Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_24P-4-2020.pdf
PDF · 75.1 KB
No categories available
24P/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Jozefom Chovanom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa matky: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. H. XXXX/ X, XXX XX H.-F., právne zastúpenej: JUDr. Ing. Martina Kiseľová, advokátka, so sídlom P. Mudroňa 26, 036 01 Martin, a otca: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Katarína Turanská, advokátka, so sídlom Štúrovo nám. 10520/13B, 036 01 Martin, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej R. M., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 240,00 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 20.02.2020. II. Zameškané výživné vo výške 376,38 € je otec povinný zaplatiť splátkami vo výške 30,00 € mesačne spolu s bežným výživným. III. Týmto sa v dotknutej časti mení rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 27.02.2017, č. k. 23P/8/2017-56. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 18.02.2020, sa matka domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by zmenil predchádzajúce rozhodnutie o výživnom na maloleté dieťa. 2. Matka svoj návrh na začatie konania odôvodnila tak, že došlo sa zmenili pomery a je potrebné výživné na maloleté dieťa zvýšiť. 3. Otec sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že súhlasí so zvýšením výživného na maloleté dieťa, avšak nie v matkou navrhovanom rozsahu. 4. Procesný opatrovník sa k návrhu na začatie konania vyjadril tak, že zvýšenie výživného na maloleté dieťa je v jeho záujme a že rozsah tohto zvýšenia ponecháva na úvahe súdu. 5. Súd vykonal dokazovanie spisom tunajšieho súdu, vedeným v konaní sp. zn. 23P/8/2017, dokladmi o výdavkoch matky, oznámeniami zamestnávateľov rodičov o výške a zložení ich mzdy, daňového úradu a Sociálnej poisťovne a lustráciou v databáze Sociálnej poisťovne. Súd nevykonal matkou navrhnutý dôkaz oznámením obchodnej spoločnosti M-TEC, s.r.o., o výške a zložení mzdy otca a dôvode skončenia jeho pracovného pomeru, nakoľko z lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne zistil, že priemerný hrubý príjem otca zo zamestnania sa v období od posledného rozhodovania o výživnom zmenou zamestnávateľa zvyšoval a že pre túto obchodnú spoločnosť ako zamestnanec nepracoval. 6. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 7. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
8. Zo spisu tunajšieho súdu, vedeného v konaní sp. zn. 23P/8/2017, súd zistil, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté dňa 27.02.2017 schválením dohody rodičov o výživnom vo výške 120,00 € mesačne, pričom súd pri schválení tejto dohody vychádzal z priemerného čistého príjmu otca z podnikania v roku 2015 vo výške 421,63 € mesačne a z jeho priemerného hrubého príjmu zo zamestnania za obdobie od 17.09.2016 do 31.12.2016 vo výške 597,82 € mesačne, z priemerného čistého príjmu matky za obdobie od januára 2016 do januára 2017 vo výške 633,50 € mesačne, z priemerných mesačných výdavkov na maloleté dieťa vo výške 196,00 € mesačne a zo spoločných výdavkov na rodičov a ich spoločnú domácnosť s maloletým dieťaťom vo výške 351,33 € mesačne. 9. Z oznámení zamestnávateľov rodičov o výške a zložení ich mzdy, daňového úradu a Sociálnej poisťovne a lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne súd zistil, že priemerný čistý príjem matky za obdobie od januára 2019 do februára 2020 predstavuje sumu vo výške 835,52 € mesačne, že priemerný čistý príjem otca za obdobie od apríla 2019 do októbra 2019 predstavoval sumu vo výške 653,00 € mesačne, že v období od novembra 2019 do marca 2020 bol otec dočasne práceneschopný a že jeho priemerný hrubý príjem za obdobie od apríla 2020 do mája 2020 predstavuje sumu vo výške 764,40 € mesačne a že invalidný dôchodok, ktorý poberá otec, predstavuje sumu vo výške 193,20 € mesačne. 10. Z vyjadrení rodičov a dokladov o výdavkoch matky súd zistil, že priemerné výdavky na maloleté dieťa predstavujú sumu vo výške 221,00 € mesačne a priemerné spoločné výdavky matky a maloletého dieťaťa a výdavky na ich domácnosť predstavujú sumu vo výške 911,00 € mesačne. 11. Súd teda mal preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorá odôvodňuje jeho zvýšenie, a to v súlade s návrhom matky. 12. Z porovnania príjmov otca súd zistil, že pri zachovaní pomeru výživného k jeho príjmu samom osebe je dôvodné zvýšiť výživné na sumu vo výške 200,00 € - 210,00 € mesačne. Pri zohľadnení značného zvýšenia výdavkov matky a maloletého dieťaťa, nezistení zvýšenia výdavkov otca, zachovaní majetku otca z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, časového odstupu od posledného rozhodovania o výživnom a s tým spojeného zvýšenia životných nákladov a potrieb maloletého dieťaťa, ktoré má v súčasnosti takmer 17 rokov a navštevuje strednú školu, súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného v matkou navrhovanom rozsahu je plne dôvodné. 13. Súd tiež prihliadal na skutočnosť, že otec prispieval a je ochotný prispievať na zvýšené výdavky na maloleté dieťa. Otec však navrhoval, aby súd zvýšil výživné na maloleté dieťa v menšom rozsahu a na tieto výdavky by prispieval nad rámec takto určeného výživného. Matka, naopak, navrhovala, aby súd zvýšil výživné na maloleté dieťa v navrhovanom rozsahu, aby mala istotu, že dostane výživné, ktoré by pokrylo aj zvýšené výdavky na maloleté dieťa. Súd návrh matky považoval za dôvodný. Súdom určené výživné má totiž zohľadňovať všetky potreby maloletého dieťaťa. 14. Súd, naopak neprihliadol na námietku otca, že nie je možné prihliadať na jeho majetok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov rodičov, nakoľko nejde o jeho príjem. Pri rozhodovaní o výživnom však súd neprihliada len na príjmové pomery povinného rodiča, ale aj na jeho majetkové pomery. 15. Súd výživné na maloleté dieťa zvýšil s účinnosťou od 20.02.2020 v súlade s návrhom matky. Pri rozhodovaní o zameškanom výživnom za obdobie od 20.02.2020 do 31.07.2020 súd vychádzal zo zhodných tvrdení rodičov, že otec nad rámec určeného výživného poskytol na maloleté dieťa výživné spolu vo výške 265,00 €. 16. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C. m. p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Martin. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov).