Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_34Csp-1-2020.pdf
PDF · 98.63 KB
Case nature
Subarea
34Csp/1/2020
Uznesenie
Okresný súd Malacky vo veci žalobkyne Q. proti žalovanej Poštovej banke, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej ukladá povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.05.2013, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 1824305286, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia.
II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá povinnosť zamestnávateľovi žalobkyne, spoločnosti L., zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.05.2013, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 1824305286, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.06.2020 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanej zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.05.2013, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 1824305286, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň uložení povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne, spoločnosti L., zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.05.2013, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 1824305286, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovanou uzatvorila Zmluvu o úvere lepšia splátka č. 1824305286 dňa 13.05.2013. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má charakter vopred pripravenej formulárovej zmluvy, ktorej obsah nemala možnosť ovplyvniť. Uviedla, že má za to, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by mohli založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (poplatok za správu a vedenie úverového účtu, poplatok za poskytnutie úveru, prehlásenie spotrebiteľa, že nemá osobitný vzťah k banke, dohoda o zrážkach zo mzdy včlenená do textu zmluvných podmienok, rozhodcovská doložka a iné). Súčasťou uvedenej zmluvy je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá je včlenená do zmluvy, a ktorej znenie bolo vopred pripravené žalovanou. Žalovaná podľa názoru žalobkyne napriek spornosti zmluvy, požiadala cestou spoločnosti R Collectors s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, a to listom zo dňa 3.12.2019, jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške 230,- Eur mesačne, pričom výšku dlhu sama jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. V uvedenej žiadosti uvádza k 3.12.2019 výšku jej
dlhu 8 960,04 Eur s príslušenstvom. Výšku uvedeného dlhu žalobkyňa popiera a má za to, že uvedený úver už splatila a dokonca preplatila o sumu 1 246,87 Eur. Vo vzťahu k Dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy, uviedla, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1946 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Zdôraznila, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Poukázala na to, že ako uvádza Súdny dvor Európskej únie, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Namietala, že spotrebiteľ sa podpisom zmluvy musí podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke vo formulárovej spotrebiteľskej zmluve, a teda textu zmluvy, ktorý s ním nebol individuálne vyjednaný. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 19.06.2013 sp. zn. 6Co/95/2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline z 27.01.2015 sp. zn. 5Co/815/2014. Uviedla, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto podľa jej názoru v predmetnej veci neplatný (§ 39 OZ). Ďalej uviedla, že ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. V čase uzavretia zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad Dohody o zrážkach zo mzdy s právom Európskej únie. Poukázala na to, že zamestnávateľ už začal zo zrážkami z jej mzdy. V záujme predídenia vzniku ujmy navrhla, aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy. Dočasné opatrenie voči zamestnávateľovi žiadala z dôvodu, že v súčasnosti nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku, pričom poukázala na viacero predbežných opatrení vydaných súdmi. Žalobkyňa na preukázanie horeuvedených skutočností predložila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k žalobe vo veci samej okrem iného Zmluvu o úvere lepšia splátka č. 1824305286 z 13.05.2013, všeobecné obchodné podmienky, všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úver účinné od 1.8.2011, základné informácie o poistení schopnosti splácať úver, výňatok zo Sadzobníka poplatkov - Úvery pre obyvateľstvo účinný od 1.1.2013, list zo dňa 15.01.2019, ktorého predmetom je žiadosť o posúdenie úverových zmlúv adresovaný Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, odpoveď MSSR na uvedený list, prehľadovú tabuľu čerpania a splácania finančných prostriedkov podľa výpisov z účtu žalobkyne a zároveň predmetný výpis z účtu žalobkyne za obdobie od 18.10.2012 do 08.02.2019, žiadosť zo dňa 31.08.2015 o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy adresovanú žalovanou jej zamestnávateľovi, žiadosť o zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy z 25.02.2019 adresovanú žalobkyňou jej zamestnávateľovi, žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy z 3.12.2019 adresovanú spoločnosťou R Collectors s.r.o. jej zamestnávateľovi, vyjadrenie sa zamestnávateľa z 25.05.2020 k žiadosti o okamžité zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy adresované žalobkyni, žiadosť z 31.05.2020 o okamžité zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy žalovanej adresovanú zamestnávateľovi, vyjadrenie sa zamestnávateľa k uvedenej žiadosti zo dňa 2.6.2020, výplatnú pásku žalovanej za obdobie máj 2020. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha vo veci samej určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 1824305286 zo dňa 13.05.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou, určenia, že úvery zo spotrebiteľských zmlúv č. 2529269787 z 18.10.2012, č. 7493925686 z 15.02.2013 a č. 1824305286 z 13.05.2013 uzavretých medzi žalobkyňou a žalovanou sú bezúročné a bez poplatkov a vydania bezdôvodného obohatenia.
2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
5. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 551 ods. 1 až 3 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
10. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). Súd nevykonáva dokazovanie tak, ako v riadnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, ktoré sa síce týka predbežných opatrení, avšak vzhľadom na obdobnú právnu úpravu je aktuálne aj vo vzťahu k neodkladnému opatreniu). Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené.
11. Inštitút neodkladného opatrenia má predbežnú povahu a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
12. Súd na účely § 324 ods. 3 CSP (bod f/ predchádzajúceho bodu) posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že jeho účel spočíva v tom, aby žalovaná a tiež zamestnávateľ žalobkyne prestali vykonávať zrážky z jej mzdy. Naproti tomu účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a to formou zriadenia sudcovského záložného práva na dotknutých veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách. (§ 343 ods. 1 CSP). Keďže žalobkyňa svoj návrh odôvodnila potrebou bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a nie ohrozením prípadnej exekúcie, zabezpečovacie opatrenie v tomto prípade neprichádza do úvahy. Vzhľadom na to súd pristúpil k preskúmaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z ostatných hľadísk predpísaných zákonom.
13. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že medzi stranami sporu, žalobkyňou a žalovanou, nepochybne vznikol spotrebiteľský vzťah,
a to uzavretím Zmluvy o úvere lepšia splátka zo dňa 13.05.2013 č. 1824305286, pričom žalobkyňa existenciu a trvanie právneho vzťahu medzi ňou a žalovanou dostatočne osvedčila na účely konania o neodkladnom opatrení predložením listinných dôkazov (predmetnej zmluvy- č. l. 15). V zmysle uvedenej zmluvy sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobkyni úver vo výške 15 000,- Eur, ktorý bola žalobkyňa povinná splácať mesačnými splátkami vo výške 240,24 Eur (poplatok za správu a vedenie úverového účtu predstavoval sumu 2,50 Eur) s dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 10.05.2022. Žalobkyňa zároveň osvedčila, že súčasťou tejto úverovej zmluvy v bode 3.8. bola Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou, slúžiaca na zabezpečenie pohľadávky žalovanej z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak bola súčasťou vopred pripraveného formuláru, ktorého obsah mohla žalobkyňa len ťažko ovplyvniť. Podpisom zmluvy o úvere automaticky podpisovala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Predložením žiadosti žalovanej o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 31.08.2015 (č. l. 46) adresovanej zamestnávateľovi žalobkyne, ďalšej žiadosti zo dňa 3.12.2019 doručenej zamestnávateľovi žalobkyne spoločnosťou R Collectors s.r.o. (č. l. 51), vyjadrenia zamestnávateľa z 25.05.2020 (č. l. 52) a z 02.06.2020 (č. l. 55), ako aj výplatnej pásky žalobkyne za mesiac máj 2020 (č. l. 56) pritom žalobkyňa zároveň osvedčila aj uplatnenie tohto zabezpečovacieho prostriedku peňažnej pohľadávky žalovanou a vykonávanie požadovaných zrážok z jej mzdy zamestnávateľom a v tejto súvislosti teda aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyni a naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Z pripojeného výpisu z účtu žalobkyne za obdobie od 18.10.2012 do 08.02.2019 je totiž navyše zrejmé, že za uvedené obdobie žalobkyňa uhradila žalovanej spolu sumu 15 043,36 Eur (rekapitulácia č. l. 45). Z uvedeného teda súd ustálil, že k dnešnému dňu už žalobkyňa uhradila žalovanej sumu prevyšujúcu poskytnutú istinu, pričom žalobou vo veci samej je spochybnená tak samotná platnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj nárok žalovanej na úroky a poplatky za poskytnutý úver.
14. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorý uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak dlžník nemôže platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahov, majú účastníci rovnaké postavenie. Na platnosť tejto dohody podľa § 551 ods. 1 OZ sa taktiež vyžaduje zachovanie písomnej formy a podpísanie písomného právneho úkonu konajúcou osobou podľa § 40 ods. 3 OZ. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú, a v akej výške sa budú realizovať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy tak potenciálne umožňuje obísť neprijateľné podmienky výslovne obsiahnuté napr. v § 53 ods. 4 písm. k) a o) OZ pri prípadných ustanoveniach dohody (resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ktoré by požadovali od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a ktoré by oprávňovali dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou alebo ktoré by priznávali právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, pretože už predložením samotnej dohody zamestnávateľovi spotrebiteľa a oznámením výšky dlhu spotrebiteľa podľa vlastného uváženia veriteľa, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy spotrebiteľa bez toho, aby veriteľom požadovaná pohľadávka voči spotrebiteľovi prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Vzhľadom k uvedenému je teda možné, že v rámci takto žalovanou vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sama žalovaná meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči žalovanej ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou.
15. Vychádzajúc z uvedeného bol súd toho názoru, že kým nerozhodne o tom, či žalobkyňou napadnutá Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená platne a či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uvedená dohoda zabezpečuje a ktorej je súčasťou, (ne)obsahuje neprijateľné podmienky, ktoré by boli zároveň neplatnými dojednaniami, možno sa z tejto dohody domáhať i potenciálne neoprávnených plnení, preto je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu
a zamedziť vykonávaniu zrážok na základe dohody, ktorej platnosť a oprávnenosť použitia je medzi stranami sporná vzhľadom na námietky žalobkyne uvedené v podanej žalobe a zároveň návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Súd považoval za dostatočne osvedčené, že žalobkyňa realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok z pohľadu, či tieto (ne)spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).
17. Na základe uvedeného je preto nevyhnutné spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, pokiaľ tu existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť i potenciálne neoprávnené plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, a súd na túto skutočnosť musí brať ohľad (porovnaj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-106/77 Simmenthal). Umožnením odporcovi ako dodávateľovi obchádzať účinnú súdnu kontrolu by reálne dochádzalo k narušeniu smernicou Rady č. 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv navrhovateľa ako spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov bude potrebné vo veci samej podrobiť túto dohodu skúmaniu jej platnosti podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov v spojení s § 551 ods. 1 OZ, ako aj podľa ustanovení o ochrane spotrebiteľa, a to § 52 a nasl. OZ v spojitosti s príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z., a zároveň z týchto ustanovení vyvodiť záver o platnosti, resp. neplatnosti tejto dohody a (ne)oprávnenosti jej použitia.
18. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôsledne pristúpil aj k skúmaniu toho, v akom rozsahu môže dôjsť k narušeniu práva tej ktorej strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovanej súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Nariadením neodkladného opatrenia totiž nevznikne žalovanej žiadna výrazná ujma, pretože žalovaná bude obmedzená domáhať sa zaplatenia jej peňažných pohľadávok vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy len formou zmluvne dohodnutých zrážok zo mzdy. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaná v tomto spore strpieť, pretože na druhej strane vykonávanie zmluvne dohodnutých zrážok zo mzdy by umožňovalo zásah do majetkovej sféry žalobkyne bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky žalovanej, a to v spotrebiteľskom právnom vzťahu, pri ktorom z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. V dôsledku realizácie dohody o zrážkach zo mzdy by mohlo dôjsť k uspokojeniu žalovanej na základe neplatného právneho úkonu, resp. aj v rozsahu, na ktorý nemá právny nárok, čím by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami.
19. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej, pričom v rámci posudzovania splnenia predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať s dôvodmi a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Za daného stavu, vzhľadom na bezprostrednosť hrozby, a tým súvisiacu naliehavosť poskytnutia ochrany, súd považuje výber procesného prostriedku žalobcu, čiže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za pochopiteľný, vhodný a v danej situácii ako primeraný a účinný prostriedok jeho ochrany.
20. Súd neodkladné opatrenie nariadil nielen voči žalovanej ako veriteľovi, ale aj voči zamestnávateľovi žalobkyne, hoci nebol označený ako strana sporu. Civilný sporový poriadok síce neobsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje ukladať povinnosti neodkladným opatrením aj iným osobám ako stranám sporu, súd však musí pri rozhodovaní vychádzať aj zo základných princípov, na ktorých tento zákon spočíva. Ak niet výslovného ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,
na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (por. napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 13.12.2017 sp. zn. 7Co/349/2017, uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 23.03.2017 sp. zn. 7Co/66/2017). Keďže žalobkyňa v danom prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jej účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo jej zamestnávateľovi, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy. Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa žalobkyne, ale k zamedzeniu výkonu jeho povinnosti vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka v zmysle § 551 ods. 2 OZ. Súd má za to, že nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, nevznikne neprimeraná ujma na strane zamestnávateľa, ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a neodkladné opatrenie nariadil aj voči zamestnávateľovi žalobkyne.
21. Podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 354 C.s.p. o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresnom súde Malacky. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto rozhodnutie je vykonateľné dňom doručenia.