Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1P-84-2020.pdf
PDF · 75.79 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-1P/84/2020
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. všetky trvale bytom J., všetky zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov - matky D. a otca G., o návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia zákazu presťahovania sa detí mimo územia Slovenskej republiky, takto
rozhodol:
I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á matke maloletých detí zákaz vysťahovať sa s maloletými deťmi L. mimo územia Slovenskej republiky.
II. Neodkladné opatrenie p l a t í do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3P/26/2020.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.07.2020 sa otec maloletých detí domáha vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd matke maloletých detí zakázal presťahovať ich mimo územia Slovenskej republiky.
2. Otec podanie návrhu odôvodnil tým, že matka maloletých detí mu do dnešného dňa neoznámila pobyt detí, vôbec nevie kde sa nachádzajú. Deti si vyzdvihuje u jej brata v D., alebo na inom mieste, ktoré matke maloletých detí vyhovuje. Deti matke odovzdáva tiež v D. alebo v J. v obchodnom centre Aupark. Matka maloletých detí otcovi nepodáva o deťoch žiadne informácie, nedovoľuje mu s deťmi ani telefonický komunikovať.
3. Otec má informácie o tom, že matka sa spolu s maloletými deťmi presťahovala mimo územia Slovenskej republiky. Vie len toľko, že bývajú niekde v Maďarsku, adresu nepozná. Nakoľko rodičia maloletých detí sú aktuálne v súdnom konaní, matka sa s maloletými deťmi presťahovala tajne, bez jeho súhlasu, a teda i vedomia. 4. Otec podal dňa 26.06.2020 na Obvodnom riaditeľstve PZ v D. oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch. Oznámenie bolo podané na matku maloletých detí, ktorá sa toho času zdržiavala u svojho brata v D. spolu s maloletými deťmi. Matka vedela, že otec si v hore uvedený deň má vyzdvihnúť maloleté deti, napriek tomu ich nepripravila na stretnutie s otcom. Otcovi povedala, že mu deti nedá a nebude s nimi môcť ani telefonický komunikovať. Otcovi na dohodnutej adrese u brata matky maloletých detí nikto neotváral, nikto nereagoval na zvonček a matka nereagovala ani na zvonenie telefónu. Záznam o podanom oznámení otec priložil k návrhu ako prílohu.
5. Nakoľko matka nerešpektuje žiadne rozsudky, dohodu rodičov spísanú pred súdom, ani odporúčanie sociálnej pracovníčky, aby sa nepresťahovala s deťmi mimo územia Slovenskej republiky, a teda otcovi znemožňuje akýkoľvek styk s deťmi, otec o deťoch nemá žiadne informácie, rozhodol sa podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia zákazu presťahovať detí mimo územia Slovenskej republiky.
6. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej účastník) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 527 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 525, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 330 ods. CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
12. Podľa § 28 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“) , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
13. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
15. Ustanovenia tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t. j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť žaloby návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. 2Mcdo 3/2010).
16. V každej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa dominuje záujem dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine je podstatnou vecou súvisiacou s výkonom rodičovských práv aj určenie bydliska maloletého dieťaťa. Tak ako je miesto, v ktorom sa rozhodne človek žiť významné pre dospelého, je významné aj pre dieťa. Dieťa však o tomto mieste nie je schopné rozhodnúť samo, a preto toto rozhodnutie za neho robia rodičia. Vzhľadom na uvedený význam bydliska tak môžu urobiť rodičia v zásade iba spoločnou dohodou, a nie bez ďalšieho samostatne. Pokiaľ k tejto dohode rodičov nedôjde, ostáva dovtedajšie bydlisko dieťaťa nezmenené.
17. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu je súd toho názoru, že je potrebné vydať neodkladné opatrenie. Matka maloletých detí neposkytuje otcovi detí informácie o nich, znemožňuje mi kontakt s nimi, a to vrátane telefonovania. Otec nepozná adresu pobytu svojich deti, lebo matka mu ich odovzdáva v byte svojho brata v D., alebo na inom mieste, ktoré je aktuálne vyhovuje a otec deti vracia matke buď tiež v byte brata matky alebo v obchodnom centre v J.. Otec má tiež informácie o tom, že sa matka s maloletými deťmi presťahovala do Maďarska, a to tajne bez jeho súhlasu a vedomia. Matka nerešpektuje žiadne dohody rodičov ani rozsudky súdov. Svojvoľným presťahovaním maloletých detí na základe jednostranného rozhodnutia matky došlo k ohrozeniu záujmov maloletých deti, ktorých záujem nie je možné stotožňovať s individuálnymi predstavami rodičov o realizácii výkonu svojich rodičovských práv vo vzťahu k maloletým deťom. Zmena bydliská detí a ich presťahovanie do zahraničia je potrebné posudzovať ako podstatnú vec týkajúcu sa maloletých detí, o ktorej majú rozhodnúť obaja rodičia a v prípade, ak k ich dohode nedôjde, môže ktorýkoľvek z rodičov navrhnúť, aby rozhodol súd. Ďalej je potrebné uviesť, že zmena bydliska, kde majú maloleté deti vybudované všetky podstatné väzby si vyžaduje i zmenu školy, ktorú budú maloleté deti navštevovať, nepochybne i zmenu mimoškolských aktivít a zároveň zásadným spôsobom vplýva i na doposiaľ upravený styk detí s otcom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu otca vyhovel a neodkladným opatrením uložil matke maloletých detí zákaz vysťahovať sa s maloletými deťmi L. mimo územia Slovenskej republiky.
18. Neodkladné opatrenie platí do právoplatnosti rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom, o ktorom konanie je vedené na Okresnom súd Kežmarok pod sp. zn. 3P/26/2020.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok (§ 357 písm. d) CSP).
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania (§ 127 a § 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V zmysle § 367 ods. 3 CMP výrok I. tohto uznesenia je vykonateľný, len čo bolo uznesenie vyhotovené.