Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoP-36-2020.pdf
PDF · 116.29 KB
Case nature
Subarea
26CoP/36/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. P., nar. X.X.XXXX a M. P., nar. XX.X.XXXX, obe t.č. bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matka - I. P., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu V. A., Y. XXXX/XXX, zastúpená advokátom: Mgr. András Marsal, adresa sídla Dunajská Streda, Hlavná 5539/2C, otec - W. P., zomr. dňa XX.XX.XXXX, o návrhu starých rodičov maloletých detí a to navrhovateľa 1/ L. P., nar. XX.X.XXXX a navrhovateľky 2/ B. P., nar. XX.X.XXXX, obaja adresa trvalého pobytu E., M. XXX/XX, obaja zastúpení advokátom: JUDr. Laura Bíróová, adresa sídla Bratislava, Klincová 37/B, o úpravu styku maloletých detí s blízkymi osobami, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9P/71/2019-82 z 20. decembra 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1.1 Uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk maloletých detí so starými rodičmi a to tak, že starí rodičia L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX E. a B. P., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX E. sú oprávnení stýkať sa s maloletými deťmi: L. P., nar. X.X.XXXX, bytom F. A. Y. XXXX/X, XXX XX E. a M. P., nar. XX.X.XXXX, bytom F. A. Y. XXXX/X, XXX XX E. každú párnu sobotu v mesiaci bez prítomnosti matky a to tak, že starí rodičia si prevezmú maloleté deti v bydlisku matky v sobotu o 09.00 hod. a vrátia ich späť matke toho istého dňa na tom istom mieste o 18.00 hod., a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej (výrok I.) a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda ustanovil za kolízneho opatrovníka pre maloleté deti (výrok II.).
1.2.1 Z návrhu matky a listinných dôkazov pripojených k tomuto návrhu mal za osvedčené: Navrhovatelia dňa 18.12.2019 podali na súd návrh na úpravu styku blízkych osôb s maloletými ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd upravil ich styk s maloletými vnučkami každý párny týždeň v roku v čase od 15.00 hod. v piatok do 19.00 hod. v nedeľu a každý nepárny týždeň v roku v čase od 16.00 hod. v stredu do 19.00 hod. v štvrtok.
1.2.2 Navrhovatelia sú starými rodičmi maloletých detí zo strany ich nebohého otca, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Od narodenia maloletých detí, vrátane času od smrti ich nebohého otca trávili maloleté deti každý deň so svojimi starými rodičmi, chodili spolu aj osemkrát ročne na dovolenky (spoločne s matkou), trávili spolu spoločné víkendy, zabávali sa a trávili spolu väčšinu svojho voľného času. Niekedy v priebehu septembra 2018 sa matka maloletých detí zoznámila so svojim novým partnerom. Túto skutočnosť navrhovatelia akceptovali a aj po vzájomnej komunikácii s matkou maloletých detí bolo obom stranám zrejmé, že matka maloletých detí je mladá a atraktívna žena, ktorá si čoskoro nájde nového partnera. Matke maloletých detí bola diagnostikovaná vážna choroba v priebehu januára
2019 a následne aj vo februári 2019. Starí rodičia jej vyjadrili maximálnu podporu aj vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti. Od zoznámenia sa matky maloletých detí s novým partnerom začal byť styk maloletých detí so starými rodičmi obmedzený. Uvedené sa postupne zhoršovalo, až to vyústilo do stavu, že matka zakazuje deťom akýkoľvek kontakt so starými rodičmi, neumožňuje im (staršej dcére) odpovedať na správy starých rodičov, dvíhať im telefón. Maloletá L. podľa vedomosti starých rodičov musela po večeroch potajomky telefonovať so svojim starým otcom, pretože mala strach, že sa jej matka o tomto kontakte dozvie. Od toho času pravdepodobne matka kontroluje všetky jej správy od starých rodičov, ktoré následne zmaže. Navrhovatelia naposledy videli svoje vnúčatá v dňoch 4.10. až 6.10.2019, kedy boli na spoločnom víkende strávenom vo Fürede, v Maďarskej republike. Navrhovatelia sa snažili matku pred oslovením právneho zástupcu kontaktovať veľakrát. Matka im nereaguje na správy, nedvíha telefóny a nechodí na spoločné oslavy (spoločných známych), kde by sa mohli starí rodičia so svojimi vnúčatami stretnúť.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok na bezodkladnú úpravu pomerov podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) a § 2 ods. 1 C.m.p. (zákon číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov), § 25 ods. 5, § 36 ods. 1 ZoR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZoR“), § 116 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), článku 3, bod 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru, že takýto návrh starých rodičov maloletých detí je dôvodný a v záujme maloletej L. a maloletej M..
1.4 Na odôvodnenie výroku I. rozhodnutia uviedol, že v § 25 ods. 5 ZoR zákonodarca v súlade s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa zakotvil možnosť úpravy styku dieťaťa aj s blízkymi osobami. Blízkou osobou podľa § 116 O.z. sú okrem iných aj príbuzní v priamom rade, t.j. predkovia, do ktorej kategórie spadajú aj navrhovatelia, ktorí sú starými rodičmi maloletých. Hoci takáto úprava styku dieťaťa s blízkou osobou je teda podľa súčasnej právnej úpravy prípustná, keď plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko a akceptuje, že dieťa môže mať ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prípadné prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj a pod., zároveň však treba uviesť, že títo príbuzní (na rozdiel od rodičov dieťaťa) nemajú na styk s maloletým zákonné právo. Súd totiž musí skúmať vždy okolnosti každého prípadu a zisťovať, či sú tu kumulatívne splnené zákonné podmienky pre úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami, ktorými sú jednak pomery v rodine vyžadujúce úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami a jednak záujem maloletého na takejto úprave. Citované ustanovenie § 25 ods. 5 ZoR zohľadňuje situácie, kedy maloleté dieťa má silné citové väzby s blízkymi osobami, avšak kontakt a stretávanie s týmito osobami nie sú prirodzeným a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavania ich vzťahov, ale sú obmedzované, resp. minimalizované zásahom iných osôb, s ktorými dieťa žije. Aj keď tieto osoby nemajú zákonné právo na styk s dieťaťom, v každom prípade musí súd skúmať, či takáto úprava je v záujme dieťaťa, či si to vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by nedošlo k citovej ujme a či by bol rozvoj dieťaťa najmä z citovej, rozumovej a mravnej stránky ohrozený, pokiaľ by mu nebolo umožnené stretávať sa aj s týmito osobami.
1.5 V prejednávanej veci ide o prípad maloletých detí vo veku 3 a 9 rokov, ktoré sú v osobnej starostlivosti matky, nakoľko ich otec v roku 2016 zomrel. Z návrhu vyplýva, že vzťahy medzi maloletými a starými rodičmi sú nadštandardné, starí rodičia všestranne pomáhali so starostlivosťou o deti od ich narodenia ako aj materiálne a maloleté deti trávili skoro každý deň so svojimi starými rodičmi. Aktuálne od septembra 2018 však matka maloletých obmedzila styk starých rodičov z otcovej strany na minimum a umožňuje im s deťmi sa stretávať prakticky len výnimočne (ako k tomu došlo v mesiaci október 2019). Tunajší súd bol toho názoru, že v preskúmavanej veci ide o prípad, kedy pre harmonický a psychický rozvoj detí je potrebné zabezpečiť udržiavanie silných citových väzieb medzi starými rodičmi a vnučkami a tieto vzťahy rozvíjať, k čomu je nepochybne nevyhnutný osobný kontakt. Je nepochybné, že styk starých rodičov s maloletými deťmi môže byť na prospech detí vzhľadom na ich životné skúsenosti, citový vzťah a možnosť ponúknuť aj iný prístup a zážitky ako vlastný rodič.
1.6 Tunajší súd bol toho názoru, že v uvedenom prípade je preto potrebná súdna úprava styku maloletých so starými rodičmi v záujme detí a zároveň si takúto úpravu vyžadujú pomery v rodine, keďže neexistuje dohoda medzi matkou a starými rodičmi o ich stretávaní s vnučkami (matka maloletých nereaguje na SMS správy, správy cez iné aplikácie a na telefonáty navrhovateľov). Súd preto dospel k záveru, že
vzhľadom na záujem maloletých na zachovaní ich pravidelných stykov so starými rodičmi, je tu dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku navrhovateľov s vnučkami, nie však v rozsahu požadovanom navrhovateľmi, ktorý presahuje rámec nevyhnutného rozsahu potrebného na zachovanie väzieb do skončenia konania vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade súd nebol viazaný návrhom, súd určil rozsah styku v závislosti od zistených skutkových okolností a to tak, aby čo najlepšie zodpovedal potrebám účastníkov pri rešpektovaní charakteru neodkladného opatrenia. Takto určil deťom na styk so starými rodičmi 2 soboty v mesiaci a to v párnom týždni (ako žiadali navrhovatelia v petite návrhu), čím je umožnené, aby matke boli zachované dva celé víkendy v mesiaci na spoločný program s maloletými (uvedený rozsah styku sa považuje za dostatočný pri rozhodovaní súdov o styku maloletých detí s ich starými rodičmi). Úpravu styku s prespávaním (ako to navrhovatelia žiadali) považoval súd za predčasnú, keď otázka vhodnosti prespávania detí mimo domácnosti nie je zatiaľ definitívne vyriešená, navyše za účelom zachovania a rozvíjania citových väzieb medzi nimi v súčasnosti ani prespávanie nie je nevyhnutné (navrhovatelia a maloleté deti bývajú v tej istej dedine, teda vzdialenosť od bydliska detí a starých rodičov v predmetnom prípade nepredstavuje problém, ktorý by mal riešiť resp. zohľadniť súd pri rozhodovaní) a obzvlášť na takúto úpravu niet priestor pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2.1 Takéto rozhodnutie vo výroku I. napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletých detí s návrhom na jeho zrušenie, respektíve s návrhom na jeho zmenu zamietnutím návrhu navrhovateľov na úpravu styku s maloletými deťmi, viniac súd prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci majúceho za následok nesprávny záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov maloletých detí a navrhovateľov, spôsobom navrhnutým navrhovateľmi.
2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že vzťahy medzi navrhovateľom 1/ a partnerom matky nie sú dobré, nakoľko v mesiaci november 2018 a následne začiatkom roku 2019 navrhovateľ 1/ fyzicky, prípadne verbálne napadol partnera matky pána M..
2.3 Poprela tvrdenia navrhovateľov, že obmedzuje, prípadne bráni v styku maloletých detí s navrhovateľmi, pričom pripustila, že zamedzila styk navrhovateľov s maloletými deťmi po 21.10.2019 z dôvodu obavy pred nakazením sa detí vírusom žltačky (hepatitídy typu E), indikovanej navrhovateľovi 1/.
2.4 Poprela tvrdenia navrhovateľov o bránení komunikácii detí a navrhovateľov poukazujúc na to, že takáto komunikácia medzi nimi pozostáva len v zasielaní emoji, krátkych videí bez významného textu a reálneho obsahu ako aj tvrdenia o jej neochote komunikovať s navrhovateľmi pred podaním návrhu a v ďalšom období ohľadom styku navrhovateľov s maloletými deťmi.
3.1 Navrhovatelia a procesný opatrovník odvolací návrh nepodali a navrhovatelia vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhli odvolaním napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť, popierajúc tvrdenia matky o fyzickom napadnutí jej priateľa navrhovateľom 1/ a v tejto súvislosti poukazujúc na to, že nezhody medzi navrhovateľom 1/ a priateľom matky nesúvisia v prejednávanou vecou, pričom navrhovatelia nemajú úmysel žiadnym spôsobom zasahovať do partnerského života matky maloletých detí. Zároveň poukázali na to, že sama matka potvrdila nimi tvrdené skutočnosti o zamedzovaní styku navrhovateľov s maloletými deťmi napriek tomu, že maloleté deti majú veľký záujem sa s navrhovateľmi stretávať.
3.2 Popreli matkou podsúvaný úmysel navrhovateľov vystaviť maloleté deti riziku nákazy infekčnou žltačkou dôvodiac, že starý otec sa stretol s deťmi v čase, kedy nevedel o svojom nakazení a matku informovali samozrejme až potom, čo sa o ochorení dozvedeli. Z nemocnice bol prepustený 18.10.2019 bez toho, že by bol nositeľom uvedeného vírusu, t.j. bol vyliečený.
3.3 Zotrvali na svojich tvrdeniach o bránení v styku s maloletými deti matkou poukazujúc na to, že maloleté deti videli naposledy v dňoch 4. až 6.10.2019, kedy boli na spoločnom víkende. Od toho času matka ignoruje starých rodičov, nedvíha telefón a neodpovedá na správy. Navrhovatelia sa snažili dohovoriť jej cez spoločných známych, žiaľ bez reakcie. Dostávali odkazy s rôznym obsahom, ale týkali sa majetkových vecí, nie styku s vnučkami. Navrhovatelia cestou svojho zástupcu navrhli matky mimosúdne rokovania listom z 2.12.2019, na ktorý však matka nereagovala. Dňa 16.12.2019 právny zástupca matky navrhol, aby sa deti videli so svojimi starými rodičmi v čase od 15.00 do 18.00 hod. (t.j. 3 hodiny po dvoch mesiacoch) načo navrhovatelia pristúpili, avšak aj takéto snahy skončili bezvýsledne,
keďže k stretnutiu došlo až 26.12.2019. Následný termín stretnutia dohodnutý na 16.1.2020, preložený na 22.1.2020, následne preložený dňa 4.2.2020 sa nerealizoval z dôvodu ochorenia matky a neochotu matky komunikovať so starými rodičmi maloletých detí a to ani len telefonicky.
4. Procesný opatrovník sa k samotnému odvolaniu matky voči nariadenému neodkladnému opatreniu nevyjadril, avšak vo svojom vyjadrení sa k veci samej podaním z 13.2.2020 medzi iným uviedol, že podľa vyjadrení matky sa styk maloletých detí so starými rodičmi realizuje podľa nariadeného neodkladné opatrenia každý druhý víkend, pričom maloletá L. pri pohovore s pracovníkmi procesného opatrovníka uviedla, že jej to takto vyhovuje a nemala by problém ani s prespávaním u starých rodičov.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - matkou maloletých detí (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 62 ods. 1 C.m.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 C.m.p.) a dôvodmi odvolania (§ 66 C.m.p.), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 C.m.p.), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí nie je dôvodné.
6.1 Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 9P/71/2019 je 1/ návrh starých rodičov maloletých detí na úpravu ich styku s maloletou L. narodenou X.X.XXXX a maloletou M. narodenou XX.X.XXXX a 2/ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasnú úpravu styku starých rodičov s maloletými deťmi na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
6.2 Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý neodkladným opatrením dočasne upravil styk starých rodičov s maloletou L. a maloletou M. na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej v zmysle výroku I. napadnutého uznesenia.
7. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9.1 Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
9.2 Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9.3 Podľa § 111 písm. d) C.m.p. v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.
9.4 Podľa § 36 ods. 2 ZoR, ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane (2).
9.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podmienkami, ktoré pre úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomretého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho, musia byť kumulatívne splnené, sú: zánik manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti, smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho, návrh na začatie konania o úprave styku podľa § 36 ods. 2, záujem maloletého dieťaťa a že pomery v rodine vyžadujú úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami. Súd môže upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomretého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho, podľa odseku 2 len na návrh. Blízkou osobou je podľa § 116 OZ príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Predmetné ustanovenie predpokladá, že návrh budú spravidla podávať práve tieto blízke osoby, napríklad rodičia zomretého rodiča (prarodičia maloletého dieťaťa), ktorí majú k maloletému dieťaťu silný citový vzťah, pomáhali pri jeho výchove už odmalička a dieťa je na nich citovo naviazané, pričom prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť stabilitu jeho výchovného prostredia, citový rozvoj a pod. ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.
9.6 Podľa § 25 ods. 1 až 5 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2). Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom (3). Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti (4). Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
9.7 Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9.8 Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).
9.9 Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9.10 Podľa § 329 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).
9.11 Podľa § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
9.12 Podľa § 387 ods.1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9.13 V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).
9.14 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
9.15 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia.
9.16 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste rozhodnúť neodkladným opatrením.
9.17 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
10. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie vo výroku I. a dospel k záveru, že naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov navrhovateľov ako starých rodičov k maloletej M. a maloletej L. bola súdom prvej inštancie správne právne posúdená a následná ingerencia súdu vo forme nariadenia tohto neodkladného opatrenia bola preto dôvodná.
11. Ustanovenie § 25 ods. 1 Zákon o rodine uprednostňuje dohodu rodičov, resp. rodiča a osôb blízkych maloletému dieťaťu o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od nich závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. Úprava styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami tvorí špeciálnu zložku práv dieťaťa, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania posudzovať veľmi starostlivo. Rozhodujúce sú okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa - jeho vek, zdravotný stav, vzťah k osobe blízkej, denný režim, najmä so zreteľom na jeho školské, prípadne predškolské povinnosti, ale aj na strane osôb blízkych / starých rodičov a to najmä ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa rodiča a podobne.
12. Zo skutkového stavu osvedčeného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že manželstvo otca a matky maloletých detí zaniklo smrťou otca. Navrhovatelia sú blízkymi osobami zomretého manžela a podali návrh na začatie konania o úprave styku podľa § 36 ods. 2 ZoR. Dohoda medzi matkou a starými rodičmi o ich stretávaní s vnučkami neexistuje (matka maloletých nereaguje na SMS správy, správy cez iné aplikácie a na telefonáty navrhovateľov). Vzťahy medzi maloletými a starými rodičmi sú nadštandardné, starí rodičia všestranne pomáhali so starostlivosťou o deti od ich narodenia ako aj materiálne a maloleté deti trávili skoro každý deň so svojimi starými rodičmi. Aktuálne od septembra 2018 však matka maloletých obmedzila styk starých rodičov z otcovej strany na minimum a umožňuje im s deťmi sa stretávať prakticky len výnimočne. Vzhľadom na vyššie uvedené záver súdu prvej inštancie o potrebe bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov spôsobom uvedeným v napádanom uznesení odvolací súd považuje za správny a odvolacie námietky matky za nespôsobilé jeho spochybnenie. Spôsob
dočasnej úpravy styku maloletých detí so starými rodičmi súdom prvej inštancie matke zachováva dva celé víkendy na spoločný program s deťmi a zároveň vytvára dostatočný priestor pre zachovanie a rozvíjanie citových väzieb detí aj so starými rodičmi.
13. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ako matka, tak aj navrhovatelia / starí rodičia maloletých detí si musia uvedomiť, že aj napriek zániku manželstva matky a otca maloletých detí zostávajú aj naďalej najbližšími príbuznými detí a tieto príbuzenské vzťahy je potrebné zachovať. Rola matky a starých rodičov v živote maloletých detí zánikom manželstva matky s otcom maloletých detí neskončila, pretože z hľadiska uspokojovania potrieb maloletých detí je osobitne významná aj bezpodmienečná starostlivosť a výchova detí starými rodičmi.
14. Je zrejmé, že od začiatku problematickej realizácie styku detí so starými rodičmi uplynula značná doba na to, aby obe strany dokázali rozlíšiť čo deťom prospieva a čo im naopak škodí a preto je potrebné, aby pri výkone styku začali kooperovať, vyvinuli maximálnu snahu vyhnúť sa akémukoľvek nátlaku, neprimeranému správaniu sa jeden k druhému, akceptovali rolu každej zo strán v živote maloletých detí a tieto viedli k prehlbovaniu ich vzájomných vzťahov. Výchova maloletých detí by mala spočívať v dopĺňaní sa oboch strán, nie v manifestácii toho druhého.
15. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nariadené neodkladné opatrenie je len dočasného charakteru a o konečnej úprave styku starých rodičov s maloletými deťmi bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej, v ktorom bude vykonané náležité dokazovanie, v rámci ktorého obe strany budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje vo vzťahu k navrhovateľmi navrhovanej úprave, rešpektujúc najlepší záujem maloletej L. a M..
16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko sa o ňom bude rozhodovať v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods.1 C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).