Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/67/2020

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov: 1/ M. Cup s.r.o., IČO: 31 327 435, so sídlom Poštová 3, 811 06 Bratislava, 2/ MPL STAVING spol. s.r.o., IČO: 31 407 455, so sídlom Zadunajská cesta 10, 851 01 Bratislava, 3/ RECORD TK spol. s.r.o., IČO: 31 391 915, so sídlom Bojnícka 16/A, 831 04 Bratislava, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., IČO: 47 244 895, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 2019/DOH/POK/R/42 zo dňa 19.12.2019, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 28.02.2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 28.02.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.02.2020, sa žalobcovia domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady žalovaného číslo: 2019/DOH/POK/R/42 zo dňa 19. decembra 2019, jeho zrušenia (vrátane prvostupňového rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odbor kartelov, číslo: 2018/DOH/POK/1/3 zo dňa 07. novembra 2018) a vec vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Eventuálne sa žalobcovia domáhajú, ak sa správny súd nestotožní s námietkami žalobcov, že sú v danom prípade dané dôvody pre zrušenie sporných rozhodnutí, avšak dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre uplatnenie sankčnej moderácie, vydania rozsudku, ktorým správny súd napadnuté rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, číslo: 2019/DOH/POK/R/42 zo dňa 19. decembra 2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, číslo: 2018/DOH/POK/1/3 zo dňa 07. novembra 2018, ktorým v bode II. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia bola uložená pokuta: a. podnikateľovi M.Cup, s.r.o. (žalobcovi v 1. rade) vo výške XX.XXX eur, b. podnikateľovi MPL STAVING spol. s.r.o. (žalobcovi v 2. rade) vo výške XX.XXX eur, c. podnikateľovi RECORD TK spol. s.r.o. (žalobcovi v 3. rade) vo výške XX.XXX eur, zmení tak, že uloží: a. podnikateľovi M.Cup, s.r.o. (žalobcovi v 1. rade) pokutu vo výške XXX eur, b. podnikateľovi MPL STAVING spol. s.r.o. (žalobcovi v 2. rade) pokutu vo výške X.XXX eur, c. podnikateľovi RECORD TK spol. s.r.o. (žalobcovi v 3. rade) pokutu vo výške X.XXX eur. Eventuálne, ak by sa správny súd nestotožnil s vyššie navrhovanou výškou pokuty, žalobcovia sa domáhali, aby správny súd po aplikácii sankčnej moderácie vydal rozsudok, ktorým napadnuté rozhodnutie Rady žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného zmení, v časti výšky uloženej pokuty tak, že uloží žalobcom v 1 až 3. rade pokutu v podstatne zníženom rozsahu vo výške podľa správnej úvahy správneho súdu v rámci moderačného oprávnenia správneho súdu. Súčasne sa žalobcovia domáhali priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Žalobcovia 1. až 3. v žalobe zároveň požiadali správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnili tým, že okamžitým výkonom a inými právnymi následkami napádaných rozhodnutí im hrozí závažná ujma, hospodárska škoda, aj finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný následok a súčasne je naplnená aj druhá zákonná podmienka a to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobcovia mali za to, že v predmetnej veci sú naplnené zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa a to s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti: I./ Rozhodnutie Rady PMÚ SR (ako druhostupňové správne rozhodnutie) v spojení s Rozhodnutím PMU SR (ako prvostupňovým správnym rozhodnutím) je podľa a v spojení s ZOHS právoplatné a vykonateľné voči všetkým žalobcom 1-3 dňom 02.01.2020, kedy došlo k prevzatiu Rozhodnutia Rady PMÚ SR právnym zástupcom žalobcov 1-3. Z uvedeného dôvodu sa odo dňa 03.01.2020 počíta lehota na plnenie (ktorá bola stanovená vo Výroku II Rozhodnutia PMÚ SR), a preto sú: a/ žalobca 1 (M.Cup) povinný uhradiť v prospech Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pokutu v sume XX.XXX EUR; b/ žalobca 2 (MPL STAVING) povinný uhradiť v prospech Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pokutu v sume XX.XXX EUR; c/ žalobca 3 (RECORD TK) povinný uhradiť v prospech Protimonopolného úradu Slovenskej republiky pokutu v sume XX.XXX EUR; ktorá je však pre žalobcov 1-3 likvidačná a predstavuje bezprostrednú hrozbu bankrotu (úpadku). V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že základným účelom odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. V zmysle ustálenej judikatúry zákonom vyžadovanými požiadavkami pre odkladný účinok správnej žaloby je tvrdenie skutočností, z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy ich okamžitým výkonom. Nevyžaduje sa, aby žalobca preukázal, že ujma bezprostredne nastala, ale naopak, je potrebné preukázať hrozbu závažnej ujmy a ak je tá preukázaná je dôvodné priznať odkladný účinok správnej žaloby. Následne žalobcovia uviedli, že na základe predložených Ekonomických a finančných podkladov žalobcov (uvedených v prílohe žaloby) a zohľadňujúc ich argumentáciu o likvidačnom charaktere pokuty, je zrejmé a zo strany každého jedného zo žalobcov 1 až 3 aj osvedčené a preukázané správnemu súdu, že žalobcovia 1 až 3 (každý vo vzťahu k sám sebe) riadne a náležitým spôsobom preukázali hrozbu závažnej ujmy, ktorá by vznikla tomu ktorému žalobcovi v prípade nepriznania odkladného účinku podanej správnej žalobe tomu ktorému žalobcovi, keďže vykonaním napadnutého rozhodnutia žalovaného by došlo k nenapraviteľným škodám na majetku a na podnikaní a na cash flow dopade každého jedného zo žalobcov, ako aj ku škodám v rámci podnikateľskej činnosti každého jedného zo žalobcov. Žalobcovia tvrdili, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, a to z nasledovných dôvodov: 1/ fungovanie Rady úradu, resp. PMÚ SR ako štátneho orgánu by priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebolo nijakým spôsobom ohrozené, nakoľko fungovanie a činnosť Rady úradu, resp. PMÚ SR ako štátneho orgánu nie je finančne závislé na okamžitej úhrade pokuty od žalobcov 1-3; 2/ účel a zmysel uloženej pokuty nijakým spôsobom nebude dotknutý či ohrozený dočasným odložením jej splatnosti do doby právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej; 3/ rovnako tak priznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe nebude ohrozená ani príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nakoľko čiastka pokuty v celkovej výške XXX.XXX eur za žalobcov 1-3 je z pohľadu celkových príjmov štátneho rozpočtu zanedbateľná a štátny rozpočet nebude o túto čiastku ukrátený. Argumentovali aj tým, že v konečnom dôsledku, v prípade, že by správny súd nevyhovel žalobe žalobcov a nezrušil žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, budú žalobcovia povinní túto čiastku ohradiť. Žalobcovia mali za to, že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby a na základe vyššie uvedených skutkových okolnosti, ako aj podanej právnej a vecnej argumentácie navrhli, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o priznaní odkladného účinku tejto správnej žaloby vo veciach správneho trestania a to do doby právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

3. Podaním zo dňa 16.04.2020, doručeným tunajšiemu súdu taktiež dňa 16.04.2020, žalobcovia doplnili svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a na sankčnú moderáciu výšky uloženej pokuty voči žalobcom. Prílohou tohto podania boli čestné vyhlásenia štatutárnych orgánov jednotlivých žalobcov týkajúce sa dôsledkov celosvetovej pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 („COVid-19“) na strane žalobcov (ekonomické a finančné dopady na jednotlivé podniky). V doplnení žalobcovia zotrvali na svojich doterajších skutkových tvrdeniach, právnych a vecných argumentoch uvedených v správnej žalobe, návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a návrhu na sankčnú moderáciu výšky uloženej pokuty voči žalobcom zo dňa 28.02.2020. Vo vzťahu k likvidačnému charakteru pokút doplnili, že pokuta uložená zo strany žalovaného bude mať na žalobcov drastické, resp. likvidačné dopady, ktoré je potrebné posúdiť v širšom rozsahu. Žalobcovia 1. až 3. uvádzali, že konajúci súd by mal do úvahy zobrať nielen to či v priamej súčinnosti s uloženou pokutou by došlo k odchodu

podnikateľa z trhu v podobe konkurzu alebo ku vstupu podnikateľa do reštrukturalizácie, ale aj iné negatívne ekonomické dopady na chod podnikateľa, akými sú napr. prepúšťanie, prípadne hromadné prepúšťanie zamestnancov, znižovanie platov svojich zamestnancov, zrušenie zmlúv so všetkými alebo väčšinou svojich spolupracujúcich a/alebo subdodávateľských spoločností či živnostníkmi, a iné s tým súvisiace ekonomické ukazovatele z pohľadu ekonomiky podniku podnikateľa. Tvrdili, že likvidačný dopad pokuty na jednotlivých žalobcov 1-3, a s tým spojená závažná ujma, hospodárska škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok je potrebné zohľadniť o to viac s prihliadnutím na aktuálnu hospodársku krízu, v ktorej sa podnikatelia nachádzajú. Táto nepriaznivá hospodárska situácia vznikla a prehlbuje sa v dôsledku opatrení štátnych orgánov Slovenskej republiky, ktoré boli prijaté za účelom obmedzenia šírenia celosvetovej nákazy COVID-19. Uvedené opatrenia spôsobia (budú mať) markantný a drastický finančný (ekonomický) dopad na hospodárenie a podnikanie žalobcov najmä v hospodárskom roku 2020, hoci z dôvodu pandémie je očakávaná ekonomická kríza aj v roku 2021 a nadchádzajúcich hospodárskych rokoch. Ochorenie COVID-19 prepuklo v rámci Európskej únie, ako aj na území Slovenskej republiky v polovici mesiaca marec, t.j. až po tom čo žalobcovia podali Správnu žalobu spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku a návrhom na sankčnú moderáciu výšky uloženej pokuty. Za účelom zamedzenia šírenia tohto vírusu boli prijaté po celom svete výrazné reštriktívne štátne opatrenia. V nadväznosti na vyhlásenie mimoriadnej situácie a núdzového stavu, a na aktuálnu epidemiologickú situáciu vo svete, v Európskej únii a v Slovenskej republike, rovnako aj iné orgány verejnej moci prijali príslušné reštriktívne opatrenia, týkajúce sa celého územia Slovenskej republiky. Opatrením Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, č. OLP2595/2020 zo dňa 15.03.2020 sa nariadili s účinnosťou od 16.03.2020 po dobu 14 dní nasledovné opatrenia: (i) karanténne opatrenia (povinná izolácia v zariadeniach) osobám uvedeným v Opatrení a (ii) uzatvorenie všetkých maloobchodných prevádzok a všetkých prevádzok poskytujúcich služby okrem výnimiek určených v tomto Opatrení. Všetky vyššie uvedené skutočnosti a nevyhnutné opatrenia za účelom ochrany verejného zdravia majú za následok takmer úplný výpadok príjmov a tržieb žalobcov 1-3, ktorý pretrváva ku dňu tohto podania už mesiac. Žalobcovia 1. až 3. zdôrazňovali, že hoci orgány verejnej moci v súčasnej situácii obmedzenej ekonomickej aktivity prijímajú opatrenia, zákony či uznesenia na zmiernenie ekonomických následkov a finančných dopadov na podnikateľské subjekty za účelom preklenutia tejto nepriaznivej situácie, aj napriek tomu budú žalobcovia generovať mimoriadne straty, ktoré môžu v konečnom dôsledku viesť aj k odchodu týchto podnikateľov z trhu. Žalobcovia konštatovali, že vláda Slovenskej republiky ani iné orgány verejnej moci nebudú objektívne vedieť zabezpečiť náhradu finančných výpadkov žalobcov a ochrániť podnikateľov podnikajúcich na území Slovenskej republiky pred krízou takým spôsobom, že im vo výške 100% odpustia pravidelnú úhradu daní, odvodov, energií, ako aj iných poplatkov a zákonných či zmluvných licencií. Okrem toho musia žalobcovia vynaložiť svoje disponibilné finančné prostriedky (finančné rezervy) na ďalšie nevyhnutné náklady akými sú (čiastočne) náhrada mzdy zamestnancov v čase trvania mimoriadnej situácie v dôsledku pandémie COVID-19, odmeny externých subjektov a subdodávateľov vo výške 100 %, sociálne a zdravotné odvody, preddavky na daň z príjmov právnických osôb správcovi dane, poistenie, úvery, nájom či akékoľvek iné záväzky voči súkromným subjektom alebo verejným inštitúciám. Pokles tržieb spoločností, a z toho vyplývajúce prepúšťanie, rast nezamestnanosti a možné existenčné ekonomické problémy žalobcov budú rásť s dĺžkou opatrení proti ochoreniu COVID-19. Národná banka Slovenska v možných scenároch vývoja ekonomiky predpokladá obmedzenie v (minimálnej) dĺžke dvoch mesiacov. Žalobcovia ďalej uviedli, že v čase podania tohto doplnenia nevedia s presnou určitosťou predikovať konkrétnu výšku strát spôsobených v dôsledku prijatia nástrojov na zamedzenie šírenia pandémie COVID-19, hoci už teraz je zrejmé, že straty spôsobené v dôsledku ochorenia COVID -19 a následných opatrení prijatých za účelom zamedzenia jeho šírenia budú pre žalobcov značné, a v spojení s pokutou uloženou zo strany žalovaného (s veľkou pravdepodobnosťou) aj likvidačné. V tejto súvislosti uviedli, že v prípade potreby správneho súdu dokladujú údaje o poklese tržieb z dôvodu pandémie ochorenia COVID-19 v primeranom čase po vyčíslení týchto strát. S prihliadnutím na vyššie uvedenú krízovú situáciu žalobcovia apelovali na konajúci súd, aby s náležitou odbornou starostlivosťou zvážil toto podanie, z ktorého je zrejmé, že žalobcom 1-3 hrozí závažná ujma (konkurz, likvidácia) pri okamžitom výkone napadnutých rozhodnutí žalovaného.

4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.07.2020. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe. Argumentoval tým, že ukladá pokutu podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže a na základe interného predpisu, ktorým je Metodický pokyn o postupe pri určovaní pokút zneužívania dominantného

postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž. To, ako efektívne podnikateľ hospodári, nemôže určovať jeho schopnosť zaplatiť pokutu. Metodika vyčíslovania pokút vychádza z praxe Komisie, kde sa taktiež na vlastné imanie podnikateľa vôbec neprihliada. Vzhľadom na „ekonomickú“ povahu týchto deliktov súťažné autority, resp. zákonodarcovia v celej EÚ, ako aj vo svete preto aj ukladanie pokút prispôsobujú a nastavujú tak, aby plnili svoj represívny aj preventívnych účel. Ďalej uviedol, že podnikatelia si od času, kedy vedia, že úrad alebo aj iná súťažná autorita voči nim začala správne konanie, vedia ovplyvniť niektoré svoje finančné ukazovatele, a to prostredníctvom viacerých nástrojov. Ukladanie pokút však musí zodpovedať dosiahnutiu ich efektu tak, aby sa podnikateľom neoplatilo porušovať zákon. Následne argumentoval tým, že v rámci prvostupňového konania aj následne Rada úradu postupovali pri vyčíslení pokuty v súlade so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže a Metodickým pokynom. Žalovaný nesúhlasil, že by bola suma, ktorá predstavuje výšku uloženej pokuty likvidačná, ako to tvrdia žalobcovia. Pokuta bola vyčíslená v primeranej výške tak, aby zodpovedala protiprávnemu konaniu a spĺňala represívnu a preventívnu funkciu. Pri likvidačnom charaktere pokuty sa pritom zohľadňujú mimoriadne udalosti, ktoré postihnú účastníka konania alebo daný sektor, v ktorom pôsobí, po udelení pokuty a môžu tak viesť k jej zníženiu. Za takéto okolnosti nemožno pritom považovať faktory ako nízka ziskovosť alebo stratová finančná situácia podnikateľa, keďže uznanie takejto povinnosti by znamenalo, že podnikatelia menej prispôsobení podmienkam trhu by získali neodôvodnenú výhodu. Žalovaný ďalej uviedol, že zákon o ochrane hospodárskej súťaže stanovuje 10 % z celkového obratu, ktoré pokuta nesmie prekročiť. Účelom tohto kritéria je zabrániť uloženiu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, že podnikatelia vzhľadom na ich veľkosť determinovanú ich celkovým obratom, hoci len približným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopní uhradiť. Ide teda o hranicu, ktorá sa rovnako uplatňuje na všetkých podnikateľov a rôzne v konkrétnom vyčíslení v závislosti od veľkosti každého z nich, ktorá smeruje k vylúčeniu pokuty nadmernej a neprimeranej výšky. Jediným dôsledkom tohto kritéria je, že výška pokuty bude znížená na najvyššiu povolenú úroveň. Jej uplatnenie znamená, že dotknutý podnikateľ v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný v určitých prípadoch zaplatiť v dôsledku posúdenia založeného na týchto kritériách. Likvidačnému charakteru pokuty má zabrániť práve strop vo výške 10 % z celkového obratu účastníkov konania. V prípade podnikateľov MPL STAVING a RECORD TK boli pokuty výrazne nižšie, ako dovoľuje strop 10% z celkového obratu (3,2% a 1,7 %). Žalovaný mal za to, že nejde o takú závažnú ujmu, ktorá by prevyšovala nad verejný záujem na ochrane hospodárskej súťaže a na potrestaní podnikateľov, ktorý sa dopustili nedovolených praktík v súťaži. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný nepovažoval dôvody na priznanie odkladného účinku žalobe uvedené žalobcami za dostatočné a navrhol, aby správny súd návrh na priznanie odkladného účinku žaloby žalobcov zamietol. Záverom vyjadrenia uviedol, že existuje riziko, že naopak, v prípade priznania odkladného účinku môže byť v budúcnosti vymoženie a zaplatenie pokuty ohrozené. Mal za to, že prípadné zaplatenie pokuty však neohrozí podnikateľov tak, že by boli v dôsledku pokuty nútení odísť z trhu. Podnikatelia majú viacero možností, ako môžu financovať zaplatenie pokuty alebo svoju podnikateľskú činnosť.

5. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

7. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia a .

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa strana žalobcu domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Strana žalobcu nie je povinná preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. ani podľa ust. .

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobcovia 1. až 3. svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodňovali výškou pokuty, ktorá je predovšetkým pre žalobcov 1-3 likvidačná a predstavuje bezprostrednú hrozbu bankrotu (úpadku). V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) sú žalobcovia zároveň povinní dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Nie je pritom možné súhlasiť s tvrdením žalobcov 1. až 3., že by uložená pokuta mala likvidačný účinok. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže stanovuje maximálnu výšku pokuty 10 % z celkového obratu. Ide tak o stanovené kritérium ukladania pokút, ktoré zohľadňuje hospodársky výsledok jednotlivo a v závislosti od veľkosti toho - ktorého podnikateľského subjektu. Vylučuje sa tak možnosť uloženia neprimerane vysokej pokuty vzhľadom na jej represívny a preventívny charakter. Účelom tohto kritéria je zabrániť uloženiu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, že podnikatelia vzhľadom na ich veľkosť determinovanú ich celkovým obratom, hoci len približným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopní uhradiť. Ide teda o hranicu, ktorá sa rovnako uplatňuje na všetkých podnikateľov a rôzne v konkrétnom vyčíslení v závislosti od veľkosti každého z nich, ktorá smeruje k vylúčeniu pokuty v nadmernej a neprimeranej výške. Jediným dôsledkom tohto kritéria je, že výška

pokuty bude znížená na najvyššiu povolenú úroveň. Jej uplatnenie znamená, že dotknutý podnikateľ v zásade neplatí pokutu, ktorú by bol inak povinný v určitých prípadoch zaplatiť v dôsledku posúdenia založeného na týchto kritériách. Likvidačnému charakteru pokuty má zabrániť práve strop vo výške 10 % z celkového obratu účastníkov konania. V prípade žalobcov MPL STAVING a RECORD TK boli pokuty stanovené nižšie, ako dovoľuje strop 10% z celkového obratu (3,2% a 1,7 %). Slabý hospodársky výsledok obchodnej spoločnosti ju nemôže bez ďalších osvedčených skutočností nedôvodne zvýhodniť s pozíciou iných podnikateľských subjektov. Tu sa správny súd stotožnil s argumentom žalovaného, že nejde o takú závažnú ujmu, ktorá by prevyšovala nad verejný záujem na ochrane hospodárskej súťaže a na potrestaní podnikateľov, ktorý sa dopustili nedovolených praktík v súťaži. Konštatovanie žalobcov 1. až 3., že budú postihnutí výkonom napadnutého rozhodnutia (pričom takýto postih sa v prípade správneho trestania zo samotnej povahy veci predpokladá a napĺňa účel uloženej sankcie) nie je dostatočným podkladom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Je tiež dôležité poznamenať, že pri likvidačnom charaktere pokuty sa pritom zohľadňujú mimoriadne udalosti, ktoré postihnú účastníka konania alebo daný sektor, v ktorom pôsobí, po udelení pokuty. Žalobcovia 1. až 3. sa ako na dôvod na priznanie odkladného účinku odvolávali aj na pandémiu ochorenia COVID-19. Táto časť dôvodov obsahuje všeobecné tvrdenia o možných ekonomických dopadoch pre celý hospodársky sektor a predikciu možných scenárov ekonomického vývoja v SR. V podstate každá obchodná spoločnosť sa môže odvolávať na reštriktívne opatrenia vo svete, ktoré negatívne pôsobia na jej obchodnú sieť, t. j. aj vlastných dodávateľov, odberateľov a zamestnancov s následkom výpadku jej tržieb. Aj tu však treba poukázať na výnimočnosť konkrétnych dôsledkov, ktoré treba náležite osvedčiť s pripojenými dôkazmi. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na strane žalobcov, aby označili zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň majú žalobcovia dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musia správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

13. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobcovia hodnoverne neosvedčili tvrdenú hrozbu vzniku vážnej ujmy resp. iného vážneho nenapraviteľného následku, v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

14. Vzhľadom na argumentáciu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a jeho doplnení, z ktorej možno vyvodiť domnienku žalobcov o ich práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Hoci neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v , pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcov ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti mali žalobcovia zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať situáciu z hľadiska reálnych dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na ich ekonomickú situáciu (nie iba v hypotetickej rovine), pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následok. Naviac, žalobcovia 1. až 3 nepreukázali ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

15. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ust. , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

16. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia neosvedčili splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .