Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25C-16-2020.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/16/2020
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu: MUDr. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom L.B. XX, XXX XX Ž. B. V., právne zastúpený: JUDr. Samuel Baránik, advokát, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, proti žalovaným: 1/ RSDr. J. O., B.. XX.X.XXXX, trv. bytom Č. XXX/X, XXX XX O. V., 2/ Y. O., B.. XX.XX.XXXX, trv. bytom Č.G. XXX/X, XXX XX O. V., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 29.06.2020 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej aj „súd“) doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby ulož žalovaným povinnosť vo vzťahu k pozemku s parc.č. C-KN XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 381 m2, ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. W. Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom: sa zdržali zásahov do vlastníckeho práva žalobcu vo forme odvádzania dažďových vôd zo strechy rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku s parc.č. C-KN XXX/X v k.ú. W. a do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia odstránili zvod dažďovej vody v juhozápadnom rohu tohto rodinného domu, ktorým odvádzajú dažďovú vodu na uvedený pozemok žalobcu a tým zabezpečili likvidáciu dažďových vôd mimo uvedený pozemok vo vlastníctve žalobcu. Zároveň žiadal súd o priznanie trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobca svoj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku s parc.č. C-KN XXX - zastavaná plocha a nádvorie v intraviláne o výmere 381 m2, ktorý je vedený na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. W. Okresným úradom Žiar nad Hronom, katastrálnym odborom (ďalej len „Pozemok žalobcu“). Na pozemku žalobcu sa nachádza rodinný dom žalobcu súpisné číslo XXX, ako aj hospodárska stavba bez samostatného súpisného čísla, zakreslená v katastrálnej mape. Pozemok žalobcu priamo susedí s pozemkom s parc.č. C-KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 151 m2, na ktorom sa nachádza rodinný dom súpisného čísla XXX (ďalej len „Rodinný dom žalovaných“), uvedený pozemok aj Rodinný dom žalovaných sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných. Na základe rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 5C 176/2013 zo dňa 9.9.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 15Co 10/2016 zo dňa 31.5.2017 bolo žalovaným uložené odstrániť z Pozemku žalobcu stavbu zberného miesta, kanalizačnú prípojku a trativod. Nakoľko takéto právoplatné rozhodnutie súdu nebolo zo strany žalovaných dobrovoľne rešpektované, podal žalobca návrh na exekúciu, ktorú žalovaní rôznymi obštrukciami (nepreberaním zásielok, účelovými návrhmi na prerušenie či zastavenie exekúcie) oddialili až na máj 2019, kedy bol rozsudok exekučne splnený a žalovaný si vybudovali novú žumpu na svojom pozemku. Pri týchto prácach vybudovali žalovaní na hranici Pozemku žalobcu a parc.č. C-KN XXX/X novú šachtu a oporný múrik z obrubníkov a na dažďovú kanalizáciu v juhozápadnom rohu Rodinného domu žalovaných umiestnili zhruba 50 cm dlhý žľab, ktorý teraz odvádza dažďovú vodu z Rodinného domu žalovaných priamo na povrch Pozemku žalobcu - tým žalovaní zabránili tomu, aby výtok dažďovej kanalizácie
zatápal ich novovybudovanú kanalizáciu, avšak to, že je vyústenie vyvedené na Pozemok žalobcu, im neprekáža. Pozemok žalobcu je naklonený tak, že smerom od Rodinného domu žalovaných (ktorý je položený vyššie) Pozemok žalobcu klesá až k hospodárskej stavbe a rodinnému domu žalobcu (ktoré sú položené nižšie). Vyústenie dažďovej kanalizácie z Rodinného domu žalovaných na Pozemok žalobcu spôsobuje podmáčanie dvoru na Pozemku žalobcu, pôda na dvore je v čase dažďov nadmerne rozmočená a dochádza k čiastočnému vyhnívaniu vegetácie (trávnika). Počas prívalových dažďov dokonca dažďová voda steká až k hospodárskej stavbe žalobcu (vzdialenej 4 metre) a k rodinnému domu žalobcu (vzdialený 5 metrov) a vteká do základov stavieb. Po nadmerne daždivom a pritom teplom mesiaci jún začalo v hospodárskej budove žalobcu cítiť vlhkosť a plesne. Po ohliadke s remeselníkom bolo žalobcovi povedané, že uvedené spôsobil daždivý mesiac a práve skutočnosť, že dažďová voda zo strechy žalovaných preteká k hospodárskej stavbe; žalobcovi bolo odporučené, aby tento stav bezodkladne riešil, nakoľko v mesiacoch júl a august je ešte vyšší predpoklad prívalových dažďov. Aj na deň spísania tohto návrhu (26.6.2020), aj na deň nasledujúci (27.6.2020) Slovenský hydrometeorologický ústav vydal pre okres Žiar nad Hronom výstrahu 1. stupňa pred búrkami, ktoré môžu dosiahnuť úhrny až do 80 mm, možno očakávať stekanie vody zo svahov, zatápanie pivníc a pod.). Pri prívalových dažďoch a uvedených úhrnoch je pravdepodobné, že dôjde k vytopeniu hospodárskej stavby žalobcu a jej opätovnému poškodzovaniu. Aj dlhodobého hľadiska je však už takýto stav neudržateľný a hrozí vznik väčších škôd na stavbách žalobcu. Žalobca upozornil na nevhodne a protiprávne vypúšťanú dažďovú vodu zo strechy Rodinného domu žalovaných priamo žalovanú 1/, avšak táto odmietla problém riešiť. Právny zástupca neoslovil žalovaných poštou, nakoľko z iných konaní je mu známe, že si poštu od neho ako odosielateľa zámerne nepreberajú a vzhľadom na súčasnú až 30 dňovú úložnú dobu, je nemysliteľné, aby tak dlho čakal na vrátenie zásielky pri takomto vážnom probléme, ktorý je potrebné riešiť vzhľadom na hroziacu škodu operatívne. Preto mailovou správou zo dňa 11.6.2020 adresovanou právnemu zástupcovi žalovaných JUDr. Y. W., advokátovi (a v kópii priamo žalovanej 1/) upozornil právny zástupca žalobcu na opísaný problém. Vzhľadom k uvedenému možno uzavrieť, že zvedenie dažďovej odpadovej vody zo strechy Rodinného domu žalovaných na Dvor žalobcu možno považovať za imisiu priamu, nakoľko úkony žalovaných ako vlastníkov majú priamy a bezprostredný vplyv iba na majetok žalobcu; dažďová voda (ako taká) nepochádza z výkonu vlastníckeho práva žalovaných, ako to požaduje § 127 ods. 1 OZ. Žalobca má teda nárok domáhať sa na súde právnej ochrany podľa ustanovenia § 126 OZ, ktoré považuje taký zásah za neprípustný bez ďalšieho a súd nie je povinný skúmať, či ide o obťažovanie žalobcu nad mieru primeranú pomerom; ide o bezprostredný priamy zásah do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca sa teda domáha týmto návrhom ochrany svojho vlastníckeho práva pred priamou imisiou zo strany žalovaných, ktorí odvádzajú dažďovú vodu zo strechy ich rodinného domu priamo na Dvor žalobcu, a to so skutkovým odôvodnením takého návrhu na neodkladné opatrenie podľa čl. I. tohto podania. Nakoľko žalovaní odvádzajú túto dažďovú vodu prostredníctvom plechového zvodu zo strechy, aby k odvádzaniu už nedochádzalo, je nutné uložiť žalovaným odstránenie tohto zvodu. To, akým spôsobom budú žalovaní na svojom pozemku likvidovať dažďové vody (vsakovaním, zbernou nádržou, odvodom do kanalizácie a pod.), je už v dispozičnej sfére žalovaných a nie je možné zo strany súdu autoritatívne túto povinnosť žalovaným ukladať. Nepopierame právo žalovaných domáhať sa svojich domnelých práv (vypúšťať dažďovú vodu do Dvora žalobcu) vo forme žaloby vo veci samej (o možnosti podania ktorej budú žalovaní poučení vo výroku uznesenia, ak súd tomuto návrhu vyhovie). V súlade s § 337 CSP v návrhu rozhodnutia teda formulujeme aj poučenie pre žalovaných, ktorým súd zákonnou formou poučí o jej práve domáhať sa svojich práv k Dvoru žalobcu súdnou cestou a v prípade, že v takej žalobe budú úspešní, budú mať možnosť obnoviť stav pred nariadením neodkladného opatrenia a nariadené neodkladné opatrenie bude zrušené. Vzhľadom však na to, že v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 5C 176/2013 sa žalovaní bránili práve tým, že časť Dvoru žalobcu je vo vlastníctve žalovaných, že sa jedná o obecnú cestu, že žalovaní majú na Dvore žalobcu vecné bremeno a súd prvej inštancie, aj odvolací súd po dôkladnom preskúmaní tieto námietky vyhodnotili ako neopodstatnené, prípadnú úspešnosť obrany žalovaných podľa písm. G/ tohto článku žalobou vo veci samej) nepovažujeme za vysokú.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
15. Jednou zo zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo dôvodnú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu a jeho účelom je zabezpečiť aby nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu alebo ohrozovaniu práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou. V tejto veci súd konštatuje, že navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
16. Je výlučne vecou toho, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu, podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej úpravy (§ 326 ods. 1 CSP) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické, pretože v štádiu a v lehotách, v ktorých súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je mysliteľné, aby vykonával rozsiahle dokazovanie, príp., aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.
17. Po oboznámení sa s obsahom spisu súd dospel k záveru, že návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v tomto prípade nemožno vyhovieť. Vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods.1 CSP, pričom
tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a žalobca opíše skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
18. Z obsahu návrhu vyplýva, že sledovaný účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, nakoľko jednou z podmienok je bezodkladná úprava pomerov medzi stranami. Súd v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu, ktorý uviedol, že práce na šachte na dažďovú kanalizáciu spolu so žumpou sa realizovali ešte v máji v roku 2019 súd konštatuje, že žalobcovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor domáhať sa svojho práva návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. žalobou v predmetnej veci. Nakoľko svoje právo domáhať sa plnia od žalovaného neodkladným opatrením na príslušnom súde nevyužil bezprostredne po namontovaní šachty na dažďovú kanalizáciu, čím vznikol predpoklad odtekania dažďovej vody na pozemok žalobcu, nie je splnený zákonný predpoklad bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami, a je daný predpoklad domáhania sa svojho práva podaním žaloby na príslušnom súde.
19. Súd má za to, že žalobca neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil naliehavý právny záujem, ktorý zákon vyžaduje pre jeho nariadenie.
20. Na základe vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.