Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Csp-21-2024.pdf
PDF · 92.34 KB
Case nature
Subarea
62Csp/21/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E. - F., zast. JUDr. Dušan Janči, advokát, IČO: 42223938, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: TATRA SPC8, s. r. o., IČO: 44544863, so sídlom Moyzesova 6, Bratislava, o zaplatenie 74.399,04 Eur s príslušenstvom a o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta. II. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.02.2024 bola súdu doručená žaloba žalobcu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko žalobca v právnom postavení objednávateľa a žalovaný v právnom postavení dodávateľa uzatvorili dňa 18.01.2021 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bola dohoda o budúcom uzatvorení kúpnej zmluvy k nebytovému priestoru G. H. v budúcnosti postavenom apartmánovom dome G. H. žalovaným, ktorý mal žalovaný dokončiť k dátumu 30.04.2022. V zmysle bodu 5.8. Zmluvy sa žalovaný zaviazal na úhradu zmluvnej pokuty v prípade omeškania ako budúceho predávajúceho s termínom ukončenia výstavby apartmánového domu k dátumu 30.04.2022 podľa bodu 1.3. Zmluvy, a to vo výške 0,05 % denne z dohodnutej kúpnej ceny za každý deň omeškania až do ukončenia výstavby. Dohodnutá a žalobcom uhradená kúpna cena bola vo výške 227.520,- Eur, pričom denná zmluvná pokuta takto predstavuje sumu 113,76 Eur. Predmetná výstavba nebola ukončená do dnešného dňa, čo žalovaný potvrdil aj v liste adresovanom žalobcovi, ako aj ďalším osobám, nakoľko objednávateľov bolo podľa vedomostí žalobcu viac. K dátumu 13.02.2024 je tak suma zmluvnej pokuty vo výške 74.399,04 Eur (od 01.05.2022 do 13.02.2022, t.j. 654 dní x 113,76 Eur). Žalovanému bola zaslaná aj výzva na uhradenie dlžnej sumy, no bezvýsledne. Žalobca v súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie sumy 74.399,04 Eur s príslušenstvom navrhol aj nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, aby na majetku žalovaného bolo zriadené záložné právo slúžiace na prípadné uspokojenie priznanej pohľadávky. Žalobca mal za to, že z podanej žaloby, ako aj z ďalších skutočností vyplýva dôvodnosť a trvanie hrozby zmarenia následného plnenia žalovaného alebo exekúcie. Poukázal na zo, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá ručí za svoje záväzky len svojím majetkom a spoločník ručí za záväzky obchodnej spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu, čo je pri tejto konkrétnej spoločnosti a spoločníkovi E., I.. vo výške 0,- Eur, keďže svoj vklad má plne splatený. V prípade žalovaného síce ide o obchodnú spoločnosť, ktorá naďalej podniká a v rámci svojej obchodnej činnosti prevádza nehnuteľnosti, ktoré má vo svojom vlastníctve, avšak je otázne, nakoľko bude v budúcnosti disponovať majetkom. Žalobca zdôraznil, že z jeho strany existuje dôvodná obava, že na strane žalovaného dôjde k vzniku platobnej neschopnosti, nakoľko sa už takmer 2 roky vyhýba svojej povinnosti uhradiť zmluvnú pokutu a do dnešného dňa nebol dokončený apartmánový dom, ktorý mal byť hotový najneskôr do 30.04.2022. Žalobca sa domnieva, že zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného by sa žalovanému sťažila možnosť speňaženia predmetných nehnuteľností a posilnila by sa možnosť žalobcu domôcť sa svojho nároku v prípade jeho priznania súdom. Čo sa týka otázky proporcionality, v predmetnom konaní si žalobca nárokuje
zaplatenie sumy 74.399,04 Eur a na zabezpečenie svojej budúcej pohľadávky vybral len niektoré z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného. Pohľadávka žalobcu je pomerne vysoká a tvorí tretinu pôvodnej kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorej riadnu a včasnú výstavbu mal žalovaný zabezpečiť. Žalobca napokon poukázal na to, že žalovaný síce disponuje majetkom, avšak tento priebežne speňažuje, pričom oproti nehnuteľnostiam je tok finančných prostriedkov, ich dohľadateľnosť a možnosť zbavenia sa týchto prostriedkov násobne vyššia. V prípade nehnuteľností je situácia iná, aj vzhľadom na evidenciu katastra nehnuteľností. Nehnuteľnosti označené v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vybral žalobca preto, lebo je toho názoru, že žalovaný bude takto najmenej obmedzený pri svojej činnosti v prípade zriadenia záložného práva na tieto nehnuteľnosti.
2. Spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca súdu predložil: Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č. G. H. zo dňa 18.01.2021, List od žalovaného bez datovania, výpis z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sro, vložka číslo: XXXXXX/X zo dňa 14.02.2024, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. J. D., Predžalobnú výzvu na uhradenie zmluvnej pokuty zo dňa 06.12.2023 (adresovanú žalovanému ako aj D. K., konateľovi žalovaného).
3. Zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. G. H. zo dňa 18.01.2021 súd konštatuje, že strany medzi sebou uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bola dohoda budúceho predávajúceho (žalovaný) a budúceho kupujúceho (žalobca), že v lehote a za podmienok podľa časti 4. Zmluvy uzavrú budúcu kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nebytovému priestoru s náležitosťami uvedenými v prílohe č. 1 k Zmluve, t.j. kúpna zmluva. Podľa bodu 1.1 Zmluvy budúci predávajúci realizuje na pozemku v H. D., katastrálne územie J., parc. reg. C – KN č. XXX/XX o výmere 54145 m2, zapísaný na LV č. XXX, výstavba stavby Apartmánový dom B LUXURY s jednotlivými nebytovými priestormi. Podľa bodu 1.3 je termín ukončenia výstavby apartmánového domu najneskôr do 30.04.2022. Podľa bodu 3.1 Zmluvy sa budúci kupujúci zaväzuje zaplatiť budúcemu predávajúcemu kúpnu cenu bez DPH vo výške 189.600,- Eur podľa kúpnej zmluvy tvoriacej prílohu Zmluvy. K cene uvedenej v predchádzajúcej vete tohto bodu vypočíta a vyfakturuje budúci predávajúci DPH v súlade s platnými predpismi. Ku dňu podpísania tejto Zmluvy obidvomi zmluvnými stranami je výška DPH 20 % a kúpna cena nehnuteľností špecifikovaných v bode 1.2 článku I. prílohy č. 1 predstavuje celkovú sumu 227.520,- Eur s DPH. Podľa bodu 3.2 Zmluvy takto dohodnutú kúpnu cenu v celkovej výške 227.520,- Eur s DPH sa budúci kupujúci zaväzuje zaplatiť budúcemu predávajúcemu na jeho účet vedený v záhlaví tejto Zmluvy v nasledovných splátkach: a) prvú splátku kúpnej ceny vo výške 10.000,- Eur s DPH kupujúci uhradili v prospech účtu predávajúceho na základe dohody o použití zábezpeky zo dňa 12. decembra 2020. b) druhú splátku kúpnej ceny vo výške 217.520,- Eur s DPH sa kupujúci zaväzuje uhradiť v prospech účtu predávajúceho uvedený v záhlaví tejto Zmluvy v lehote najneskôr do 22. januára 2021. Podľa bodu 5.8 Zmluvy v prípade omeškania budúceho predávajúceho s termínom ukončenia výstavby Apartmánového domu podľa časti 1 bod 3 zmluvy, môže budúci kupujúci požadovať a budúci predávajúci sa zaväzuje zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dohodnutej kúpnej ceny (bod 3.1 zmluvy) za každý deň omeškania až do ukončenia výstavby.
4. Z Listu od žalovaného bez datovania (na č.l. 9 súdneho spisu) súd konštatuje, že žalovaný adresoval žalobcovi list, ktorého obsahom bolo ospravedlnenie za meškanie s termínom výstavby apartmánového domu Luxury B, ktorý mal vzniknúť z dôvodu požiadavky úradov na „posudzovanie vplyvov na životné prostredie takzvané EIA“. Do času odovzdania apartmánu do užívania žalovaný ponúkol ako náhradu možnosť bezplatne využívať už postavené apartmány, a to po dobu 28 dní v roku.
5. Z Výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. J. D. súd konštatuje, že nebytový priestor č. 3 na prízemí vo vchode 109 sa nachádza v bytovom dome s polyf. Parterom objekt D so súpisné č. XXX na pozemku - parcely registra „C“ - s parc. č. XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 316 m2. Predmetný nebytový priestor je vo výlučnom vlastníctve žalovaného (B7) s tým, že podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku je 706/46111.
6. Z Predžalobnej výzvy na uhradenie zmluvnej pokuty zo dňa 06.12.2023 súd konštatuje, že žalobca adresoval žalovanému výzvu, aby do termínu 20.12.2023 uhradil žalobcovi sumu 65.867,04 Eur, ináč žalobca podá žalobu na príslušný súd, kde si bude uplatňovať aj trovy konania. Žalobca tu poukázal na bod 5.8 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 18.01.2021, ktorý zakotvil povinnosť uhradenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne z dohodnutej kúpnej ceny za každý deň omeškania až do ukončenia
výstavby. Poukázal tiež na to, že výstavba mala byť ukončená do 30.04.2022. Rovnakú predžalobnú výzvu zo dňa 06.12.2023 zaslal žalobca aj D. K., bytom L. XXXX, H. D..
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 343 ods. 1 až 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
14. Súd preskúmal žalobu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručenú súdu dňa 14.02.2024 ako aj jej prílohy a dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné zamietnuť.
15. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 CSP). Zo zákonnej formulácie možno vyvodiť základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: a) zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Tieto zákonné predpoklady budú musieť byť v danom prípade splnené kumulatívne a nesplnenie čo i len jednej bude znamenať neúspech v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Čo sa týka skúmania obavy budúceho zmarenia exekúcie (podmienka označená pod písmenom d)), tu bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. (LÖWY, A. § 343 [Podstata a charakter inštitútu zabezpečovacieho opatrenia]. In: ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1299–1304).
16. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodil tým, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá v rámci svojej činnosti prevádza aj nehnuteľnosti, no je otázne nakoľko bude v budúcnosti disponovať majetkom. Pochybnosti podľa neho vytvára aj to, že do dnešného dňa nebola skončená výstavba apartmánového domu v súlade s dojednaným termínom ukončenia výstavby. Uviedol tiež, že žalovaný disponuje majetkom, avšak tento priebežne speňažuje, pričom oproti nehnuteľnostiam je tok finančných prostriedkov, ich dohľadateľnosť a možnosť zbavenia sa takýchto prostriedkov násobne vyššia. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že takto žalobca uviedol len
všeobecné domnienky o činnosti žalovaného ako podnikateľského subjektu, pričom nijakým spôsobom neosvedčil splnenie podmienky týkajúcej sa neodkladnej potreby úpravy pomerov medzi stranami pre existenciu reálnej obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalobca súdu v súvislosti s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepreložil žiaden dôkaz o zhoršujúcej sa finančnej situácii žalovaného, prípadne o jeho platobnej neschopnosti, ktorá by spôsobovala to, že sa žalovaný v záujme úhrady svojich záväzkov zbavuje svojho majetku. Je pravdou, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosti aj vo sfére uskutočňovania stavieb a ich zmien, dokončovacích prác pri realizácii exteriérov a interiérov a súdu bolo zrejmé z predložených dôkazov, že žalovaný aj vlastní nehnuteľnosti, v súvislosti s ktorými navrhol žalobca zriadenie záložného práva na zabezpečenie svojej budúcej pohľadávky. No aj z predloženého listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J. D. vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako vlastník pod B6 a B7, pričom tieto nehnuteľnosti nie sú vôbec zaťažené právom tretích osôb. Tiež z lustrácii súdu v Obchodnom vestníku a Obchodnom registri v súvislosti so skúmaním splnenia procesných podmienok konania vyplynulo, že žalovanému nehrozí konkurz, ani reštrukturalizácia, ktoré by prípadne svedčili o platobnej neschopnosti alebo predĺžení žalovaného. V konaní nebolo osvedčené, že by bolo vedené exekučné konanie voči žalovanému ako povinnému, resp. ani iné konanie, kde sa uplatňovala pohľadávka tretej osoby voči žalovanému. Takto má súd za to, že žalobca neosvedčil existenciu reálnej obavy zo zmarenia budúcej exekúcie a nebolo možné návrhu žalobcu preto vyhovieť. Je pravdou tvrdenie žalobcu, že zjavne doposiaľ nedošlo k ukončeniu výstavby apartmánového domu, no na to bol upozornený aj žalobca listom zaslaným žalovaným (viď bod 4. odôvodnenia uznesenia), kde žalovaný poukázal na prebiehajúce konanie zamerané na posudzovanie vplyvov na životné prostredie, a teda toto zjavne nemôže byť dôvodom na existenciu obavy zo zmarenia budúcej exekúcie. V súvislosti s návrhom žalobcu na zaplatenie sumy 74.399,04 Eur s príslušenstvom bude toto predmetom konania vo veci samej.
17. Súd pri skúmaní splnenia podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádza len z návrhu a aj vzhľadom na dikciu § 328 ods. 2 CSP skúma len najzákladnejšie skutočnosti. Súd, obdobne ako v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nenariaďuje pojednávanie, rozhoduje bez výsluchu strán sporu, resp. bez vykonania riadneho dokazovania, a to len na základe skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Súd vždy rozhoduje uznesením, pričom pri posudzovaní návrhu prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených žalobcom. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Žalobca opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť navrhované zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia zabezpečenia budúcej, prípadne už existujúcej pohľadávky, ale len za podmienky existencie hrozby zmarenia budúcej exekúcie veriteľovej pohľadávky.
18. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca preto musí v návrhu opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce existenciu hrozby zmarenia budúcej exekúcie. Súd má za to, že žalobca v danom prípade neosvedčil existenciu reálnej hrozby zmarenia budúcej exekúcie konaním žalovaného, preto jeho návrhu nevyhovel tak, ako je to vedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
19. Nakoľko spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola podaná aj žaloba vo veci samej, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestský súd Košice (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.