Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoE/33/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Poprad, so sídlom Ul. 1. Mája 4053/24, 058 01 Poprad, IČO: 30807484, proti povinnému: N. C., G.. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX A. A. Z., o vymoženie 1.514,45 eura a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. -16 zo dňa 17.04.2019 takto

rozhodol:

Zrušuje sa uznesenie a vracia sa vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením vo výroku I. zastavil exekúciu, vo výroku II. vyslovil, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eura v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia a vo výroku III. vyslovil, že žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

2. Citoval ustanovenia , , , a , a Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo šetrenia majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom možno konštatovať nemajetnosť povinného. Ďalšie vedenie exekúcie považoval za zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Pre úplnosť uviedol, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicataé). Pre prípad zmeny majetkových pomerov je možné, aby oprávnený znova podal návrh na vykonanie exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle citovaných ustanovení a priznal súdnemu exekútorovi náhradu tak, ako si ju uplatnil podaním zo dňa 31.01.2018 a to v minimálnej výške 39,83 eura.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Nesúhlasil so zastavením exekučného konania z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko povinný bol naposledy od 23.08.2018 do 26.10.2018 zamestnancom s pravidelným príjmom zamestnávateľa spoločnosti H. a taktiež od 28.03.2019 doteraz je zamestnancom s pravidelným príjmom zamestnávateľa U. Oprávnený taktiež eviduje úhrady z účtov tretích osôb - zamestnávateľov povinného na iné nedoplatky, ktoré evidoval oprávnený v roku 2018 v celkovej výške 174,82 eura, čím nie je možné konštatovať nemajetnosť povinného. Ďalej uviedol, že povinný bol taktiež v čase trvania exekučného konania EX XXX/XXXX zamestnancom aj iných spoločností v období od 09.10.2017 do 05.20.2013 a od 02.07.2018 do 30.07.2018, čím je možné konštatovať, že súdny exekútor nevykonal všetky úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní EX XXX/XXXX. Poukázal na to, že vo

svojej spisovej dokumentácii exekučného konania EX XXX/XXXX eviduje od súdneho exekútora okrem Upovedomenia o začatí exekúcie EX XXX/XXXX zo dňa 15.05.2017 iba exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 16.04.2019. Žiadnu ďalšiu korešpondenciu od súdneho exekútora neeviduje. Z uvedených dôvodov oprávnený naďalej trvá na pokračovaní vymáhania pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní EX XXX/XXXX a nesúhlasí so zastavením exekučného konania na základe podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 31.01.2018 z dôvodu nemajetnosti povinného. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť v plnom rozsahu.

5. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa (ďalej len ) preskúmal napadnute rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a v spojení s Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného vyplývajúcej zo zistení súdneho exekútora a na základe toho potom o trovách exekúcie rozhodol podľa príslušného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku vzťahujúceho sa na prípady, kedy trovy znáša pri zistenej nemajetnosti povinného oprávnený.

9. V ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.

10. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistiť z vykonaného dokazovania nepochybné skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy môže mať oprávnený napriek nemajetnosti povinného záujem na tom, aby exekúcia nebola zastavená. Každopádne však exekučné konanie je konaním návrhovým, ovládaným dispozičnou zásadou. Toto vyplýva už z ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, kde sa zdôrazňuje, že exekučné konanie možno začať len na návrh. Dispozičný princíp ovláda toto konanie aj v tom smere, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. V prípadoch, aké má na mysli ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, postavenie oprávneného ako účastníka je významným aj z pohľadu zisťovania skutočností o nemajetnosti povinného.

11. Výkon rozhodnutia, aj vykonanie exekúcie sú súčasťou súdnej ochrany. Exekučný súd si musí uvedomiť svoju zodpovednosť za zastavenie exekúcie aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na plynutie času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.09.2008, z ktorého vyplýva, že „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l. 46 ods. 1 SR“ (napr. aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.07.2000). Podľa názoru odvolacieho súdu k porušeniu tohto práva môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodu pre takéto zastavenie.

12. V danom prípade z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že povinný nevlastní žiaden postihnuteľný majetok. Z odvolacích námietok oprávneného je však dôvodná námietka, že súdny exekútor a súd prvej inštancie zrejme nevyužili všetky možnosti na zistenie majetku povinného.

13. Zo skutočností uvedených v odvolaní oprávneného vyplynulo, že povinný bol v čase pred zastavením exekúcie, zamestnaný v rôznych spoločnostiach, avšak čo je dôležité, v ostatnom čase je v systéme Sociálnej poisťovne registrovaný ako zamestnanec, vrátane mesiaca apríl 2019, t.j. mesiac vydania napadnutého rozhodnutia. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj Odpoveď na lustráciu povinného v Sociálnej poisťovni.

14. Zdá sa tak, že rozhodnutie exekučného súdu bolo vydané predčasne bez preukázania splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Predpokladom pre postup podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je úplné zistenie majetku povinného, v tomto prípade sú vážne pochybnosti o tom, či majetok povinného bol zistený úplne. Nesprávnym rozhodnutím by sa v konečnom dôsledku odoprelo právo oprávnenému na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.

15. Keďže súd prvej inštancie nedostatočne zistil okolnosti nemajetnosti povinného, bolo potrebné zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v naznačenom smere ( ). Súd prvej inštancie musí dôsledne overiť nemajetnosť povinného a až následne rozhodovať o tom, či sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť podľa Exekučného poriadku. Musí sa náležite sa vyrovnať s odvolacou námietkou oprávneného, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasí s poukazom na pravidelný príjem povinného ako zamestnanca.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).