Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/14/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.07.2020, v trestnej veci obžalovaného ml. N. F. a spol., pre obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 16.05.2019, takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaných ml. N. F., ml. M. S. a ml. X. Q. vinnými, z obzvlášť závažného zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a to na tom skutkovom základe rozsudku, že

od presne nezisteného dňa mesiaca január 2016 do 30.12.2016 v Prešove, na ul. K starej tehelni vo vchode č. 7, minimálne jedenkrát obvinený ml. N. F. násilím donútil maloletú K.H., nar. 13.09.2003, k orálnemu styku a to tak, že ju čakal pred uvedeným vchodom spoločne s obvinenými M. S. a X. Q., a keď chcela vyjsť z vchodu, postavil sa jej obvinený N. F. do cesty, rukami ju tlačil späť do vchodu, pričom ju obchytkával na intímnych miestach cez oblečenie, keď sa mu nepodarilo ju vyzliecť, hovoril jej, že ho má vyfajčiť, ťahal ju k sebe, za vlasy, následne ju rukami odsotil do kúta, kde potom ako sa maloletá chrbtom zosunula o stenu do podrepu, jednou rukou jej držal hlavu, stískal jej ústa, nemohla kričať, držal ju za ramená, aby sa nepohla a druhou rukou si vybral stoporený penis, ktorý vsunul je do úst asi 5 cm, načo maloletá K.H. otočila hlavu na druhú stranu, rukami ho odsotila, obvinení M. S. a X. Q., ju držali zozadu, nemohla sa otočiť, postupne jeden za druhým taktiež jej vložili penis do úst a tiež ich musela proti svojej vôli orálne uspokojiť, kým sa jej nepodarilo od nich ujsť, pričom v dôsledku takéhoto konania maloletá musela vyhľadať odbornú psychologickú pomoc a v dôsledku takéhoto konania maloletá javí známky plnej rozvinutej posttraumatickej stresovej poruchy a komorbidnej poruchy adaptácie na záťažovú situáciu s protrahovanou úzkostne depresívnou reakciou, s potrebou ústavnej liečby, s dobou liečenia minimálne tri mesiace.

Za to im súd obžalovanému ml. N. F. podľa § 200 ods. 3 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. d/, písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu výkon tohto trestu podmienečne odložil a zároveň mu stanovil probačný dohľad počas skúšobnej doby.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu uložil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu uložil aj povinnosť v pravidelných mesačných intervaloch dostaviť sa pred probačného a mediačného úradníka.

Obžalovanému ml. M. S. podľa § 200 ods. 3 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm.d/, písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu výkon tohto trestu podmienečne odložil a zároveň mu stanovil probačný dohľad počas skúšobnej doby.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu uložil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu uložil aj povinnosť v pravidelných mesačných intervaloch dostaviť sa pred probačného a mediačného úradníka.

Obžalovanému ml. X. Q. podľa § 200 ods. 3 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona, za použitia § 36 písm. d/, písm. j/, písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu výkon tohto trestu podmienečne odložil, zároveň mu stanovil probačný dohľad počas skúšobnej doby.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu uložil skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona mu uložil aj povinnosť v pravidelných mesačných intervaloch dostaviť sa pred probačného a mediačného úradníka.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku ihneď priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. Po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku a podstatných dôvodov, ktoré viedli okresný súd k uloženiu druhu a výmery trestu uviedol, že úvahy súdu pri ukladaní trestu nepovažuje za správne a uložené tresty obžalovaným za ich protiprávne konanie za dostatočné. Súd nesprávne uznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d/ Tr. zákona a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona u obžalovaného N. F.. Obžalovaný N. F. bol vedúcim páchateľom, čo sa malo zohľadniť na výške trestu za protiprávne konanie. V mieste bydliska je obžalovaný hodnotený formálne, no zo správy základnej školy, ktorú v minulosti navštevoval, je zrejmé v školskom roku 2017/2018 ukončil povinnú školskú dochádzku a nepokračoval v ďalšom štúdiu na odbornej škole. V 5. až 7. ročníku mal zníženú známku zo správania z dôvodu neospravedlnených hodín a záškoláctva, jeho agresivita sa v škole stupňovala, ak ho niekto provokoval. Nesprávne preto súd konštatoval, že obžalovaný viedol riadny život, keď pred spáchaním skutku si riadne neplnil svoje jediné povinnosti, školské povinnosti, preto mu bola nesprávne priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona. Obžalovaný X. Q. ako to vyplýva zo správy o školskej dochádzke jej tichý chlapec, má slušné správanie, no v školskom roku 2017/2018 sa u neho prejavila slabá školská dochádzka, čo tiež svedčí o tom, že si riadne neplnil svoje povinnosti. Pochybnosti vyvoláva aj zohľadnenie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona u všetkých obžalovaných, keďže v prípravnom konaní neboli splnené zákonné podmienky na konanie o dohode o vine a treste, lebo obžalovaní sa priznávali k iným nimi popísaním konaniam, ako sa im kládlo za vinu. Na hlavnom pojednávaní síce urobili vyhlásenie o vine, no prokurátor má za to, že toto priznanie na súde je ich účelovým priznaním, preto existujú dôvodné pochybnosti ich priznanie zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. V odôvodnení rozsudku absentujú dôvody pre tvrdenie súdu, že obžalovaní skutok úprimne oľutovali, súd zrejme vychádzal len z prednesu obžalovaných v rámci záverečnej reči, kde podľa zápisnice obžalovaní po sebe zopakovali slová v znení „Ľutujem, čo sa stalo, nikdy (viac) sa to nestane“. Také vyjadrenie podľa názoru prokurátora určite nespĺňa kritériá priznania spáchania skutku a úprimné oľutovanie o to viac, ak ide o také závažné konanie právne kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin, ktorého sa obžalovaní mali dopustiť a spôsobiť následok vyplývajúci zo záverov znaleckého posudku Y.. E.. Maloletá K.H. totižto javí známky rozvinutej posttraumatickej stresovej poruchy ako komorbidnej poruchy adaptácie na záťažovú situáciu s protrahovanou úzkostne depresívnou reakciou, a tento stav maloletej je v priamej súvislosti s trestnou vecou. Podľa znalkyne poškodená v dôsledku sexuálnej traumatizácie utrpela vážnu psychickú ujmu, čím nastalo narušenie psychosociálneho a emocionálneho vývoja poškodenej. Poškodená absolvovala liečbu v H. T., v dôsledku rozvinutej a neliečenej posttraumatickej stresovej

poruchy, nastal disharmonicky, psychosociálny vývoj maloletej. Z lekárskej správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. C., predloženej matkou poškodenej zo dňa 14.03.2019 vyplýva, že maloletá bola od 23.10.2018 do 29.11.2019 (správne 29.11.2018) hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení z dôvodu zmiešanej poruchy správania, emócií a posttraumatickej stresovej poruchy a naďalej je v ambulantnej liečbe. Podľa § 117 ods. 3 Tr. zákona, ak mladistvý spáchal obzvlášť závažný zločin a miera závažnosti takého obzvlášť závažného zločinu pre spoločnosť vzhľadom na zavrhnutia hodný spôsob vykonania činu alebo vzhľadom na ťažký a ťažko napraviteľný následok mimoriadne vysoká, môže súd uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až do 15 rokov, ak má za to, že trest uvedený v odseku 1 na dosiahnutie účelu nepostačuje. Z uvedených dôvodov považuje rozsudok Okresného súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 16.05.2019 v časti rozsudku o uložení trestu obžalovaným za nezákonný a navrhol, aby Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v odvolacom konaní podľa , zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Prešove v časti o uložení trestu obžalovaným a aby podľa rozhodol sám o uložení prísnejších, nepodmienečných trestov odňatia slobody obžalovaným, postupom podľa Tr. zákona zmysle Tr. zákona obžalovaným ml. M. S. a ml. X. Q. tresty odňatia slobody na hornej hranici zníženej trestnej sadzby so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a obžalovanému ml. N. F. v zmysle Tr. zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici takto určenej trestnej sadzby so zaradením pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Na základe včas podaného odvolania oprávnenou osobou postupoval krajský súd v intenciách ust. , podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Vzhľadom na to, že krajský súd v prejednávanej veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa (obžalovaní urobili vyhlásenie o vine podľa a boli podľa odseku 5 uvedeného ustanovenia poučení o tom, že takéto vyhlásenie je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa ), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

V prvom rade je potrebné uviesť, že súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie rozhodné pre vyhlásenie odvolaním napadnutého výroku o treste (výmery trestu) rozsudku bolo vykonané v súlade s procesným predpisom a v takom rozsahu, aby vytvorilo spoľahlivý podklad pre určenie druhu a výmery trestu uloženého mladistvým obžalovaným v posudzovanom prípade. Len vzhľadom na odstup času medzi rozhodnutím súdu prvého stupňa a krajského súdu v rámci odvolacieho konania v reakcii na odvolacie námietky okresného prokurátora dokazovanie na verejnom zasadnutí doplnil.

Opierajúc sa o obsah odôvodnenia hodnoteného rozsudku, krajský súd zistil, že okresný súd vecne správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (, Tr. zákona, s výnimkou priznania poľahčujúcej okolnosti podľa tak, ako to bude neskôr bližšie vysvetlené) a v nadväznosti na to tiež v súlade so zákonom (, , Tr. zákona v spojení ust. Tr. zákona) u mladistvých obžalovaných určil trestnú sadzbu (a po jej úprave), v rámci ktorej potom určil druh a výmeru trestu v zmysle základných hľadísk a kritérií (, Tr. zákona a zjavne aj v intenciách ust. , Tr. zákona) pre naplnenie účelu trestu zohľadňujúc pri tom aj pravidlo (ust. Tr. zákona), že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a súčasne v prípade mladistvých páchateľov tak, že uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Zohľadňujúc doposiaľ uvedené, v súhrnne krajský súd konštatuje, že tak uložený druh a výmera trestu v posudzovanom prípade u mladistvých obžalovaných ako aj ustanovený probačný dohľad nad ich správaním počas skúšobnej doby, včítane povinnosti pravidelne sa dostaviť pred probačného mediačného úradníka je podľa názoru krajského súdu trestom zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám pre ukladanie trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania mladistvých obžalovaných, okolnosti, za ktorých sa skutku dopustili, ako aj osoby mladistvých obžalovaných.

V reakcii na odvolacie námietky potom krajský súd len v stručnosti považuje za potrebné opätovne z obsahu vykonaného dokazovania sumarizujúc podstatné skutočnosti poukázať na nasledovné. V prvom rade je potrebné dať za pravdu okresnému prokurátorovi, že namietal pochybenie okresného súdu spočívajúce v tom, že priznal v posudzovanom prípade ako poľahčujúcu okolnosť u všetkých troch mladistvých obžalovaných podľa § 36 písm. d/ Tr. zákona - okolnosť - že spáchali trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých. Z obsahu vykonaného dokazovania ako aj napadnutého rozsudku je zrejmé, že skutku, pre ktorý boli všetci traja obžalovaní uznaní vinnými, sa dopustili v čase, kedy ešte nedovŕšili 18 rokov života a teda boli neplnoletí, z toho dôvodu sa aj posudzovala ich trestná zodpovednosť ako u páchateľov mladistvých, a teda osôb neplnoletých. Už z dikcie ustanovenia § 36 písm. d/ Tr. zákona je však zrejmé, že túto poľahčujúcu okolnosť je možné priznať len páchateľovi (obžalovanému), ktorý v čase spáchania skutku bol vo veku blízkom veku mladistvého, a teda už osobou ktorá dovŕšila 18-ty rok veku, no súčasne neprekročila 21 rokov svojho veku ( § 127 ods. 2 Tr. zákona). Skutočnosť, že obžalovaní sa skutku im kladeného za vinu dopustili vo veku, kedy sú ešte posudzovaní ako osoby mladistvé, a teda osoby neplnoleté, zákonodarca zohľadnil v osobitnej právnej úprave pri určovaní výmery trestu s odkazom na ustanovenie Tr. zákona, keď všetky trestné sadzby ustanovené v sa u mladistvých znižujú na polovicu. Vzhľadom na skutočnosť, že tak ako to bude aj nižšie vysvetlené, u všetkých troch mladistvých bolo aplikované zmierňujúce ustanovenie Tr. zákona, podľa ktorého bola aj upravená ustanovená trestná sadzba za žalovanú trestnú činnosť, aplikácia tejto poľahčujúcej okolnosti ( Tr. zákona) okresným súdom v konečnom dôsledku je bez významu a nemala vplyv na určenie druhu a výmery trestu v posudzovanom prípade a z tohto dôvodu krajský súd nepovažoval za dôvodné toto pochybenie okresného súdu - osobitne - zrušením výroku o treste a vypustením tejto poľahčujúcej okolnosti z výrokovej vety rozsudku o treste - naprávať. Ďalšou argumentáciou okresného prokurátora v odvolaní vo vzťahu k namietanej aplikácií poľahčujúcich okolností podľa Tr. zákona u obžalovaného N. F. a podľa ) Tr. zákona u všetkých troch obžalovaných sa však krajský súd stotožniť nemohol.

Pokiaľ sa týka priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona u obžalovaného ml. N. F. a teda, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život je potrebné uviesť nasledovné.

Pri posudzovaní priznania tejto poľahčujúcej okolnosti vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, pri zohľadnení práv a povinností obžalovaného, ktorý je mladistvý a teda aj jeho veku, spoločenskému a sociálnemu postaveniu aj pre posudzovaný prípad vo všeobecnosti platí, že súd má skúmať predovšetkým, či páchateľ dodržiaval právne normy a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, voči spoločnosti. Taktiež má skúmať, či nezneužíval svoje práva proti spoluobčanom, nenarúšal občianske spolužitie v mieste bydliska, v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, či iných deliktov a trestných činov. Vo všeobecnosti však platí, že pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti spravidla nestačí, že páchateľ doposiaľ nebol súdne trestaný. Na druhej strane ani predchádzajúce odsúdenie páchateľa samo osebe nebráni v priznaní poľahčujúcej okolnosti, spočívajúcej vo vedení riadneho života, najmä pokiaľ sa týka toto predchádzajúce odsúdenie menej závažného činu, páchateľ sa po odsúdení, resp. po odpykaní trestu primerane dlhú dobu choval riadne a preukázal svoju nápravu. Záleží tiež na povahe a závažnosti predchádzajúceho trestného činu, na dobe, ktorá uplynula od jeho spáchania, na druhu a výške uloženého predchádzajúceho trestu, ktorým sa už na páchateľa pôsobilo a na jeho celkovom chovaní pred spáchaním posudzovaného trestného činu a po ňom.

Z obsahu vykonaného dokazovania bolo bez pochybností zistené, že okrem prokurátorom konštatovaného zistenia, že obžalovaný mladistvý N. F., v čase kedy bol ešte školopovinný, bola mu znížená známka zo správania pre záškoláctvo, nebol pred spáchaním tohto skutku v období roka 2016, ale ani po ňom (v čase rozhodovania krajského súdu cca 4 roky po skutku) súdne trestaný a nemal záznam v centrálnom registri priestupkov a súčasne bol aj kladne hodnotený v mieste trvalého bydliska, sociálnou kuratelou a samotnou rodinou (najbližšími), pokiaľ nevycestoval vo februári roku 2020 do zahraničia za prácou.

Za danej dôkaznej situácie krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa mal za to, že sú splnené podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona aj vo vzťahu k obžalovanému ml. N. F. tak, ako aj vo vzťahu k obžalovaným ml. X. Q. a ml. M. S..

K argumentácii okresného prokurátora, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky ani pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona a to u všetkých troch obžalovaných a teda, že k spáchaniu trestného činu sa priznali a trestný čin úprimne oľutovali, krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z obsahu výpovedí v tom čase obvinených maloletých nevyplýva, aby skutok im kladený za vinu vyslovene popierali a súčasne z obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.05.2019 je vyjadrenie všetkých troch obžalovaných o tom, že ľutujú, čo sa stalo, sľubujú, že sa to viackrát už nestane aj riadne zaprotokolované v rámci ich záverečnej reči s tým, že právo posledného slova nevyužili.

Za danej situácie mal krajský súd za to, aj s odkazom na zjednocujúce stanovisko NS SR (R 44/2017), keďže z jeho (v poradí druhej) právnej vety plynie, že „poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) aj po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa , (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova)“, že v danom prípade boli splnené podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti tak, ako to predpokladá ust. Tr. zákona a teda, že obžalovaní sa ku skutku priznali a svoje konanie oľutovali.

Pokiaľ okresný prokurátor navrhoval v odvolacích námietkach, že v danom prípade s poukazom na následok protiprávneho konania všetkých troch obžalovaných v podobe ťažkej ujmy na zdraví zodpovedajúcej kvalifikácii podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona, ktorý sa mal preukázateľne prejaviť na psychickom prežívaní poškodenej maloletej K.H. okrem iného aj v podobe posttraumatickej stresovej poruchy ako komorbidnej poruchy adaptácie na záťažovú situáciu s protrahovanou úzkostne depresívnou reakciou, kde v čase znaleckého vyšetrovania pred znalcom psychiatrom Y.. E. bol zdravotný, psychický (duševný) stav poškodenej tak vážny, že si bezodkladne vyžiadal ústavnú starostlivosť, psychiatrické liečenie, ktoré poškodená aj absolvovala v H. T. po dobu od 07.05.2018 do 14.09.2018, čím boli naplnené podmienky (bez bližšej konkretizácie) pre aplikáciu ustanovenia § 117 ods. 3 Tr. zákona a teda ukladať tresty odňatia slobody u všetkých troch obžalovaných spojené s ich výkonom (nepodmienečne) a to pri trestnej sadzbe nad 7 rokov, keďže sa dopustili protiprávneho konania, ktoré jej právne posúdené ako obzvlášť závažný zločin a miera závažnosti tohto ich konania pre spoločnosť je vzhľadom na zavrhnutia hodný spôsob vykonania činu alebo vzhľadom na zavrhnutia hodnú pohnútku alebo vzhľadom na ťažký a ťažko napraviteľný následok mimoriadne vysoká, krajský súd uvádza nasledovné.

Podľa § 97 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Podľa § 97 ods. 3 Tr. zákona, pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom. Podľa § 117 ods. 1Tr. zákona, trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Podľa § 117 ods. 2 Tr. zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

Podľa § 117 ods. 3 Tr. zákona, prípade, ak mladistvý spáchal obzvlášť závažný zločin a miera závažnosti takého obzvlášť závažného zločinu pre spoločnosť je vzhľadom na zavrhnutia hodný spôsob vykonania

činu alebo vzhľadom na zavrhnutia hodnú pohnútku alebo vzhľadom na ťažký a ťažko napraviteľný následok mimoriadne vysoká, môže súd uložiť trest odňatia slobody nad sedem rokov až do pätnásť rokov, ak má za to, že trest uvedený v odseku 1 na dosiahnutie účelu nepostačuje.

S poukazom na znenie citovaných ustanovení je potrebné zdôrazniť, že súd zvažujúci uloženie trestu odňatia slobody v tomto zvýšenom rozpätí trestnej sadzby (v rozpätí 7-15 rokov) podľa Tr. zákona musí najprv zhodnotiť, že trest odňatia slobody uvedených v odseku 1 Tr. zákona (v rozpätí 2 až 7 rokov ) nepostačuje na dosiahnutie účelu trestu. Až následne sa súd môže zaoberať okolnosťami významnými pre správne posúdenie toho, či spôsob vykonania činu, alebo pohnútka vedúca k spáchaniu činu boli zavrhnutia hodnými, alebo následok ťažký, či ťažko napraviteľný, odôvodňujúcimi jeho mimoriadne vysokú mieru závažnosti spáchaného činu.

Za účelom ustálenia skutočností (okolností) predpokladaných v ustanovením § 117 ods. 3 Tr. zákona sa pokúsil krajský súd doplniť dokazovanie na verejnom zasadnutí po tom, čo si vyžiadal aktualizované správy zdravotníckych zariadení, v ktorých sa mala poškodená K.H. liečiť, či už ústavne alebo ambulantne. Zo správy Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. C. v T. vyplynulo, že ostatný krát bola menovaná hospitalizovaná pre poruchy emotivity a správania dňa 19.06.2019 a posledný krát bola v ambulancii psychológie v uvedenej nemocnici vyšetrená dňa 06.05.2019. Súčasne zo správy T.. Y. Q., klinickej psychologičky, je zrejmé, že od ostatného ošetrenia v jej ambulancii klinického psychológa ešte dňa 21.04.2017 sa poškodená k nej na vyšetrenie nedostavila. Rovnako tak H. v písomnej správe potvrdila, že v dňoch od 07.05.2018 do 14.09.2018 bola poškodená hospitalizovaná v ich psychiatrickej liečebni a po jej prepustení bola u nej poslednýkrát realizovaná kontrola dňa 02.09.2019, kde od uvedeného dátumu nemajú o menovanej žiadne správy a nevedeli sa vyjadriť k jej aktuálnemu psychickému stavu.

Rovnako tak za účelom posúdenia osôb obžalovaných (ich správania sa po spáchaní skutku) krajský súd doplnil dokazovanie na verejnom zasadnutí aj prečítaním vyžiadaných písomných správ k správaniu zo strany obžalovaných po spáchaní samotného skutku, ktorý sa im v posudzovanej veci kladie za vinu. U všetkých troch obžalovaných platí, že v mieste trvalého bydliska boli hodnotení kladne a súčasne bolo konštatované, že v evidencii priestupkov Mestského úradu v Prešove, nakoľko všetci traja majú trvalé bydlisko a aj v čase rozhodnom žili ako pred skutkom tak po samotnom skutku na adrese V., nemajú žiadny záznam. Aj v čase rozhodovania krajského súdu aj naďalej platilo, že všetci traja obžalovaní nemali ani záznam v registri trestov, a teda neboli súdne trestaní a rovnako tak boli bez záznamu v lustrácií centrálneho registra priestupkov.

Súčasne je dôvodné pri hodnotení osôb obžalovaných z hľadiska prognózy ich správania do budúcna poukázať na závery znaleckého dokazovania z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí T.. R. S., ktorá v podstate zhodne u všetkých troch obžalovaných konštatuje v závere svojho psychologického posudku, že v čase spáchania skutku išlo o dospievajúcich chlapcov, ktorí však majú dostatočne emočne „sýtiace“ (plnohodnotné) rodinné zázemie a primerane svojmu veku sa realizujú v skupine rovesníkov, venovali sa svojim záujmom, no súčasne v vzhľadom na slabšie výsledky v škole, či dokonca na záškoláctvo (ml. F., resp. aj ml. Q.) sčasti aj podceňovali svoje školské povinnosti. Agresivita nie je primárnou zložkou ich osobnosti a pri vyšetrení nezistila prítomnosť rizikových čŕt, ktoré by korešpondovali s vyšetrovaním skutkom v zmysle násilného konania. Obžalovaní sú schopní náhľadu na svoje správanie, uvedomili si možnosť následkov a s korigovaním ich správaniu do budúcna. Ich osobnosť nevykazuje abnormálne rysy a sú ešte vo vývine, preto prognózu vývoja ich osobnosti vzhľadom k proti spoločenskému konaniu aj k samotnej poškodenej hodnotila u všetkých troch obžalovaných ako priaznivú.

Za danej dôkaznej situácie, aj napriek snahe krajského súdu, nedokázal zistiť aktuálny zdravotný (duševný) stav poškodenej K.H. v čase rozhodovania o odvolaní okresného prokurátora, kde preukázateľne v čase znaleckého vyšetrenia u psychiatra v máji roku 2018 bola u poškodenej diagnostikovaná postraumatická stresová porucha ako komorbidnej poruchy adaptácie na záťažovú situáciu s protrahovanou úzkostne depresívnou reakciou, čo si vyžiadalo jej okamžitú hospitalizáciu v ústavnom psychiatrickom zariadení minimálne po dobu troch mesiacov, čo nepochybne je možné hodnotiť ako následok ťažkej ujmy na zdraví poškodenej (§ 123 ods. 4 Tr. zákona).

Vzhľadom na uvedené z tohto dôvodu krajský súd nemohol bez rozumných pochybností ustáliť, aby v posudzovanom prípade bol zistený ťažký, resp. ťažko napraviteľný následok tak, ako to predpokladá ustanovenie , ktorý podľa súdnej praxe predstavuje nenapraviteľnú alebo ťažko napraviteľné poruchu spôsobenú trestným činom na najvýznamnejších záujmoch chránených - napr. úmyselné usmrtenie väčšieho počtu ľudí pri vražde, majetková škoda mimoriadne veľkého rozsahu alebo vážna a ťažko odstrániteľná porucha v hospodárstve.

Krajský súd preto hodnotil z pohľadu týchto skutočností a citovanej právnej úpravy aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľov. Bral do úvahy ich doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie, v ktorom žijú a či sa v minulosti už dopustili takéhoto, resp. iného protiprávneho konania.

Osobitný prístup k mladistvým je odôvodnený nezrelosťou dospievajúcich jedincov pri práve formujúcej sa hodnotovej orientácii, preto by mali súdy pri ukladaní sankcií reagovať na aktuálnu životnú situáciu mladistvého a mali by byť zamerané do budúcnosti k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Ako už bolo skôr spomínané, obžalovaní pred samotným skutkom neboli postihnutí v rámci priestupkového konania ani súdne trestaní a rovnako tak aj v období po spáchaní skutku v čase vedenia trestného konania až do rozhodnutia krajského súdu nedošlo k zmene v evidencii, či už priestupkovej alebo odpisu registra trestov. Z aktualizovaných správ tiež vyplynulo, že obžalovaní buď boli, alebo sú evidovaní v evidencii nezamestnaných, resp. si sami hľadajú zamestnanie, keďže aspoň na teraz nepokračovali v príprave na ďalšie budúce povolanie. Okolie a najbližší rodinní príslušníci za sledované obdobie podľa správ sociálnej kurately hodnotili obžalovaných kladne a rovnako tak aj rodinné prostredie z hľadiska pozitívnych podnetov pre obžalovaných do budúcna. Uvedené len dopĺňajú už citované závery znaleckého dokazovania T.. R. S. z hľadiska pozitívnej budúcej prognózy správania sa obžalovaných k spoločenským hodnotám a pravidlám.

Opierajúc sa preto o zistené skutočnosti, tak ako boli v súhrnne hore konštatované, má krajský súd za to, že prognóza nápravy páchateľov (obžalovaných) do budúcna je v danom prípade zjavne pozitívna.

Z tohto dôvodu krajský súd dospel k záveru, že druh a výmera trestu uloženého obžalovaným v rámci upravenej trestnej sadzby podľa pravidiel uvedených ustanovení § 117 ods. 1 Tr. zákona - kedy horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky - tak, ako ho uložil súd prvého stupňa, bude postačovať na dosiahnutie účelu trestu a to aj s odkazom na už citované ustanovenia § 97 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona.

Za danej situácie pokiaľ súd prvého stupňa ukladal trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu troch rokov za súčasného ustanovenia probačného dohľadu nad správaním obžalovaných a povinnosťou pravidelných návštev probačného úradníka, ukladal tento trest v súlade so zásadami ako aj hľadiskami pre ukladanie trestu a pre dosiahnutie účelu trestu, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, a takto uložený trest sa javí ako trest primeraný.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvého

stupňa za zákonné a dôvodné a preto odvolanie okresného prokurátora podľa ako nedôvodné zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.