Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1085-2014.pdf
PDF · 82.57 KB
Case nature
Subarea
4Er/1085/2014
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnených: 1/ S. G., J.. XX. XX. XXXX, Y. K. K. N. XXXX/XX, XXX XX G. G., 2/ S. G., J.. XX. XX. XXXX, Y. K. K. N. XXXX/XX, XXX XX G. G., 3/ M. G., J.. XX. XX. XXXX, Y. K. K. N. XXXX/XX, XXX XX G. G., 4/ Z. G., J.. XX. XX. XXXX, Y. K. K. N. XXXX/XX, XXX XX G. G., oprávnení 3/ a 4/ v konaní zastúpení zákonným zástupcom: S. G., J.. XX. XX. XXXX, Y. K. K. N. XXXX/XX, XXX XX G. G., proti povinnému: S. G., J.. XX. XX. XXXX, Y. K. K. N. XXXX/XX, XXX XX G. G., M. J. O.: Š. XX, XXX XX L., na vymoženie výživného a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 59/14,
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,46 Eur, ktoré znáša Okresný súd Banská Bystrica a ktoré sú uhradené z preddavku na trovy exekúcie vo výške 360,00 Eur vyplateného Okresným súdom Banská Bystrica súdnemu exekútorovi dňa 05. 05. 2014.
III. Ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť vrátiť Okresnému súdu Banská Bystrica časť poskytnutého preddavku na trovy exekúcie vo výške 319,54 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 21. 03. 2014, kedy oprávnení, zastúpení zákonným zástupcom, pred súdnym exekútorom podali do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/347/2013-73 zo dňa 12. 02. 2014. Okresný súd Banská Bystrica poverením č. 5601 118915 zo dňa 14. 04. 2014 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka.
2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. K podaniu pripojil vyúčtovanie trov exekúcie a predložil exekučný spis sp. zn. EX 59/14.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Súd mal z obsahu súdneho spisu ako aj z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 59/14 preukázané, že u povinného bola opakovane vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že povinný nemá vedený účet v žiadnom z peňažných ústavov na území SR. Lustráciou majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Súčinnosťou Sociálnej poisťovne bolo zistené, že povinný nie je zamestnaný a nepoberá žiadne dávky. Žiadne majetkové práva povinného ani vymožiteľné pohľadávky voči tretím osobám neboli zistené. Voči povinnému je vedených celkovo 8 exekúcií.
7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok a pokračovaním exekúcie by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastu trov exekúcie. Exekúcia prebieha už vyše 6 rokov, pričom dosiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie, a teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Súd toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného. V exekučnom konaní nie je možné prihliadať na neisté budúce okolnosti, pretože teoretická možnosť zmeny majetkových pomerov je síce daná vždy, avšak súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (resp. v danej veci v čase jeho vyhotovenia). Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
8. Nakoľko súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného a keďže ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, znáša trovy exekúcie súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017). Súdny exekútor si vo vyúčtovaní trov exekúcie uplatnil odmenu vo výške 41,12 Eur, hotové výdavky vo výške 27,25 Eur, 20% DPH vo výške 13,67 Eur. Spolu teda trovy exekúcie vo výške 82,04 Eur.
9. Súdny exekútor si vyčíslil odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") vo výške 99,50 Eur, t. j. 20% z vymoženej sumy vo výške 496,00 Eur (po zaokrúhlení podľa § 26 vyhlášky). Z obsahu exekučného spisu EX 59/14 mal súd preukázané, že v priebehu exekúcie dňa 03. 09. 2014 došlo k vymoženiu sumy vo výške 496,00 Eur. Súdny exekútor si z vymoženej sumy ponechal na svoju odmenu sumu 58,38 Eur. Pre oprávnených teda vymohol sumu 437,62 Eur (496,00 Eur mínus 58,38 Eur), z čoho 20% predstavuje 88,00 Eur (po zaokrúhlení podľa § 26 vyhlášky). Keďže časť odmeny vo výške 58,38 Eur si už exekútor uspokojil z vymoženej sumy, zostáva mu nárok na uhradenie zvyšnej časti odmeny vo výške 29,62 Eur (§ 5 a § 16 ods. 2 vyhlášky).
10. Súdny exekútor si ďalej uplatnil náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 27,25 Eur, z toho za tlač a kopírovanie 13,40 Eur a za poštovné 13,85 Eur. Súd po preskúmaní dôkazov preukazujúcich vykonané doručovanie písomností prostredníctvom poštovej prepravy priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 4,10 Eur za preukázané doručenie: 1x exekučný príkaz vo výške 0,15 Eur, 4x UPSVAR vo výške 4x 0,45 Eur, 1x UPSVAR vo výške 0,50 Eur, príkaz na začatie exekúcie vo výške 1,55 Eur + 0,10 Eur, a to podľa § 22 ods. 1 vyhlášky. Nepriznal mu už vyčíslené budúce náklady na poštovné vo výške 9,75 Eur a to za konečné vyúčtovanie exekúcie (vo výške 4x 1,95 Eur) a vrátenie poverenia (1,95 Eur). Tieto trovy sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi možno nahradiť len tie hotové výdavky, ktoré mu už do času rozhodovania súdu o trovách exekúcie vznikli, čo vyplýva aj z gramatického výkladu pojmu "náhrada".
11. Náhradu výdavkov za tlač a kopírovanie vo výške 13,40 Eur (134 strán x 0,10 Eur) súd súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora ako náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, č. k. 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, č. k. 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, č. k. 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, č. k. 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Takýto výklad ustanovení vyhlášky Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie sp. zn. I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. 04. 2008) považoval za súladný s Ústavou Slovenskej republiky. Súd sa z vyššie uvedených dôvodov nestotožňuje s názormi iných súdov (resp. senátov tunajšieho súdu), podľa ktorých výdavky na tlač a kopírovanie nie sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. Súdny exekútor nepochybne disponuje aj rozhodnutiami, ktoré potvrdzujú záver prijatý v tomto rozhodnutí. Keďže ohľadne tejto otázky nie je medzi exekučnými súdmi názorová zhoda, súd nepovažoval svoj názor vyššie uvedený za exces, ktorý by nerešpektoval princíp právnej istoty.
12. V danom prípade súdny exekútor nezistil žiadny exekvovateľný majetok ani príjmy povinného, teda exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného a keďže ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, znáša trovy exekúcie súd. Táto zákonná úprava bola do Exekučného poriadku zavedená preto, aby oprávnený, ktorého základné životné potreby nie sú kryté súdom určeným výživným (ktoré sa nepodarilo v neúspešnej exekúcii vymôcť), nebol zaťažený ešte aj úhradou trov exekúcie, čo by zhoršilo jeho už aj tak nepriaznivú finančnú situáciu a ohrozilo by jeho základné životné potreby. Zmyslom tohto ustanovenia však nebolo, aby súd zo svojich rozpočtových prostriedkov hradil súdnemu exekútorovi odmenu, náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov a k tomu aj preddavok na trovy exekúcie, ktorý si exekútor celý ponechá. Preddavok na trovy exekúcie má slúžiť súdnemu exekútorovi na pokrytie nevyhnutných trov vznikajúcich v priebehu exekúcie, aby mohol vykonávať exekučnú činnosť a aby nemusel na ňu vynakladať vlastné prostriedky. Tá časť súdom poskytnutého preddavku na trovy exekúcie, ktorá prevyšuje reálne vzniknuté a súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, súdnemu exekútorovi nepatrí a tento je povinný ju súdu vrátiť.
13. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 29,62 Eur a náhradu preukázaných účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 4,10 Eur. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny aj z náhrady hotových výdavkov 20% DPH vo výške 6,74 Eur (§ 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017). Trovy exekúcie vo výške 40,46 Eur znáša v predmetnej exekúcii súd (§ 203 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017).
14. Súd mal z obsahu súdneho spisu aj exekučného spisu (potvrdenie učtárne súdu zo dňa 06. 05. 2014, faktúra vystavená exekútorom) preukázané, že súdnemu exekútorovi bol dňa 05. 05. 2014 vyplatený z rozpočtových prostriedkov súdu preddavok na trovy exekúcie vo výške 360,00 Eur. Keďže trovy exekúcie, ktoré znáša súd, sú vo výške 40,46 Eur, súdny exekútor je povinný súdu vrátiť prevyšujúcu časť poskytnutého preddavku na trovy exekúcie vo výške 319,54 Eur. Súd mu na vrátenie časti preddavku vo výške 319,54 Eur určil lehotu 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. a III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.