Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-112-2019.pdf
PDF · 80.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/112/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, mýtna 48, proti žalovanému: I. Z., nar. X.X.XXXX, L. K. XXX, zast.: JUDr. Zuzana Bartová, advokátka, so sídlom Nitra, Farská 25, o zaplatenie 1.749,35 eura s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Súd konanie zastavuje.
II.Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 97,80 eura prostredníctvom: Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový účet č. T s uvedením VS XXXXXXX.
III.Súd priznáva žalovanému v zastavujúcej časti náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
IV.Súd vzájomnú žalobu zamieta.
V.Súd návrh na prerušenie konania zamieta.
VI.Súd priznáva žalobcovi v zamietajúcej časti náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca - pôvodne spoločnosť všeobecná úverová banka, a.s. sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.749,35 eura s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol sumu 5.000 eur. Žalovaný mal pôžičku splácať v 60 mesačných splátkach po 160,46 eura do celkovej sumy pôžičky 9.627,60 eura, uhradil sumu 7.120,83 eura. Pre neuhrádzanie splátok riadne a včas žalobca úver zosplatnil dňa 19.1.2017.
2.Pred začatím pojednávania právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že žalobcovi bola postúpená pohľadávka voči žalovanému a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok a podal návrh na zámenu účastníka konania na strane žalobcu, návrhu súd vyhovel uznesením č.k. 12Csp/112/2019-93 zo dňa 10.3.2020. Pred začatím pojednávania žalobca súdu oznámil, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 188,70 eura s príslušenstvom uplatňovanej titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky.
3.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 15.10.2019 platobný rozkaz č.k. 12 Csp/112/2019-36, proti ktorému podal žalovaný odpor, kde namietal výšku žalovanej sumy, uviedol, že zaplatil žalobcovi o 2.120,83 eura viac ako predstavuje zrejme poskytnutá istina pôžičky. Uplatnil si vzájomnou žalobou vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 160,46 eura, ktoré plnenie bolo poukázané na účet žalobcu dňa 17.1.2018 a predstavuje plnenie, ktoré nie je premlčané.
4.Pred začatím pojednávania doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby.
5.Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6.Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu ako aj tú skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby došlo skôr ako sa začalo pojednávanie, súd postupoval v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a konanie zastavil.
7.O vrátení súdneho poplatku kráteného o sumu 6,70 eura súd rozhodol podľa § 11 ods.3,4 zák.č.71/1992Zb. o súdnych poplatkoch /104,50 eura - 6,70 eura = 97,80 eura/.
8.O trovách konania v zastavujúcej časti súd rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 CSP, keďže žalobca procesne zavinil zastavenie konania tak, že žalovanému súd priznal náhradu trov konania v plnej výške, pretože zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, preto ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný uhradiť žalovanému jeho trovy /rozsudok NS SR sp.zn. 5 M Cdo 12/2008/, pričom ak vezme žalobca žalobu späť bez tohto, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide vždy na strane takéhoto žalobcu o procesné zavinenie a takémuto žalovanému patrí náhrada trov konania /uznesenie KS Ústí nad Labem sp.zn. 25 Co/550/2005/. Žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby, neuviedol, žiadny dôvod, pre ktorý berie žalobu späť.
9.Predmetom konania bolo aj rozhodovanie o vydaní bezdôvodného obohatenia žalovanému vo výške 160,46 eura, ktoré si uplatnil vo vzťahu k žalobcovi vzájomnou žalobou.
10.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
11.Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ ) spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 Obč. zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým
zabrániť vzniku získania majetkovej výhody jedného na úkor iného subjektu. Tomu, na úkor koho sa získalo bezdôvodné obohatenie, musí ten, kto bezdôvodné obohatenie získa, vydať všetko, čím sa obohatil. Bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor majetkovej sféry druhého subjektu môže spočívať v získaní peňazí, v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva vo vykonanej práci, v rozmnožení aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiadna strana sporu nenamieta. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť sporových strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. K nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd uvádza, že postúpením pohľadávky v zmysle ustanovenia § 524 OZ dochádza k postúpeniu práv, nie však záväzkov. Zodpovednostný záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká podľa zákona len medzi tým, kto sa na úkor druhého bezdôvodne obohatil a tým, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo /rozhodnutie NS ČR pod sp.zn. 28Cdo/1856/2012 zo dňa 4.10.2012/ . Žalovaný nezaplatil žalobcovi žiadne plnenie, plnil len v prospech právneho predchodcu žalobcu, nemohol sa tak žalobca na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Z uvedeného dôvodu nie je žalobca pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia.
12.Žalovaný doručil súdu podanie, ktoré obsahovalo aj návrh na prerušenie konania a to do vyriešenia prejudiciálnej otázky na Súdnom dvore Európskej únie pod C -485/19,2019/C305/33, kde sa rieši otázka určenia momentu začatia plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
13.Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
14.Súd návrh na prerušenie konania zamietol, pretože nevidel dôvod na prerušenie konania, súd dospel k záveru, že žalobca nie je pasívne vecne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému, preto nemá význam konanie prerušovať a čakať na vyriešenie prejudiciálnej otázky ohľadne začatia plynutia premlčacej doby, akokoľvek bude prejudiciálna otázka vyriešená, nebude to mať žiadny vplyv na posúdenie vecnej legitimácie žalobcu v spore.
15.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania v zamietajúcej časti súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže vzájomná žaloba žalovaného bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.