Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-75-2019.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: S., nar. X.X.XXXX, bytom J., N., P., v konaní zast. JUDr. Vladislavom Pečíkom, advokátom, so sídlom Koľajná 9, Bratislava, o zaplatenie 526,40 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu došlou súdu dňa 8.7.2019 žalobca navrhoval vydanie rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 526,40 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 26.10.2017 do zaplatenia a trovy konania, titulom náhrady škody v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka.
2. Žalobca tvrdil, že žalobca a Trenčiansky samosprávny kraj (poistník) uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie majetku. Dňa 1.6.2017 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej konaním žalovaného, ktorú žalobca eviduje pod číslom K. K poistnej udalosti došlo tak, že žalovaný poškodil závoru do areálu Nemocnice s Poliklinikou Považská Bystrica, ktorá je poistenou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti poistníka. V zmysle poistnej zmluvy žalobca poskytol poistenému poistné plnenie 526,40 eur. Uvedenú sumu si žalobca v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka uplatnil u žalovaného ako nárok na náhradu škody, nakoľko poistený mal voči žalovanému nárok na náhradu spôsobenej škody, pričom tento nárok prešiel na žalobcu. Žalovaný však náhradu poistného plnenia žalobcovi neposkytol, a to ani sčasti.
3. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - poistnú zmluvu, uplatnenie nároku na náhradu škody, uznesenie OO PZ Považská Bystrica o zastavení trestného stíhania, oznámenie o poistnom plnení, výpis z bankového účtu, výzvu na zaplatenie regresného nároku a doručenku. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.
4. Žalovaný považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný namietal, že a) nárok žalobcu je premlčaný, b) žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, c) žalobca nepreukázal výšku spôsobenej škody a d) žalovaný nezavinil škodu.
5. Žalovaný tvrdil, že v deň 1.6.2017, kedy malo dôjsť ku škode, pracoval ako kuriér a so služobným autom prišiel do nemocnice odniesť zásielku pre klientku, ktorá sa v danom čase nachádzala v nemocnici. O tejto skutočnosti nemocnica od začiatku vedela z kamerového záznamu, aj z výsluchu zamestnanca nemocnice uvedenom v uznesení OO PZ a rovnako v uplatnení nároku na náhradu škody zo dňa 5.6.2017, kde sa v kolónke č. 30 uvádza „zamestnanec kuriérskej služby GLS“. Ďalej tvrdil, že po príchode k závore stlačil tlačidlo na vydanie parkovacieho lístka, pričom však tento mechanizmus nefungoval, skúšal to niekoľkokrát. Následne sa snažil závoru manuálne zdvihnúť v domnienke, že nefunguje automatické otváranie, nakoľko na displeji svietil nápis voľný prejazd. Následne, zrejme s použitím väčšej sily, posunul závoru tak, že sa už nevracala späť a zostala otvorená.
6. Žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, ani nenavrhol. V súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania, konkrétne s dňom právoplatnosti uznesenia OO PZ dňa 4.7.2017, navrhol, aby si súd vyžiadal celý vyšetrovací spis.
7. V ďalších vyjadreniach strany nové skutočnosti netvrdili, uviedli len podrobnejšiu argumentáciu a poukázali na judikatúru.
8. Súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (CSP). Proti takému postupu strany nemali námietky.
9. Skutkový stav tvrdený žalobcom (bod 2) a žalovaným (bod 5) bol nesporný, tento skutkový stav vyplynul aj z predložených listinných dôkazov (bod 3). Z tohto skutkového stavu súd vychádzal pri rozhodnutí. Strany nespochybnili skutkové tvrdenia protistrany. Predmetom sporu bolo právne posúdenie námietok žalovaného a tiež výška škody.
10. Právomoc mal súd za danú podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok.
11. Strany si nezvolili rozhodné právo. Podľa článku 4 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II), pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorého vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti. Na vzťah medzi stranami bolo preto potrebné aplikovať slovenské právo.
12. Uplatnený nárok súd právne posudzoval ako náhradu poistného plnenia podľa § 813 Občianskeho zákonníka, náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka a úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
13. Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
14. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
15. Na základe uvedeného nesporného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná.
16. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, že nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože škodu mal spôsobiť pri doručovaní zásielky, kedy pracoval ako zamestnanec kuriérskej spoločnosti. Z citovaného ustanovenia § 420 ods. 2 vyplýva, že v takom prípade je škoda spôsobená právnickou osobou a sám zamestnanec za škodu takto spôsobenú nezodpovedá. Obrana žalovaného bola teda opodstatnená. Nebolo sporné, že žalovaný bol zamestnancom, zásielku doručoval v pracovný deň (štvrtok) a v bežnom pracovnom čase (o 11:08 hod.).
17. Žalobca argumentoval, že škoda nebola spôsobená motorovým vozidlom, ale činnosťou žalovaného
- manuálnym zdvíhaním automatickej závory. Takéto konanie žalovaného nie je možné považovať za konanie v rámci plnenia pracovných úloh. Takáto činnosť sa priamo netýkala doručenia zásielky, žalovaný takýmto spôsobom konal sám, z vlastnej iniciatívy, bez pokynu zamestnávateľa preto ju možno považovať za exces. Na základe toho mal žalobca za to, že je daná priama zodpovednosť žalovaného ako „použitej osoby“, nakoľko svojim konaním vybočil z medzí činnosti svojho zamestnávateľa.
18. S týmto názorom žalobcu sa súd nestotožnil. Súd dospel k záveru, že konaniu žalovaného nechýbal miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh podnikateľa, tak ako to vyplýva aj z judikatúry, na ktorú poukazoval žalovaný (napr. R 5/1971, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1855/2012). Zdvíhanie závory súviselo s doručovaním zásielky, povinnosť doručiť zásielku mal zamestnávateľ, nie žalovaný. Žalovaný nesledoval svoj vlastný záujem, nevybavoval si v nemocnici súkromnú záležitosť. Konanie žalovaného preto nebolo možné považovať za exces.
19. Nakoľko žalovaný nebol v spore pasívne vecne legitimovaný, v dôsledku čoho nie je zodpovedný za vzniknutú škodu, súd sa ďalšími námietkami žalovaného nezaoberal a žalobu zamietol.
20. Žalovaný mal v spore celkový úspech, preto mu bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému, súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na Okresnom súde Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.