Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3C-1-2018.pdf
PDF · 118.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3C/1/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobkýň 1/ D.. G. C., D.., U.. XX.XX.XXXX, bytom D. - N. XXX, a 2/ T. T., U.. XX. XX. XXXX, bytom D. R., Q. XXXX/XX, právne zastúpených JUDr. Alenou Virdzekovou, advokátkou so sídlom Púchov, F. Urbánka 804, proti žalovanému C. Š., U.. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXX, právne zastúpenému LEGAL POINT, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Nemocničná 979, IČO: 47 253 495, o určenie priebehu hraníc a určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I.
U r č u j e, že žalobkyne 1/ a 2/ sú každá v podiele 1 podielovými spoluvlastníčkami novozameraných parciel KNC č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 1 m2, KNC č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 36 m2 a KNC č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 33 m2, všetky k. ú. D.-N., obec D.-N., tak ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. XC/X/XXXX-X/XXXX vyhotovenom Ing. Jozefom Polkom, znalcom z odboru Geodézie a kartografie dňa 27.03.2020 úradne overenom Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor dňa 28.04.2020 pod č. 302/2020.
Žalobkyne 1/ a 2/ m a j ú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkýň 1/ a 2/ do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.
II.
Žalobu o určenie priebehu hranice pozemkov z a m i e t a.
Žalovaný m á voči žalobkyniam 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktorú náhradu trov konania sú žalobkyne 1/ a 2/ povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne podali žalobu, ktorou sa domáhali: po a) určenia priebehu hraníc pozemkov - parciel reg. „V.“ - parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XXXX v zmysle Záznamu podrobného merania zmien č. XXXX, a po b) určenia, že sú podielovými spoluvlastníčkami novozameraných parciel reg. „V.“ - parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX všetko k. ú. D.L.-N., a to v podiele 1/2. Dôvodili, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, L.. Ú.. D.-N. a to parciel reg. „V.“ - parc. č. XXXX/X a XXXX/X, každá v 1 a žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, L.. Ú.. D.-N., a to parciel reg. „V.“ - parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX. Hranica medzi týmito pozemkami bola zaevidovaná v evidencii Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor na základe Geometrického plánu č. 84/2005 zo dňa 02.07.2005 vyhotoveného F. G., úradne overeného dňa 19.07.2005 pod č. 357/2005. Pri vyhotovovaní tohto geometrického plánu došlo nedopatrením k zalomeniu priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami, pričom táto hranica mala byť v skutočnosti rovná, čo deklarujú aj predošlé katastrálne mapy a rozdeľovací náčrt č. 886/922 zo dňa 01.10.1920. Vplyvom tohto nesprávneho zamerania došlo k zmenšeniu celkovej plochy pozemkov vo vlastníctve žalobkýň o 70 m2. Pri zameraní hranice medzi predmetnými nehnuteľnosťami pre účely zápisu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v roku 2016, ktorej zameranie vyhotovoval R.. G., bola uvedená opomenutá plocha bezdôvodne priradená k nehnuteľnostiam žalovaného. Po zistení nezrovnalostí žalobkyne vyzvali F. G., ktorý si chybu uznal a o meraní vyhotovil Záznam podrobného merania zmien č. 1066 zo dňa 05.12.2017, ktorú zaslal katastru na opravu, avšak kataster mu následne oznámil, že na opravu je potrebný súhlas vlastníkov dotknutých parciel. Žalovaný súhlas odmietol dať.
2. K žalobe na preukázanie svojich tvrdení žalované predložili nasledovné listinné dôkazy: Žiadosť o opravu zo dňa 05.12.2017, Záznam podrobného merania zmien č. XXXX, Geometrický plán č. 84/2005, Rozdeľovací plán, Výpisy z LV č. XXX sa XXXX L..Ú.. D.-N..
3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.04.2018 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žiada, aby žalobu súd zamietol. Náčrt 886/922 zo dňa 01.10.1920 je spracovaný v mierke 1:2880, kde 1 milimeter je 2,88 metra. Pri takto veľkej mierke je nemožné vidieť odchýlku voľným okom tak, ako to prezentujú žalobkyne, resp. geodet G.. Reálne sa jedná o situáciu, kedy čiara sa môže javiť ako rovná, avšak predstavuje v skutočnosti šírku plochy cca 2 metre. Po zápise geometrického plánu č. 84/2005 sa hranica, ktorá bola týmto určená, stala platnou a záväznou aj pri ďalšom vytyčovaní R.. G.. Pri zameraní hranice pozemkov medzi stranami R.. G. nebola žiadna plocha pozemku bezdôvodne priradená k pozemku žalovaného, ba práve naopak, on sám upozornil na zistenú odchýlku a v teréne vytýčil túto odchýlku v troch bodoch merania. Žalovaný na toto sám upozornil manžela žalobkyne 1/. Reálne tak pri zameraní R.. G. so súhlasom žalovaného čiastočne posunul a zmenil hranicu smerom a na úkor pozemku žalovaného. F. G. v podstate logicky nevysvetlil svoje „pochybenie“.
4. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil zoznam súradníc.
5. V priebehu konania žalobkyne predložili znalecký posudok č. 5/2008 vyhotovený B.. B. R., ako i žiadosť o povolenie zemných úprav zo dňa 21.04.2006.
6. Žalobkyne v replike zo dňa 14.05.2018 poukázali na znalecký posudok B.. R., ktorá označuje rozdeľovací plán z roku 1920 za jediný dostupný podklad na rekonštrukciu polohy pôvodných parciel v danej lokalite, pričom z neho vychádzajú aj všetky geometrické plány na určenie vlastníckych práv. Znalkyňa uvádza, že vlastnícku hranicu medzi dotknutými pozemkami má tvoriť rovná línia. Súhlasili s návrhom žalovaného na ustanovenie nezávislého znalca z odboru geodézie, kartografie a katastra, ktorý by vykonal kontrolné geodetické meranie.
7. Podaním zo dňa 08.07.2020 navrhli žalobkyne zmenu žaloby tak, že žiadali, aby súd po a) určil zmenu priebehu hranice pozemkov parciel L. Č.. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 592 m2, L. č. XXXX/ X - orná pôda o výmere 7.956 m2, L. Č.. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 299 m2, L. č. XXXX/ XX - orná pôda o výmere 1.417 m2 a L. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 1.234 m2 k. ú. D.- N., obec D.-N. tak, ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. 3C/1/2018-5/2020 vyhotovenom B.. C. D., znalcom z odboru Geodézie a kartografie dňa 27.03.2020 úradne overenom Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor dňa 28.04.2020 pod č. 302/2020, po b) určil, že žalobkyne sú každá v podiele 1 podielovými spoluvlastníčkami novozameraných parciel L. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 1 m2, č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 36 m2 a č. XXXX/XX ostatná plocha o výmere 33 m2, k. ú. D.Í.-N., obec D.-N., tak ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. 3C/1/2018-5/2020 vyhotovenom B.. C. D., znalcom z odboru Geodézie a kartografie dňa 27.03.2020 úradne overenom Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor dňa 28.04.2020 pod č. 302/2020, ktorému návrhu súd na pojednávaní dňa 19.07.2020 uznesením vyhláseným v prítomnosti strán sporu, resp. ich právnych zástupcov vyhovel.
8. Žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedli, že žiadajú, aby súd ich zmenenej žalobe vyhovel. Dodali, že preukázali, že spojnica medzi počiatočným a koncovým bodom je priamka s tým, že k zalomeniu došlo pochybením ľudského faktora. Uniesli dôkazné bremeno v tom smere, že terénna nerovnosť vznikla navezením hliny.
9. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní žiadal zamietnuť žalobu, nakoľko žalobkyne neodstránili pochybnosti ohľadne tvrdení týkajúcich sa zmeny hranice. Bolo preukázané, že chybu spravil geodet G., ktorého si zaplatili žalobkyne, preto žalovaný nevidí dôvod v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, aby bol zaviazaný k povinnosti nahradiť trovy konania.
10. Na základe návrhov strán sporu súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru Geodézia a kartografia B.. C. D., ktorý podal znalecký posudok č. 9/2019 zo dňa 12.04.2019, a na návrhu žalobkýň vyhotovil geometrický plán č. 3C/1/2018-5/2020 zo dňa 27.03.2020, úradne overený B.. G. G., č. 302/2020 dňa 28.04.2020.
11. Súd na základe nesporných tvrdení, listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich tvrdení, resp. znaleckého posudku a geometrického plánu Ing. Jozefa Polku a jeho výsluchu na pojednávaní, ako i na základe výsluchu svedkov B.. D. C., F. G.K., B.. B. R. a C.. A. C. zistil nasledovný skutkový stav:
12. Dňa 02.07.2005 vyhotovil F. G., geodet, geometrický plán č. 84/2005 na obnovenie časti pôvodných parciel reg. „Y.“ - parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X, L.. Ú.. D.-N., na základe ktorého z uvedených parciel reg. „Y.“ boli vytvorené parcely reg. „V.“ - parc. č. XXXX/X a XXXX/X, L.. Ú.. D.-N..
13. Dňa 11.12.2017 došla na Okresný úrad Považská Bystrica, katastrálny odbor, žiadosť F. G. o opravu výmery v k. ú. D.Í.-N.. V uvedenej žiadosti sa uvádza, že pri vyhotovení geometrického plánu č. 182/2017 na obnovenie zvyšku pôvodnej L. Y. parcely č. X-XXX/X bol zistený nesúlad zákresu hranice L. Y. parciel č. 1-XXX/X, X-XXX/X, X-XXX/X a X-XXX. Pri zameraní skutočného stavu v teréne šetreného za účasti vlastníčok parciel L. Y. Č.. X-XXX/X, X-XXX/X, X-XXX/X bol v teréne zameraný jestvujúci stav a následne vytýčený nový stav na základe rozdeľovacieho náčrtu č. 886/922 s tým, že zapísaním navrhovanej opravy vzniknú nové parcely. Doterajšia hranica je zalomená a v skutočnosti jej priebeh má byť rovný. K uvedenej žiadosti bol pripojený aj Záznam podrobného merania zmien č. 1066 spolu s výkazom výmer a kópia rozdeľovacieho náčrtu.
14. Medzi stranami bolo nesporné, a uvedené preukazujú aj výpisy z LV č. XXX a XXXX, L.. Ú.. D.-N., že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami, okrem iných i parciel reg. „V.“ - parc. č. XXXX/X - ostatná plocha o výmere 592 m2 a parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 7.956 m2, každá v podiele 1 a žalovaný je výlučným vlastníkom parciel reg. „V.“- parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 299 m2, parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1.417 m2 a parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 1.234 m2.
15. Zo znaleckého posudku B.. B. R. č. 5/2018 zo dňa 20.03.2018 je zrejmé, že uvedenú znalkyňu požiadali žalobkyne o poskytnutie odborného stanoviska k otázke určenia priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami L. V. parc. č. XXXX/X a XXXX/XX v k. ú. D.-N.. Uvedená znalkyňa v danom znaleckom posudku v závere uvádza, že nakoľko jediným dostupným podkladom na rekonštrukciu polohy pôvodných parciel v danej lokalite k. ú. D.-N. je rozdeľovací plán z roku 1920 - vychádzajú z neho aj všetky geometrické plány na určenie vlastníckych práv, znalkyňa skonštatovala, že vlastnícku hranicu medzi pozemkami parc. č. XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve žalobkýň na jednej strane a pozemkami parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X vo vlastníctve žalovaného na druhej strane má tvoriť rovná línia, teda spojnica bodov XXX-XX a XXX-XX. Všetky ostatné body nachádzajúce sa na tejto strane hranice musia preto ležať na tejto spojnici. V posudku sa uvádza, že pôvodné pozemky v danej lokalite boli vytvorené rozdeľovacím plánom z roku 1920, na ktorom sú pomocou omerných mier určené predné lomové body pozemkov - od cesty, a šírky jednotlivých pozemkov v prednej aj zadnej časti. V geometrickom pláne B.. G. z roku 2005 sú predné aj zadné lomové body pozemkov určené správne - v zmysle pôvodného rozdeľovacieho plánu, ale zároveň boli určené na novovytvorených hraniciach aj medzibody, z ktorých časť leží na spojnici bodov XXX-XX, XXX-XX, XXX-XX K. XXX-XX (správne určené predné aj zadné lomové body pozemkov v zmysle pôvodného rozdeľovacieho plánu), časť bodov leží mimo spojnice bodov č. XXX-XX a XXX-XX. Rozdiel je až do 0,90 m v šírke pozemku v neprospech žalobkýň.
16. Dňa 20.08.2019 bola vypočutá B.. B. R. - vypracovateľka znaleckého posudku č. 5/2018 zo dňa 20.03.2018, ktorá uviedla, že pri vypracovaní predmetného znaleckého posudku vychádzala z rozdeľovacieho náčrtu z roku 1920, pričom sa jedná o jediný existujúci materiál z obdobia, kedy vznikali tieto pozemky. V danom pláne sú uvedené rozmery - šírky pozemkov, sú tam zachytené koncové a počiatočné body pozdĺžneho delenia, pričom tam nie sú zachytené v strede lomové body, čo by v prípade, ak by tam tieto stredové body boli naznačovalo, že línia nie je priama, ale iná. Namiesto samé sa nedostavila z dôvodu, že išlo o obnovenie pôvodnej hranice pozemku, nevznikal žiaden nový pozemok, aby bolo potrebné zamerať nové lomové body. Skonštatovala, že keď sa spojí začiatočný a koncový bod, výsledkom je vždy priama línia. Tieto body (začiatočný a koncový) neboli spochybnené.
17. Znalec B.. D. v znaleckom posudku č. 9/2019 skonštatoval, že v geometrickom pláne B.. G. č. 84/2005 je priebeh hranice definovaný ako spojnica bodov XXX-XX, XXX-X, XXX-X, XXX-X, XXX- X, XXX-XX, XXX-X a XXX-XX, ktorá je v prírode fyzicky reprezentovaná ako reálna medza v teréne (str. 5 ZP). Tento geometrický plán zobrazuje hranicu tak, ako je v súčasnosti stabilizovaná v prírode, priebeh hranice je v prírode reprezentovaný pätou medze, kovovými rúrkami a drevenými kolíkmi (str. 4 ZP). Citujúc § 3 ods. 1, 3 zákona č. 162/1995 Z. z. následne uviedol, že z uvedeného vyplýva, že parcela zakreslená v mape je zobrazením časti zemského povrchu a nie naopak, parcela zakreslená v mape nedefinuje pozemok pokiaľ tento je určený fyzikálnymi hranicami v teréne (str. 6 ZP). V prípade, ak je možné povedať, že hranice v teréne sa od vykonania mapovania nezmenili, tak fyzická hranica existujúca v teréne má vyššiu výpovednú hodnotu ako hranica zakreslená v mape (str. 7 ZP). Geometrický plán č. 84/2005 vyhotovený dňa 02.07.2005 F. G. zobrazuje hranicu tak, ako je v súčasnosti stabilizovaná v prírode, priebeh hranice je v prírode reprezentovaný pätou medze, kovovými rúrkami a drevenými kolíkmi. Súradnice uvedené v geometrickom pláne č. 84/2005 vyhotovenom dňa 02.07.2005 F. G. reprezentujú fyzické hranice existujúce v prírode /medzu - pätu terénnej nerovnosti/- (str. 9 ZP).
18. Znalec B.. D. bol vypočutý na pojednávaní dňa 20.06.2019, kde spočiatku potvrdil skutočnosti uvádzané v znaleckom posudku č. 9/2019, a síce, že geometrický plán F. G. z roku 2005 zameral hranicu tak, ako bola v danom okamihu identifikovaná v teréne - po päte medze, pričom hranica je v katastrálnom operáte v súčasnosti vedená tak, ako ju zameral F. G. geometrickým plánom z roku 2005, na ktorý naviazal geometrický plán R.. G. z roku 2016, takže nevidí dôvod na zmenu tejto hranice. Následne však na otázky zo strany žalobkýň znalec uviedol, že nevie, kedy tá medza vznikla, či vznikla pred alebo po vyhotovení geometrického plánu č. 84/2005. Dodal, že sa môže len domnievať, že F. G. zameral prirodzenú hranicu, pretože mu súhlasí s priebehom terénnej nerovnosti - medze, ktorá tam teraz existuje. Znalec uviedol, že mu to pripadá ako prirodzená hranica medzi dvoma pozemkami. Uviedol, že vzhľadom k neznalosti histórie nemôže povedať, kedy bola skutočne hranica - medza vytvorená. Ak sa ďalším dokazovaním preukáže, že táto hranica je umelá a bola dodatočne vytvorená, uviedol, že mu nezostáva nič iné, len potvrdiť, že tá hranica je priama spojnica bodov. Znalec skonštatoval, že to, akým spôsobom F. G. postupoval, čo bolo príčinou, že do priamky vložil ďalšie body, ktoré dodatočne v priemete do katastra vytvorili oblúk, by vedel osvetliť len samotný F. G..
XX. B.. D. vyhotovil na návrh žalobkýň geometrický plán č. 3C/1/2018 - 5/2020 zo dňa 27.03.2020 úradne overený pod číslom 302/2020 dňa 28.04.2020 na oddelenie a určenie práv k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XX, na základe ktorého z doterajších parciel zapísaných na LV č. XXXX, L.. Ú.. D.-N. vznikli nasledovné parcely: z parcely parc. č. XXXX/X o výmere 299 m2 vznikla parcela XXXX/ XX o výmere 1 m2, z parcely parc. č. XXXX/XX o výmere 1.417 m2 vznikla parcela XXXX/XX o výmere 36 m2 a z parcely parc. č. XXXX/XX o výmere 1.234 m2 vznikla parcela XXXX/XX o výmere 33 m2. Tieto novovzniknuté parcely ležia medzi parcelami parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X vo výlučnom vlastníctve žalovaného a parcelami parc. č. XXXX/X a XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň, pričom červenou farbou je vyznačená hranica tak, ako mala prebiehať medzi pozemkami žalovaného a žalobkýň, ak by geodet F. G. v roku 2005 vyhotovil geometrický plán, v zmysle ktorého by hranica predstavovala priamu líniu - spojnicu medzi počiatočným a koncovým bodom.
20. Svedok F. G. na pojednávaní dňa 20.08.2019 vypovedal, že ako prvý robil na predmetnom poli v roku 2005 identifikáciu na základe požiadavky manžela žalobkyne 1/ s tým, že si chceli dať vyhotoviť geometrický plán na prevod parciel z reg. „E“ do reg. „C“. Podkladom pre vyhotovovanie mu boli staré mapy. Následne sa v danej oblasti robil ďalší geometrický plán asi v roku 2017. Svedok sa snažil opraviť
chybu, nakoľko geometrický plán z roku 2005 robil tzv. na kolene, rukou a požiadal kataster o opravu zvyšku parcely reg. „Y.“ č. XXX/X, čo však už na základe tejto žiadosti nebolo možné vykonať. Pri vyhotovení geometrického plánu v roku 2005 na predmetnej nehnuteľnosti nebola žiadna nerovnosť, bola to rovná lúka, 3 boli čistého pooraného, lebo to družstvo užívalo a len strmý breh bol zarastený. Priznal, že pri zameraní urobil chybu v tom smere, že začiatok a koniec mal síce správne určený, ale chybne boli určené medzibody. Na mape z roku 1920 nie je viditeľný žiadny zlom, je to spojené rovnou čiarou, a ak by niekde v strede bol nejaký zlom, v mieste toho lomu by bola omerná miera, resp. značka kameňa alebo trúbky.
21. Svedok B.. D. C. na pojednávaní dňa 02.10.2019 uviedol, že parcelu č. XXX/X zakúpili v roku 2002. Hranica, na ktorú sa odvoláva znalec B.. D., ktorá podľa neho sleduje prirodzenú hranicu, vznikla po 21.04.2006, lebo vtedy požiadali obec o navozenie hliny na parcelu č. XXX/X. Obec v minulosti vyvážala na túto parcelu fekálie, čo bolo hlavným dôvodom navezenia hliny na túto parcelu. Pravdou je však aj to, čo sa uvádza v liste, a síce, že parcelu zatápalo. Ešte pred tým družstvo obrábalo celú plochu ako družstevnú a nemala by tam prečo byť vytvorená medza.
22. Z listinného dôkazu - žiadosť o povolenie zemných úprav zo dňa 21.04.2006 vyplýva, že dňa 24.04.2006 žalobkyne podali na obec D.-N. túto žiadosť, ktorou požiadali o povolenie zemných úprav spočívajúcich v navezení cca 70 cm zeminy na ich parcely L. Č.. XXX/X, XXX/X a XXX/X, L.. Ú.. D.- N. s odôvodnením, že tieto parcely ležia pod úrovňou odtokového kanála dažďovej vody z obce D.-N. a dochádza k ich neustálemu zatápaniu.
23. Dňa 16.07.2020 bol na pojednávaní vypočutý svedok C.. A. C., ktorý uviedol, že v obci D.-N. začal stavať v roku 2004 dom, v ktorom začal s manželkou bývať okolo roku 2006. Niekedy v období od roku 2006 až 2010 manžel žalobkyne 1/ začal stavať sušičku dreva v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva, kde robil terénne úpravy - odkopával svah. Túto hlinu následne vyvážal nákladnými autami, boli to desiatky tatier hliny, čo vyviezol, a to do časti obce D. zvanej D.. Svedok uviedol, že odvtedy registruje, že jeden z tých pozemkov, kde sa hlina vyvážala, je navýšený oproti ostatným bezprostredne susediacim pozemkom. Nevedel identifikovať veľkosť ani hranicu pozemku, avšak vedel, kde sa ten pozemok nachádza. Rovnako nevedel uviesť, koľko tých nákladný áut bolo, avšak registroval, že tie autá chodili okolo jeho domu, a aj to, kde sa tá hlina vyvážala. Svedok uviedol, že má vedomosť aj o tom, že tú hlina následne pracovnými strojmi planírovali. Nevedel však uviesť, aké boli hranice predmetného pozemku, ani to, či sa tá hlina vyvážala a planírovala v rámci existujúcich hraníc.
24. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
25. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, (1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
26. Predmetom sporu je po a/ určenie priebehu hranice a po b/ určenie vlastníckeho práva žalobkýň k novovytvoreným parcelám registra „V.“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, L.. Ú.. D.-N. tak, ako to vyplýva z geometrického plánu B.. D. č. 3C/1/2018-5/2020.
27. Vo vzťahu k právomoci súdu ohľadne určenia priebehu hranice súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Rkc/2/2009 zo dňa 29.06.2010, podľa ktorého ak dôjde k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami, lebo v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a „určenie hranice“ treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu-ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov. V danom prípade je zrejmé, že žalobkyne tvrdia porušenie ich vlastníckeho práva žalovaným, preto vo vzťahu k tomuto nároku je daná právomoc súdu o tomto nároku rozhodnúť.
28. Keďže v oboch prípadoch sa jedná o určovacie žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP, súd skúmal naliehavý právny záujem na danom určení.
29. V oboch prípadoch sa jedná o nároky, ktorými sa žalobkyne domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva dôvodiac, že novovytvorené parcely registra „V.“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, L.. Ú.. D.-N. tak, ako boli vytvorené geometrickým plánom B.. D. č. 3C/1/2018-5/2020 z parciel zapísaných na LV č. XXXX, L.. Ú.. D.-N. ako par. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX, ktoré sú evidované na žalovaného, sú v ich podielovom spoluvlastníctve z dôvodu, že geodet G. zlyhaním ľudského faktora nesprávne vymeral hranice medzi pozemkami žalobkýň a žalovaného. Žalovaný sa či už pred podaním žaloby, resp. v priebehu konania bránil, nároky žalobkýň popieral, čo sa v konaní prejavilo tak, že žiadal žalobu zamietnuť. Súd považoval za jednoznačne preukázaný naliehavý právny záujem na danom určení, keďže právne postavenie žalobkýň bez navrhovaného určenia by bolo neisté vzhľadom na odmietavý postoj žalovaného v konaní.
30. Vo vzťahu k určeniu, že žalobkyne sú každá v polovici podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností
- novovytvorených parciel registra „V.“ parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/XX, L.. Ú.. D.-N. tak, ako to vyplýva z geometrického plánu B.. D. č. 3C/1/2018-5/2020 súd uvádza nasledovné:
31. V konaní bolo preukázané, a toto ani nebolo medzi stranami sporné, že pozemky v danej lokalite boli vytvorené rozdeľovacím plánom z roku 1920. Zo znaleckého posudku B.. B. R. č. 5/2018 vyplýva, a následne to bolo potvrdené i jej výsluchom na pojednávaní, že hranicu medzi pozemkami žalobkýň a žalovaného má tvoriť rovná línia, keďže daným rozdeľovacím plánom boli určené predné a zadné body a žiadne medzibody, to znamená, že po spojení tohto počiatočného a koncového bodu je výsledkom rovná línia.
32. Znalecký posudok B.. D. č. 9/2019 vychádza z toho, že priebeh hranice tak, ako je to v súčasnosti, čo predstavuje hranicu určenú geometrickým plánom F. G. č. 84/2005, je v prírode reprezentovaný pätou medze, kovovými rúrkami a drevenými kolíkmi, t. j. vychádza z toho, že priebeh hranice je v prírode fyzicky reprezentovaný ako reálna medza v teréne. Znalec na pojednávaní však pripustil, že ak bola táto nerovnosť - medza vytvorená v teréne dodatočne, umelo, hranicu medzi pozemkami tvorí priama spojnica bodov. Výsluch znalca B.. D., resp. jeho znalecký posudok č. 9/2019 v žiadnom prípade nepotvrdzuje, že terénnu nerovnosť zameral F. G. už v roku 2005, tak ako sa to snaží súdu podsúvať žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu. Znalec sa jednoznačne vyjadril, že nepozná históriu, kedy nerovnosť - medza vznikla, z čoho logicky vyplýva, že znalec nemohol potvrdiť, že terénnu nerovnosť zameral už F. G. v roku 2005. Znalec B.. D. uviedol, že sa jedná o jeho domnienky, že F. G.Š. zameral prirodzenú hranicu, pretože táto súhlasí s priebehom terénnej nerovnosti - existujúcej medze, pripustil však, že ak by sa preukázalo, že táto nerovnosť vznikla až následne, po vymeraní, nezostalo by mu nič iné ako potvrdiť, že hranica medzi pozemkami je priama spojnica bodov. 33. Žalobkyne podľa názoru súdu dostatočným spôsobom preukázali, že predmetná medza - terénna nerovnosť, o ktorej sa znalec B.. D. zmieňuje v znaleckom posudku, bola vytvorená až dodatočne, t. j. po vyhotovení geometrického plánu č. 84/2005. Jednak to potvrdil vo svojej výpovedi svedok B.. D. C., ktorý vypovedal, že táto nerovnosť vznikla až po dátume 21.4.2006, teda až po vyhotovení geometrického plánu F. G. č. 84/2005, a jednak to preukazuje výpoveď svedka F. G. - vyhotoviteľa geometrického plánu č. 84/2005, ktorý jednoznačne potvrdil, že pri vyhotovovaní daného geometrického plánu jednoducho urobil chybu s tým, že hranica mala ísť rovno. Svedok potvrdil, že na daných pozemkoch robil ako prvý identifikáciu, pričom v roku 2005, keď geometrický plán vyhotovoval, nebola na predmetných nehnuteľnostiach nerovnosť, jednalo sa o rovnú lúku, 3-iny bolo čistého pooraného, nakoľko toto družstvo užívalo, a len strmý breh bol zarastený. Napokon tieto skutočnosti následne nepriamo potvrdzujú aj ďalšie dôkazy, a to listinný dôkaz - žiadosť o povolenie zemných úprav zo dňa 21.04.2006 v spojení s výpoveďou svedka C.. A. C.É., ktoré dôkazy podporujú tvrdenia žalobkýň o umelom navezení hliny na predmetné pozemky žalobkýň. Svedok C.. C. uviedol, že v tomto období zaregistroval prevozy hliny vo veľkom rozsahu, pričom tieto prevozy smerovali do oblasti, kde sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti.
34. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že tvrdenia žalobkýň ohľadne umelého vytvorenia nerovnosti sú účelové, súd uvádza, že až do času, kým znalec B.. D. v znaleckom posudku č. 9/2019 neuviedol, že svoje tvrdenia o priebehu hranice opiera o to, že „...priebeh hranice je v prírode reprezentovaný pätou medze, kovovými rúrkami a drevenými kolíkmi...“ (str. 4 ZP), resp. až do času, keď na pojednávaní uviedol,
že „..v tomto prípade prirodzenú hranicu medzi pozemkami tvorí terénna vyvýšenina - medza, po päte ktorej bol vyhotovený prvý geometrický plán B.. G. v roku 2005..“, resp. „...geometrický plán z roku 2005 zameral hranicu tak, ako bola v danom okamihu identifikovaná v teréne, to znamená po päte medze“, nebol dôvod, aby žalobkyne tvrdenia o umelom vytvorení nerovnosti uvádzali. Tvrdenia o pôvode nerovnosti neuvádzal ani žalovaný vo svojich vyjadreniach, či už písomných alebo ústnych na pojednávaní. Podľa názoru súdu nemožno vidieť účelovosť v tom, že začali tvrdiť umelé vytvorenie nerovnosti až následne. Treba si totiž uvedomiť, že skutočnosť, že pre rozhodnutie vo veci je relevantné to, či terénna nerovnosť existovala v čase vyhotovenia geometrického plánu F. G. č. 84/2005 alebo či táto vznikla až po vyhotovení tohto geometrického plánu č. 84/2005, vyvstala v konaní až po tom, ako bol vypracovaný znalecký posudok B.. D. č. 9/2019 a následne ako bol tento znalec vypočutý na pojednávaní. Je teda zjavné, že pred vypracovaním tohto znaleckého posudku nemali žalobkyne žiadny dôvod v konaní produkovať tvrdenia týkajúce sa existencie a okamihu vzniku predmetnej terénnej nerovnosti. Súd považuje za vhodné poukázať tiež na to, že úvahy a postupy aplikované dlhodobo v odvetví geodézie týkajúce sa vytyčovania alebo stanovenia hraníc pozemkov (v súdenej veci konkrétne vedomosť o postupe, že pozemok nemusí mať nevyhnutne tvar jednoduchého geometrického útvaru, ale že pozemok je mnohokrát determinovaný fyzickými hranicami v teréne) nie sú všeobecne známe a teda nemožno od žalobkýň spravodlivo očakávať, aby už v žalobe robili skutkové tvrdenia vzťahujúce sa k tejto nie všeobecne známej skutočnosti. T. j. nemožno od žalobkýň spravodlivo očakávať, aby vedeli, že geodet bude v prvom rade pri vytyčovaní hraníc pozemku vychádzať z týchto fyzických hraníc, napr. terénnych nerovností.
35. V súvislosti s námietkami žalovaného ohľadne prípustnosti svedka B.. D. C. súd uvádza, že skutočnosť, že B.. D. C. bol prítomný na predchádzajúcom pojednávaní, nezakladá dôvod neprípustnosti jeho svedeckej výpovede, pokiaľ žalobkyne jeho výsluch navrhli (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/97/2018). Táto svedkova prítomnosť na predchádzajúcom pojednávaní sa môže prejaviť iba v hodnotení tohto dôkazu. Súd teda pristúpil k výsluchu uvedeného svedka, nakoľko jeho svedecká výpoveď mohla prispieť k náležitému objasneniu veci. V danom prípade súd predmetný dôkaz vyhodnotil tak, že svedkovi uveril. V súvislosti s hodnovernosťou výpovede súd uvádza, že nebol dôvod jeho výpovedi neuveriť, nakoľko jeho výpoveď bola konzistentná s tým, čo uvádzal na pojednávaní dňa 20.06.2019. Svedok B.. D. C. aj v pozícii svedka uviedol rovnaké skutočnosti, ktoré uviedol už na pojednávaní dňa 20.06.2019, a síce že na pozemky žalobkýň navážali hlinu podľa toho, ako F. G. v roku 2005 určil hranicu. Súd tiež poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 20.06.2019 pritom nebol vypočutý žiadny svedok a teda B.. C. zjavne nemohol byť ovplyvnený výpoveďou nejakého iného svedka. Keďže teda skutočnosti uvádzané svedkom B.. C. na pojednávaní 01.10.2019 sú zhodné so skutočnosťami uvádzanými na pojednávaní dňa 20.06.2019, nie je dôvod, aby súd považoval jeho výpoveď za nehodnovernú.
36. Nakoľko žalobkyne preukázali, že sú každá v polovici podielovými spoluvlastníčkami novovzniknutých parciel L. V. parc. č. XXXX/XX o výmere 1 m2, parc. č. XXXX/XX o výmere 36 m2 a parc. č. XXXX/XX o výmere 33 m2 všetko L.. Ú.. D.-N. tak, ako to vyplýva z geometrického plánu B.. D. č. 3C/1/2018-5/2020, ktoré parcely mali byť pôvodne súčasťou parciel L. V. parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, L.. Ú.. D.-N.É. ak by geodet F. G. v geometrickom pláne č. 84/2005 správne určil hranicu ako priamu spojnicu počiatočného a konečného bodu tak, ako je to zobrazené červenou čiarou v znaleckom posudku B.. D. č. 3C/1/2018-5/2020, a ktoré parcely boli uvedeným geometrickým plánom vyčlenené z parciel L. V. parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/XX, L.. Ú.. D.-N. evidovaných na príslušnom liste vlastníctva na žalovaného, súd žalobe o určenie vlastníckeho práva vyhovel.
37. Žalobu o určenie priebehu hranice pozemkov tak, ako je špecifikovaná v bode 7. odôvodnenia súd zamietol, nakoľko po tom, ako bolo určené vlastnícke právo žalobkýň tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, došlo k tomu, že medzi pozemkami žalovaného parc. č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/ XX, L.. Ú.. D.Í.-N. a žalobkýň parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, L.. Ú.. D.-N. sa nachádzajú tieto novovytvorené parcely; inak povedané, po určení vlastníckeho práva pozemky žalovaného nemajú s pozemkami žalobkýň parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, hranicu tak, ako je to červenou čiarou zakreslené v geometrickom pláne B.. D. č. 3C/1/2018-5/2020.
38. V konaní navrhli žalobkyne výsluch svedka R.. G.. Uvedeného svedka súd nevypočul, nakoľko okolnosti, ktoré mali byť výsluchom tohto svedka zistené, sú buď bez právnej relevancie, resp. sa týkajú okolností, ktoré boli zistené inými dôkazmi.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyne boli úspešné čo do určenia vlastníckeho práva; žalovaný čo do určenia priebehu hranice. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania tej strane sporu, ktorá bola vo vzťahu k tomu-ktorému nároku úspešná, a to v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).