Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-431-2018.pdf
PDF · 120.37 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/431/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Petra Tutka a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom, Košice, Hrnčiarska 3, proti žalovanému J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. XX, o zaplatenie kúpnej ceny, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 17C/183/2010-537 z 24.4.2018 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti, vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách konania štátu.
Priznáva žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 17.06.2009 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 151.497,02 eur s úrokmi z omeškania vo výške 14,5 % od 19.07.2006 do zaplatenia titulom kúpnej ceny.
2. Súd prvého stupňa prvým rozsudkom 17C/183/2010-268 z 9.4.2013 žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 6.745,13 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť štátu trovy konania, ktoré vznikli zaplatením znalečného vo výške 581,66 eur, taktiež do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal v konaní preukázané, že účastníci uzavreli dňa 23.06.2006 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca predal žalovanému nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v k.ú. K., S. F. - S., za dohodnutú kúpnu cenu 4.600.000,- Sk (152.692,- eur), ktorá mala byť vyplatená do 5 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho. Vklad bol povolený Správou katastra Košice okolie dňa 13.07.2006. Dňa 12.07.2006 bola na zmluve účastníkmi vykonaná oprava vo výmere parcely č. XXX/X. Pôvodne bola medzi účastníkmi ohľadne predmetných pozemkov podpísaná kúpna zmluva dňa 16.06.2006, kde bola uvedená adresa žalobcu B. P. XXX, avšak pri osvedčovaní bola uvedená jeho adresa K. XXX. Taktiež v uvedenej zmluve nebola uvedená parcela č. XXX/X. Podstatným pre rozhodnutie veci bolo zistenie skutočnosti, či kúpna cena, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje, bola žalovaným uhradená. Na preukázanie uvedenej skutočnosti žalovaný predložil súdu kópiu príjmového dokladu z 12.07.2006 o tom, že S. O. prijal v uvedený deň 4.600.000,- Sk na účel kúpnej zmluvy z 23.06.2006 a originál výdavkového dokladu o tom, že D. D. J. vydal 12.07.2006 O. S. 4.600.000,- Sk za účelom KZ 23.06.2006. Žalobca v konaní spochybňoval pravosť svojich podpisov i celkovo uvedených listín. Súd preto vo veci ustanovil znalca z odboru písmoznalectva, ktorý potvrdil, že ako príjemca je na uvedených dokladoch podpísaný žalobca. Žalovaný vo svojej výpovedi objasnil,
že nakoľko peniaze vydával vo svojej kancelárii, kde mal nachystané výdavkové doklady so svojou podnikateľskou pečiatkou, preto na predmetnom doklade je uvedené jeho obchodné meno, pod ktorým ako fyzická osoba podnikal. Nakoľko je na príjmovom doklade uvedený žalovaný a na oboch dokladoch je uvedený ako účel - kúpna zmluva z 23.06.2006, je zrejmé, že uvedenú sumu vydával žalovaný ako účastník uvedenej zmluvy, občan. Žalobca sám potvrdil, že obchody s D. nikdy nerobil. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že uvedené doklady boli vyplnené rôznymi osobami a že nevie ako sa tam jeho podpis dostal, súd podotýka, že sám žalobca vypovedal, že jeho meno a adresa na uvedených dokladoch bola vypísaná ním samotným, pravosť jeho podpisu bola zas jednoznačne preukázaná odborníkom z písmoznalectva. Je vecou prijímateľa, aby pokiaľ podpisuje doklad o prijatí určitej sumy dohliadol, aby bola správne vypísaná suma a účel výplaty (právo chráni opatrných). Žalobca v konaní dostatočným spôsobom nevyvrátil, že potvrdenie o prijatí predmetnej kúpnej ceny nepodpísal a peniaze neprevzal. Jeho tvrdenie, že sa žalovaný možno dostal k jeho príjmovým dokladom, ostalo len v rovine dohadov. Navyše je ťažké uveriť, že by žalobca nechával niekde bianko podpísané príjmové doklady. Žalobca sa snažil preukázať svoj nárok len nepriamymi dôkazmi, keď poukazoval na skutočnosť, že žalovaný nemohol mať dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie predmetnej kúpnej ceny. Žalovaný však v konaní predložil prehlásenie s osvedčenými podpismi zo dňa 11.07.2006 preukazujúce jeho pôžičku od dcéry C. D. vo výške 2.350.000,- Sk na nákup pozemkov v lokalite K.-K. na tri mesiace s tým, že v prípade nesplatenia uvedenej sumy má dcéra nárok na vlastnícky vzťah podľa kúpnej zmluvy z 23.06.2006, zaevidovanej na Správe katastra Košice-okolie pod č. k. Y. -XXXX/a v rozsahu 50 %. Taktiež bolo v konaní listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný si od A.. J. Š. požičal 29.06.2006 156.297,- Sk, 15.07.2006 300.000,- Sk, 24.07.2006 200.000,- Sk, 16.11.2006 300.000,- Sk, 22.11.2006 300.000,- Sk a 28.12.2006 400.000,- Sk. Listinami z vyšetrovacieho spisu OO PZ v Košiciach, Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-722/5-OJP-2009 bolo zas preukázané, že žalovaný si na základe zmluvy o pôžičke z 30.8.2007 a jej dodatku z 13.12.2007 požičal od H. X. 4.250.000,- Sk. Z uvedeného na jednej strane možno vyvodiť záver, že žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov, keď si musel často požičiavať, na druhej strane to svedčí o skutočnosti, že si vedel zaobstarať aj veľké sumy peňazí, čo potvrdzujú aj svedecké výpovede sestier žalobcu pri vyšetrovaní, ktoré uviedli, že žalovaný vyrovnával za žalobcu dlhy z podnikania. Vzhľadom na uvedené ani skutočnosť, že žalobca nesplatil VÚB a.s. flexihypotéku vo výške 225.000,- Sk, poskytnutú na základe zmluvy z 20.02.2006, jednoznačne nedokazuje, že žalobca kúpnu cenu 4.600.000,- Sk od žalovaného nedostal, pretože ju mohol použiť na iné, pre neho dôležitejšie záväzky a nemusel o tom informovať ani manželku. Taktiež skutočnosť, na ktorú žalobca poukazoval, že žalovaný na jeho písomnú výzvu zo dňa 28.04.2009 na zaplatenie neuhradenej časti kúpnej ceny podľa zmluvy z 23.06.2006 vo výške 151.497,02 eur uvádzal všetko možné, len nie to, že to už zaplatil, súd poznamenáva, že fakt, že žalovaný sa vo svojej písomnej odpovedi žalobcovi aj v rozhovore (podľa výpovede žalobcu) vyjadroval len k prevodu rodinného domu č. XXX a priľahlým záhradám svedčí skôr o tej skutočnosti, že žalovaný len uvedenú vec považoval medzi účastníkmi za nevyporiadanú. Ani ďalšie tvrdenie žalobcu, že prijatie peňazí nemohol cez deň v kancelárii žalovaného v Košiciach podpísať 12.07.2006, lebo bol v práci na poli v B. V. a že nebol ani na správe katastra podpísať v ten deň opravu, súd dodáva, že ani ak by sa preukázalo, že opravu zmluvy na katastri nebol osobne vykonať, neznamená to, že nemohol byť v uvedený deň v kancelárii žalovaného a prevziať peniaze. Žalovaný vypovedal, že žalobca nemal problém v pracovnej dobe odísť do R., Č. G. F., ako tomu párkrát aj bolo. Podľa príkazu na prácu a výkazu Školského poľnohospodárskeho podniku zo 07.12.2006 žalobca v uvedený deň vykonával prácu - dennú údržbu, obracanie sena v B. V. od 07.00 do 16.00 hod. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa na podniku v tom čase pracovalo cca 100 pracovníkov, celková výmera poľnohospodárskej pôdy je 4000 ha, kontrolu prác rastlinnej výroby mal na starosti len 1 pracovník, nebolo teda možné kontrolovať prácu priebežne. Podľa výpovede svedka E. R., ktorý pracoval ako kontrolný pracovník, poznačený výkon žalovaného v uvedený deň vo výkaze zodpovedá dennému výkonu. Nestretol sa s tým, že by pracovníci svojvoľne zanechali počas pracovnej doby na poli traktor alebo žeby sa vymenili vodiči. Súd však poznamenáva, že vzhľadom na vzdialenosť B. V. od Košíc (50 km), sa žalovaný aj po práci mohol 12.07.2006 (čo bola streda) dostaviť na Správu katastra v Košiciach, kedy boli úradné hodiny až do 17.00 hod., aj do kancelárie žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, svoj nárok nepreukázal, preto súd žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 588 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 6.745,13 eur na účet jeho právneho zástupcu rozhodol v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za 7 úkonov právnej služby (prevzatie - príprava, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaniach 28.03.2011, 16.05.2011, 04.07.2011, 05.02.2013 a 09.04.2013 po 725,33 eur a za poradu s klientom 08.04.2013 483,53 eur + režijný paušál, 2 x 7,21
eur + 3 x 7,41 eur + 7,81 eur + 20 % DPH. Za podanie z 18.02.2011 odmenu právnemu zástupcovi nepriznal, nakoľko nešlo o vyjadrenie vo veci samej a nesplnil ani povinnosť, na ktorú splnenie ho súd vyzval. Rovnako nepriznal náhradu ani za vyjadrenie z 12.09.2012, nakoľko v ňom žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Výrok o trovách štátu odôvodnil ust. § 148 ods. 1 O.s.p.
4. Krajský súd v Košiciach rozhodujúci o odvolaniach strán uznesením 3Co/260/2013-311 z 28.8.2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 9.4.2013 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Po rozbore princípov aplikovaných v rámci procesu hodnotenia dôkazov vytkol súdu prvej inštancie, že pri záveroch o tom, či žalovaný skutočne žalobcovi zaplatil sumu 151.497,02 eur ako kúpnu cenu akceptoval len predložený príjmový a výdavkový pokladničný doklad a nebral pritom zreteľ na množstvo nepriamych dôkazov, spochybňujúcich vyplatenie zvyšku kúpnej ceny žalovaným žalobcovi dňa 12.7.2006.
5. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 17C/183/2010-537 z 24.4.2018 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 151.497,02 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 19.7.2006 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi, ako aj štátu náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
6. Zrekapituloval priebeh konania a za nesporné označil, že strany sporu uzatvorili dňa 23.6.2006 kúpnu zmluvu v súlade s § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej žalobca ako predávajúci odpredal žalovanému v zmluve označené parcely zapísané na LV č. XXX Y. katastrálnom území K. za dohodnutú kúpnu cenu 4.600.000, 00 Sk (152.692,02 eur), a ktorú kúpnu cenu mal žalovaný uhradiť do piatich dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho, že Správa katastra Košice - okolie povolila vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností dňa 13.7.2006, pričom na prednej strane kúpnej zmluvy pod článkom III. bol perom dopisovaný dátum 12.7.2006 s poznámkou, že v zmluve došlo k oprave a táto mala byť podpísaná aj žalobcom, pričom podľa znaleckého posudku č. 4/2016 vypracovaného J.. U. R. podpis na znenie S. (žalobca) pri oprave s vyššou mierou pravdepodobnosti nie je jeho pravým podpisom. Uviedol ďalej, že za nesporné je tiež nutné považovať aj rukopisy na príjmovom a výdavkovom pokladničnom doklade zo dňa 12.7.2006, ktoré vypisoval žalobca, čo tiež vyplynulo zo záverov nariadeného znaleckého dokazovania a tiež nie je sporné, že žalobca písomnou výzvou zo dňa 28.4.2009 vyzval žalovaného na zaplatenie doplatku kúpnej ceny vo výške 151.497,02 eur a to do 15.5.2009. Z výpovede žalobcu zistil, že podľa neho mu žalovaný okrem sumy 36.000,00 Sk (1.194,98 eur) zvyšok, respektíve doplatok kúpnej ceny neuhradil a poprel tvrdenia žalovaného o úhrade doplatku v jeho kancelárii v Košiciach na Štefánikovej ulici č. 20 a poprel tiež vykonanie opravy prvej strany kúpnej zmluvy z dňa 12.7.2006, keďže v tento deň bol v práci a to až do 16-tej hodiny. Z výpovede žalovaného mu vyplynulo, že celú dohodnutú kúpnu cenu tento žalobcovi zaplatil dňa 12.7.2006 a o tejto transakcii bol vydaný príjmový aj výdavkový pokladničný doklad, keď peniaze boli zabalené páskami z banky, pričom v tento deň obe strany vykonali opravu na prvej strane kúpnej zmluvy. Právne posúdil podľa § 588 Občianskeho zákonníka mal za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 23.6.2006 kúpnu zmluvu, ktorou žalobca predal žalovanému nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území K. za dohodnutú kúpnu cenu dnes 152.692,00 eur. Nakoľko v konaní bola spochybňovaná žalobcom pravosť jeho podpisu ako predávajúceho na prvej strane kúpnej zmluvy v súvislosti s vykonávaním jej opravy stranami sporu a to dňa 12.7.2006 bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou J.. U. R. a podľa tohto posudku podpis na znenenie S. pri oprave kúpnej zmluvy zo dňa 23.6.2006 s vyššou mierou pravdepodobnosti nie je pravým podpisom žalobcu. Na základe toho tvrdenie žalovaného, že v uvedený deň, t.j. 12.7.2006, mali byť obe strany sporu na Správe katastra Košice - okolie vyhodnotil ako nepravdivé, čomu nasvedčuje aj svedecká výpoveď svedka R., ktorý potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu, že v uvedený deň od 7:00 hod. do 16:00 hod. pracoval v rámci Školského poľnohospodárskeho podniku Zemplínska Teplica, čomu zodpovedá aj ním vykázaná spotreba nafty. Z uvedeného vyvodil, že ani ďalšie tvrdenia prezentované žalovaným o vyplatení kúpnej ceny dňa 12.7.2006 v jeho kancelárii sa nezakladajú na pravde, keď aj predložené doklady - výdavkový a príjmový pokladničný doklad z tohto dňa sú nedôveryhodné. Poukázal na to, že doklad nachádzajúci sa na č.l. 34 spisu sa nestotožňuje s výdavkovým pokladničným dokladom nachádzajúcim sa na č.l. 369 spisu, ktorý bol predmetom znaleckého skúmania znalkyňou a na tomto sa navyše nachádza podpis žalovaného pri poznámke „zaúčtoval dňa“ a tieto rozpory v skutkových tvrdeniach žalovaný nedokázal odstrániť. Na podporu svojich tvrdení síce navrhol vypočuť jeho dcéru, ktorá mu mala údajne požičať dňa 11.7.2006 sumu 2.350.000,00 Sk na nákup pozemkov, avšak svedkyňa C. D.Š. uviedla, že so žalovaným síce uzatvárala zmluvy v roku 2008 a v roku 2009, avšak na rok 2006 sa nepamätala, i
keď pripustila, že podpis na čestnom prehlásení je jej. Žalovaný teda nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny žalobcovi a to ním tvrdeným spôsobom o výplate v hotovosti v kancelárii na Štefánikovej č. 20, keď sa vtedy malo jednať ešte o slovenské koruny balené, prelepované páskou z banky, keďže neskôr žalovaný začal tvrdiť, že tieto prostriedky on z banky vyberať nemal a poukazoval už na pôžičku od dcéry. Na týchto skutočnostiach nič nemenia ani závery, v zmysle ktorých podpisy na výdavkovom a príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 12.7.2006 patria žalobcovi. Táto skutočnosť sama o sebe ešte neznamená, že k vyplateniu kúpnej ceny v skutočnosti aj došlo. Považoval za potrebné uviesť, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy obe strany boli v tom čase ešte v priateľskom vzťahu a obidve zmluvné strany boli pri tejto transakcii maximálne neobozretné a je skôr nepravdepodobné, aby takouto veľkou finančnou čiastkou mohol v tom čase žalovaný disponovať bez toho, aby si ju vybral z bankovej inštitúcie, a ak ňou disponoval, mal túto skutočnosť hodnoverne preukázať. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení žalobe, v celom rozsahu vyhovel. O úrokoch z omeškania rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou a žalovaného zaviazal aj na zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania a to od 19.7.2006 do zaplatenia. O trovách konania strán rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 C.s.p. a neúspešného žalovaného zaviazal aj na náhradu trov štátu.
7. Rozsudok v jeho vyhovujúcej časti napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uplatnil pritom odvolacie dôvody upravené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.. Bol toho názoru, že spoľahlivo preukázal zaplatenie kúpnej ceny žalobcovi, riadne a v plnej výške. Naopak, žalobca jeho obranu nevyvrátil a konajúci súd úplne nezmyselne ignoroval pokladničné doklady, ktorými jednoznačne preukázal, že žalobca kúpnu cenu dňa 12.7.2006 prevzal. Žalobca pritom spočiatku klamal keď tvrdil, že podpisy na týchto dokladoch nie sú jeho, čo však vyvrátilo znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na rôznych úvahách a teoretických konštrukciách, keď dôkazy svedčiace v jeho prospech podivne ignoroval. Prvoinštančný súd podľa neho nesprávne vyhodnotil aj dôkaznú situáciu ohľadom vykonania opravy kúpnej zmluvy, keďže znalkyňa v podanom znaleckom posudku vôbec nevylúčila, že sa jedná o podpis žalobcu, len konštatovala, že podpis s vyššou mierou pravdepodobnosti nie je pravým podpisom žalobcu. Nesúhlasil so záverom, že pravé podpisy žalobcu na výdavkovom a príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 12.7.2006 nie sú dôkazom o prevzatí príslušnej peňažnej sumy. Uznal, že jeho ústny prejav nebol vždy vzorovo vecný, ale aj história jeho vzťahu so žalobcom je spletitá a chcel ju súdu čo najvernejšie ozrejmiť, i tak je však nesporné, že kúpnu cenu 4.600.000,00 Sk žalobcovi naozaj zaplatil a tento túto skutočnosť potvrdil vlastnoručným podpisom.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Nestotožnil sa s názorom, že o zaplatení kúpnej ceny nepochybne svedčia predložené pokladničné doklady, keďže s týmito dôkazmi sa súd v plnom rozsahu vysporiadal a ich existencia nie je ešte dôkazom o vyplatení kúpnej ceny. Súd pri vyhodnocovaní dôkazov musel vziať do úvahy všetky okolnosti a prihliadať na to, že v uvedený deň kúpnu cenu prevziať nemohol, pretože sa v Košiciach nenachádzal, pracoval na poli. Pochybná je aj dôveryhodnosť predložených príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, keď z ich porovnania vo forme kópii na strane 34 súdneho spisu a originálov predložených znalkyni PhDr. R. je zrejmé, že text v nich je výrazne posunutý k čomu nemohlo dôjsť len jednoduchým posunom pokladničného dokladu. Už len samotná existencia dvoch dokladov, t.j. príjmového dokladu, kde ako osoba je uvedená O. S. a výdavkového pokladničného dokladu, kde je uvedená organizácia D. je zrejmé, že tieto dôkazy sú prinajmenšom nepravdivé a nedosvedčujú vyplatenie kúpnej ceny. V odvolaní podľa jeho názoru žalovaný úmyselne zabudol uviesť, že nevedel súdu predložiť dôkazy o existencii finančnej sumy 4.600.000,00 Sk, keď jeho verziu o pôžičke od vlastnej dcéry, táto nepotvrdila.
9. Žalovaný vo vyjadrení - v doplňujúcom odvolaní z dňa 1.10.2018 trval na tom, že obe strany spory osobne dňa 12.7.2006 boli na správe katastra a žalobca len nepodložene zavádza, že v tento deň bol v práci. K údaju na pokladničnom doklade o spoločnosti D. - D. J. uviedol, že v tom čase bol stále registrovaný ako FO, ktorej bol jediným vlastníkom a na rôzne hotovostné platby mal takto pokladničné doklady aj vydávané. Jeho dcéra o predmete konania ním vopred pripravovaná nebola a z jej výpovede je to tak aj zadokumentované.
10. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 C.s.p. prejednal bez neriadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúceho z § 380 ods. 1,2 C.s.p. (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 C.s.p. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 C.s.p.).
12. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p..
13. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods. 1,2 C.s.p. alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, 193 a 205 C.s.p., pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. nebol naplnený, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 C.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.
16. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, t.j. nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p..
17. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
19. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno nepreukázal, že žalobcovi skutočne zaplatil doplatok kúpnej ceny v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy a podrobne poukázal na rozpory v jeho skutkových tvrdeniach.
20. Nie je sporné, že strany sporu dňa 23.6.2006 uzavreli kúpnu zmluvu, na podklade ktorej žalobca predal žalovanému nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území K.. Sporné medzi stranami zostalo, či žalovaný za predmet kúpy doplatil celú kúpnu cenu 151.497,02 eur.
21. V sporovom konaní je povinnosťou strany sporu označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Strana, ktorá neoznačila dôkazy na svoje tvrdenia nesie dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe už vykonaných dôkazov, ktoré sa mu javia presvedčivejšie. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi zaplatil celú kúpnu cenu, čo však žalobca popieral, preto dôkazná povinnosť označiť dostatočné dôkazy na svoje tvrdenia o tom, že žalobcovi peniaze boli poskytnuté, bola na žalovanom. Súd prvej inštancie okrem iného správne zameral dokazovanie na zisťovanie, či žalovaný v čase, kedy mal doplatiť kúpnu cenu, skutočne aj disponoval potrebnými finančnými prostriedkami. Súd prvej inštancie vyhodnocoval splnenie dôkazného bremena žalovaným posúdením výsledkov dokazovania o spornej otázke zo všetkých vykonaných dôkazov a to ich zhodnotením jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti a jeho komplexnej a odôvodnenej úvahe nemožno nič vyčítať. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v súlade s obsahom spisu aj so zásadami formálnej logiky a je aj vyústením pokynu Krajského súdu v Košiciach, obsiahnutého v uznesení 3Co/260/2013-311, podľa ktorého okrem príjmového a výdavkového pokladničného dokladu je nutné zohľadňovať aj množstvo nepriamych dôkazov spochybňujúcich vyplatenie kúpnej ceny.
22. Žalovaný za dôkaz o doplatení celej kúpnej ceny dňa 12.7.2006 pokladal predovšetkým príjmové, respektíve výdavkové pokladničné doklady, ktoré v tento deň mal podpísať žalobca. Prvoinštančný súd však na základe vykonaných dôkazov oprávnene poukázal na silné pochybnosti vzťahujúce sa na tieto doklady. Otázne je, či sa v tento deň strany sporu vôbec stretli, keď sa bez pochybností ani nepreukázalo, aby žalobca dňa 12.7.2006 bol na Správe katastra Košice - okolie podpísať opravu textu kúpnej zmluvy z dňa 23.6.2006. Podľa znalkyne J.. J.. U. R. podpis na znenie S. pri oprave kúpnej zmluvy zo dňa 23.6.2006 s vyššou mierou pravdepodobnosti nie je pravým podpisom žalobcu (viď. záver znaleckého posudku na č.l. 367 spisu). Možnosť osobnej prítomnosti žalobcu na správe katastra vylučuje aj výpoveď svedka R., podľa ktorého v tento deň žalobca vykonával poľné práce mimo Košíc.
23. Okrem toho z pokladničných dokladov vyplývajú aj ďalšie pochybnosti svedčiace o možnej manipulácii s nimi. Oproti fotokópii výdavkového pokladničného dokladu na č.l. 34 súdneho spisu znalkyni bol predložený „totožný doklad“ s už vypísanou a podpísanou kolónkou „zaúčtoval dňa“: (viď. doklady pripojené k znaleckému posudku na č.l. 369 spisu). Žalovaný uspokojivo ani nevysvetlil, prečo mal byť osobitne vyhotovovaný a podpísaný príjmový aj výdavkový pokladničný doklad, a prečo vo výdavkovom pokladničnom doklade bol označený obchodným menom vyplývajúcim z jeho podnikateľskej činnosti (D. sprostredkovateľská činnosť D. J.). Ak by išlo o finančnú operáciu spojenú s podnikaním žalovaného, prevod takejto značnej finančnej čiastky by mal byť riadne zúčtovaný a vedený v záznamoch podnikateľského subjektu. Takýto dôkaz o zanesení operácie do účtovníctva žalovaný neprodukoval. Pri takýchto pochybnostiach existencia pokladničných dokladov, čo aj podpísaných žalobcom, nemôže byť jediným a postačujúcim dôkazom o vyplatení kúpnej ceny a žalovaný tak mal hodnoverne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že dňa 12.7.2006 mal k dispozícii potrebnú finančnú čiastku, a že ju reálne žalobcovi aj odovzdal. Suma 4.600.000,00 Sk nesporne v roku 2006 predstavovala značný obnos a hoci žalovanému nič nebránilo vyplatiť ju v hotovosti predávajúcemu, logicky by malo byť dohľadateľné, z akého účtu žalovaný, či iná osoba takúto čiastku vybrali. Žalovaný sám vo svojej výpovedi 4.7.2011 uviedol, že žalobcovi odovzdal peniaze z trezoru „tak ako boli zabalené bankou, páskami“, avšak ďalšie dôkazy o ich výbere z banky už nepredložil. Nepreukázalo sa ani jeho tvrdenie, že sumu 2.350.000,00 Sk si požičal od dcéry C. D.. Svedkyňa C. D. si totiž nepamätala, aby v roku 2006 žalovanému nejaké peniaze vôbec požičiavala.
24. Keď medzi stranami sporu pri uzavretí kúpnej zmluvy nebol zvolený transparentný spôsob zaplatenia kúpnej ceny (napríklad prevodom z účtu), niesol žalovaný značné riziko pri preukázaní, že kúpnu cenu naozaj v hotovosti, v celosti aj skutočne uhradil. Samotné vyplnenie a podpísanie pokladničných dokladov samé o sebe nemôže byť v prípade pochybností absolútnym dôkazom o tom, že k výplate peňazí naozaj došlo a žalovaný musel preukázať, že ku dňu údajného doplatenia kúpnej ceny finančnými prostriedkami aj reálne disponoval, čo sa mu nepodarilo. Ako už bolo uvedené, dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek
tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej podľa princípov hmotného práva leží dôkazné bremeno; teda zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Žiada sa doplniť, že žalovaný ani v rámci svojho odvolania neprodukoval žiadne tvrdenia, ktorými by osvedčoval, že v čase doplatenia kúpnej ceny reálne a preukázateľne potrebnými finančnými prostriedkami mohol nakladať. Súd prvej inštancie teda komplexne zhodnotil všetky vykonané dôkazy podľa zásad zaužívaných v súdnej praxi a s jeho závermi súhlasí aj odvolací súd, kvôli čomu preskúmavaný rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
25. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v odvolacom konaní úspech mal a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).