Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: S. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. I., R. XXXX/XX, o zaplatenie 4.606,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20. januára 2020 č. k. -129 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.487,12 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.487,12 eura od 01. 09. 2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7,98 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , , , , , , , , , nariadenia vlády č. a uviedol, že dňa 24. 02. 2016 uzavrel žalobca so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. 46022242965000, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 5.000 eur. Strany si v úverovej zmluve dojednali nasledovné zmluvné podmienky: celková výška úveru 5.000 eur, celková výška mesačnej splátky 108,71 eura, ročná úroková sadzba 19,30 %, RPMN 21,30 %, odplata 19,30 %, priemerná hodnota RPMN 15,37 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 9.131,64 eura, počet splátok 84. Pod bodom 31. zmluvy o úvere - termíny splatnosti splátok sú uvedené 2 hviezdičky odkazujúce na text: Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Informácie o splátkach nájdete po registrácii aj na www.SpravaFinancii.sk. Pod bodom 39. zmluvy je uvedené: Termín konečnej splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Žalovaná nedodržala zmluvne dojednané podmienky splácania úveru, preto ju žalobca upomienkou zo dňa 21. 03. 2018 vyzval k úhrade dlžnej sumy vo výške 460,85 eura s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude žalobca od žalovanej požadovať okamžité

splatenie celého zostatku úveru vo výške 7.092,16 eura a žalobca zaháji kroky smerujúce k vymoženiu pohľadávok a možnú exekúciu majetku žalovanej. Ku dňu 16. 08. 2018 žalobca úver zosplatnil a žalovanú vyzval k úhrade dlženej čiastky v lehote do 15 dní. Žalovaná v konaní potvrdila, že úver jej zo strany žalobcu bol poskytnutý, avšak kvôli synovej exekúcii má finančné problémy a úver nevie uhrádzať. Žalovaná poukázala na zmluvu o správe záväzkov č. 201709009 zo dňa 08. 09. 2017, ktorú uzavrela so spoločnosťou Prvá oddlžovacia s. r. o., IČO: 46 501 584. Žalovaná súdu nevedela uviesť, akú sumu žalobcovi na úhradu poskytnutého úveru zaplatila, tiež nevedela uviesť, akú sumu za ňu zaplatila spoločnosť Prvá oddlžovacia, s. r. o., súdu potvrdila, že išlo o malé sumy, ktoré nedosahovali výšku splátok s tým, že poslednú čiastku uhrádzala spoločnosti Prvá oddlžovacia s. r. o. dňa 11. 02. 2019, následne už ďalšie úhrady nevykonávala. Po právnej stránke posúdil súd vzťah sporových strán založený zmluvou zo dňa 24. 02. 2016 ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ), keďže žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania, keď žalovanej poskytol úver a spotrebiteľ, teda žalovaná, nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluvný vzťah strán sporu založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a . Uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Uzavretú zmluvu súd podrobil súdnemu prieskumu z hľadiska kontroly dodržania ustanovení osobitného zákona, t.j. pričom zisťoval, či zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a či tieto sú uvedené správne a skúmal tiež, či došlo k zosplatneniu úveru v súlade s ust. . Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná bola opakovane v omeškaní so splátkami úveru, čo uviedol samotný žalobca, toto potvrdila i žalovaná a uvedená skutočnosť vyplýva tiež z výpisu čerpania, prehľadu splátok a úhrad (č.l. 91 spisu). Z tohto prehľadu súd zistil, že žalovaná sa do omeškania s úhradami splátok prvýkrát dostala v prípade splátky č. 24, z ktorej dňa 21. 08. 2018 uhradila len 12,55 eura, následne ešte dňa 22. 05. 2018 a 21. 08. 2018 vykonala úhradu sumy 230,70 eura a ďalšie nasledujúce splátky už neuhradila vôbec. Výzvou zo dňa 21. 03. 2018 žalobca žalovanú vyzval k úhrade dlhu vo výške 460,85 eura, ktorú mala žalovaná uhradiť ihneď. Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi neuhradila, preto žalobca ku dňu 16. 08. 2018 úver zosplatnil a túto skutočnosť žalovanej oznámil listom z toho istého dňa. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd dospel k záveru, že k zosplatneniu úveru došlo ku dňu 16. 08. 2018 a žalovanej vznikla povinosť žalobcovi vrátiť celú sumu poskytnutého úveru. Súd preskúmal stranami uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom zistil, že táto neobsahuje zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( Z. z).

1.2. Cieľom právnej úpravy ustanovenia , Z. z je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal, ako dlho bude predmetný úver splácať, aby poznal deň poslednej splátky úveru, teda termín dokedy bude povinný predmetný úver splácať. Účel tohto ustanovenia je naplnený vtedy, ak uvedenie termínu konečnej splatnosti v zmluve umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky. Podľa názoru súdu nie je možné tento údaj odvodzovať od termínov jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, pretože takýto postup nie je konformný so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým konkrétnym dňom. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje vyššie uvedené povinnú obligatórnu náležitosť, ktorej nedostatok v ustanovení sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem uvedeného súd poukázal na znenie , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ide o základné výkladové pravidlo, v zmysle ktorého v prípade, ak vzniknú

pochybnosti, bude platiť priaznivejší výklad obsahu zmluvy pre spotrebiteľa. Priaznivejším výkladom pre spotrebiteľa je v tomto prípade taký výklad, že termín konečnej splatnosti úveru musí byť určený konkrétnym, vopred pevne stanoveným dňom, pričom tento nemožno odvodzovať od iných údajov uvedených v zmluve. Možno teda konštatovať, že predmetný spotrebiteľský úver je už aj bez ďalšieho pre chýbajúcu obligatórnu náležitosť bezúročný a bez poplatkov. Z tvrdení žalobcu a výpisu z úverového účtu žalovanej, ktoré žalovaná nepoprela, mal súd za preukázané, že žalovanej bol reálne poskytnutý úver v sume 5.000 eur, žalovaná na tento úver zaplatila sumu vo výške 2.512,88 eura. Pretože úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, je žalovaná povinná žalobcovi zaplatiť zvyšnú časť istiny poskytnutého úveru, teda sumu vo výške 2.487,12 eura (5.000 eur - 2.512,88 eura = 2 487,12 eura). Na základe uvedeného v tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšku žalobný návrh v časti istiny zamietol. Súd žalobcovi priznal tiež nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy istiny vo výške 2.487,12 eura, ktoré si žalobca uplatnil v zákonom stanovenej sadzbe ( nariadenia vlády č. ) a to, počnúc dňom 01. 09. 2018 do zaplatenia. Nárok na úrok z omeškania žalobca žiadal priznať dňom nasledujúcim po uplynutí dodatočnej 15- dňovej lehoty poskytnutej žalovanej na zaplatenie úveru po jeho zosplatnení, čo súd akceptoval, pretože je zrejmé, že v tomto čase už žalovaná bola v omeškaní s vrátením dlžnej sumy žalobcovi. V časti úrokov z omeškania prevyšujúcich sumu vo výške 2.487,12 eura súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná žiadala o možnosť úhrady dlhu v mesačných splátkach po 20 eur, čo odôvodnila tým, že nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu jednorázovo. S umožnením splácania dlžnej sumy v splátkach po 20 eur sa súd nestotožnil predovšetkým s poukazom na výšku dlžnej sumy (2.487,12 eura). V prípade povolenia uhrádzania dlhu v splátkach po 20 eur by žalovaná dlžnú sumu splácala najmenej po dobu 124 mesiacov, čo vzhľadom k neúmerne dlhej dobe splácania súd nemohol akceptovať. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle . Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 4.606,19 eura (100 %), pričom úspešný bol len v časti zaplatenia zostatku istiny vo výške 2.487,12 eura (53,99 %). Žalovaná bola úspešná v časti predmetu sporu, v ktorej súd žalobu zamietol, teda v časti zaplatenia sumy vo výške 2.119,07 eura (46,01 %). Čistý úspech žalobcu súd vyčíslil z rozdielu pomerných úspechov strán sporu a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 7,98 % (53,99 % - 46,01 % = 7,98 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná odvolanie proti vyhovujúcemu výroku, odôvodniac ho tým, že toto rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu. Odôvodnila ho tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na ustanovenie a uviedla, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno o odvolaní použiť len vtedy, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatňovať v konaní pred súdom prvej inštancie. Rozsudkom bolo porušené jej právo na spravodlivý proces. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený skutkový stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne vyporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je zdôvodnený. Poukázala na ustálenú judikatúru Ústavného súdu a uviedla, že k základnému právu na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Nezávislé rozhodovanie všeobecných súdov sa má uskutočňovať v a zákonom ustanovenom procesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania skutkovými a právnymi zisteniami došiel k extrémnemu nesúladu a hodnotenie dôkazov nemá racionálny základ. Z bodu 29. rozsudku vyplýva, že v konaní boli sporné základné skutočnosti, rozhodujúce pre spravodlivé rozhodnutie, ktoré súd nezohľadnil a nevysporiadal sa s nimi. Súd nesprávne zistil z prehľadu splátok a úhrad, že žalovaná sa do omeškania s úhradami splátok prvýkrát dostala v prípade splátky č. 24, z ktorej dňa 21. 08. 2018 uhradila len 12,55 eura. Táto suma vôbec nebola uhradená. Žalovaná sa po prvýkrát dostala do omeškania so splátkou 12 s termínom splatnosti 15. 03. 2017, s ďalšími splátkami 16, 17, 18 a 23. Žalobca vyzval listom zo dňa 21. 03. 2018 žalovanú upomienkou, že je v omeškaní so sumou 460,85 eura a má zaplatiť ihneď dlžnú sumu. Podľa tejto dlžnej sumy je zrejmé, že žalovaná bola v omeškaní so splátkami viac ako 3

mesiace po lehote splatnosti. Touto výzvou, ktorú možno považovať za výzvu v zmysle ustanovenia , žalobca upozorňoval žalovanú, že je v omeškaní so splátkou splatnou v mesiaci marec, júl, august a september 2017 a ak žalovaná neuhradila tieto splátky ihneď od doručenia listu, môže žalobca úver zosplatniť. Žalobca pristúpil k splateniu celého úveru listom zo dňa 16. 08. 2018 pre omeškanie žalovanej so splátkou dňa 15. 03. 2017, premlčacia doba žalobcom uplatneného nároku na základe zosplatnenia úveru začala plynúť dňa 15. 03. 2017, plynula až do dňa podania žaloby na súd. Žaloba bola na súd podaná dňa 25. 10. 2018, do tohto dňa žalovaná podáva námietku premlčania. Premlčacia doba vo vzťahu k celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok. V danom prípade je jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre omeškanie so splátkou zročnou dňa 15. 03. 2017, a teda premlčacia doba nemohla začať plynúť od zročnosti splátky zročnej bezprostredne pred zosplatnením. Potom v zmysle ustanovenia veta druhá , ak sa pre nesplnenie niektorých splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenia splátky. To znamená, že trojročná premlčacia lehota v zmysle ustanovenia začala plynúť od 15. 03. 2017 do 25. 10. 2018 do podania žaloby na súd. Premlčacia doba nezačína plynúť od dátumu, kedy bol úver zosplatnený, ale od splatnosti splátky, pre ktorú bol úver zosplatnený. Žalovanej bol poskytnutý úver 5.000 eur, žalovaná zaplatila sumu 2.512,88 eura. Pretože je úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná má zaplatiť 2.487,12 eura. Premlčané splátky sú 19 splátok po 108,71 eura, čo je 2.065,49 eura. Nepremlčaná suma do zvyšku istiny je suma 421,63 eura, ktorú žiada uhradiť formou mesačných splátok po 20 eur z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok vo výroku I. zrušiť a rozhodnúť tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 421,63 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 421,63 eura od 01. 09. 2018 do zaplatenia a to všetko formou splátok po 20 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Výrok II. a III. navrhla potvrdiť.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že dňa 24. 02. 2016 žalobca a žalovaná uzatvorili úverovú zmluvu č. 46022242965, ktorej predmetom bolo poskytnutie účelového úveru - časť úveru slúži k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola 9.131,64 eura, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 108,71 eura až do splatenia požičanej sumy s úrokmi. Žalovaná do dnešného dňa uhradila 2.996,93 eura, čo znamená, že uhradila 27. splátok a časť 28. splátky, t.j. žalovaná je v omeškaní s úhradou 28. - 84. splátky. Žalobca má za to, že predmetná námietka premlčania je bezdôvodná. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 16. 10. 2018 domáhal uhradenia úveru v dôsledku omeškania úhrady záväzku žalovanej. Žalobca k tejto možnosti pristúpil po predchádzajúcej výzve žalovanej na úhradu celého zostatku úveru. Podľa je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pod možnosťou uplatnenia práva sa teda rozumie predovšetkým možnosť úspešného domáhania sa práva na súde alebo u iného príslušného orgánu. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu dňa 16. 10. 2018 na Okresnom súde Nitra, žalovanou tvrdené premlčanie nie je dôvodné, nakoľko od podania žaloby do dnešného dňa ubehlo necelého 1,5 roka, čo znamená, že nejde tu o žiadne premlčané splátky, tak ako tvrdí, žalovaná. Ustanovenie pripúšťa, aby medzi veriteľom a dlžníkom bolo dohodnuté, príp. aby rozhodnutím súdu bolo určené, že nesplnením jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh (strata výhody splátok). V prípade, že dlžník pri takto dohodnutých splátkach nesplní niektorú z nich, takže sa stane splatným celý zostávajúci dlh, premlčacia 3-ročná doba pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená splátka. Žalobca je presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby žalovaného oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými úverovými podmienkami. Žalobca prijatím splátok uhrádzaných žalovaným len rešpektoval a dodržiaval zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou. Je nevyhnutným zdôrazniť, že žalovaná sa snaží ťažiť z aktuálne mimoriadne rozšíreného trendu v civilnej sporovej praxi, keď sa strana sporu pod zástierkou ochrany spotrebiteľa zbavuje akejkoľvek zodpovednosti za riadny priebeh sporu so súčasným automatickým prenesením všetkej iniciatívy na súd „ veď súd je povinný chrániť ex offo“. Je toho názoru, že odvolanie, ktoré podala žalovaná je zmätočné a nedôvodné. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že s vyjadrením žalobcu nesúhlasí a zopakovala svoju argumentáciu, ktorú uviedla v odvolaní. Žalovaná podpísala dňa 08. 09. 2017 zmluvu o výkone správy so spoločnosťou Prvá oddlžovacia s. r. o. a na účet správcu každý mesiac posielala sumu 250 eur a ani netušila, že správca za ňu neuhrádza peniaze za úver. Tejto spoločnosti žalovaná uhradila 4.500 eur, a nakoniec zistila, žalobcovi poslali len 1.210 eur. Po výzvach od žalobcu zistila, že splátky nie sú uhrádzané a zmluvný vzťah so správcom ukončila. Žalovanej bol poskytnutý úver v sume 5.000 eur, žalovaná na úver zaplatila sumu 2.512,88 eura. Pretože úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná má zaplatiť do istiny sumu 2.487,12 eura. Žalovaná podáva námietku premlčania na splátky od zročnosti 15. 03. 2017 do podania žaloby na súd. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a zaviazať ju na zaplatenie sumy 421,63 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 01. 09. 2008 až do zaplatenia a to všetko formou splátok po 27 mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( - ďalej len ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalovanou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa potvrdil.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 4.606,19 eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.244,20 eura od 01. 09. 2018 do zaplatenia a trovy konania, na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzatvoril dňa 24. 02. 2016 úverovú zmluvu č. 4602224296, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 5.000 eur. Keďže žalovaná bola s úhradou jej záväzku v omeškaní, žalobca vyzval žalovanú na splatenie celého zostatku úveru, ktorého sa domáha podanou žalobou.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania ( ), tak aj dôvodmi podaného odvolania ( ), ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Podľa prostriedkami procesného úroku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

11. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

12. Ustanovenie upravuje novoty v odvolacom konaní, teda upravuje, za akých podmienok sa v odvolacom konaní pripúšťa použitie prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie.

13. Keďže odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolateľa viazaný, posudzoval správnosť napadnutých výrokov len vo vzťahu k žalovanou uvádzaným dôvodom, pričom tá v odvolaní tvrdila, že rozsudkom súdu prvej inštancie bolo porušené jej právo na spravodlivý proces a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený skutkový stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne vyporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Tieto námietky žalovanej boli formulované len všeobecne, bez spresnenia, v čom vidí porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci. Ani jeden z týchto všeobecne formulovaných dôvodov nebol v konaní preukázaný, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne skutkovo aj právne zdôvodnil, jeho rozhodnutie je preskúmateľné. Čo sa týka bodu 29. napadnutého rozsudku, odvolací súd sa so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie v tomto bode plne stotožňuje, keď súd správne uzavrel, že žalovaná sa do omeškania s úhradami splátok prvýkrát dostala v prípade splátky č. 24, z, ktorej dňa 21. 08. 2018 uhradila len 12,55 eura, čo vyplýva z prehľadu splátok z č. l. 91. Tvrdenia žalovanej, že podľa nej sa prvýkrát dostala do omeškania so splátkou 12 s termínom splatnosti 15. 03. 2017, s ďalšími splátkami 16, 17, 18 a 23, žalovaná ničím nepreukázala, pričom tieto skutkové tvrdenia na súde prvej inštancie ani netvrdila, keď na pojednávaní dňa 20. 01. 2020 uviedla len to, že ju mrzí, že má dlžobu. Potvrdila poskytnutie úveru zo strany žalobcu, avšak nevedela uviesť, koľko to bolo a nevedela sa vyjadriť ani k tomu, koľko zaplatila a koľko má ešte zaplatiť. V prospech žalobcu uhrádzala len veľmi malú čiastku. Tieto skutkové tvrdenia žalovanej sú pritom novotami v odvolacom konaní, ktoré žalovaná mohla uplatniť už na súde prvej inštancie, čo však neurobila, pričom ani netvrdila, že ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na ne odvolací súd neprihliadol. Žalovaná ako ďalší odvolací dôvod uplatnila aj námietku premlčania, keď mala za to, že premlčané splátky sú 19 splátok po 108,71 eura, čo je 2.065,49 eura a nepremlčaná suma do zvyšku istiny je suma 421,63 eura, ktorú bola ochotná zaplatiť v splátkach. K tomuto odvolací súd uvádza, že upravuje podmienky, za splnenia ktorých možno uplatniť námietku premlčania až v odvolacom konaní odlišným spôsobom ako tomu bolo v , preto ani judikatúru ohľadom tejto otázky, vydanú za účinnosti , na danú vec nemožno uplatniť. Za terajšej právnej úpravy, vychádzajúc z ustanovení v spojení s ustanoveniami a medzi novoty v odvolacom konaní patrí aj hmotnoprávna námietka, ktorou je aj námietka premlčania. Za účinnosti možno preto v odvolacom konaní vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení . Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR zo dňa 28. júna 2018 sp. zn. . Žalovaná v odvolaní splnenie týchto predpokladov v odvolaní ani netvrdila, ani nepreukázala, preto odvolací súd na námietku premlčania vznesenú až v odvolacom konaní ako na novotu neprihliadol a neposudzoval ju. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , , tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ( ), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).