Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Sa-42-2018.pdf
PDF · 96.53 KB
No categories available
1Sa/42/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: RELAX, s. r. o., so sídlom Medzev, Grunt 30, proti žalovaným: 1. Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica, Lazovná 63 a 2. Daňový úrad Košice, Košice, Železničná 1, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto
rozhodol:
I. Žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade o d m i e t a .
II. V tejto časti žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
III. Žalovanému v 1. rade - Finančnému riaditeľstvu SR ukladá p o v i n n o s ť v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia rozhodnúť o odvolaní žalobcu č. 101/2014/BB/DRBL zo dňa 18. 07. 2014, podanom proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801402/5/3018990/2014 zo dňa 23. 06. 2014 o vyrubení rozdielu na DPH za III. štvrťrok 2009 v sume 13.965 eur a doručiť ho súdu v lehote do 15 dní od jeho vydania.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému v 1. rade právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 03. 12. 2014 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 15. 12. 2014, v ktorej žalobca ako žalovaného označil žalovaného v 1. rade, žalobca žiadal, aby súd uložil Finančnému riaditeľstvu SR (Daňový úrad Košice) povinnosť v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia odvolanie žalobcu č. 101/2014/BB/DRBL z 18. 07. 2014, podané proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 9801402/5/3018990/2014 zo dňa 23. 06. 2014 o opätovnom dovýrube DPH za III. štvrťrok 2009 na 13.965 eur odstúpiť na druhostupňové daňové konanie a rozhodnutie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
2. V žalobe uviedol, že Daňový úrad Košice dňa 23. 06. 2014 vydal rozhodnutie č. 9801402/5/3018990/2014 o vyrubení DPH za III. štvrťrok 2009 vo výške 13.965 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 18. 07. 2014 pod č. 101/2014/BB/DRBL, pričom toto odvolanie doručoval prostredníctvom pošty. Odvolanie podal aj osobne do podateľne správcu dane dňa 23. 07. 2014. Zároveň uviedol, že dňa 11. 08. 2014 mu bolo doručené oznámenie pod č. 9801402/2/3703621/2014 zo dňa 01. 08. 2014, kde sa uvádza, že správny orgán odvolanie neuznáva. Vzhľadom na uvedené sa žalobca písomným podaním zo dňa 11. 08. 2014 dožadoval svojho práva na predloženie odvolania na druhostupňové konanie formou sťažnosti podanej riaditeľovi Daňového úradu v Košiciach dňa 13. 08. 2014. Rovnako sťažnosť podal prezidentovi Finančnej správy SR, pričom táto bola doručovaná prostredníctvom pošty a na poštovú prepravu bola podaná dňa 13. 08. 2014 pod č. RP 838851415Sk. Na uvedené sťažnosti správne orgány nereagovali, boli pasívne a nečinné. Poškodenie svojich práv žalobca vidí v tom, že podľa právnych predpisov správne orgány vo veci nekonajú bez vážneho dôvodu, t. z. že nerozhodli o ním podanom odvolaní. Zastáva názor, že žalovaný v 1. rade
vôbec nekoná a týmto svojim postupom porušil Ústavu SR a zároveň porušuje aj právo právnickej osoby, t. j. žalobcu v rozpore s právom Európskej únie.
3. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.
4. V písomnom vyjadrení žalovaného v 2. rade zo dňa 03. 02. 2015 tento chronologicky opísal celý priebeh administratívneho konania a zotrval na argumentácii, týkajúcej sa právneho posúdenia včasnosti žalobcom podaného odvolania proti rozhodnutiu č. 9801402/5/3018990/2014 o vyrubení DPH za III. štvrťrok 2009 vo výške 13.965 eur v nadväznosti na citovanú právnu úpravu, obsiahnutej v jeho oznámení zo dňa 01. 08. 2014 č. 9801402/2/3703621/2014, považujúc podané odvolanie za neúčinné. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť .
5. Uznesením zo dňa 26. 10. 2016 Krajský súd zamietol žalobu s poukazom na to, že správca dane Oznámením žalobcovi oznámil, že na jeho odvolanie sa neprihliada, čím došlo ku skončeniu administratívneho konania na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pričom žalovaný v 1. rade nebol nečinný, pretože odvolacie konanie sa pred ním ani nezačalo. Nečinným nebol ani správca dane, ktorý v lehote 30 dní oznámil žalobcovi, že odvolanie bolo podané neúčinne a z akých dôvodov. Poukázal aj na to, že hoci Oznámenie nemá formu správneho rozhodnutia, podľa obsahu sa dotýka práv a právom chránených záujmov právnickej osoby, bolo preskúmateľné súdom na základe žaloby, ktorú však žalobca nepodal. Preto bolo administratívne konanie skončené. Keďže žalobou sa možno domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy iba v začatom administratívnom konaní, nebolo možné priznať sťažovateľovi úspech.
6. Na základe kasačnej sťažnosti, podanej žalobcom proti citovanému uzneseniu Krajského súdu Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. 03. 2018 č. k. 1Sžk/16/2017-136 zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil Krajskému súdu na ďalšie konanie s konštatovaním, že pre záver o absencii nečinnosti nepostačuje akákoľvek činnosť orgánu verejnej moci, ale je potrebná taká relevantná činnosť (najmä vo forme zákonom predpokladaného rozhodnutia alebo procesného úkonu), ktorú mu ukladá právny poriadok. Zároveň uviedol: „25. Hoci je pravdou, že podľa aktuálnej právnej praxe by sťažovateľ pravdepodobne dosiahol svoj záujem, aby sa konalo o jeho odvolaní, aj podaním žaloby proti Oznámeniu, keďže ide o opatrenie (kvázi rozhodnutie), ktorého súdny prieskum je prípustný, nebola to pre sťažovateľa jediná možnosť. S ohľadom na vyššie uvedenú absenciu právneho následku Oznámenia, ktorým by bolo skončenie administratívneho konania o odvolaní, nemožno sťažovateľovi uprieť možnosť domáhať sa aj odstránenia nečinnosti, ktorou je neplnenie povinností správcu dane podľa § 73 Daňového poriadku. Dotknutý subjekt má právo voľby, ktorý procesný spôsob ochrany svojich práv využije, ak do úvahy prichádzajú viaceré.
26. Pre rozhodnutie, či je žaloba sťažovateľa dôvodná, teda či v tomto prípade ide o nezákonnú nečinnosť orgánu verejnej moci, je dôležité aj právne posúdenie otázky, ktorá sa priamo týka argumentácie správcu dane v Oznámení a následnej argumentácie sťažovateľa, teda či je odvolanie podané poštou v listinnej podobe po dni 01.01.2014 (po novelizácii Daňového poriadku) relevantné a je potrebné o ňom konať, alebo ide podanie, na ktoré sa neprihliada, resp. je neúčinne podané. Hoci krajský súd sa touto otázkou priamo nezaoberal a v konečnom dôsledku akceptoval stanovisko správcu dane, kasačný súd poukazuje na to, že aj odvolanie, ktoré nebolo podané elektronickými prostriedkami podľa §13 ods. 5 Daňového poriadku, ale v zákonnej lehote pri zachovaní písomnej formy (§ 13 ods. 1 Daňového poriadku) poštou, vyvoláva účinky v zmysle § 72 a nasl. Daňového poriadku.
27. Napriek tomu, že Daňový poriadok v § 14 ods. 1 ustanovil povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5, aj podanie odvolania v listinnej podobe bolo riadnym úkonom dotknutého daňového subjektu. Tento záver vyplýva najmä z toho, že Daňový poriadok v znení relevantnom pre toto posúdenie neustanovoval v žiadnom svojom ustanovení sankciu neplatnosti, resp. neúčinnosti pre podanie odvolania výlučne v listinnej podobe, ide teda o tzv. lex imperfecta. Ďalej je treba prihliadať aj na osobitnú úpravu formy odvolania v § 72 ods. 2 Daňového poriadku a sťažovateľom zdôraznené znenie poučenia v rozhodnutí o dani. K tomuto záveru o povinnosti daňových orgánov konať aj o listinne podanom odvolaní sa napokon priklonila aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri riešení tejto rozhodujúcej otázky vo formálne rozličných procesných situáciách, pozri napr. rozhodnutia sp. zn. 3Sžf/15/2015 zo dňa 25.01.2017, 4Sžnz/1/2015 zo dňa 04.11.2015, sp.
zn. 5Sžf/9/2016 zo dňa 20.04.2017, sp. zn. 5 Sžf 88/2014 zo dňa 13.09.2016, hoci existujú aj protichodné rozhodnutia. Tento výklad napokon následne potvrdil aj zákonodarca, ktorý v novelizácii Daňového poriadku účinnej od 01.01.2016 výslovne upravil, kedy sa na podania urobené inak ako podľa § 13 ods. 5 neprihliada, pričom na podanie odvolania sa takýto následok nevzťahuje...
30. Preto odvolací súd, majúc na zreteli hlavný účel správneho súdnictva, ktorým je poskytovanie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov správneho konania, považuje za nevyhnutné, aby krajský súd v ďalšom konaní posúdil vec v zmysle právneho názoru kasačného súdu. Zároveň kasačný súd má za to, že je vhodné, aby krajský súd v súčinnosti so sťažovateľom odstránil pochybnosť o tom, ktorý orgán verejnej moci je žalovaným a tiež je namieste upresniť žalobný návrh. Ďalej je treba prihliadať na prípadné iné právoplatné rozhodnutia v súvisiacich súdnych sporoch, najmä vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/157/2014. Pritom však, s ohľadom na procesnú situáciu, v ktorej aj odvolací (nadriadený) orgán už má vedomosť o podanom odvolaní, treba citlivo zvažovať, ktorému orgánu je možné a účelné prípadne uložiť povinnosť konať, opäť so zreteľom na účel správneho súdnictva.“
7. Správny súd v konaní podľa § 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP), postupujúc v intenciách citovaného uznesenia kasačného súdu vyzval žalobcu, aby odstránil pochybnosť o tom, ktorý orgán verejnej moci je žalovaným, t. j. presne označil žalovaného a v tejto súvislosti upresnil žalobný petit.
8. Žalobca reagujúc na výzvu súdu podaním zo dňa 24. 09. 2018 ako žalovaných označil žalovaných v 1. a 2. rade a žalobný petit upresnil tak, že žalovaný v 2. rade Daňový úrad Košice je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia odvolanie žalobcu č. 101/2014/BB/DRBL z 18. 07. 2014, proti rozhodnutiu č. 9801402/5/3018990/2014 zo dňa 23. 06. 2014 o opätovnom dovýrube DPH za III. štvrťrok 2009 na 13.965 eur odstúpiť na druhostupňové daňové konanie a rozhodnutie a žalovaný v 1. rade Finančné riaditeľstvo SR je povinné konať a rozhodnúť o odvolaní v zákonom stanovených lehotách.
9. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6S/157/2014 súd zistil, že uznesením zo dňa 30. 07. 2015 bola žaloba žalobcu, podaná proti nečinnosti Daňového úradu Košice, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti tomuto žalovanému v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia, odvolanie žalobcu č. 101/2014/BB/DRBL z 18. 07. 2014, proti rozhodnutiu č. 9801402/5/3018990/2014 zo dňa 23. 06. 2014 o opätovnom dovýrube DPH za III. štvrťrok 2009 na 13.965 eur odstúpiť na druhostupňové daňové konanie a rozhodnutie, o ktorom je odvolací správny orgán Finančné riaditeľstvo SR povinné konať a rozhodnúť v zákonom stanovených lehotách, zamietnutá. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd uviedol: „Súd z obsahu podaného návrhu, ako aj z pripojených príloh zistil, že odporca Daňový úrad Košice na odvolanie navrhovateľa, ktoré podal proti rozhodnutiu odporcu o vyrubení rozdielu DPH zo dňa 23. 06. 2014 č. 9801402/5/3018990/2014 za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2009 v sume 13.965 eur reagoval oznámením zo dňa 01. 08. 2014 doručeným navrhovateľovi, v ktorom mu oznámil, že na odvolanie podané v listinnej podobe dňa 22. 07. 2014 na Pošte Košice 8 a následne dňa 23. 07. 2014 na Daňovom úrade Košice sa neprihliada, nakoľko podľa § 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov po 01. 01. 2014 je daňový subjekt povinný doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 tohto zákona. Po citácii ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o správe daní odporca konštatoval, že vzhľadom na uvedené považuje odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu DPH za neúčinne podané...“
10. Z uvedeného vyvodil, že podmienky konania proti nečinnosti v danom prípade splnené neboli, pretože Daňový úrad Košice nebol vo veci nečinný, keďže v lehote 30 dní žalobcovi oznámil, že odvolanie je podané neúčinne a z akých dôvodov, t. j. v konaní nebol pasívny s tým, že citované oznámenie odporcu hoci nemá formu správneho rozhodnutia, dotýka sa práv a právom chránených záujmov právnickej osoby, je preskúmateľné súdom podľa § 247 a nasl. O. s. p., pričom žalobca i napriek výzve súdu na odstránenie vád podania zotrval na návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t O. s. p. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 09. 2015.
11. Vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje, že predmet uvedeného konania je totožný s predmetom tohto konania pokiaľ žaloba toho istého žalobcu smeruje proti žalovanému v 2. rade Daňovému úradu Košice.
12. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
13. Podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté.
14. S poukazom na uvedené, keďže vo vzťahu k žalovanému v 2. rade Daňovému úradu Košice ide o prekážku rozsúdenej veci, správny súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade odmietol.
15. O trovách konania v tejto časti rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
16. Z obsahu administratívneho spisu Daňového úradu Košice súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 23. 06. 2014 č. 9801402/5/3018990/2014 Daňový úrad Košice podľa § 68 ods.5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13.965 eur za zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2009 na dani z pridanej hodnoty. Rozhodnutie bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 07. 07. 2014.
17. Zároveň bolo zistené, že dňa 23. 07. 2014 bolo do podateľne Daňového úradu Košice osobne doručené odvolanie proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa datované dňom 18. 07. 2014. Rovnaké odvolanie bolo doručované správnemu orgánu prvého stupňa aj prostredníctvom Slovenskej pošty, pričom na poštovú prepravu bolo dané dňa 22. 07. 2014 a správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa 24. 07. 2014.
18. Oznámením zo dňa 01. 08. 2014 č. 9801402/2/3703621/2014 správny orgán prvého stupňa žalobcovi oznámil, že na odvolanie daňového subjektu - žalobcu proti vyššie citovanému rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťroka 2009, ktoré bolo podané v listinnej podobe dňa 22. 07. 2014 na pošte Košice 8, a následne dňa 23. 07. 2014 na Daňovom úrade Košice sa neprihliada, nakoľko podľa § 14 ods.1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov po 01. 01. 2014 je daňový subjekt povinný doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Vychádzajúc z uvedeného považoval správny orgán prvého stupňa žalobcom podané odvolania za neúčinne podané, čím došlo ku skončeniu administratívneho konania na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
19. Dňa 13. 08. 2014 žalobca podal sťažnosť (datovanú 11. 08. 2014) adresovanú riaditeľovi Daňového úradu Košice, v ktorej okrem iného tvrdil, že konanie zamestnankyne správcu dane je protizákonné, lebo nechce odstúpiť odvolanie na druhostupňový orgán. Uviedol, že neuznáva Oznámenie a žiadal, aby odvolanie bolo štandardne prijaté. Mal za to, že elektronická forma je len jednou z foriem podania, pričom ostatné nemožno vylúčiť. Trval na legitímne a včas podanom odvolaní a žiadal vyhovieť mu alebo odstúpiť ho na rozhodnutie nadriadenému orgánu. V ten istý deň podal rovnakú sťažnosť aj Finančnému riaditeľstvu SR a adresoval ju prezidentovi finančnej správy. Z úradného záznamu Daňového úradu Košice zo dňa 09. 01. 2015 vyplýva, že predmetná sťažnosť bola v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona o sťažnostiach odložená vzhľadom na, že vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti, koná súd.
20. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
21. Podľa § 244 ods.1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
22. Podľa § 245 citovaného zákona žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
23. Podľa § 249 citovaného zákona ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
24. Podľa § 250 ods. 1 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.
25. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.
26. Správny súd preskúmal žalobu žalobcu, smerujúcu proti nečinnosti žalovaného v 1. rade, oboznámil sa s pripojenými prílohami a úplným obsahom administratívneho spisu a rešpektujúc právny názor kasačného súdu, obsiahnutý najmä v citovaných bodoch 26., 27. a 30. uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 03. 2018 č. k. 1Sžk/16/2017-136, dospel k záveru, že žalobe žalobcu, smerujúcej proti žalovanému v 1. rade je potrebné priznať úspech. Pri posudzovaní predmetnej veci súd vzal do úvahy, že za daných okolností žalovaný v 1. rade ako odvolací orgán už má vedomosť o podanom odvolaní a keďže vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bola žaloba z dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci odmietnutá, so zohľadnením hlavného účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytovanie spravodlivej ochrany subjektívnych práv účastníkov správneho konania, povinnosť tak, ako vyplýva z výroku III. tohto uznesenia v súlade s § 250 ods. 1, 2 SSP uložil žalovanému v 1. rade.
27. O náhrade trov konania v tejto súvislosti správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému v 1. rade právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením, vydaným súdnym úradníkom v súlade s § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
28. Citované zákonné ustanovenia aplikoval správny súd v súlade s § 491 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O. s. p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
29. Správny súd vo veci rozhodol jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (správnych žalobách v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 odsa. 1, 2 SSP).