Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/169/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: S. H., nar. XX. XX. XXXX, K. XXXX/ X, T., zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. 07. 2015 č. KRPZ-NR-KDI-62/2015-SK, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. KRPZ-NR-KDI-62/2015-SK zo dňa 17. 07. 2015 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že uznesením zo dňa 05. 12. 2014 pod ČVS: ORP-68/DI-TO-2014 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že dňa 28. 11. 2014 o 15.25 hod. viedol vodič osobného motorového vozidla zn. Audi A6 ev. č. T. XXX P. na účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Topoľčanoch, pričom počas jazdy z doposiaľ nezistených príčin došlo k zrážke s pracovníkom obchodného domu Kaufland chodcom S. H., ktorý v danom úseku tlačil pred sebou väčšie množstvo košíkov, následkom čoho chodec H. podľa lekárskej správy utrpel zranenia s neurčenou dĺžkou práceneschopnosti.

2. Do konania bol pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia k určeniu zranení a dĺžke práceneschopnosti S. H. a z odboru cestnej dopravy. V konaní boli vypočutí svedkovia S. H., O. W. a T. K. a zadovážené listinné dôkazy. Znalec Ing. H. vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX, v ktorom dospel k záveru, že technika jazdy vodiča osobného motorového vozidla zn. Audi A6 W. bola správna, pričom chodec - žalobca svojou technikou pohybu vytvoril tomuto vodičovi prekážku neočakávanú a náhlu. Pracovník tlačiaci nákupné vozíky s veľmi veľkou pravdepodobnosťou blížiacou sa istote vôbec nevenoval pozornosť dianiu okolo seba a neprispôsoboval svoje konanie okamžitej dopravnej situácii.

3. Po vykonanom dokazovaní poverený príslušník Policajného zboru uznesením zo dňa 06. 02. 2015 postúpil vec na Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch ako správnemu orgánu príslušnému na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol

byť priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , o priestupkoch.

4. Okresné riaditeľstvo PZ v Topoľčanoch vydalo dňa 17. 03. 2015 rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ORPZ-TO-ODI2-49/2015-P, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa citovaného zákona bola obvinenému uložená sankcia - pokarhanie na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 28. 11. 2014 o 15.25 hod. tlačil nákupné vozíky po účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Topoľčanoch, pričom podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná nevenoval pozornosť dianiu okolo seba, neprispôsobil svoje konanie okamžitej dopravnej situácii a vytvoril vodičovi motorového vozidla Audi A6 ev. č. T. XXX P., ktoré viedol vodič O. W. po účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Topoľčanoch prekážku neočakávanú a náhlu a došlo k zrážke motorového vozidla so žalobcom. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu žalobcu, ktorý utrpel podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia ťažké zranenie s dĺžkou liečby a práceneschopnosťou minimálne 6 týždňov.

5. Proti citovanému rozkazu podal žalobca odpor.

6. Prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu listom zo dňa 14. 04. 2015 o začatí správneho konania vo veci dopravného priestupku. Na ústnom pojednávaní dňa 13. 05. 2015 bolo žalobcovi oznámené obvinenie zo spáchania priestupku a bol k veci vypočutý. Uviedol, že sa necíti byť vinný z priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu, bol oboznámený s obsahom spisu a nenavrhol doplniť dokazovanie. Právny zástupca žalobcu navrhol nové znalecké dokazovanie znalcom z odboru dopravy.

7. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch zo dňa 13. 05. 2015 č. ORPZ- TO-ODI2-49/2015-P bol žalobca uznaný vinným z priestupku na tom skutkovom základe, že dňa 28. 11. 2014 o 15.25 hod. tlačil nákupné vozíky po účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodného domu Kaufland v Topoľčanoch a pri uvedenom tlačení nákupných vozíkov došlo k zrážke s motorovým vozidlom zn. Audi A6 ev. č. T. XXX P., ktoré po účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Topoľčanoch viedol vodič O. W., ktorý s motorovým vozidlom už predbiehal žalobcu tlačiaceho nákupné vozíky.

8. Žalobca podľa znaleckého posudku č. 114/2014 vypracovaného MUDr. S. K., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo utrpel úraz ťažký s dĺžkou liečby minimálne 6 týždňov.

9. Vo veci dopravnej nehody bol pribratý do konania znalec z odboru doprava cestná Ing. T. H., ktorý vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX. Zo znaleckého posudku vyplýva, že technickou príčinou nehody bolo vytvorenie kolíznej situácie zo strany žalobcu, ktorý tlačil súpravu nákupných vozíkov a svojou technikou pohybu a aj tým, že nesledoval dianie okolo seba, vytvoril vodičovi osobného motorového vozidla zn. Audi A6 prekážku náhlu a zároveň aj prekážku neočakávanú.

10. Žalobca tlačiaci súpravu vozíkov vystrčil pravú nohu a ešte aj vytočil chodidlo pravej nohy do jazdného koridoru osobného motorového vozidla Audi A6, ktoré ho už predbiehalo. Žalobca so súpravou nákupných vozíkov sa pohyboval po priestore pravého jazdného pruhu, prakticky po celej jeho šírke, ale nakoniec prekročil aj stredovú deliacu čiaru bez toho, aby sa presvedčil, či môže bez ohrozenia do jazdného pruhu vstúpiť, či sa v jazdnom pruhu pohybuje nejaké vozidlo alebo nie a navyše sa zvrtol chrbtom do jazdného pruhu a vysunul pravú nohu dozadu, chodidlom von. Vystrčenie pravej nohy dozadu bolo nepredvídateľné.

11. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v , , s poukazom na , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa sa upustilo od uloženia sankcie, nakoľko k náprave páchateľa postačuje samotné prejednanie priestupku.

12. Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 17. 07. 2015 č. KRPZ-NR-KDI-62/2015-SK, ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

13. Rozhodnutím zo dňa 17. 07. 2015 č. KRPZ-NR-KDI-62/2015-SK žalovaný ako odvolací orgán odvolanie podané žalobcom zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Topoľčany zo dňa 13. 05. 2015 č. ORPZ-TO-ODI2-49/2015-P.

14. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že preskúmaním napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu prechádzalo dospel k záveru, že účastník konania dňa 28. 11. 2014 v čase o cca 15.25 hod. tlačil po účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Topoľčanoch nákupné vozíky, pričom podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru doprava cestná, nevenoval pozornosť dianiu okolo seba, neprispôsobil svoje konanie okamžitej dopravnej situácii a vytvoril vodičovi motorového vozidla zn. Audi A6 s evidenčným číslom T. XXX P., ktoré viedol vodič O. W., prekážku neočakávanú a náhlu. Následne došlo k zrážke motorového vozidla s S. H., ktorý utrpel podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia ťažké zranenie s dĺžkou liečby a práceneschopnosťou minimálne 6 týždňov.

15. K námietke odvolateľa, že v predmetnom prípade neboli naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku uviedol, že na zodpovednosť z priestupku stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenia. Nesúhlasil s tvrdením odvolateľa, že nevedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a zároveň nemal a ani nemohol vedieť, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, nakoľko žalobca vedel, že bol účastníkom cestnej premávky a preto vedieť mal a mohol, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom.

16. K tvrdeniu žalobcu, že v danom prípade nie je možné považovať žalobcu za chodca, nakoľko nevstupoval na vozovku za účelom jej prejdenia, ale sa na nej nachádzal, ani neprechádzal cez vozovku mimo prechodu pre chodcov a preto je nutné na neho hľadieť ako na nemotorové vozidlo prípadne vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily, nie na chodca prechádzajúceho cez cestu. V predmetnom prípade účastník konania tlačil súpravu vozíkov, teda jednoznačne musíme na neho pozerať ako na chodca a preto mal dodržiavať ustanovenia o chodcoch vyplývajúce zo o cestnej premávke. Žalobca sa svojim konaním dopustil priestupku podľa ust. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

17. K námietkam týkajúcim sa vykonaného znaleckého dokazovanie žalovaný uviedol, že práve pre rozpory vo výpovediach účastníkov nehody a svedkov bolo vykonané rozsiahle dokazovanie zamerané na určenie zavinenia z predmetnej nehody, prípadne určenia podielu viny a dĺžky práceneschopnosti. Žalovaný poukázal na znalecký posudok znalca Ing. T. H., ktorý vypracoval znalecký posudok č. X/XXXX. a uviedol, že znalec je osoba, ktorá má osobitné odborné znalosti alebo skúsenosti z daného odvetvia, ktoré iná osoba nemá, a preto môže odborne posudzovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Zo znaleckého posudku vyplýva, že analýza priebehu nehodového deja bola spracovaná použitím autorizovaného počítačového softvérového programu PC Crash pre analýzu cestných nehôd. Odvolací správny orgán nemal dôvod pochybovať o vykonanom znaleckom úkone, tento obsahuje všetky potrebné výpočty a preto námietky žalobcu považoval za bezpredmetné a irelevantné. Znalec v posudku uviedol, že technika pohybu účastníka konania, tlačiaceho súpravu nákupných vozíkov po vozovke bola nesprávna, technika jazdy vodiča osobného motorového vozidla Audi A6 O. W. bola správna. Znalec sa zaoberal aj možnosťou zabránenia dopravnej nehody oboch účastníkov dopravnej nehody a zistil, že účastník konania tlačiaci súpravu nákupných vozíkov mohol zabrániť nehode, kontaktu s pravým predným kolesom vozidla, ak by viac sledoval dianie okolo seba a nevkročil, pravdepodobne náhle, do jazdného pruhu osobného motorového vozidla Audi A6, ktoré ho už predbiehalo. Vodič vozidla Audi A6 nemohol počítať z nevypočítateľným, neštandardným pohybom účastníka konania, tlačiaceho súpravu nákupných vozíkov.

18. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že s prihliadnutím na závažnosť priestupku prvostupňový správny orgán mal v zmysle zákona možnosť upustiť od uloženia sankcie. Prvostupňový orgán podľa ust. o priestupkoch rozhodol o upustení od uloženia sankcie, lebo k náprave páchateľa postačuje samotné prejednanie priestupku a s týmto sa odvolací správny orgán stotožnil.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

19. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17. 07. 2015 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 17. 09. 2015 (doručená súdu dňa 18. 09. 2015), ktorou žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

20. V žalobe uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné v celom rozsahu a to z viacerých dôvodov. Uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec. Poukázal na to, že skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi, ktorými sú subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť o priestupku. Objektívnou stránkou priestupku, z ktorého bol žalobca uznaný vinným má byť konanie, ktoré smeruje proti spoločenským vzťahom. Hypotéza právnej normy predpokladá konanie subjektu (chodca) vychádzajúce z určitých motívov zamerané na dosiahnutie určitého cieľa. Konaním (objektívnou stránkou ) v tomto prípade je fyzický pohyb chodca, ktorého cieľom je prejsť cestnú vozovku z jednej strany na druhú.

21. Z výpovedí účastníkov dopravnej nehody, svedka i znaleckého posudku je zrejmé, že pred dopravnou nehodou sa žalobca nepohyboval (neprechádzal) cez cestu z jednej strany na druhú, ale pohyboval sa v smere jazdy v pravom pruhu cestnej vozovky. Jeho vôľou ovládané konanie nesmerovalo k prejdeniu cesty z pravej strany na ľavú, ale ako vyplýva z výpovede žalobcu a jeho kolegu, k nasmerovaniu súpravy vozíkov medzi stĺpiky tak, aby ich mohli umiestniť do boxov pre košíky. Žalobca sa pred vstupom na vozovku (zaradením sa do pravého jazdného pruhu ) riadne presvedčil, že mu nehrozí nebezpečenstvo. Žalobca sa aj pred začatím manévru (kruhového otočenia súpravy vozíkov) ubezpečil o tom, že sa za ním nenachádza žiadne auto. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca svojim konaním nenaplnil objektívnu stránku priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu.

22. Subjektom priestupku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, je chodec. Poukázal na ust. o cestnej premávke, z ktorého vyplýva, že za nemotorové vozidlo sa považuje vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily s výnimkou prípadov podľa písm. f/. Žalobca v čase vzniku dopravnej nehody pred sebou tlačil súpravu vozíkov dlhú približne 6 až 7 metrov. Podľa písm. f/ chodcom je aj osoba, ktorá napr. tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na jednu osobu a jeden kočík, vozík, sánky, zviera. Ustanovenie nerieši situáciu, ak osoba tlačí 20 vozíkov alebo ťahá 20 sánok, alebo vedie 20 zvierat. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že nebol chodcom podľa o cestnej premávke, a preto sa na neho nevzťahujú ustanovenia týkajúce sa chodcov a teda nemôže byť ani subjektom priestupku, ktorý sa mu kladie za vinu.

23. Ďalej v žalobe uviedol, že na to, aby bolo možné akýkoľvek skutok kvalifikovať ako priestupok je potrebné, aby v čase a na mieste vykonania tohto skutku došlo aj k naplneniu zákonných znakov ustanovených v alebo b/ o priestupkoch. V napadnutom rozhodnutí žalovaného, ani v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu nie je uvedené, či žalobca spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu úmyselne alebo z nedbanlivosti, t. j. aká bola vôľová a vedomostná zložka zavinenia k objektu, objektívnej stránke priestupku a protiprávnosti priestupku. Žalovaný ani prvostupňový orgán sa vo svojich rozhodnutiach vôbec nezaoberali zavinením.

24. Objektom priestupku, z ktorého bol žalobca uznaný vinným, je bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Zistené konanie žalobcu však bolo v súlade s jeho pracovnými povinnosťami a právnymi predpismi a toto konanie neohrozilo a ani neporušilo záujem chránený , a o cestnej premávke.

25. Žalobca v žalobe poukázal aj na to, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Správny orgán sa pri zisťovaní skutočného stavu veci vo vzťahu k otázke, či tu priestupok je alebo nie

je, musí osobitne zaoberať a dokazovať naplnenie každého znaku skutkovej podstaty priestupku. Ak správny orgán dostatočne a bez pochybností nepreukáže obvinenému z priestupku naplnenie čo i len jedného z týchto znakov, je povinný v zmysle zásady „in dubio pro reo“ konanie o priestupku zastaviť.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

26. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 07. 12. 2015 k žalobe uviedol, že žalobcovi bolo v rozhodnutí o odvolaní vysvetlené, že na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. V predmetnom prípade žalobca vedel, že bol účastníkom cestnej premávky a preto mal a mohol vedieť, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom.

27. V zmysle ust. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov len, ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. V ods. 4 citovaného ustanovenia je uvedené, že pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiava ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Žalobca sa svojim konaním dopustil priestupku podľa zákona o priestupkoch, ktorý upravuje, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

28. Žalovaný poukázal na výsledky znaleckého dokazovania znalca Ing. T. H. pre odbor doprava cestná, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo vytvorenie kolíznej situácie zo strany žalobcu, ktorý tlačil súpravu nákupných vozíkov a svojou technikou pohybu a aj tým, že nesledoval dianie okolo seba, vytvoril vodičovi motorového vozidla zn. Audi A6 O. W. prekážku náhlu, a zároveň aj prekážku neočakávanú. Žalobca tým, že vystrčil pravú nohu pri tlačení súpravy nákupných vozíkov a ešte aj vytočil chodidlo pravej nohy do jazdného koridoru osobného motorového vozidla Audi A6, ktoré ho už predbiehalo, vytvoril tomuto vozidlu prekážku náhlu.

29. Vzhľadom na to, že vo výpovediach účastníkov nehody a svedkov boli rozpory, vykonal prvostupňový správny orgán rozsiahle dokazovanie zamerané na určenie zavinenia z predmetnej nehody. Preto pribral do konania znalcov jednak z odboru zdravotníctva a farmácie a aj z odboru doprava cestná. Poukázal na to, že znalec je osoba, ktorá má osobitné odborné znalosti alebo skúsenosti z daného odvetvia, ktoré iná osoba nemá a preto môže posudzovať skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Uviedol ďalej , že znalecký úkon je len jeden z riadnych dôkazov, ktorými sa správny orgán riadil pri rozhodovaní vo veci.

30. K tvrdeniu žalobcu, že ust. o cestnej premávke nerieši situáciu, ak osoba tlačí 20 vozíkov a pod. žalovaný uviedol, že žalobca sa nepohyboval (neprechádzal) cez cestu z jednej strany na druhú, ale pohyboval sa v smere jazdy v pravom pruhu cestnej vozovky. Preto opakovanie poukázal na to, že v citovaného zákona je vymedzené nemotorové vozidlo ako prípojné vozidlo, vozidlo pohybujúce sa pomocou ľudskej sily alebo zvieracej sily, avšak pod písm. f/ je chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo. V predmetnom prípade žalobca tlačil súpravu vozíkov, teda jednoznačne sa na neho musí pozerať ako na chodca a preto mal dodržiavať ustanovenia o chodcoch vyplývajúce zo o cestnej premávke. Ide teda o svojvoľný výklad žalobcu.

31. K ďalšej námietke žalobcu, že v napadnutých rozhodnutiach nie je uvedené, či žalobca spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu úmyselne alebo z nedbanlivosti, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je jednoznačne uvedené, že sa žalobca uznáva vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Skutočnosť, či žalobca spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu úmyselne alebo z nedbanlivosti, je irelevantná.

32. Žalovaný ďalej poukázal na to, že nezistil žiadne procesné pochybenie v konaní správneho orgánu, a sankcia je uložená v zmysle zákona vzhľadom ku konaniu žalobcu v opodstatnenom rozsahu.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

33. Správny súd rozsudkom č. k. -66 zo dňa 07. septembra 2016 žalobu zamietol z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol kasačný súd - Najvyšší súd SR a to rozsudkom sp. zn. zo dňa 28. 11. 2019, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitra č. k. -66 zo dňa 07. 09. 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

34. V odôvodnení svojho rozhodnutia kasačný súd mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé a zákonné, čím krajský súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, ktorý vychádza z , ods. 2 SR. Kasačný súd vytkol správnemu súdu, že sa nedôsledne vysporiadal s námietkou subjektívnej stránky priestupku a nezdôvodnil dostatočným spôsobom naplnenie subjektívnej stránky priestupku. Nie je ani uvedené, či spáchal žalobca skutok, ktorý sa mu kladie za vinu úmyselne alebo z nedbanlivosti, a teda si nesplnil povinnosť právne relevantným spôsobom zdôvodniť námietku subjektívnej stránky priestupku vznesenú žalobcom v žalobe. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať a vysporiadať sa so všetkými námietkami sťažovateľa, ktoré sú uvedené v správnej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti a následne rozhodnúť a svoje rozhodnutia náležite a presvedčivo odôvodniť.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

35. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. , ust. v znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. , , ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 15. 07. 2020 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 17. 07. 2015 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. , lebo vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Podľa , , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

37. Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 11 ods. 3 vyššie citovaného zákona, od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

Podľa § 22 ods. 1, písm. g/, ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Za priestupok podľa odseku 1 c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov

38. Podľa , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov účinných v čase spáchanie skutku, cestnou premávkou na účely tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií 1) (ďalej len "") vodičmi vozidiel a chodcami.

Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie

f) chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera,

Podľa , , vyššie citovaného zákona, chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na , cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané. Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. Podľa , , citovaného zákona, dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci 24) alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa . 31) Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa , je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Podľa , , vyššie citovaného zákona, porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je c) také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

39. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o priestupku, ktoré vydal Okresný dopravný inšpektorát Topoľčany dňa 13. 05. 2015 č. ORPZ-TO- ODI2-49/2015-P, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , o priestupkoch v znení neskorších predpisov na skutkovom základe popísanom vyššie v tomto rozhodnutí.

40. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené všetky štyri znaky skutkovej podstaty, ktoré sú obligatórnymi znakmi skutkovej podstaty a ktoré musia byť zistené kumulatívne. V kasačnej sťažnosti zdôraznil, že v rozhodnutí žalovaného, ale i rozhodnutí správneho súdu nebolo uvedené, či žalobca skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, spáchal úmyselne alebo z nedbanlivosti. Uviedol, že všeobecne je možné vychádzať z toho, že konanie, ktorého formálne znaky sú označené zákonom za priestupok, naplňujú v bežne sa vyskytujúcich prípadoch materiálny znak priestupku, pretože konanie porušuje či ohrozuje určitý záujem spoločnosti. Pokiaľ sa k okolnostiam konania, ktoré napĺňa formálne znaky skutkovej podstaty priestupku, pridružia také ďalšie významné okolnosti, ktoré vylučujú, aby takýmto konaním bol porušený alebo ohrozený právom chránený záujem spoločnosti, nedôjde k naplneniu materiálneho znaku priestupku a také konanie nemôže byť označené za priestupok. Zdôraznil, že konanie žalobcu bolo v súlade s jeho pracovnými povinnosťami a právnymi predpismi a toto konanie neohrozilo a ani neporušilo záujem chránený § 53 ods. 2, 3 a 4 zákona o cestnej premávke, žalobca

bol jedinou osobou, ktorá nesie nepriaznivé následky uvedeného konania. Ďalej namietol nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávny procesný postup správneho orgánu.

41. Súd po opätovnom preskúmaní rozhodnutia žalovaného, námietok žalobcu uvedených v žalobe ale i kasačnej sťažnosti, rešpektujúc právny názor kasačného súdu, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným. K námietkam žalobcu súd poukazuje na to, že o priestupok pôjde, ak súčasne napĺňa tzv. materiálny znak a formálne znaky. Materiálny znak je v zákonnej definícii vyjadrený tak, že ide o: 1. zavinené konanie, pri priestupkoch sa vyžaduje subjektívna zodpovednosť, pričom priestupkový zákona rozlišuje dva druhy zavinenia a to nedbanlivosť a úmysel 2. škodlivosť ako znak priestupku vyjadruje stupeň spoločenskej nebezpečnosti protiprávneho konania.

42. Formálnymi znakmi priestupku sú: všeobecné znaky priestupku, ktoré sú spoločné pre všetky priestupky - zavinenie, vek a príčetnosť páchateľa. Znaky skutkovej podstaty priestupku umožňujú priestupky špecifikovať. Skutková podstata priestupku musí obsahovať štyri znaky: subjekt, subjektívnu stránku, objekt, objektívnu stránku.

43. Dopravná nehoda je udalosťou, ktorou účastník nehody spôsobí inému účastníkovi nehody, a nie sebe, zranenie, smrť, škodu, poškodenie , všeobecne prospešného zariadenia, uniknú nebezpečné veci alebo na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných veci alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa . Na základe uvedeného posúdenia okolností v predmetnej veci správny súd konštatuje, že k žiadnej dopravnej nehode nedošlo.

44. Zo znenia zákona o cestnej premávke, ale aj koncepcie priestupku uvedenej v citovanom ust. § 2 ods. 1 zák. o priestupkoch je zrejmé, že dopravnou nehodou (resp. priestupkom, ktorý je založený na spôsobení dopravnej nehody) nemôže byť udalosť v cestnej premávke, ktorou účastník spôsobí zranenie resp. škodu sebe. Opačný výklad by viedol k prísnejšiemu postihu za priestupky, než za trestné činy, pri ktorých je vylúčený postih za konanie, ktoré by inak formálne bolo trestné, okrem ak by ním nebol poškodený samotný páchateľ. V danej veci je nesporné, že k zraneniu vodiča O. W. nedošlo a nedošlo ani ku škode na jeho vozidle Audi A6, ako to vyplýva z jeho výpovede zo dňa 22. 12. 2014. Ku škode na zdraví došlo len u samotného žalobcu, ktorý ako uviedol v žalobe, resp. v kasačnej sťažnosti, bol práceneschopný pol roka a ďalším negatívnym následkom bolo, že došiel o prácu.

45. Priestupkom je nielen konanie, ktoré má formálne znaky uvedené v zákone o priestupkoch, resp. iných zákonoch. Je to aj konanie, ktoré musí byť jednak zavinené a jednak porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti - má určitú spoločenskú nebezpečnosť. Nie teda každé konanie, formálne popísané v osobitnej časti zákona o priestupkoch, bude aj priestupkom.

46. Spoločenská nebezpečnosť konania žalobcu je veľmi nízka, resp. žiadna, pretože spoločnosť na jednej strane má záujem ochraňovať život, zdravie i majetok občanov, na strane druhej ich však nemieni a ani nemá oprávnenie šikanovať postihom za to, že si ublížili na zdraví, či spôsobili škodu, a to aj v prípade, ak sa ak stalo v spojitosti s porušením iných povinností napr. v doprave.

47. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, keďže v petite žaloby žalobca nežiadal zrušiť rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 05. 2015. Žalovaný je viazaný právnym názorom správneho súdu podľa .

48. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, a to s poukazom na ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. ( ).

49. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.