Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-5-2020.pdf
PDF · 94.18 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/5/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.07.2020, v trestnej veci proti obžalovanému O. R., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/12/2019 zo dňa 03.02.2020 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného O. R..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného O. R., nar. XX.XX.XXXX, vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 06.10.2018 po tom, ako I. R. pred barom V. na B. v V. pľuvol O. R. pod nohy, tento v čase okolo 02.00 hod pred predajňou Q. na B. v V. pristúpil k lavičke k sediacemu I. R. s tým, že chce zistiť dôvod jeho predchádzajúceho konania, na čo sa I. R. z lavičky postavil a oboma rukami O. R. sotil do oblasti hrudníka, pričom O. R. ho chytil za ruku a vtedy ho I. R. fyzicky napadol a to takým spôsobom, že ho jedenkrát udrel do oblasti nosa a úst, v dôsledku čoho začal krvácať, na čo ho O. R., stále držiac ho za ruku, stiahol na zem, kde ho O. R. najmenej raz udrel päsťou do oblasti tváre, čím takýmto vzájomným napádaním neboli O. R. spôsobené zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie a I. R. boli spôsobené zranenia a to pohmoždenie okolia ľavého oka stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie tváre vľavo stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie hlavy v temenno-spánkovej oblasti vľavo ľahkého stupňa, pohmoždenie pravého ramena stredne ťažkého stupňa a pohmoždenie II. - V. prsta ľavej ruky ľahkého stupňa s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života do 10 dní.
Za to súd prvého stupňa obžalovanému uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j/, l/, n/, § 38 ods. 2, 3, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona úhrnný peňažný trest vo výške 300,- (tristo) eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad marenia výkonu peňažného trestu uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov.
Proti tomuto rozsudku, proti všetkým jeho výrokom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu, ktoré následne písomne zdôvodnil. V dôvodoch odvolania uviedol, zhrnúc obsah napadnutého rozsudku, že to bol práve poškodený, ktorý celý incident vyvolal svojím prvým útokom a udrel obžalovaného tak, že začal krvácať. On sa len bránil, pričom jeho tvrdenie potvrdili aj svedkovia G. a G.. Poškodený vypovedal zmätočne, keď dňa 10.06.2019 vo výpovedi uviedol, že ani nevie, ako sa to stalo, že potom si už nespomína, čo sa dialo dokonca mal byť v bezvedomí na zemi po dobu hodiny a pol a potom sa prebral a išiel domov krvácajúc, čo vypovedal aj pred políciou. Sám sa tiež priznal, že požíva omamné látky, od počiatku sa správal neprirodzene, pod vplyvom alkoholu alebo iných látok. Po tom, čo ho zdvihli zo zeme, sa sám ospravedlnil, že sa v podstate nič nestalo. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/301/> a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/>
Z hľadiska otázky viny, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. poriadku <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/> v dostatočnej miere uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.
Z odôvodnenia rozsudku, najmä z jeho písomných dôvodov podrobne rozpísaných, je zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaných i tvrdeniami jednotlivých svedkov o tom, ako malo dôjsť k skutku, za ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný.
Krajský súd preto v zásade nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach, ako aj v prípravnom konaní. Aj podľa názoru krajského súdu bolo bez odôvodnených pochybností dokázané, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku, sa stal, má znaky trestného činu a spáchal ho práve obžalovaný O. R., pričom krajský súd si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojil, nemá o nich pochybnosti a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Obžalovaného zo spáchania skutku v prvom rade usvedčuje predovšetkým výpoveď poškodeného I. R.. Tento vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, bez výraznejších podstatných odchýliek od svojej skoršej výpovede z prípravného konania vo vzťahu k podstatným okolnostiam skutku uviedol, že v daný večer vychádzal z baru Hell, pričom celý čas telefonoval s kamarátom. Telefonoval s ním po celý čas, aj keď sedel na lavičke a mal sa postaviť. Keď sa postavil, vtedy k nemu prišiel obžalovaný, ktorého predtým v živote nevidel s tým, že prečo mu pľuvol pod nohy a začal mu nadávať. Obžalovaný mu povedal, že zavolá kamarátov, on ho obišiel a išiel preč, na čo ho obžalovaný obišiel, zastavil, obmedzoval na osobnej slobode, pričom v tom okamihu tam boli prítomní len oni dvaja. Ako sa navzájom urážali, tak odsotil obžalovaného, ale neudrel ho. Potom dostal prvý úder priamo do spánku, spadol, iné si nepamätá, potom sa prebral podľa svojich slov až po asi hodine a pol, keď sa postavil, videl tam Y. G., ktorý mu povedal, že má ísť domov. Na druhý deň ho mama zobudila a poslala k lekárovi, pretože videla zranenia.
Obžalovaný v rámci svojej obrany sa snažil spochybniť túto výpoveď, pričom uvádzal, že celý incident začal tým, že išli z baru V., kde sa im stretli pohľady s poškodeným, ktorý mu pľuvol pod nohy, čo vtedy ešte neriešil. Po chvíli, keď sa išli najesť, tak na lavičke uvideli poškodeného, načo sa ho spýtal, prečo mu pľuvol pod nohy. Poškodený sa postavil, začal niečo rozprávať od veci, možno bol pod vplyvom drog alebo alkoholu. Po chvíli ho poškodený strčil do obrubníka, on sa ho pridržal za ruku a poškodený ho udrel päsťou do tváre, konkrétne do nosa, na čo on zareagoval tak, že ho chytil za jednu ruku a držal ho, poškodený spadol na zem, metal sa, snažil sa ho udrieť viackrát, snažil sa ho upokojiť nejakým spôsobom, pripustil ale, že poškodeného možno raz udrel, ale väčšinou ho držal, pretože poškodený sa mykal. Určite mu však nespôsobil takéto zranenia a neudieral ho intenzívne viacerým údermi.
V podstatných skutočnostiach, týkajúcich sa napadnutia, napriek určitým nezrovnalostiam, je však výpoveď poškodeného objektivizovaná znaleckým dokazovaním znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia T.. J. U., ktorý podal k veci znalecký posudok č. 89/2018 a vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní k podanému znaleckému posudku uviedol, že poškodený utrpel v inkriminovaný deň viaceré poranenia, a to zlomeninu nosa s posunom úlomkov, pričom táto zlomenina
bola doprevádzaná krvácaním, výraznou deformáciou nosa a deformáciou nosovej prehliadky, ďalej pohmoždenie okolia ľavého oka stredne ťažkého stupňa, pohmoždenie tváre vľavo stredne ťažkého stupňa, hlavne nad jarmovým oblúkom, pohmoždenie hlavy v temenno-spánkovej oblasti vľavo ľahkého stupňa, pohmoždenie pravého ramena stredne ťažkého stupňa a pohmoždenie II.-V. prsta ľavej ruky ľahkého stupňa.
Znalec sa vyjadril aj k mechanizmu vzniku poranení, pričom v zmysle záverov znaleckého skúmania poranenia v oblasti tváre vznikli na základe pôsobenia tupej sily, ktorou mohli byť údery päsťou. Znalec vylúčil, aby sa jednalo o poranenia, ktoré by vznikli na základe pádu a nárazu do tvrdej podložky. Poranenia v oblasti tváre vykazovali známky tupej sily bez pridruženia tzv. tangenciálnej zložky, teda že tieto poranenia vykazovali známky fyzického napadnutia niečím tupým, najmä tupou časťou tela, mohla to byť napr. päsť, lakeť, hlavička, čelo. Pohmoždenie pravého ramena mohlo vzniknúť buď na základe úderu, nevylúčil však, aby toto poranenie mohlo vzniknúť aj na základe pádu a nárazu ramena do tvrdej podložky. Na základe zhodnotenia charakteru poranení poškodeného mu bola priznaná doba liečby 10 dní, pričom počas tejto doby liečby mohol byť poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života. Znalec tiež vylúčil možnosť, že by tieto zranenia poškodený utrpel tak, že by spadol na obrubník alebo si ich privodil sám. Práve tieto závery znalca vyvracajú obranu obžalovaného a jeho popis skutkového deja tak, že len pridržal poškodeného, ktorý spadol na zem, pričom ho neudieral, maximálne ho mohol udrieť raz, čím si ale nebol istý.
V prospech obžalovaného síce svedčili svedkovia G. a G., pričom však svedok G. videl podľa svojich slov až záver incidentu, keď už obaja boli na zemi a svedkyňa G. síce vypovedala, že bol to poškodený, ktorý prvý napadol obžalovaného a ten sa iba bránil, určite ho neudieral, len ho zvalil na zem, kde ho v sebaobrane pridržiaval, avšak aj ona podľa vlastných slov stála približne 5 metrov od bitky a tiež nevidela celý skutkový dej, pričom táto okolnosť, že poškodený prvý napadol obžalovaného a udrel ho do tváre, je súčasťou skutkovej vety žalovaného skutku, teda uvedené nespochybňovala ani obžaloba, a to aj napriek tomu, že poškodený popieral, aby ako prvý obžalovaného udrel, priznal iba, že ho mierne sotil.
V tejto súvislosti krajský súd ešte považuje za potrebné uviesť, že do znenia skutkovej vety rozsudku, ktorý v tomto smere je zhodný s obžalobou sa nepreniesol záver znaleckého posudku týkajúci sa spôsobeného zranenia nosa, konkrétne zlomeninu nosa s posunom úlomkov, pričom táto zlomenina bola doprevádzaná krvácaním, výraznou deformáciou nosa a deformáciou nosovej prehliadky. Aj keď by podľa názoru krajského súdu bolo vhodné, v súlade s vykonaným dokazovaním, aby skutok obsahoval aj toto zranenie, nakoľko odvolanie podal iba obžalovaný a takáto úprava skutkovej vety odvolacím súdom by bola nepochybne v jeho neprospech. Táto okolnosť však nemala v konečnom dôsledku vplyv na rozhodnutie o vine a treste.
Podľa názoru krajského súdu vzhľadom na závery znaleckého dokazovania zranenia poškodeného definované v znaleckom posudku, ako aj v skutkovej vete (s výnimkou poškodení nosa, ktoré neboli do skutku poňaté), museli byť spôsobené niekoľkými opakovanými údermi nie slabej intenzity, čo vyplýva aj z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní, ako aj zo samotného znaleckého posudku, kde sa píše o intenzite vedených úderov, že údery boli vedené stredne veľkou silou, teda v množnom čísle, pričom v skutkovej vete je táto skutočnosť vyjadrená slovami „najmenej raz udrel päsťou“, čo pripúšťa možnosť, že tých úderov bolo viac, preto podľa názoru krajského súdu nebolo nevyhnutné meniť skutkovú vetu v tomto smere, čo by jednak nemalo podstatný vplyv na rozhodnutie a tiež by to mohlo byť považované za zmenu v neprospech obžalovaného. Uvedené však spochybňuje obranu obžalovaného spočívajúcu v tvrdeniach, že poškodeného do tváre neudrel a ak vôbec, tak len jedným náhodným úderom, ktorý ale nemal potrebnú intenzitu.
K odvolacím námietkam obžalovaného týkajúcim sa spochybnenia hodnovernosti výpovede svedka poškodeného I. R. krajský súd uvádza, že aj keď výpoveď poškodeného je čo sa týka úvodu útoku, keď tvrdil, že obžalovaného ako prvý do tváre neudrel, ako aj ďalších okolností, najmä dĺžky jeho bezvedomia a rozsahu jeho zranení do istej miery nepresná a obsahuje určité nezrovnalosti, tieto jeho rozporné tvrdenia boli kompenzované a spresnené ďalším dokazovaním a aj podľa názoru krajského súdu dôkazy v súhrne preukazujú, že obžalovaný poškodenému zranenia s predmetnými následkami svojím konaním spôsobil. Vyššie uvedené nepresnosti vo vyjadreniach poškodeného sú spomínané aj vo výpovediach svedkov G. a G., ktorí svedčili vyslovene v prospech obžalovaného, avšak ani oni nepopreli, že došlo k fyzickej potýčke medzi obžalovaným a poškodeným, pričom k úderom došlo zo strany ako poškodeného,
tak aj obžalovaného. Samotný priebeh skutku týkajúci sa jeho napadnutia zo strany obžalovaného poškodený popísal relatívne presne, bez závažnejších rozporov a jeho výpoveď v tomto smere, týkajúca sa jeho fyzického konfliktu s obžalovaným, nebola zásadným spôsobom spochybnená a krajský súd nenašiel dôvod, prečo by túto časť výpovede nemal pokladať za hodnovernú.
Rovnako krajský súd nezistil žiadny relevantný dôvod spochybnenia znaleckého posudku znalca T.. U.. Znalec vykonal znalecké dokazovanie riadne, pričom vychádzal zo spisového materiálu a z podkladov, ktoré mal k dispozícii. Je síce pravdou, čo konštatoval aj samotný znalec, že lekárska správa z nemocnice nebola veľmi kvalitná a podrobná, znalec však pri vyhotovení znaleckého posudku postupoval správne, dôsledne, jeho posudok spĺňa všetky predpoklady, aké sú na znalecký posudok kladené a krajský súd nezistil dôvod, prečo by mal byť znalecký posudok posúdený ako neúplný, nesprávny, či mali byť iným spôsobom spochybnené jeho závery.
Správne sa súd prvého stupňa zaoberal aj skúmaním, či konanie obžalovaného nemožno v danom prípade posúdiť ako konanie v nutnej obrane, pričom aj krajský súd sa stotožňuje s jeho záverom, že vzhľadom na okolnosti skutku a intenzitu obžalovaným prezentovanej obrany, s poukazom na zranenia, ktoré objektívne utrpel poškodený, sa obrana obžalovaného nedala posúdiť ako primeraná. Len samotný prvotný útok poškodeného neospravedlňuje konanie obžalovaného, pokiaľ ním spôsobí následky, ktoré sú v celkom zjavnom nepomere k následkom, ktoré utrpel on sám. Krajský súd osobitne zdôrazňuje, že aj zranenie, ktoré utrpel obžalovaný, tiež útok zo strany poškodeného, sú premietnuté do skutku a sú súčasťou skutkovej vety, pričom však rozsah zranenia obžalovaného bol podstatne menší ako zranenia poškodeného.
Z hľadiska právnej kvalifikácie bol skutok správne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona. Obžalovaný svojím konaním inému úmyselne ublížil na zdraví tak, ako to má na zreteli ust. § 123 ods. 2 Tr. zákona a súčasne sa dopustil fyzicky, na mieste verejne prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Za takýchto okolností teda vo vzťahu k otázke viny a právnej kvalifikácie krajský súd považoval v intenciách vyššie uvedených dôvodov a úvah odvolanie obžalovaného za nedôvodné a výrok o vine v napadnutom rozsudku posúdil ako zákonný a vecne správny.
Za zákonný a správny považoval krajský súd, najmä čo do druhu trestu a jeho výmery, aj výrok o treste v napadnutom rozsudku.
V prípade prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, ktorý je trestným činom s prísnejšou trestnou sadzbou, je zákonom stanovená trestná sadzba až na 3 roky. Súd prvého stupňa uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 300,- eur s určením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, ktorý považoval vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu spáchaného prečinu, pomery a osobu páchateľa za dostatočný.
Aj krajský súd s poukazom na konkrétne okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného, obdobne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade na dosiahnutie účelu trestu, v súlade so zásadami uvedenými v § 34 Tr. zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu, ako aj úlohu individuálnej a generálnej prevencie a súčasne má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, postačí aj uloženie iného výchovného druhu trestu namiesto trestu odňatia slobody, v tomto konkrétnom prípade peňažného trestu za splnenia zákonných podmienok podľa § 56 ods. 2 Tr. zákona.
Konkrétne okolnosti, ktoré viedli krajský súd k tomuto záveru, spočívajú predovšetkým v osobe obžalovaného, keď tento pred spáchaním skutku, ale ani v čase po jeho spáchaní, nebol súdne trestaný, pričom voči nemu sa ani neviedlo žiadne iné trestné stíhanie. V rámci priestupkového konania obžalovaný postihnutý doposiaľ nebol. Okrem týchto skutočností týkajúcich sa osoby obžalovaného krajský súd vzal do úvahy aj samotné okolnosti spáchania skutku, keď je potrebné uznať, že k útoku na poškodeného bol vyprovokovaný, keď reagoval, hoci neprimerane, na predošlý útok zo strany poškodeného a jednalo sa v podstate o vzájomnú potýčku.
Prihliadajúc potom na povahu spáchaného prečinu ako aj možnosť nápravy páchateľa, ako to má na zreteli ust. § 56 ods. 2 Tr. zákona, potom krajský súd bol toho názoru, že v danom prípade účel trestu
môže byť dosiahnutý aj uložením primeraného peňažného trestu, pričom nie je nevyhnutné ukladať obžalovanému trest odňatia slobody, hoci aj spojený s jeho podmienečným odkladom.
Z hľadiska určenia výšky peňažného trestu považoval krajský súd v súlade s ust. § 56 ods. 1 Tr. zákona a vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného za primeraný úhrnný peňažný trest vo výške 300,- eur, ktorý mu bol uložený v súlade s § 41 ods. 1 Tr. zákona a primeraným pre prípad možného úmyselného zmarenia peňažného trestu v súlade s ust. § 57 ods. 3 Tr. zákona je podľa názoru krajského súdu aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov.
Krajský súd sa však nestotožnil s priznaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností tak, ako ich určil prvostupňový súd, keď u obžalovaného vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/, n/ Tr. zákona, teda že viedol pred spáchaním skutku riadny život a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Aj krajský súd mal za preukázané poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života obžalovaným pred spáchaním skutku, avšak v žiadnom prípade nemožno v danom prípade uznať poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v napomáhaní pri objasňovaní trestnej činnosti, už len z toho dôvodu, že obžalovaný od počiatku spáchanie skutku tak, ako sa mu kládol za vinu, popieral. Súd prvého stupňa na strane druhej vo výroku o treste opomenul uviesť priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, teda že spáchal viac trestných činov, čo by súčasne menilo pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ktorý by tak bol vyrovnaný. Keďže však, obdobne ako pri otázke znenia skutkovej vety, nemohol túto chybu v rámci odvolacieho konania napraviť, nakoľko by sa jednalo o zmenu k horšiemu v neprospech obžalovaného a súčasne by to na samotný druh a výšku trestu v tomto konkrétnom prípade v konečnom dôsledku nemalo vplyv, nepristúpil krajský súd k zmene výroku o treste v načrtnutom smere.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nezistiac možnosť zmeny rozsudku v prospech obžalovaného, krajský súd odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.