Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13C-29-2024.pdf
PDF · 94.27 KB
Case nature
Subarea
13C/29/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobcu: O. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX C., zastúpený: A.. Z. S., bytom S. K. prachárni XX, XXX XX C., proti žalovanému: D. K. S., s.r.o., so sídlom: S. XX, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, sa žalobca domáhal, aby súd zriadil v jeho prospech záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaných na: a) F. vlastníctva č. XXXX vedených X. úradom C., katastrálny odbor pre k.ú. N., obec: BA- m.č. H. Z., okres C. P., a to:
- pozemky registra „C“: parc. č. XXXX/X o výmere X m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere X m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: záhrada,
- stavba so súp. č. XXXXX, druh stavby: Q. dom, popis stavby: Q.. dom-Q. B, o X byt. jednotkách, postavený na pozemkoch na parc. č. XXXX/X, na parc. č. XXXX/X, na parc. č. XXXX/XX, v ktorom sa nachádzajú byt č.1, s podielom na spol. častiach a spol. zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXX, byt č.X s podielom na spol. častiach a spol. zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXXX/XXXXX, byt č. X s podielom na spol. častiach a spol. zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkuXXXXX/XXXXX
- nebytové priestory: priestor č.X s podielom na spol. častiach a spol. zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX, priestor č. X s podielom na spol. častiach a spol. zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXX b) F. vlastníctva č. XXXX vedených X. úradom C., katastrálny odbor pre k.ú. N., obec: BA- m.č. H. Z., okres C. P., a to:
- pozemky registra „C“: parc, č, XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie c) F. vlastníctva č. XXXX vedených X. úradom C., katastrálny odbor pre k.ú. N., obec: BA- m.č. H. Z., okres C. P., a to:
- pozemky registra „C“: parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXXX/XX o výmere XX mX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere XXmX, druh pozemku: záhrada, parc. č. XXXX/XX o výmere X m2, druh pozemku: záhrada.
2. Návrh žalobca odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody a s výslovným súhlasom vlastníka, žalovaného začal od mesiaca júl XXXX užívať nehnuteľnosti zapísané na F. vlastníctva č. XXXX, č. XXXX a XXXX pre katastrálne územie N., a to konkrétne byt č.3. T. umožnil žalobcovi predmetný byt užívať, sprístupnil žalobcovi prístupové kódy k predmetnej nehnuteľnosti a umožnil mu vniesť do predmetnej nehnuteľnosti jeho osobné a pracovné veci, umožnil mu predmetný byt zariadiť nábytkom, nakoľko išlo o nezariadený byt v stave holobytu. V septembri XXXX po návrate zo zahraničnej služobnej cesty sa však žalobca do predmetnej nehnuteľnosti nevedel dostať, nakoľko žalovaný, bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia, výzvy, svojvoľne zmenil prístupové kódy, ktoré žalobcovi odmietol poskytnúť a od tej doby, napriek snahám žalobcu odmietal prístup a užívanie predmetnej nehnuteľnosti a zároveň bezdôvodne zadržoval osobné veci žalobcu ako aj osobné veci jeho priateľky. Uvedenú situáciu sa žalobca opakovane intenzívne snažil riešiť vyvolávaním osobných stretnutí, žiadostí o sprístupnenie možnosti užívať predmetnú nehnuteľnosť ako aj žiadosťami a urgenciami o umožnenie prístupu k osobným veciam žalobcu a ich prevzatiu, nakoľko ide o veci veľkej materiálnej hodnoty. Dostal odmietavú odpoveď bez zdôvodnenia. Nakoniec žalovaný začal podmieňovať umožnenie vstupu žalobcu do predmetnej nehnuteľnosti a jej užívanie v zmysle predchádzajúcej dohody tým, že si žalobca vysporiada akési nedoplatky za spotrebované energie, pričom výška tohto nedoplatku mala byť cca XX.XXX G., neskôr navýšená suma na XX.XXX G., pričom jej vyčíslenie bolo značne zmätočné, neurčité, vyčíslené ručne písanými číslami, bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia a preukázania reálnosti. Napriek tejto skutočnosti žalobca súhlasil s úhradou takto vyčíslených nedoplatkov a dokonca navrhol žalovanému, že mu okamžite po sprístupnení prístupových kódov uhradí XX.XXX G., aby mal žalovaný ešte finančnú rezervu. Vzápätí žalovaný prišiel s požiadavkou, že tieto prístupové kódy žalobcu sprístupní a umožní mu užívanie predmetnej nehnuteľnosti ak spoločnosť C. O., s.r.o. (predtým B., s.r.o.), P.: XX XXX XXX alebo priamo žalobca odkúpi predmetný byt č.3, nakoľko menovaná spoločnosť a žalovaný boli a sú vo viacerých nevysporiadaných obchodných vzťahoch a predmetné odkúpenie by malo zabezpečiť ich vysporiadanie. Nakoľko však požiadavky žalovaného boli pre spoločnosť žalobcu neprijateľné, nedošlo k dohode o odkúpení. Na žiadosť žalobcu o prevzatie aspoň jeho osobných vecí opätovne dostal odmietavú odpoveď a prístup do bytu mu nebol umožnený ani za účelom prevzatia osobných vecí. Na preukázanie tej skutočnosti, že v predmetnom byte mal žalobca veci veľkej materiálnej hodnoty uviedol príkladmo, nie však úplne ich zoznam: Pánske náramkové hodiny X. K. XXX F. G., titánové scénou XX.XXX G., S. náramkové hodiny D. F1 F. edition gold scénou XX.XXX G., S. náramkové hodiny S. F. C. s hodnotou XX.XXX G., pánske náramkové hodiny B. S. Q. X. X. keramické s hodnotou XX.XXX G., 3x L. love náramok zlatý žltej farby v hodnote XX.XXX G., 2x hodiny panské náramkové C. zelenej farby v hodnote XX.XXX G., luxusné pánske a dámske oblečenie značiek F. witton, L., Z., M., C. a iné, vinotéka s luxusným alkoholom, trezor s hotovosťou, bitcoiny, firemné obchodné doklady, technické preukazy áut (žalobcova spoločnosť je obchodníkom s luxusnými osobnými motorovými vozidlami). T. mal podozrenie, že žalovaný úmyselným odmietaním sprístupnenia predmetnej nehnuteľnosti žalobcu sa pokúša zakryť tú skutočnosť, že umožnil vstup do predmetnej nehnuteľnosti tretej osobe a umožnil tak dostať sa k osobným veciam žalobcu, resp. sám tieto veci odcudzil. T. sa obrátil na Mestský súd Bratislava IV, ktorý nariadil neodkladné opatrenie v konaní vedenom pod sp.zn. XXC/XX/XXXX a uložil žalovanému povinnosť sprístupniť byt č. X dňa XX.XX.XXXX za účelom odnesenia si hnuteľných vecí vo vlastníctve žalobcu. M. XX.XX.XXXX za prítomnosti právneho zástupcu žalovaného, bol žalobcovi umožnený vstup do predmetnej nehnuteľnosti. Po vstupe do predmetnej nehnuteľnosti žalobca konštatoval, že predmetný byt je zbavený všetkých vecí, ktoré do neho žalobca vniesol a to vrátane vybavenia, z predmetnej nehnuteľnosti boli odcudzené tak všetky osobné veci žalobcu, vrátane vnútorného vybavenia bytu ako TV prijímače, nábytok, trezor a ostatné vecí, ktorých zoznam žalobca upresňuje a vyčíslená predbežná hodnota odcudzených vecí je XXX.XXX G. až XXX.XXX G.. X. po zistení uvedenej skutočnosti, žalobca kontaktoval príslušné oddelene policajného zboru, kde nahlásil podozrenie zo spáchania trestného činu. G. dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hod bol zápisnične vypočutý vo veci na obvodnom oddelení PZ, konanie je vedené pod spisovou značkou X.-XXXX/NMZ-BX - XXXX, pričom konajúcim príslušníkom PZ bol žalobca informovaný, že vzhľadom k výške škodovej udalosti bude vec postúpená z dôvodu príslušnosti na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave, pričom v súčasnej dobe je spis už pridelený na Okresné riaditeľstvo policajného zboru Bratislava, odbor kriminálnej polície. Žalobca zistil z verejne dostupných zdrojov (kataster nehnuteľností), že na majetok žalovaného bolo zriadené záložné právo, pričom v poznámke bol vyznačený začiatok výkonu predmetného záložného práva. Následne došlo k zmene záložného veriteľa, pričom došlo k navýšeniu hodnoty
- záväzku žalovaného voči novému záložnému veriteľovi. Je zrejmé, že žalovaný je vo finančných
ťažkostiach, ktoré sa snaží riešiť zmenou záložného veriteľa a prefinancovaním už splatného záväzku, nakoľko tento nie je schopný v dohodnutých lehotách plniť a snaží sa získať čas, aby nedošlo k realizácii záložného práva aj za cenu navýšenia svojho záväzku. O zlej finančnej situácii žalovaného nasvedčuje aj tá skutočnosť, že prefinancovanie splatného záväzku už druhýkrát realizoval nie klasickým preúverovaním etablovanými bankovými domami, ale prostredníctvom nebankových subjektov, pričom s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je zrejmé, že podmienky poskytnutia finančných prostriedkov sú pre žalovaného ekonomicky nevýhodné a vzhľadom k získaným informáciám o jeho podnikateľských aktivitách až likvidačné. Vychádzajúc z informácii z verejne dostupných zdrojov finstat.sk je zrejmé, že spoločnosť nevykazuje dlhodobo žiadny zisk, dokonca v rokoch XXXX až XXXX mala nulové tržby a hoci za rok XXXX vykazuje tržby vo výške XXX.XXX G. dosiahla stratu a to vo výške XX.XXX G. a jej celková zadlženosť je XX,XX %. Aj vzhľadom k uvedeným informáciám je zrejmé, že jediným aktívom žalovaného je predmetná nehnuteľnosť. N. nato, že žalovaný svojim protiprávnym konaním spôsobil vznik škody a to buď priamo alebo tým, že umožnil tretej osobe odcudziť veci žalobcu, odmieta prijať zodpovednosť za takéto protiprávne konanie a uhradiť škodu, ktorá jeho konaním žalobcovi vznikla, nenavrhol ani len čiastočné uhradenie spôsobenej škody, so žalobcom nekomunikuje, ale najmä vzhľadom na účelové konanie žalovaného a reálne existujúci stav má žalobca dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená, preto na zabezpečenie jeho peňažných pohľadávok je nevyhnutné zriadenie záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného navrhovaným zabezpečovacím opatrením. Záložné právo pritom nebude žiadnym spôsobom obmedzovať žalovaného v užívacom práve a nebude mu ním spôsobená žiadna iná ujma, nakoľko na predmetnej nehnuteľnosti už viazne záložné právo iného záložného veriteľa.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný pripojil nasledovné listiny: prehľad o žalovanom zo stránky finstat.sk, zápisnicu o notárskej úschove listín N XXX/XXXX, U XX/XXXX, V. Z. súdu C. IV, č.k. XXC/XX/XXXX-XX, zápisnica o výsluchu osoby sp.zn. X.-XXXX/NMZ-BX-XXXX, trestné oznámenie M. T., trestné oznámenie žalobcu, doklady o kúpe hnuteľných vecí, e-mailová komunikácia zástupcu žalobcu, potvrdenie spoločnosti C. L.-Q., s.r.o.
4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
6. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 329 ods.1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.
12. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
13. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako aj z priložených listín a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V prvom rade nie je osvedčená existencia peňažnej pohľadávky, ktorej zabezpečenie sa má zriadením záložného práva na majetku žalovaného zabezpečiť. Žalobca vo svojom návrhu príkladmo uvádza zoznam vecí, ktoré mal v byte žalovaného, ktorý užíval na základe ústnej dohody od júla XXXX do septembra XXXX a po tom, čo mu žalovaný zamedzil prístup do bytu bez uvedenia dôvodu, následne po umožnení vstupu do bytu na základe nariadeného neodkladného opatrenia, tieto v byte nenašiel. Žalobca neuviedol v návrhu kompletný zoznam vecí, ich hodnotu a ani neuviedol akým titulom mu vznikla voči žalovanému pohľadávka, zo znenia návrhu si súd odvodil, že ide o pohľadávku titulom náhrady škody. Rovnako žalobca neuviedol výšku jeho peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená zriadením záložného práva na majetku žalovaného. Žalobca len uviedol, že predbežná hodnota odcudzených vecí je XXX.XXX G. až XXX.XXX G., z čoho si súd opäť odvodil, že žalobca má pravdepodobne na mysli pohľadávku v tejto odhadovanej výške. Existencia peňažnej pohľadávky, resp. aspoň jej minimálna výška však musí byť osvedčená, aby súd mohol poskytnúť zabezpečovacím opatrením jej ochranu. Žalobca nijakým spôsobom nešpecifikoval, akým spôsobom túto približnú výšku pohľadávok stanovil, keďže hodnota príkladmo uvedených vecí s danou výškou v súčte ani nekorešponduje. Navyše predložené doklady o kúpe niektorých hnuteľných vecí sú vystavené na tretie osoby, čo žalobca nijako neodôvodnil.
14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
15. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj zo súdneho spisu a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že okrem nepreukázania existencie peňažnej pohľadávky, žalobca neosvedčil ani predpoklady potrebné na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, konkrétne neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný vykonal akékoľvek kroky smerujúce k znižovaniu hodnoty jeho majetku. Zmena v osobe záložného veriteľa, ktorý má zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach sama o sebe nemá vplyv na znižovanie hodnoty majetku. Rovnako ani financovanie prostredníctvom nebankových subjektov. Žalobca netvrdil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku, uviedol len, že došlo k zmene záložného veriteľa na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného, pravdepodobne z dôvodu prefinancovania pôžičky resp. úveru nebankovým subjektom, čo samo o sebe neznamená, že majetok žalovaného sa znížil resp. že žalovaný vykonáva úkony k jeho zníženiu. Ani žalobcom tvrdené finančné ťažkosti žalovaného neboli osvedčené, nakoľko predložené
verejne dostupné listiny z katastra nehnuteľností a zo stránky finstat.sk, tvrdenia nepreukazujú. Koniec koncov, vznik záložného práva môže byť (a častokrát aj je) spojený s finančnými transakciami, čo znamená zvýšenie príjmov žalovaného a teda aj zvýšenie predpokladu splnenia svojich záväzkov voči tretím subjektom. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Samotná existencia záložného práva nepreukazuje úmysel žalovaného zbaviť sa majetku. Iná situácia by nastala, ak by žalovaný začal bezodplatne (alebo za neodôvodnene nízku cenu) prevádzať majetok na tretie subjekty, čo by bolo možné vyhodnotiť ako konanie vedúce k zmenšovaniu jeho majetku, resp. k zbavovaniu sa majetku, čo by následne zakladalo obavu z budúceho ohrozenia exekúcie. Žalobca okrem vyššie uvedenej skutočnosti (existencia nových záložných práv k nehnuteľnostiam) v návrhu neuviedol ďalšie relevantné skutočnosti, ktoré by mali osvedčovať, že prípadná budúca exekúcia voči žalovanému môže byť ohrozená. Obdobný záver sa dá vyvodiť aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 741/2017 zo dňa XX.XX.XXXX.
16. Nad rámec súd dodáva, že žalobca nepredložil žiadne listiny resp. ani netvrdil, aká je hodnota nehnuteľností žalovaného, na ktorých navrhoval zriadiť záložné právo tak, aby mal súd možnosť posúdiť primeranosť zásahu, aby nevznikol zjavný nepomer.
17. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný procesný úspech, preto mu proti neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanému nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že mu v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.