Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14C-452-2016.pdf
PDF · 74.13 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/452/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v spore žalobkyne E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Z., proti žalovaným 1. J. D., bytom M. XXX, XXX XX, 2. Q.. X. Z., bytom D. XX/XXX, XXX XX S. Z., zast. JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, Murgašova 3, 043 21 Košice a 3. Q.. P. R., bytom U. XX, XXX XX Z., zast. JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou, Kováčska 32, 040 01 Košice, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením č.k. 14C/452/2016-918 zo dňa 5.10.2017 súd prvého stupňa konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná v 2. rade. Žalovaná v 2. rade žiadala zmeniť výrok II. o trovách konania a priznať nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
3. Odvolací súd uznesením č.k. 1Co/105/2018 zo dňa 28.2.2019 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku II. o trovách konania, ktorým súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán, zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom uviedol, že v zmysle ust. § 262 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, súd už rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). O nároku na náhradu trov konania rozhoduje v zmysle § 255 a nasl. CSP, pričom výnimočne môže nepriznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle od 1.7.2016 ust. § 257 CSP. Nepriznanie náhrady trov konania vo výnimočných prípadoch bolo do 30.6.2016 upravené v ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a s účinnosťou od 1.7.2016 v zmysle ust. § 257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa aj podľa tohto novoúčinného zákonného ustanovenia spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétneho sporu. Výnimočnosť prípadu musí byť v rozhodnutiach náležite odôvodnená. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, pričom treba zohľadniť aj pomery tej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska , aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na jej majetkové pomery. Aj keď to ust. § 257 CSP výslovne neuvádza, vychádzajúc z doterajšej dlhodobo jednotnej praxe významnými z hľadiska aplikácie ust. § 257 budú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku na súde, postoj strán v priebehu konania a prípadne ďalšie okolnosti. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda aj bez návrhu strany sporu, ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v zmysle ust. § 257 CSP, čo súd prvej inštancie neučinil. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 257 CSP nezaoberal a preto bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní skúmať existenciu okolností tvrdených žalobkyňou pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej v 2. rade, ktorá si náhradu trov konania uplatnila aj v zmysle ust. § 257 CSP a iba v prípade záveru, že nejde o výnimočný prípad rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc tak ako to konštatoval správne súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, z úspechu žalovanej vo veci, z hľadiska priznania len účelne uplatnených trov konania (v zmysle od 1.7.2016 ust. § 251 CSP), v zmysle ktorého trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
4. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
5. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP, v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná v 2. rade bola v spore úspešná, a preto by mala byť žalobkyňa povinná nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania v celom rozsahu. Súd však v tomto prípade tiež ex offo, teda aj bez návrhu strany, skúmal splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP a zisťoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ktoré by spočívali buď v dôvodoch týkajúcich sa strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Aplikácia tohto ustanovenia totiž prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Jeho účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva súdu. Ustanovenie § 257 CSP je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom. Súd posúdil všetky okolnosti sporu a má za to, že v tomto prípade ide o výnimočný prípad a sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej v 2. rade. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa súd prihliadol k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu a nemá pochýb o tom, že pomery na strane žalobkyne jednoznačne odôvodňujú aplikáciu vyššie spomínaného ustanovenia na tento prípad, napriek tomu, že sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania žalovanej v 2. rade podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, avšak súd v tomto prípade dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov nepriznal. Vzhľadom na výšku trov konania na strane žalovanej v 2. rade zastúpenej advokátom by ich úhrada žalobkyňou ako neúspešná strana v spore, ktorá je nezamestnaná a jej výdavky v celkovej sume dosahujú sumu 285 eur, poberá invalidný dôchodok a vdovský dôchodok, nemá žiadny príjem, stará o jedno dieťa, bola neúnosná a jednoznačne by sa dotkla uspokojovania jej základných životných potrieb, vzhľadom na nepriaznivé osobné, majetkové a zárobkové pomery, keďže žalobkyňa je vdova. Súd má za to, že nie je v schopnostiach žalobkyne znášať vzniknuté trovy konania. Žalovaná v 2. rade, ako úspešná strana v spore, je na základe zistených skutočností a lustráciou v Sociálnej poisťovni má pravidelný príjem ako zamestnanec Univerzitnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach od 1.1.2011 s vymeriavacím základom za obdobie 11/2019 vo výške 1.508,39 eur, za obdobie 12/2019 vo výške 1.416,56 eur, za obdobie 1/2020 vo výške 1.421,88 eur, za obdobie 2/2020 vo výške 1.493,50 eur, za obdobie 3/2020 vo výške 1.471,69 eur, za obdobie 4/2020 vo výške 1.493,63 eur a za obdobie od 5/2020 vo výške 1.583,50 eur. Súd ďalej zistil, že žalovaná v 2. rade je spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. S. Z. zapísaných na LV č. XXX 50/1, 50/4, 50/5, 50/6, 50/7 a rodinného domu sup. č. XXX na parc. č. 50/4 LV 572, k.ú. S. Z.. Žalovaná v 2. Rade je tiež vlastníčkou osobného motorového vozidla značky Škoda Superb. Žalovaná v 2. rade je rovnako aj vlastníčka bankového účtu s priemerným zostatkom 200 eur. Žalovaná v 2. rade uviedla, že má bankový úver v banke Unicredit, a.s., ale neuviedla jeho výšku ani mesačnú splátku splácania úveru. V tlačive pre dokladovania pomerov strany žalovaná v 2. rade uviedla, že sa stará o
dva nezaopatrené deti a je vydatá. Manžel žalovanej v 2. rade uviedla, že má priemerný mesačný príjem 1.600 - 1.700 eur. Rovnako ako žalobkyňa aj žalovaná v 2. rade uviedla ako výdavky lieky, ktoré ani jedna súdu nijako nepreukázala. Rovnako žalovaná v 2. rade uviedla aj výdavky na deti a výdavky na cestovné do zamestnania, ktoré nijako nepreukázala. Na základe všetkých zistených a uvedených skutočností súd má za to, že s prihliadnutím na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalobkyne a žalovanej v 2. rade a na predpokladanú výšku trov konania, dopad takéhoto rozhodnutia nebude mať pre žalovanú v 2. rade nepriaznivé dôsledky. Súd na základe posúdenia veci sa riadil právnym názorom Krajského súdu a preto rozhodol, že žalovaná v 2. rade ako úspešná strana sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP. Žalovaná 2. rade síce bola v odvolacom konaní čiastočne úspešná, ale súd postupoval rovnako aj pri trovách konania prvostupňového konania podľa § 257 C.s.p., podľa ktorého, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd spočívajúc v nepriaznivom zdravotnom stave žalobkyne a tiež v jej osobných a majetkových pomeroch, ktoré boli aj dôvodom na priznanie oslobodenia žalobkyne od súdnych poplatkov v tomto spore nepriznal žalovanej v 2. Rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).