Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/95/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Štefana Juhása, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. marca 2024 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 27. júna 2023, a takto

rozhodol:

Podľa , , , zrušuje rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 27. 06. 2023 v celom rozsahu.

Podľa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 27. 06. 2023 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného prenasledovania podľa , , s poukazom na a , a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa , na tom skutkovom základe, že 1/ ako bývalý druh a rodič spoločného dieťaťa, od presne nezisteného dňa mesiaca september 2021 do 29. 08. 2022 v Ožďanoch – časť Molnárka, okres C. D., E. F., G. C. D., ako aj na iných presne nestotožnených miestach v okrese Rimavská Sobota dlhodobo prenasledoval H. G., nar. XX. XX. XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom G. XXX, G. C. D., tým, že ju neustále sledoval v meste Rimavská Sobota, pravidelne ju čakával pred jej zamestnaním na Ul. Svätoplukovej v Rimavskej Sobote a najmenej v jednom prípade ju nasledoval svojim osobným motorovým vozidlom počas cesty zo zamestnania do predajne Lidl v Rimavskej Sobote, opakovane ju sledoval aj pri rodinnom dome, kde poškodená býva, opakovane jej denne zasielal správy prostredníctvom elektronickej komunikácie a telefonoval jej neprimerane často, aj viackrát za deň, hoci si to poškodená neželala a toto dala obžalovanému aj na vedomie, čím podstatne zhoršil kvalitu života poškodenej,

2/

dňa 16. 01. 2022 v čase okolo 09:00 h v záhrade 1. mája v Rimavskej Sobote kopnutím vytvoril preliačinu na pravom zadnom blatníku tam stojaceho osobného motorového vozidla značky KIA CEED, čiernej farby, evidenčného čísla C. XXX I., VIN: J., čím spôsobil pre H. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX, G. C. D., celkovú škodu vo výške 276,- Eur.

Za to mu bol podľa , , , , uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Podľa

písm. a) bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej H. G. majetkovú škodu vo výške 276,- Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 1.300,- Eur. Podľa súd poškodenú H. G. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilné konanie.

Proti tomuto rozsudku podala priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie intervenujúca prokurátorka, a to proti výroku o vine v bode 1/ rozsudku a proti výroku o treste, ktoré neskôr písomne odôvodnila v podstate tým, že vyhrážanie zo strany obžalovaného voči poškodenej okrem samotnej poškodenej potvrdili aj svedkovia K. G. a L. G., ktorí síce neboli priamo svedkami vyhrážania zo strany obžalovaného (čo ani reálne nebolo možné, nakoľko vyhrážanie malo prebiehať najmä v rámci telefonickej komunikácie), avšak poškodená sa im s tým zdôverila a boli svedkami toho, ako toto konanie obžalovaného na ňu vplývalo. Taktiež potvrdili, že obžalovaný sa vyhrážal aj celej ich rodine. Pokiaľ ide o vyvolávanie strachu u poškodenej, podľa jej názoru na základe konania obžalovaného je evidentné, že poškodená z neho odôvodnene mala strach, ako dôsledok jeho neustáleho prenasledovania a agresívneho vystupovania voči nej, kde poukázala napr. na okolnosti súvisiace so skutkom v bode 2/ obžaloby, keď po vzájomnej hádke týkajúcej sa ich spoločnej maloletej dcéry v jej prítomnosti v návale zlosti obžalovaný kopol do zadnej časti auta poškodenej a spôsobil jej tak poškodenie auta bližšie popísané v rámci skutku v bode 2/ obžaloby, ktorý bol jednoznačne preukázaný. Na základe takéhoto konania obžalovaného je nepochybné, že poškodená žila v neustálom strachu, čoho by obžalovaný ešte mohol byť vo vzťahu k nej schopný. Čo sa týka zavinenia obžalovaného vo vzťahu k zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, podľa jej názoru bol obžalovaný minimálne uzrozumený s tým, aké psychické utrpenie spôsobuje poškodenej, nakoľko poškodená ho opakovane vyzývala, aby s tým prestal. Obžalovaný tiež na poškodenej pozoroval v akej psychickej nepohode bola, keď ju prenasledoval, resp. keď sa neočakávane zjavoval v jej prítomnosti, keď jej nadával a vyhrážal sa jej, a napriek tomu v tomto konaní dlhodobo pokračoval. V tento súvislosti poukázala na závery znaleckého posudku č. 15/2022 M. N. O., zo záverov ktorého vyplýva, že u poškodenej boli zistené známky psychotraumatizácie, ktoré súvisia s prežitými udalosťami v súvislosti s predmetným trestným činom a ktoré sa klinicky manifestujú spektrom posttraumatických reakcií (porucha adaptácie na záťažovú situáciu so zmiešanou úzkostne depresívnou reakciou a plne rozvinutým obrazom posttraumatickej stresovej poruchy). V dôsledku trvalého psychického násilia (permanentného psychoteroru) nastal vážny zásah do súkromného života poškodenej, ktorý nemá pod kontrolou. Poškodená sa stala obeťou ex-partner stalkingu v rámci syndrómu týranej osoby, cieľom ktorého je obnovenie skrachovaného partnerského vzťahu, aj za cenu destabilizácie psychického stavu poškodenej. Spoločná dcéra slúži páchateľovi ako nástroj moci, kontroly a psychického nátlaku na poškodenú. Týmito skutočnosťami sa však súd bližšie nezaoberal, a uzavrel, že konanie obžalovaného sťažilo kvalitu života poškodenej len v tom, že jeho telefonáty obťažovali vtedajšieho vedúceho poškodenej a ťaživo na ňu musela vplývať aj snaha obžalovaného o sledovanie jej osoby, pričom práve posúdením intenzity a dlhodobosti konania obžalovaného, ako aj intenzity následkov, ktoré tým poškodenej spôsobil, možno odlíšiť zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby od iných trestných činov, napr. aj od prečinu nebezpečného prenasledovania. Ďalej uviedla, že odborná literatúra definuje fyzické alebo psychické utrpenie ako fyzické alebo duševné bolesti, ktoré ovplyvňujú alebo sťažujú obvyklý život poškodenej (týranej) osoby, resp. podstatne narúšajú kvalitu jej života. Súdna prax definuje fyzické alebo psychické utrpenie ako stav vyznačujúci sa telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky – prechodný čas, spôsobený ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v až e) . Taktiež poukázala na odborný článok publikovaný na portáli P., a uzavrela, že s poukazom na dlhodobosť konania obžalovaného a jeho motiváciou, ktorou bolo nepochybne obnovenie partnerského vzťahu s poškodenou aj za cenu psychického ubližovania poškodenej, kde následky jeho konania sa prejavili aj na psychickom zdraví poškodenej, objektívne vyjadrené v znaleckom posudku z odvetvia psychiatrie, možno mať zato, že obžalovaný spôsobil poškodenej psychické utrpenie ako vyžaduje skutková podstata zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby a s týmto následkom bol minimálne uzrozumený. Záverom napokon uviedla, že aj samotný súd v rámci adhézneho konania priznal poškodenej okrem iného z uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy náhradu vo výške 1.300,- Eur s poukazom na závery znaleckého dokazovania, kde na tomto mieste považoval za preukázané, že poškodená prežité udalosti prežíva nadmieru ťažko, prežíva vnútorné napätie a obavy z konania obžalovaného, pričom došlo k závažnému zníženiu kvality jej života. Taktiež poukázala na to, že súd v rámci právnej kvalifikácie skutku v bode 1/ obžaloby ako prečinu podľa , ods. 2 písm. a) v písomnom

vyhotovení rozsudku zrejme nesprávne poukázal na , nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný konal voči blízkej osobe. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností podľa jej názoru vykonané dokazovanie umožňuje prijať záver o vine obžalovaného v bode 1/ obžaloby zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s akceptovaním ohraničenia skutku upraveného súdom, preto navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a podľa vo veci sám rozhodol tak, že uzná obžalovaného vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa a prečinu poškodzovania cudzej veci podľa a uloží mu úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri prevahe priťažujúcich okolností podľa , za súčasného rozhodnutia o náhrade škody v súlade s napadnutým rozsudkom.

Proti uvedenému rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie aj obžalovaný, a to proti všetkým výrokom, ktoré neskôr písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu rozsiahlym podaním, v ktorom v podstate uviedol, že podľa bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , v ktorom je skutok časovo vymedzený do 17. 02. 2022, pričom v uznesení o vznesení obvinenia podľa je skutok inak časovo ohraničený, navyše samosudca v napadnutom rozsudku dokonca vymedzil čas páchania skutku nad rámec nielen skutku uvedeného v uznesení o vznesení obvinenia, ale aj nad rámec skutku vymedzeného vyšetrovateľom do 09. 06. 2022, čo nijako zákonne neodôvodnil a čo nemá podklad v právnej úprave. Preto podľa jeho názoru sú všetky skutky uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, ktorých sa mal dopustiť po dátume 17. 02. 2022 novými, resp. ďalšími skutkami, resp. čiastkovými útokmi, na ktoré sa skutkovo nevzťahovalo, a ani nemohlo vzťahovať uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 15. 03. 2022. Pre všetky skutky, resp. čiastkové útoky po dátume 17. 02. 2022 nikdy nebolo zákonným spôsobom začaté trestné stíhanie a na tom podklade mu ani nikdy nemohlo byť zákonným spôsobom vznesené obvinenie, tak ako mu bolo vznesené uznesením o vznesení obvinenia, podaná obžaloba a realizované odsúdenie. V jeho prípade nemohla byť potom zachovaná ani totožnosť skutku, pričom úplne bezobsažne a všeobecne opísaný skutok z uznesenia o začatí trestného stíhania sa vzťahuje len na obdobie od presne nezistenej doby jesene 2021 do 17. 02. 2022. On bol však neprávoplatne odsúdený za skutky, ktoré sa mali stať po dátume 17. 02. 2022. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia a a uzavrel, že nesprávnym a nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu jeho práv podľa , SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedený stav tak v aktuálnom štádiu trestného konania spôsobuje absolútnu dôkaznú núdzu vo vzťahu k samotnému skutku v 1/ rade ponad dátum 17. 02. 2022 a aj sám o sebe by mohol byť dôvodom na jeho oslobodenie spod obžaloby zmysle . Ďalej namietal, že v trestnom konaní boli v rozpore s obstarávané a aj vykonávané dôkazy a objasňované skutočnosti svedčiace výlučne len proti jeho osobe, v čom pokračoval v rozpore so zásadou kontradiktórnosti, rovnosti strán a zbraní aj samosudca okresného súdu na hlavnom pojednávaní, kedy bez zákonného podkladu umožnil strane obžaloby a strane poškodenej také vykonávanie dôkazov, ktoré je v princípe v rozpore s a tiež s právom obžalovaného na obhajobu, súdnu ochranu a spravodlivý proces. Poukázal aj na to, že samosudca okresného súdu vykonal prvý termín hlavného pojednávania dňa 19. 04. 2023, pričom z č. l. 477 je v rozpore so zvukovým záznamom zaznamenané, že obžalovaný vyhlásil v zmysle ustanovenia , že je vinný, a uvedené je potom v rozpore s celým hlavným pojednávaním, pričom nie je pre zrejmé, že by došlo k oprave zápisnice. Výroky o vine, treste a škode napadnutého rozsudku spočívajú tiež na nezákonne vykonaných dôkazoch na hlavnom pojednávaní, ktoré pripustil samosudca okresného súdu, kedy mimo zákonných ustanovení a práv obžalovaného umožnil splnomocnencovi poškodenej vypočúvať nad rámec ňou uplatneného nároku svedkyňu F. A., ktorú navrhla na termíne hlavného pojednávania 19. 04. 2023 strana obžaloby, no na hlavnom pojednávaní 30. 05. 2023 ju ospravedlňoval splnomocnenec poškodenej a dokonca mimo rámec jeho oprávnení v zmysle aj dňa 27. 06. 2023 vypočúval, čo mu samosudca v rozpore s umožnil. Tým je výpoveď tejto svedkyne, ktorá nie je svedkom žiadneho skutku nezákonná a neprocesná. Výsluch svedkyne bol navyše vykonávaný spôsobom, ktorý bol v rozpore s ustanovením , pretože jej výpoveď bola formovaná výlučne otázkami splnomocnenca, čo je samo o sebe v rozpore s . Uvedené platí bez zvyšku aj pre výpovede blízkych osôb poškodenej, a to svedkyne K. G., svedka L. G. a svedka K. E. Q., ktorí jednak logicky nebudú vypovedať objektívne, a ktorých výpovede

boli uskutočnené rovnako nezákonným spôsobom, ako výpoveď svedkyne Poliakovej. V ďalšej časti odvolania uviedol, že ani obžaloba, ani napadnutý rozsudok v skutkovej vete pod bodom 1/ neuvádzajú a nešpecifikujú presným dátumom a časom a konkrétnym konaním jednotlivé čiastkové útoky, ktorých sa mal dopúšťať obžalovaný na poškodenej a ktoré by mali zakladať všetky zákonné znaky trestného činu v zmysle , , . Ak jednotlivé čiastkové útoky, ktorých sa mal dopúšťať obžalovaný na poškodenej vymedzené v obžalobe neboli nijako v nej popísané, nemožno hovoriť o naplnení všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu v bode 1/, nakoľko nie je možné hovoriť o nebezpečnom prenasledovaní poškodenej za situácie a okolností, keď aj sama uviedla, že s obžalovaným sa stretávala pravidelne v čase od septembra 2021 do 29. augusta 2022, bola s ním v kontakte, nakoľko majú spoločnú maloletú dcéru, o čom svedčia aj početné SMS správy v súdnom spise, kedy k stretávaniu dochádzalo počas celého prípravného konania, pred ním, aj počas súdneho konania a v súčasnosti. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo a potvrdili to aj súdni znalci z odboru psychológia, že poškodená nemá z obžalovaného strach. Z SMS správ a elektronickej komunikácie vyplýva, že on sa slušne a opakovane dopytoval, či môže a kedy môže zavolať či prísť za poškodenou a najmä maloletou dcérou, či neobťažuje, a ak uvedené zostalo bez odozvy zo strany poškodenej a o dcére nič dlhšiu dobu nevedel, prirodzene že volal a písal, no podotkol, že poškodená mu ani raz nepovedala, že by ju to obťažovalo a komunikovala s ním bez ďalšieho, a bez výhrad aj naďalej dochádzalo k stretnutiam, čo sa deje až doposiaľ. Podľa jeho názoru ustanovenie vyžaduje, aby sa prenasledovanie jednoznačne uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného, pričom nie je zrejmé, kedy a akým spôsobom dala poškodená najavo nevôľu stretávať sa s ním a byť ním telefonicky a inak kontaktovaná, keď akceptovala, v niektorých prípadoch aj iniciovala stretnutie s ním aj po ich údajnom rozchode. Je zrejmé a jasné, že spúšťacím mechanizmom v profile osobnosti poškodenej tak, ako bol zistený znalecky - chorobne upätej na maloletú, bola udalosť zo dňa 16. 01. 2022, kedy malo dôjsť medzi ňou a ním k vzájomnému incidentu ohľadne styku s maloletou, v ktorej má mať svoj pôvod aj skutok pod bodom 2/ obžaloby, za súčasného vzniku škody, pre ktorý podala poškodená dňa 25. 01. 2022 trestné oznámenie v snahe zúžiť a zamedziť v styku obžalovaného a maloletej dcéry. Hoci samosudca v odôvodnení výrokov napadnutého rozsudku odkázal na väčšinu dôkazov, ktoré na hlavnom pojednávaní vykonal, nie je zrejmé, z akých znalkyne z odboru psychológie M. R. R., pričom závery tohto posudku v konečnom dôsledku nekorešpondujú so závermi napadnutého rozsudku, ani so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne M. N. O., čo tiež samosudca náležite zákonne nehodnotil. Ďalej citoval niektoré závery týchto znaleckých posudkov, ako aj znaleckého posudku č. 26/2022 znalkyne M. L. M., a uzavrel, že samosudca okresného súdu nepristúpil pri danej dôkaznej situácii pri znaleckom dokazovaní k pribratiu znalca z odboru psychológia na posúdenie vierohodnosti poškodenej a obžalovaného, hoci dôvody na takýto postup z vykonaných dôkazov a najmä zo záverov znaleckých posudkov z odboru psychológia priamo vyplývali. Z hľadiska princípu ultima ratio trestného práva nemožno posúdenie viny obžalovaného považovať zo strany samosudcu okresného súdu za zákonné, pričom podľa jeho názoru ani nejde o prečin v zmysle , nakoľko vzhľadom na spôsob vykonania žalovaného trestného činu v bode 1/, jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná a nemožno neprihliadať a nezohľadniť konanie poškodenej, ako aj profil jej osobnosti. Nie je tiež nepodstatné, že poškodená rezignovala v okolnostiach danej veci na využitie inštitútov civilného práva, poskytujúcich ochranu jej právam (zákaz priblíženia sa obžalovaného k jej osobe a maloletej, zákaz styku, zákaz vstupu do obydlia, ochrana osobnosti, atď.), ak sa teda domnievala, že ju týral a nebezpečne prenasledoval, hoci sa s ním stretávala a čulo komunikovala. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby uviedol, že dňa 16. 01. 2022 bezprostredne po incidente pri styku obžalovaného a poškodenej ohľadne maloletej, pri podaní trestného oznámenia poškodená uviedla, že jeho konaním jej vznikla škoda 150,- Eur, kedy doklad o škode nevedela predložiť a predložila ho až po niekoľkých mesiacoch na sumu 276,- Eur. Orgány činné v trestnom konaní zabezpečili odborné vyjadrenie č. 41/2022 znalca K. G. C., ktorý sa úplne nekriticky stotožnil s výškou škody, pričom v zmysle zápisnice o obhliadke vozidla bolo toto obhliadané ako značne znečistené, preto v zmysle bolo potrebné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, vyšetrovací pokus alebo rekonštrukciu, ktoré by viedli k ustáleniu vzniku škody, jej príčin a rozsahu, mechanizmu vzniku, a tiež zodpovednej osoby. Po obstaraní odborného vyjadrenia stranou obhajoby súdneho znalca K. L. R. č. 12/2023 je zrejmé, že škoda na motorovom vozidle môže byť nižšia ako 276,- Eur, čím je v zmysle zásady in dubio pro reo spochybnená výška škody. Aj bez zabezpečeného odborného vyjadrenia je však škoda, ktorá bola spôsobená na hranici právnej kvalifikácie takéhoto konania ako priestupku, odôvodňuje v okolnostiach trestnej veci aplikáciu ustanovenia , a súčasne

nebolo dokazovaním bez rozumných pochybností preukázané, že by mal úmysel spôsobiť poškodenej škodu. Vo vzťahu k uloženému trestu uviedol, že okrem spoločnej maloletej dcéry s poškodenou je otcom ešte ďalšej maloletej dcéry, ktorá je na jeho výchovu a výživu odkázaná, pretože je niekoľko rokov v jeho výlučnej osobnej starostlivosti ako jej otca, kedy sa jej biologická matka o ňu nezaujíma, nevychováva ju, nejaví o ňu záujem, a nemá s ňou žiaden vzťah, o čom ako dôkaz predložil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 05. 10. 2016. Maloletá je teda výchovou a výživou odkázaná na neho ako svojho biologického otca, a hoci matka formálne deklarovala záujem sa o ňu postarať, nakoľko má informáciu, že má mať napadnutým rozsudkom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, ani raz sa nedostavila na pojednávanie a nakoniec vzala ňou podaný návrh bez nejakého bližšieho odôvodnenia späť, kedy okresný súd konanie o návrhu na zmenu úpravy styku s maloletou právoplatne zastavil dňa 06. 06. 2023. Prípadným výkonom nepodmienečného trestu sa tak zásadným spôsobom zasahuje priamo aj do práv jeho maloletej dcéry. Je preto presvedčený, že s prihliadnutým na uvedené nebol trest dostatočne individualizovaný a nebolo ani len uvažované o uložení iného druhu trestu, ktorý by zohľadňoval okolnosti veci, pomery páchateľa, ktorý je jediným rodičom, v ktorého výlučnej starostlivosti je maloletá dcéra, ktorej aj pre postoj svojej biologickej matky hrozí, že po prípadnom potvrdení nepodmienečného trestu odňatia slobody bude odňatá do zariadenia náhradnej rodinnej starostlivosti. K výroku o náhrade škody uviedol, že tieto nároky neboli zákonne, riadne a včas uplatnené v trestnom konaní poškodenou a nie sú konkrétnymi dôkazmi ani podložené. Najmä výrok napadnutého rozsudku o náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 1.300,- Eur je úplne svojvoľný, arbitrárny a neodôvodnený, pretože z napadnutého rozsudku sa nedá zistiť akým spôsobom, z akých dôkazov, a akou úvahou dospel samosudca okresného súdu práve k sume 1.300,- Eur, a preto aj tento výrok je vadný a nesprávny. Záverom podaného odvolania uviedol zoznam dôkazov, ktoré navrhol vykonať na verejnom zasadnutí a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle , , , , , a oslobodil ho spod obžaloby podľa .

K podaným odvolaniam sa písomne vyjadrila poškodená H. G., a to prostredníctvom svojho splnomocnenca, keď v podstate uviedla, že s odôvodnením odvolania prokurátorky proti napadnutému rozsudku sa v plnom rozsahu stotožňuje. V dôsledku neustáleho prenasledovania a agresívneho správania zo strany obžalovaného mala nielen podstatne zhoršenú kvalitu života, ale mala skutočne neustály strach z obžalovaného, ktorý jej spôsoboval psychické utrpenie, pričom obžalovaný si bol vedomý tejto skutočnosti a napriek tomu pokračoval vo svojom protiprávnom konaní so zrejmým motívom obnoviť partnerský vzťah, a to aj napriek tomu, že ho opakovane vyzývala, aby v takomto konaní nepokračoval a aby jej dal pokoj. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, s poukazom aj na závery znalkyne M. N. O. považuje za dôvodný záver prokurátorky, podľa ktorého následky konania obžalovaného voči nej sa prejavili aj na jej psychickom zdraví a možno mať za to, že obžalovaný jej spôsobil psychické utrpenie ako vyžaduje skutková podstata zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, pričom má za to, že obžalovaný bol s týmto minimálne uzrozumený. V zhode so záverom prokurátorky má taktiež za to, že vykonané dokazovanie umožňuje prijať záver o vine obžalovaného v bode 1/ obžaloby zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa . Tiež sa stotožnila s návrhom prokurátorky, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol tak, že obžalovaného uzná vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa a uloží mu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody za súčasného rozhodnutia o náhrade škody.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolanie obžalovaného považuje za účelové, pretože v ňom v podstate namieta všetko od začatia trestného stíhania až po záver trestného konania, a preto ho navrhla ako nedôvodné zamietnuť. Čo sa týka odvolania okresného prokurátora, zotrvala na jeho písomnom odôvodnení, a to vo vzťahu k výroku o vine za skutok pod bodom 1/ napadnutého rozsudku, kedy podľa jej názoru išlo o intenzívne konanie zo strany obžalovaného trvajúce viac ako 1 rok, ktoré sa prejavilo v následkoch na zdraví poškodenej. Navrhla preto, aby krajský súd sám rozhodol na podklade náležite zisteného skutkového stavu tak, že obžalovaného uzná za vinného v bode 1/ zo zločinu v zmysle a následne mu uloží úhrnný trest zvýšený o jednu tretinu pri prevahe priťažujúcich okolností. Taktiež navrhla, aby krajský súd rozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody.

Splnomocnenec poškodenej sa pripojil k návrhu prokurátorky, odvolanie obžalovaného považoval za účelové, keďže mal dostatok času od podania odvolania po dnešný deň na náležité odôvodnenie, pričom

toto zaslal v krátkom časovom predstihu a nemal možnosť sa s ním riadne oboznámiť a vyjadriť sa k nemu. Preto toto odvolanie považoval za účelové a navrhol, aby ho krajský súd ako nedôvodné zamietol. Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 1.300,- Eur, tento považuje za dôvodný, vychádza aj zo záverov znaleckého posudku M. O. a čo sa týka škody vo výške 276,- Eur, ten je potvrdený odborným vyjadrením K. C.. Podotkol, že ten vypracoval odborné vyjadrenie k výške škody, pričom pán R. sa vyjadroval k predbežným nákladom na opravu, čo podľa jeho názoru nie je totožné. Výška škody bola teda v oboch prípadoch dostatočne preukázaná, preto navrhol, aby krajský súd rozsudok v tejto časti potvrdil a odvolanie obžalovaného zamietol.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí v celom rozsahu zotrval na podanom odvolaní, pričom poukázal na to, že obžalovaný uplatňuje svoje práva v zmysle , návrhy na doplnenie dôkazov podal v lehote podľa ustanovení , teda v lehote 3 dní, pričom oficiálnou cestou jemu ako obhajcovi nebolo doručené odvolanie okresného prokurátora, ani vyjadrenie splnomocnenca poškodenej. Čo sa týka odborného vyjadrenia, to smeruje k zisteniam výšky škody, pretože poškodená až po niekoľkých mesiacoch predložila faktúru a týmto odborným vyjadrením je teda spochybnená samotná výška škody 276,- Eur. K priznanému nároku nemajetkovej ujmy vo výške 1.300,- Eur nie je z rozsudku vôbec zrejmé, akým spôsobom samosudca k takejto výške nemajetkovej ujmy dospel. Čo sa týka ostatných námietok v písomnom odôvodnení odvolania, na tých zotrval. Záverom uviedol, že ak by bol obžalovaný tyran, tak by mu civilné súdy nezverili do osobnej starostlivosti mal. dcéru M., o ktorú sa vzorne stará. Taktiež z SMS komunikácie je zrejmé, že poškodená sa s obžalovaným naďalej stretáva, ako aj v čase skutku. Navrhol preto, aby krajský súd pre oba skutky obžalovaného podľa oslobodil spod obžaloby, alternatívne aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, a to aj s poukazom na nové navrhované dôkazy.

Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu pripojil k návrhu svojho obhajcu a požiadal, aby krajský súd rozhodol tak, ako to uviedol jeho obhajca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa zistil, že odvolanie prokurátora a obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej , odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s , , pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle , , a preto odvolací súd nepostupoval podľa .

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Okresný súd sa však pri odôvodnení napadnutého rozsudku vyššie citovaným zákonným ustanovením dôsledne neriadil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol väčšinu dôkazov, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, avšak v ňom absentuje znalecký posudok č. 20/2023 znalkyne z odboru psychológie M. R. R., a následne aj to, ako sa s ním okresný súd vysporiadal pri posudzovaní všetkých okolností prípadu, najmä ak si odporoval s inými vykonanými dôkazmi. Rovnako tak z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné nijakým spôsobom zistiť, akým postupom dospel samosudca k výške priznaného nároku na náhradu škody vo forme nemajetkovej ujmy v sume 1.300,- Eur, keď si poškodená uplatnila z tohto titulu nárok v celkovej výške 6.400,- Eur. Aj v prípade voľnej úvahy súdu je potrebné takto priznaný nárok náležite odôvodniť, aby mohol byť preskúmateľný.

Krajský súd ďalej konštatuje, že okresný súd pochybil aj v právnej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku, keď po zmene právnej kvalifikácie skutku tento kvalifikoval ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa , , s poukazom na a , pričom je zrejmé, že kvalifikačným znakom takejto právnej kvalifikácie malo byť ustanovenie – na blízkej osobe.

Podľa odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Podľa odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť.

Hlavným dôvodom, prečo však krajský súd zrušil napadnutý rozsudok, boli skutočnosti uvedené v závere odvolania obžalovaného, keď vo veci navrhol doplniť dokazovanie o ďalšie dôkazy, z ktorých niektoré v konaní doposiaľ vykonané neboli.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že aj krajský súd môže doplniť dokazovanie, avšak v rozsahu, aby mohol o odvolaní kvalifikovane rozhodnúť. Kvantitatívny rozsah vykonávania dôkazov nemôže pritom nahrádzať kontradiktórne vykonávanie dôkazov na hlavnom pojednávaní na základe návrhov procesných strán. S poukazom na odvolacie námietky obžalovaného, v ktorých okrem iného namietal výšku spôsobenej škody pri skutku pod bodom 2/ napadnutého rozsudku, tiež namietal vierohodnosť poškodenej, by na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného nepostačovalo len oboznámenie sa s novým odborným vyjadrením, ale bude potrebné nové, obžalovaným navrhované dôkazy následne vyhodnotiť v kontexte aj iných, už vykonaných dôkazov.

Vzhľadom na vyššie uvedené procesné pochybenia súdu prvého stupňa, ktoré nemohli byť zo strany odvolacieho súdu odstránené, ale najmä s poukazom na nové návrhy na doplnenie dokazovania, musel odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Úlohou okresného súdu potom bude doplniť dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie, tak vo vzťahu k výroku o vine, výroku o treste, ale aj výroku o náhrade škody. Pokiaľ to bude potrebné na zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, bude na mieste, aby okresný súd vykonal aj ďalšie do úvahy prichádzajúce dôkazy. Samozrejme, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa bude musieť náležite vysporiadať aj s argumentáciou, ktorú uviedol vo svojom odvolaní okresný prokurátor, teda prečo konanie obžalovaného nenaplnilo skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Až následne bude môcť okresný súd vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.

Záverov vo vzťahu k niektorým odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd považuje za potrebnú uviesť, že totožnosť skutku bola v tomto prejednávanom prípade plne zachovaná. Totožnosť skutku je totiž zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, resp. oboje budú aspoň čiastočne zhodné, a to aj za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach najmä skutkových, odrážajúcich prípadné zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania v súdnom konaní. Okresný súd pritom nerozhodoval o skutku, ktorého časové ohraničenie by presahovalo dátum vydania uznesenia o vznesení obvinenia, čo aj náležite uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Ďalej je potrebné uviesť, že v zmysle aj splnomocnenec poškodeného má právo navrhovať dôkazy, a taktiež má právo klásť na hlavnom pojednávaní svedkovi otázky ( , ). Rovnako tak obžalovaný mal právo v zmysle namietať spôsob vykonávania výsluchu svedkov na hlavnom pojednávaní, čo však neurobil, pričom výsluch každého svedka bol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, a je teda riadne procesne použiteľný ako zákonný dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní.

Podľa ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle , , , zrušil napadnutý rozsudok, a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v rozsahu, ako je uvedené vyššie.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.