Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/39/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlatý Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: UNION zdravotná poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, 821 08 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. námestie XX, XXX XX U., pre vymoženie 139,04 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. -14 zo dňa 20.06.2019 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: ,,I. Exekúcia sa z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,85 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 9a ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 243h ods. 1, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku; § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. O trovách konania oprávneného a povinného súd prvej inštancie rozhodol podľa .

4. Konštatoval, že zo šetrenia majetkovej podstaty povinného súdnym exekútorom bolo možné konštatovať nemajetnosť povinného. Ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

5. Súd prvej inštancie pri svojom konštatovaní vychádzal z judikatúry Ústavného súdu SR , , na základe ktorej súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Uviedol, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného bol dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti a nemusí si overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

6. V otázke zastavenia exekúcie sa súd prvej inštancie oprel o názor Krajského súdu v Košiciach vyjadrený v uznesení sp. zn.: . Pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok

majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (dnes v spojení s ).

7. Pre úplnosť uviedol, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Pre prípad zmeny majetkových pomerov je možné, aby oprávnený znova podal návrh na vykonanie exekúcie.

8. Súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekúcie v minimálnej výške 33,19 €, náhradu hotových výdavkov, konkrétne poštových nákladov vo výške 13,35 € a v súlade s § 196 EP uplatnený nárok na 20 % DPH, teda sumu 9,31 €. Celková priznaná suma predstavuje 55,85 € a tieto je oprávnený povinný v zmysle § 203 ods. 2 EP nahradiť súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výroku uznesenia.

9. Súd prvej inštancie žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal, keďže žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu konania považuje oprávnený za predčasné. Právo posúdiť, či je ďalšie pokračovanie v exekúcii hospodárne, prislúcha oprávnenému. Zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra vtom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. V danom prípade povinný je fyzická osoba v produktívnom veku (32 rokov), čo svedčí v prospech argumentu a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti, poberania dôchodku alebo na základe inej právnej skutočnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí. Pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd prvej inštancie nezistili majetkové pomery povinného dôkladne. Povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Súdny exekútor dostatočne nepreskúmal (aspoň to nie je zrejmé z obsahu uznesenia), či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv uzatvorených s povinným). Oprávnený ďalej uviedol, že si vybral súdneho exekútora, ktorý má sledovať zmenu majetkových pomerov povinného počas celej doby trvania exekúcie, čím preniesol túto povinnosť svojou voľbou na súdneho exekútora. Mimo prebiehajúcej exekúcie oprávnený nemá inú možnosť zistiť, že povinný nadobudol majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku. Úspešné uplatnenie práva oprávneného na vymoženie dlžnej sumy prípadným novým návrhom je limitované premlčacou dobou v zmysle platných právnych predpisov. Pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR - výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia. a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd musí preto postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo (odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

11. Na základe uvedeného oprávnený žiadal uznesenie súdu zmeniť tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že v priebehu vedenia exekúcie bola lustrovaná negatívna majetková podstata povinného, z čoho je bezpochyby možné konštatovať jeho nemajetnosť. Pokračovanie v exekúcii by bolo z rozpore so zásadou hospodárnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. , kde tento súdu o.i. uviedol, že pokračovanie v exekúcii len na tom základe, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, musí byť založené na reálnych predpokladoch. Taktiež odkázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom bolo vyslovené, že rozhodnutie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť nezakladá prekážku res iudicatae a je preto možné začať exekúciu na podklade totožného exekučného titulu.

13. K vyjadreniu súdneho exekútora podal vyjadrenie (repliku) oprávnený. Vo vyjadrení zopakoval svoje argumenty uvádzané už vo svojom predchádzajúcom podaní - odvolaní.

14. K vyjadreniu oprávneného podal vyjadrenie (dupliku) súdny exekútor, ktorý zopakoval svoje argumenty uvádzané vo svojom predchádzajúcom podaní - vyjadrení k odvolaniu.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

16. V zmysle čl. 46 os. 1 , integrálnou súčasťou súdnej ochrany v zmysle tohto článku je aj výkon vykonateľného rozhodnutia súdu. Právo na súdnu ochranu tak zahŕňa aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie, obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia v prípade, ak nebola splnená dobrovoľne.

17. Začaté exekučné konanie v zmysle Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, možno v zmysle príslušných ustanovení tohto zákona skončiť zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Exekučný poriadok upravuje jediný spôsob, kedy sa exekúcia končí vydaním rozhodnutia exekučného súdu. a to zastavenie exekúcie. Kedy je možné exekúciu zastaviť, dotknutý zákon výslovne uvádza v ustanoveniach § a 58. Súd môže exekúciu zastaviť na návrh aj bez návrhu, je však povinný skúmať existenciu dôvodov na jej zastavenie.

18. V zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

19. Zákonným predpokladom pre postup súdu podľa citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku je vykonať také náležité zistenia, z ktorého je možné nepochybne vysloviť záver o tom, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

20. Exekučné konanie je konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého zároveň je možné vyvodiť, že proti vôli oprávneného nemožno v tomto konaní pokračovať. Oprávnený má v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku právo navrhnúť zastavenie exekúcie.

21. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha voči povinnému vymoženia sumy 139,04 Eur s príslušenstvom, a to na podklade vykonateľného exekučného titulu, výkazu nedoplatkov č.k. 1110037791 zo dňa 12.09.2011. Vykonaním exekúcie súd prvej inštancie dňa 29.11.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka.

22. V spise na čl. 19 sa nachádza podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v ktorom uvádza, že mu súd prvej inštancie doručil výzvu na vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie. Na základe lustrácii majetku povinného zistil, že povinný nevlastní žiadny postihnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.

23. Súdny exekútor preto navrhol exekúciu zastavil a priznať mu trovy exekúcie vo výške 55,85 Eur.

24. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd konštatuje:

25. Postavenie oprávneného je významným z hľadiska toho, že súd musí podnet súdneho exekútora realizovať za súčinnosti s oprávneným, a to nielen v tom zmysle, že oprávnený ako účastník konania môže významne ovplyvniť objasnenie otázok spojených s aktuálnou majetkovou situáciu povinného a tiež v tom zmysle, či u povinného nemožno v budúcnosti očakávať takú zmenu v jeho majetkovom postavení, že bude spôsobilý pohľadávku splniť, ale predovšetkým v tom zmysle, že pokiaľ by aj aktuálne majetkové pomery povinného neumožnili vykonať exekúciu, je potrebné, aby súdny exekútor realizoval súčinnosť s oprávneným vo vzťahu k zisteniu, či je oprávnený ochotný poskytnúť preddavok na trovy exekúcie, ak s jej zastavením, vzhľadom na aktuálne výsledky zistení súdneho exekútora, v súčasnosti nesúhlasí.

26. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie tak konal a rozhodoval o zastavení exekúcie na základe podnetu súdneho exekútora.

27. Aj keď súdny exekútor v podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že povinný je nemajetný, aj prípadná súčasná nemajetnosť povinného neznamená, že v budúcnosti nie je možné očakávať zmenu jeho majetkových pomerov. U povinného nie je vylúčené, že v budúcnosti nadobudne majetok, ktorý môže podliehať exekúcii. Povinný je totiž v produktívnom veku a vzhľadom na to je tiež dôvodné predpokladať majetkovú zmenu na jeho strane.

28. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený uviedol vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré sú spôsobilé privodiť zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Odvolací súd dodáva, že prihliadol na nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie. Aj keď ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nevyžaduje súhlas oprávneného s takýmto rozhodnutím, predsa len, ak sa oprávnený domnieva, že nemajetnosť povinného je len stav prechodný, pretože vzhľadom na produktívny vek povinného možno predpokladať, že tento nejaký majetok v budúcnosti nadobudne, pričom toto konštatovanie oprávneného v súčasnosti nedokáže vyvrátiť ani súd, je na mieste aby sa v exekúcii pokračovalo. Odvolací súd nijakým spôsobom nespochybňuje zistenia súdneho exekútora, ani súdu prvej inštancie o nemajetnosti povinného, avšak ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo aj napriek tomu, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, je potrebné prihliadať na jeho vôľu. Oprávnený si musí byť vedomý toho, že pokračovaním v exekúcii sa budú trovy exekúcie navyšovať. Ak sa ďalším priebehom exekúcie v konečnom dôsledku preukáže nemajetnosť povinného, bude to práve oprávnený, ktorý bude povinný trovy exekúcie nahradiť. Ak je napriek všetkým skutočnostiam oprávnený odhodlaný podrobiť sa riziku vzniku ujmy, v podobe náhrady trov exekúcie, dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nie je daný.

30. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu podľa ust. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Úlohou súdu prvej inštancie bude pokračovať v exekúcii, resp. zvoliť taký procesný postup, ktorý sa nebude priečiť vyššie uvedenému.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.