si je vedomý dlhu, prezentuje vôľu a záujem vrátiť pôžičku a vyrovnať žalobcovi všetko. Súd prvej inštancie mal teda podľa žalobcu k dispozícii nesporné dôkazy a na tom základe dospel k správnemu skutkovému zisteniu.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
5. Okrem výpovede svedkyne A. P. (k tomu viď nižšie, bod 6 tohto odôvodnenia) súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie aj na tom, že žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcu, že uvedenú sumu má vrátiť do dvoch mesiacov od poskytnutia pôžičky. Pokiaľ mal súd prvej inštancie na mysli to, že išlo o skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré druhá protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP), odvolací súd sa s takýmto právnym záverom súdu prvej inštancie nestotožnil. Žalovaný od začiatku (už v odpore proti platobnému rozkazu) tvrdil, že predmetom pôžičky nebola suma 4.000,- eur, ale len suma 500,- eur, ktorú žalobcovi vrátil, teda žalovaný popieral tvrdenie žalobcu, že žalovanému požičal sumu 4.000,- eur. Za tejto procesnej situácie dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý mal (pre svoj úspech v spore) preukázať, že žalovanému požičal (odovzdal) nie 500,- eur, ale 4.000,- eur.
6. Svedkyňa A. P. na pojednávaní dňa 02.07.2019 uviedla, že ona dávala peniaze do papierového sáčka, v aute ich dala žalobcovi, išlo o 4.000,- eur. Súčasne však uviedla, že nevie, či žalobca odovzdával tieto peniaze žalovanému so sáčkom, alebo holé peniaze, videla to „zo vzdialenosti pár metrov“, stála „kúsok odtiaľ“ na chodníku, kde sa po vystúpení z auta prechádzala. Nepočula, o čom sa pri preberaní peňazí účastníci rozprávali. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ svedkyňa nepočula rozhovor medzi stranami sporu pri odovzdávaní pôžičky, znamená to, že k nim nebola blízko („kúsok odtiaľ“ resp. „pár metrov“ sú veľmi neurčité pojmy), a teda k odovzdaniu peňazí nedošlo „za prítomnosti svedkyne“, ako tvrdil žalobca. To, že svedkyňa prepočítala peniaze v aute a odovzdala ich v papierovom sáčku žalobcovi, nepreukazuje, že žalobca takto peniaze aj odovzdal žalovanému. Svedkyňa sama uviedla, že sa na chodníku „prechádzala“ a nevie, či žalobca odovzdával peniaze žalovanému so sáčkom, alebo holé peniaze. Súd prvej inštancie tejto podstatnej okolnosti nevenoval pozornosť. Z výpovede svedkyne nebolo zrejmé, či to nevie preto, že to nevidela, alebo preto, že si na to nepamätá, v každom prípade však pokiaľ svedkyňa nevie uviesť takúto podstatnú okolnosť odovzdania peňazí, ktorého mala byť očitým svedkom (pričom - ako tvrdí - sama tieto peniaze pripravovala a dávala do papierového sáčka), spochybňuje to jej spôsobilosť vidieť resp. inak na mieste zhodnotiť, akú presnú sumu žalobca žalovanému odovzdal. Ak súd prvej inštancie z takejto výpovede svedkyne (bez doplňujúcich otázok od žalobcu, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno) vyvodil potvrdenie odovzdania sumy 4.000,- eur žalovanému, tento záver bol prinajmenšom predčasný.
7. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jeho tvrdenia potvrdzuje SMS komunikácia medzi stranami, žiadnu SMS komunikáciu súdu nepredložil.
8. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku nesprávneho posúdenia dôkazného bremena nevykonal ďalšie dôkazy, pričom by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie umožní stranám navrhnúť ďalšie dokazovanie a následne podľa výsledku dokazovania vo veci znova rozhodne. Súd prvej inštancie v novom rozsudku rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).