Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/86/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu B. Y., XXX XX Y., V.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanému H., F. C. B. D. W., XXX XX Y. W. XXX, V.: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou POLÁČEK & PARTNERS s.r.o., Hurbanovo námestie 1, 811 06 Bratislava, IČO: 50 568 124, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovi náhradu trov odročeného pojednávania zo dňa 17.6.2020 n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Žiline dňa 15.10.2018, postúpenou Okresnému súdu v Čadci ako súdu miestne príslušnému (výlučná miestna príslušnosť podľa , v spojení s ) dňom 15.11.2018, domáhal voči označenému žalovanému vypratania nehnuteľnosti: F. Š. Č.. XXX, postavenej na parcele CKN XXXX/X, kat. úz. Y. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 155 m2, zapísanej na LV č. XXXX, pričom petit v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného za účelom materiálnej vykonateľnosti v podaní zo dňa 4.5.2020 na čl. 322 spisu v časti vymedzenia predmetu vyporiadania riadne špecifikoval, keď žiadal vypratať - odovzdať miestnosti kotolne v objekte F. Š. Č.. XXX, postavenej na parcele CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 155 m2, kat. úz. Y., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ktoré pozostávajú z priestorov kotolne o výmere 47,45 m2 a skladu paliva 55,57 m2. V rámci skutkových tvrdení v žalobe uviedol, že vlastníkom nehnuteľnosti - objektu základnej školy je žalobca. Žalovaný napriek tomu, že žalobca s ním ukončil všetky vzťahy a vykurovanie si zabezpečil svojou kotolňou, odmieta uvedené priestory vypratať a naďalej tam má svoju kotolňu, čím bez zmluvného vzťahu priestory žalobcu bezdôvodne zadržuje. Následne na konkrétnu, rozsiahlu obranu žalovaného v replike zo dňa 11.2.2020 na čl. 96 spisu skutkové tvrdenia doplnil, reagujúc najmä na bod 17 vyjadrenia žalovaného, podľa ktorého pre naplnenie účelu a cieľov združenia, ktoré sú premietnuté do záväzných stanov združenia, vzťah žalobcu a žalovaného smeroval k tomu, že po splatení úveru môže žalobca s kotolňou voľne nakladať, stane sa jej vlastníkom a ako vlastník s ňou môže voľne disponovať. Podľa názoru žalobcu tzv. prenechanie hmotného majetku, v danom prípade celej zabudovanej a plne funkčnej kotolne na biomasu, nie je spôsobom nadobudnutia vlastníctva podľa a akýkoľvek prevod vlastníctva veci žalovaného by musel byť schválený obecným zastupiteľstvom a zverejnený. K takému niečomu doposiaľ nedošlo. Preto sa nefunkčná kotolňa, ktorú žalovaný prenechal v priestoroch žalobcu, nemohla do vlastníctva žalobcu dostať. Poukázal na článok VII. nájomnej zmluvy č. 5/2006 zo dňa 15.12.2005, v ktorom je okrem iného

uvedené, že žalovaný ako nájomca uplatňuje výhradné právo vlastníka na ním dodané technológie kotolne. Predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, pričom doba nájmu dňa 31.12.2017 uplynula, keďže medzi stranami k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy nedošlo. Žalovaný po tomto dátume neoprávnene zasahuje do vlastníctva žalobcu tým, že v budove, ktorá je vo vlastníctve žalobcu, má umiestnené hnuteľné veci bez toho, aby sa ich umiestnenie opieralo o riadny dôvod. V úprave žaloby zo dňa 4.5.2020 na strane 322 žalobca konkretizoval, že miestnosti kotolne pozostávajú z: priestorov kotolne 47,45 m2, skladu paliva 55,57 m2 a ostatných priestorov 117 m2, pričom vypratať žiadal len priestory kotolne a sklad paliva. Na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu na otázky súdu za účelom doplnenia skutkového stavu v súlade s uviedol, že bez informácii od pani starostky sa nevie vyjadriť k dôvodu vystúpenia žalobcu zo združenia, nevie sa vyjadriť ani k bodu 2 článku 33 stanov, akú alikvótnu časť akých záväzkov združenia mal žalobca v spojení so svojim vystúpením zo združenia prijať. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, dokedy žalobca odoberal z kotolne teplo, dokedy táto bola v prevádzke a vykurovala a napokon ani k tomu, kedy žalobca zriadil novú kotolňu a z akého dôvodu. Podľa informácii, ktoré má, kotolňa v súčasnosti nie je v prevádzke, a to od 31.12.2017, z dôvodu, že je nefunkčná. Nevedel sa vyjadriť ani k tomu, akým spôsobom je v súčasnosti zabezpečené vykurovanie ostatných subjektov, ktoré boli kotolňou pôvodne spolu s obecným úradom vykurované. Vo vzťahu k bodu 17 nájomnej zmluvy odkázal na oznámenie o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 25.9.2017. K poslednému podaniu žalovaného, i k uzneseniu č. 6 z roku 2019, prijatému členskou schôdzou, uviedol, že žalobca už nie je členom združenia, preto preňho nie je toto rozhodnutie záväzným. Žalobe žiadal vyhovieť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalovaný v priebehu sporu dôvodil nasledovne: Na úvod vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že nie je zrejmé, vypratania čoho konkrétne sa žalobca domáha, poukazujúc zároveň na to, že žalobca požaduje odstrániť zabudovanú technológiu kotolne. Žalobu považoval za bezdôvodnú a účelovú predovšetkým vzhľadom na cieľ združenia, ktorého zakladajúcim a v súčasnosti bývalým členom bol i žalobca. V rámci jedinečného projektu si združenie a jeho členovia dohodli navzájom recipročný vzťah, ktorý dlhodobo fungoval. Žalovaný sa zaviazal postaviť pre členov kotolňu, túto im prevádzkovať a tak im vyrábať teplo. Na strane druhej členovia sa zaviazali za dodané teplo platiť a za takto dohodnutých podmienok žalovaný mohol splácať prevzatý finančný záväzok - úver. Žalobcovi postavil žalovaný v priestoroch F. Š. Y. historicky prvú kotolňu na drevené pelety na Slovensku. Žalobca bol 15 rokov jedným zo zakladajúcich členov združenia, pokiaľ v roku 2014 zo združenia vystúpil. Jeho členstvo v zmysle stanov článku 33 ods. 2 skončilo ku dňu 31.12.2014. Počas členstva v združení žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu č. 5/2006 o dodávke tepla, a to dňa 15.12.2005 a zároveň i nájomnú zmluvu č. 5/2006 o prenájme priestorov kotolne a súvisiacich priestorov kotolne F. Š. Y., tiež dňa 15.12.2005. Podľa tejto zmluvy prenajal žalovanému priestory kotolne na 12 rokov, teda do 31.12.2017 s tým, že žalovaný v nich podľa špecifických požiadaviek žalobcu nainštaluje kotol na biomasu, bude ho prevádzkovať a tým žalobcovi zabezpečí výhradnú dodávku tepla tak pre základnú školu, ako i obecný úrad žalobcu a bytovky G. Z. T.. Žalovaný mal záujem predĺžiť trvanie zmluvy do roku 2020, na základe čoho adresoval žalobcovi i list zo dňa 27.6.2017. Dôvodom bol fakt, že združenie do roku 2020 spláca úvery poskytnuté na technológiu kotolní a na výrobu drevných peliet z biomasy. Nerušené splácanie úverov združenia malo byť zabezpečené okrem iného aj z príjmov z dodávok tepla a prevádzkovania kotolní. Žalobca však žalovanému listom zo dňa 25.9.2017 oznámil, že zmluvy do roku 2020 nepredĺži a do 31.12.2017 žiada priestory kotolní vypratať. Žalovaný poukazoval na to, že vykurovacie zariadenie je vyrobené špeciálne na mieru a pre špecifické potreby žalobcu, keď bolo do priestorov F. Š. Y. inštalované a umiestnené v čase jej rekonštrukcie a pre svoju veľkosť a váhu bolo potrebné použiť žeriav. Pre naplnenie účelu a cieľov združenia, ktoré sú premietnuté i do záväzných stanov združenia, smeroval vzťah žalobcu a žalovaného k tomu, že po splatení úveru môže žalobca s kotolňou voľne nakladať - stane sa jej vlastníkom. Kotolňa bola vyrobená pre žalobcu s tým, že mu bude patriť, že v budúcnosti k nej nadobudne vlastnícke právo, a to vo forme vyrovnávacieho podielu. Takto nastavenému systému nepochybne nasvedčuje aj skutočnosť, že v nájomnej zmluve bolo medzi stranami dohodnuté iba symbolické nájomné, a to 1,- Sk mesačne, a to z dôvodu, že kotolňa bola pre obec vyrobená a táto v obci ako jej majetok aj do budúcna zostane. Tým, že žalobca zo združenia vystúpil, nastala situácia podľa článku 5 ods. 4 v spojení s článkom 34 ods. 3 stanov, v zmysle ktorých žalobca má právo na vyrovnávací podiel vo forme odovzdania hmotného majetku alebo v peniazoch. Nárok na vyrovnávací podiel žalobcovi vznikne až potom, čo združenie splatí všetky úvery. Žalovaný zaslal žalobcovi návrh dohody o usporiadaní vzťahov, podľa ktorých sa technológia kotolne mala odovzdať žalobcovi. Ich znalecká hodnota by sa započítala oproti výške celkového vyrovnávacieho podielu žalobcu. S uvedeným žalobca, nerešpektujúc stanovy, nesúhlasil. Žiadal o predčasné vyplatenie celého vyrovnávacieho

podielu v peniazoch. Správna rada združenia sa konaním žalobcu, už ako bývalého člena, zaoberala a dňa 8.12.2017 prijala , ktorým potvrdila postup odovzdania technológie kotolne žalobcovi v zmysle stanov. Žalobca reagoval nesúhlasným listom zo dňa 18.12.2017, kde opäť žiadal predčasné vyplatenie celého vyrovnávacieho podielu v peniazoch. Žalovaný postupoval v zmysle stanov a uznesenia správnej rady združenia a dňa 31.12.2017 bol pripravený žalobcovi bezodplatne kotolňu odovzdať aj s jej kompletnou technológiou, pričom žalobca kotolňu neprebral. Žalovaný pri uvedenom zistil, že žalobca medzičasom nainštaloval úplne inú, novú kotolňu, čím porušil exkluzivitu na dodávku tepla, ku ktorej sa zaviazal v zmluve o dodávke tepla, ktorú so žalovaným uzavrel. Žalovaný tiež poukázal na to, že v tomto prípade možno hovoriť o majetkovom práve, ktoré vzniklo z činnosti obce, pričom kotolňu možno považovať aj za majetok z iného pohľadu, a to pohľadu legitímneho očakávania na plnom nadobudnutí vlastníctva, odkazujúc tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva či Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých sa majetkom rozumie akýkoľvek nárok či záujem majetkovej povahy, a to aj legitímne očakávania subjektu na nadobudnutí majetkovej hodnoty v budúcnosti. Z uvedeného možno vyvodiť, že kotolňa vo forme vyrovnávacieho podielu je budúcim majetkom žalobcu, čo potvrdzujú i samotné stanovy. Preto žalovaný nerozumie tomu, prečo žalobca žiada od neho odstrániť jeho vlastný, teda tzv. obecný majetok z jeho vlastných priestorov. Žalovaný tiež poukázal na to, že kotolňa je založená v prospech banky, jej poškodenie by zároveň znamenalo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa či zneužitia právomoci verejného činiteľa, a to z dôvodu, že by to bol práve žalobca, ktorý by musel vybúrať dostatočne veľký priestor do steny kotolne, resp. otvoriť jej strechu, čím by sa umožnila jej demontáž bez toho, aby sa znehodnotila samotná technológia. Keďže žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, na takýto postup nie je oprávnený. Poukázal teda na fakticky (demontáž by znamenala zároveň znehodnotenie) a rovnako i právne (žalobca žiada vypratať svoj majetok, čo je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení) nemožné odstránenie kotolne. Tiež poukázal na to, že stanovy združenia neobsahujú ustanovenie, ktoré by určovalo povinnosť združeniu odstraňovať nainštalované kotolne po vystúpení člena zo združenia. I na faktický stav, podľa ktorého žalovaný priestory kotolne už dlhodobo neužíva, nemá do týchto priestorov žiaden prístup. V duplike zo dňa 11.3.2020 na čl. 104 skutkové tvrdenia doplnil, keď v nadväznosti na námietky žalobcu uviedol, že právnym základom nadobudnutia kotolne bol vstup žalobcu do združenia a jeho súhlas so stanovami, ktoré takýto mechanizmus nadobudnutia kotolne v článku 34 upravujú. Obecné zastupiteľstvo žalobcu preto nemusí nič schvaľovať, postačovalo, že schválilo vstup do združenia. Obecné zastupiteľstvo schvaľuje prevod obecného majetku na iný subjekt, pričom zákon neupravuje situáciu, aby mala obec schváliť bezodplatné nadobudnutie majetku, ktorý jej patrí. Dokonca podľa zásad hospodárenia žalobcu obecné zastupiteľstvo schvaľuje len nadobúdanie nehnuteľného majetku. Žalovaný tiež dôvodil, že žalobcovi odovzdal plne funkčnú kotolňu, ktorá bola v momente odovzdávania v plnej prevádzke. V tomto smere odkázal na znalecký posudok k ohodnoteniu kotolne č. 7/2017 zo dňa 21.11.2017. Poukázal na paradox spočívajúci vo vzniknutej situácii, keďže žalovaný v konaní dbá na ochranu budúceho majetku žalobcu viac ako sám žalobca, pričom žalobcovi táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona. Žalovaný v duplike vzniesol i dôkazné návrhy: výsluch generálneho riaditeľa žalovaného M.. W. Ž. k účasti a zániku účasti žalobcu v združení, k okolnostiam umiestnenia kotolne, k okolnostiam zániku nájomnej zmluvy, vypracovania znaleckého posudku a odovzdávaniu kotolne dňa 31.12.2017, výsluch svedka V.. N. Y., ekonomickej manažérky, najmä k účasti a zániku účasti žalobcu v združení, k oceňovaniu kotolne, potrebe vypracovať znalecký posudok, svedka V.. C. Z., prevádzkového manažéra, k okolnostiam prevádzky a servisu kotolne, jej umiestnenia a jej odovzdávania, ktorého sa osobne dňa 31.12.2017 zúčastnil, svedka C.. V.. Y. R., C.., znalca v odbore energetika, ktorý vykonal ohodnotenie kotolne, a to za účelom vyjadrenia sa k jej stavu a vypracovanému znaleckému posudku, svedka D. R., bývalej starostky žalobcu, najmä k účasti a zániku účasti žalobcu v združení a k okolnostiam vypracovania posudku a odovzdávania kotolne. V podaní zo dňa 13.7.2020 žalovaný oznámil nové skutočnosti, keď uviedol, že členská schôdza na svojom zasadnutí dňa 18.7.2019 schválila nové znenie stanov, v ktorom spresnila podmienky odovzdania vyrovnávacích podielov členov, ako aj bývalých členov združenia. Dňa 27.11.2019 členská schôdza žalovaného prijala , podľa ktorého sa kotolňa mala stať vyrovnávacím podielom žalobcu ku dňu 31.5.2020 s tým, že v uvedenom uznesení skonštatovala, že fyzické odovzdanie kotolne a príslušnej dokumentácie vzťahujúcej sa k nej už nie je potrebné, nakoľko boli žalobcovi odovzdané do užívania už v decembri 2017. Vzhľadom na uvedené schválené uznesenie žalovaný dňa 29.5.2020 doručil žalobcovi oznámenie o vyrovnávacom podiele. Nakoľko sa kotolňa dňa 31.5.2020 stala vlastníctvom žalobcu ako jeho vyrovnávací podiel, žalovaný považuje predmetný spor za nedôvodný. Vzniesol i návrh na doplnenie dokazovania o výsluch svedka N. F., bývalého riaditeľa F. Š. Y., aby sa vyjadril najmä k umiestneniu kotolne a k jej odovzdávaniu dňa 31.12.2017. Na pojednávaní dňa 17.7.2020 na svojich podaniach zotrval. Vo vzťahu k stavu úveru uviedol, že úver, ktorý viazol

na združení, trvá. Ku dňu rozhodovania súdu nie je splatený. Došlo však k zmene stanov a k prijatiu uznesenia členskou schôdzou, v nadväznosti na predaj časti podniku, pričom záväzky žalovaného prevzal subjekt, ktorý prevzal i časť jeho podniku a práve v uznesení členskej schôdze boli vyporiadané i vyrovnávacie podiely bývalých a vystupujúcich členov. Vo vzťahu k žalobcovi, ktorý vystúpil už v roku 2014, sa riešilo len vlastníctvo ku kotolni. Prostredníctvom likvidátorky, nakoľko dňa 1.6.2020 vstúpil do likvidácie, uviedol, že môže manipulovať len s majetkom, ktorý zostal žalovanému po prevode časti podniku. Vyrovnávacie podiely boli všetkým členom v zmysle stanov rozdelené, keďže združenie nebolo zriadené za účelom podnikania, dosahovania zisku, ale za účelom výroby a dodávania tepla kotlami, ktoré sú ekologicky zdravšie. Počas fungovania združenia sa dokázalo, že ekologický spôsob vykurovania nielen chráni životné prostredie, ale že jeho členovia mali možnosť mať zabezpečené vykurovanie i cenovo výhodnejšie. Likvidátorka ako ekonóm podotkla, že obce dostali majetok de facto zadarmo. Boli totiž obstarané i granty, z ktorých boli kotle financované, teda nielen z úverov. Obec kotolňu dostala, nie, že si ju zaplatí. Platila iba za teplo, ktoré by bola platila i inému subjektu. Aj preto členovia súhlasili, že vyrovnávací podiel bude predstavovať kotolne, resp. kotly, neočakávali peniaze, vzhľadom k účelu a záujmom združenia. Žalovaný je povinný odovzdať ďalší majetok, ktorý v súčasnosti predstavuje nejaké 2 % na verejnoprospešné účely. Zvyšok bol majetok, ktorý bol odpísaný, nešlo ale o peniaze. Bol použitý v súlade so stanovami, rozdelený titulom vyrovnávacích podielov medzi členov. Dokonca žalovaný je povinný odviesť z hodnoty vyrovnávacích podielov daň z pridanej hodnoty. Žalobca prostredníctvom zástupcu tiež uviedol, že síce zmluvný vzťah medzi stranami skončil už v roku 2017, úver však žalovaný naďalej musel splácať, pričom žalobca sa na tom už nepodieľal.

3. Na prejednanie uvedeného sporu súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti oboch strán, na strane žalovaného i v prítomnosti likvidátorky, nakoľko spoločnosť žalovaného dňom 1.6.2020 vstúpila do likvidácie, v nadväznosti na ustanovenie , účinného do 30.9.2020, teda i ku dňu rozhodovania súdu, v zmysle ktorého likvidátor okrem iného zastupuje spoločnosť i v konaní pred súdom (uvedené bolo i dôvodom odročenia pojednávania pôvodne vytýčeného na deň 17.6.2020). Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, v zastúpení likvidátorky (keďže žalovaný v rámci svojich dôkazných návrhov vzniesol i návrh na výsluch žalovaného, pôvodne v podobe výsluchu svojho generálneho riaditeľa), ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, doplnil skutkový stav v súlade s a rozhodol o všetkých dôkazných návrhoch (v danom prípade vznesených najmä stranou žalovaného). Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil z neho nasledovné právne závery:

4. Z listinných dôkazov predložených stranou žalobcu mal zistené nasledovné skutočnosti:

5. Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Y.B., vyplýva, že okrem iných nehnuteľností je žalobca výlučným vlastníkom i parcely registra „C“ KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9155 m2 a stavby so súpisným číslom XXX, postavenej na uvedenej parcele CKN č. XXXX/XX, a to základnej školy.

6. Z nájomnej zmluvy č. 5/2006 na čl. 8 vyplýva, že túto uzavrela strana žalobcu a strana žalovaného dňa 15.12.2005. Z článku III. zmluvy vyplýva, že predmetom nájmu sú priestory vo vlastníctve prenajímateľa (žalobcu), a to priestory kotolne v objekte F. Š. Y., zapísaného u Katastrálneho úradu v Č., Správa katastra Č., súpisné číslo XXX, postaveného na parcele KN XXXX/X, kat. úz. Y., pričom miestnosti kotolne pozostávajú z priestorov kotolne 47,40 m2, skladu paliva 55,57 m2 a ostatných priestorov 117 m2. Z článku VI. zmluvy vyplýva, že nájomná zmluva sa uzatvára od 1.1.2006 na dobu 12 rokov. Z bodu 17 uvedenej zmluvy na čl. 9 vyplýva, že nájomca sa zaväzuje, že v prípade ukončenia nájmu po uplynutí doby odpisovania od začiatku trvania zmluvy ponechá zariadenie kotolne pre potreby prenajímateľa v objektoch prenajímateľa. Toto ponechanie však musí byť riešené odplatne, v súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi a vnútornými predpismi nájomcu.

7. Z oznámenia o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 25.9.2017 na čl. 10 vyplýva, že žalobca adresoval žalovanému list, v ktorom mu oznámil ukončenie nájomného vzťahu k 31.12.2017. Zároveň žalovanému oznámil, že žiada vypratať priestory kotolne a uviesť ju do pôvodného stavu.

8. Z listu žalobcu adresovaného žalovanému dňa 24.10.2017 na čl. 11 spisu vyplýva, že žalobca požadoval zaslanie špecifikovaného vyporiadacieho podielu za dobu spoločného hospodárenia a výplatu finančných prostriedkov, ktoré žalobcovi z toho plynú. Vyjadril, že návrhy žalobcu ohľadom časti

vyporiadania kotlom, ktorý je pre žalobcu bezcenný, nie sú možné. V žiadnom prípade žalobca neprijme ako protihodnotu kotol z kotolne.

9. Z daňového dokladu - faktúry č. 60/2018 na čl. 12 spisu, vystavenej dodávateľom (žalobcom) pre odberateľa (žalovaného) vyplýva, že žalobca žalovanému fakturoval za bezdôvodné obohatenie - za užívanie nebytových priestorov = priestorov kotolne v objekte základnej školy za obdobie mesiaca apríl 2018 sumu 81,56 €.

10. Z listinných dôkazov predložených stranou žalovanou mal súd zistené nasledovné skutočnosti:

11. Z rozhodnutia Krajského úradu v Trenčíne zo dňa 2.6.1999 na čl. 165 spisu vyplýva zápis žalovaného do registra záujmových združení právnických osôb, pričom pri predmete činnosti je uvedená realizácia projektu rekonštrukcie kotolní za účelom zníženia negatívnych dopadov zo spaľovania nekvalitného hnedého uhlia a koksu a zníženia nákladov na zabezpečenie vykurovania a ohrevu využitím potenciálu biomasy.

12. Zo zakladateľskej listiny na čl. 168 spisu vyplýva, že jedným zo zakladateľov záujmového združenia právnických osôb - žalovaného bola i B. Y., teda žalobca, zastúpená v tom čase starostom Q.Y. R..

13. Podľa bodu 10. čl. IV stanov prijatých dňa 18.5.1999 (čl. 168 rub a čl. 174) člen združenia je povinný rešpektovať ustanovenia týchto stanov a plniť nimi uložené povinnosti, v stanovenej lehote splatiť svoj počiatočný vklad, ďalšie vklady, taktiež je povinný akceptovať a plniť rozhodnutia orgánov združenia. Zo stanov v znení zmien a doplnení dodatkom z 19.3.2015 (čl. 59) okrem iného vyplýva: Združenie je neziskovou právnickou osobou. Cieľom je realizácia predmetu činnosti uvedeného v článku VIII stanov a nie tvorba zisku. Z článku VIII vyplýva, že predmetom činnosti združenia je okrem iného zariadenie kotolní technológiou a jej montáž, výroba a predaj tepla, prevádzka a servis kotolní a podobne. Z článku 10 písm. f) vyplýva, že každý z členov má okrem iného i právo na vyrovnávací podiel pri zániku jeho účasti v združení počas trvania združenia. Z článku 33 upravujúceho spôsoby zániku účasti člena v združení vyplýva, že účasť člena zaniká okrem iných prípadov aj vystúpením člena združenia zo združenia, ktorým môže zo združenia vystúpiť z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu, avšak musí na seba prijať alikvotnú časť záväzkov združenia. Vystúpenie člena združenia prerokúva členská schôdza. Podľa článku 34 stanov pri zániku účasti člena združenia vzniká tomuto bývalému členovi právo na vyrovnávací podiel. Tento môže byť vyplatený až po predchádzajúcom vyplatení všetkých záväzkov člena voči združeniu. Od tohto vyrovnávacieho podielu sa odpočíta zostatková hodnota technológie kotolne ku dňu ukončenia členstva v združení. Pokiaľ v čase účasti člena združenia v združení získalo združenie granty, dary, úvery, tie nie sú súčasťou vyrovnávacieho podielu člena. Súčasťou nie je ani vyrovnávací príspevok a vstupný členský príspevok, ktorý zaplatil člen pri vstupe. Vyrovnávací podiel je splatný až po splatení všetkých úverov prijatých pred alebo počas trvania členstva v združení. Vyrovnávací podiel sa po rozhodnutí členskej schôdze vyplatí buď v peniazoch alebo v hmotnom majetku

14. Z odpisu notárskej zápisnice na čl. 193 vyplýva, že táto bola spísaná dňa 2.7.2003 za prítomnosti C. Y. H., Z..G.., žalovaného a jeho členov. Vyplýva z nej uzavretie zmluvy o úverovej linke č. XX/XXX/XX dňa 9.6.2003 a zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX rovnako dňa 9.6.2003. C. Y. H., Z.. G.. mala postavenie osoby oprávnenej, žalovaný postavenie osoby povinnej č. 1 a ďalší členovia boli povinnými 2 - 20, pričom žalobca mal postavenie povinnej osoby č. 5. Na základe prvej zmluvy bol poskytnutý úver 12.000.000,- Sk, na základe druhej 22.500.000,- Sk, pričom zaviazanou osobou splácať tieto úvery bol žalovaný ako povinná osoba č. 1. Osoby povinné č. 2 až 20, vrátane povinného č. 5, teda žalobcu, učinili ručiteľské vyhlásenie, v zmysle ktorého sa zaviazali uspokojiť záväzok osoby povinnej č. 1, vyplývajúci z uvedených zmlúv, pokiaľ tento záväzok povinná osoba č. 1 nesplní, pričom žalobca ako povinný 5. mal ručiť do hodnoty 1.293.653,- Sk.

15. Zo zmluvy o úverovej linke XX/XXX/XX na čl. 241 vyplýva, že C. Y. H., Z..G.. v postavení veriteľa a žalovaný v postavení jej klienta uzavreli zmluvu o úvere formou úverovej linky na úver vo výške 12.000.000,- Sk. Uvedené zmluvné strany uzavreli aj zmluvu o zriadení záložného práva na hnuteľný majetok. Predmetom záložného práva, teda zálohom, okrem iného mala byť i kotolňa Y., vymedzená ako teplovodný kotol Multimiser 15 s príslušenstvom.

16. Zo zmluvy o termínovanom úvere na čl. 253 vyplýva, že C. Y. H., Z..G.. v postavení veriteľa a žalovaný v postavení jej klienta uzavreli zmluvu o úvere formou termínovaného úveru vo výške 22.500.000,- Sk. Z bodu 7 zmluvy vyplýva zabezpečenie úveru, ako zábezpeka bola dojednaná okrem iných i kotolňa Y..

17. Zo zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky č. na čl. 251 spisu vyplýva, že predmetom je zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov a poplatkov a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe zmluvy o termínovanom úvere vo výške 22.500.000,- Sk, pričom na zabezpečenie sa zriadilo záložné právo k pohľadávkam, okrem iného i pohľadávke žalobcu predstavujúcej 1.293.652,60 Sk.

18. Z ručiteľskej listiny zo dňa 20.6.2003 na čl. 271 vyplýva, že žalobca v postavení ručiteľa, v zastúpení starostom Ľ. G.Ž., učinil vyhlásenie, že uspokojí banku - C. Y. H., Z..G.. namiesto dlžníka - žalovaného v prípade, ak žalovaný riadne a včas nevráti úver poskytnutý na základe zmluvy o termínovanom úvere XX/ XXX/XX zo dňa 9.6.2003 a zmluvy o úverovej linke č. XX/XXX/XX zo dňa 9.6.2003. Uvedená ručiteľská listina je neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedených zmlúv o úvere.

19. Zo zmluvy č. 5/2006 o dodávke tepla, uzavretej dňa 15.12.2005, vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako odberateľ sa touto zmluvou zaviazal - žalovaný k dodávke tepla pre vykurovanie do odberného miesta odberateľa a žalobca k odberu tepla výhradne od dodávateľa za podmienok uvedených v zmluve, za ktorých mala v zmysle článku IV uvedenej zmluvy cena za teplo predstavovať súčin fixnej a variabilnej zložky, pričom fixná zložka tepla predstavovala pre rok 2006 sumu 177,20 Sk a variabilná zložka pre rok 2006 sumu 221,26 Sk.

20. Zo zápisnice z členskej schôdze žalovaného zo dňa 16.10.2013 na čl. 47 spisu vyplýva, že predmetom, okrem iného, bola i žiadosť žalobcu o vystúpenie z členstva, pričom v zmysle uznesenia č. 2/2013 v bode IX uvedenej zápisnice žalovaný vzal vystúpenie žalobcu zo združenia na vedomie. Z prezenčnej listiny na čl. 49 vyplýva, že za žalobcu uvedenú prezenčnú listinu zo zasadnutia členskej schôdze podpísal Ľ. G..

21. Z listu žalovaného, adresovaného žalobcovi, zo dňa 27.6.2017 čl. 71 vyplýva, že žalovaný navrhol predĺženie zmluvy na dodávku tepla, i zmluvy nájomnej, do konca roku 2020, práve s poukazom na nevyhnutné a bezproblémové splatenie úverov žalovaného. Pripojil i návrh dohody o usporiadaní vzťahov zo dňa 28.9.2017 čl. 75 spisu, podľa ktorej v zmysle článku IV mal žalovaný odovzdať žalobcovi ako odberateľovi tepla, bývalému členovi združenia, kompletnú inštalovanú technológiu kotolne spolu s dokumentáciou a žalobca ako odberateľ tepla mal uvedenú kotolňu ku dňu 31.12.2017 prebrať.

22. Zo znaleckého posudku č. 7/2017 vypracovaného znalcom C.. V.. Y. R., C.. na základe objednávky č. 12/2017 zo dňa 2.10.2017, zadanej žalovaným, na čl. 111 spisu, okrem iného vyplýva, že vybavenie kotolne, vrátane riadiaceho systému, je plne funkčné, prevádzky schopné, bez závad a spĺňa legislatívne požiadavky. Počas obhliadky neboli zistené žiadne poškodenia, resp. skutočnosti, ktoré by mali negatívny vplyv na jej prevádzku. Stav technologickej časti kotolne je primeraný veku, účelu použitia, spôsobu prevádzky a uvádzanej servisnej histórii. Výsledná všeobecná hodnota zariadenia stavby „dole dodávka a montáž kotolne s príslušenstvom na spaľovanie drevných peliet“ kotolňa v budove F. Š. Y. predstavuje ku dňu 31.12.2017 81.593 € bez DPH. Výsledná všeobecná hodnota zariadenia stavby predstavuje 97.911,60 €, vrátane DPH.

23. Z listu žalovaného, adresovaného žalobcovi, zo dňa 8.12.2017 na čl. 78 vyplýva, že žalovaný požiadal žalobcu o splnenie úlohy zo zasadnutia správnej rady konanej dňa 6.12.2017, a to za účelom obojstranného naplnenia obsahu stanov vo vzťahu k výplate časti vyrovnávacieho podielu tak, aby žalobca prevzal kotolňu, ku ktorej odovzdaniu malo dôjsť dňa 31.12.2017. Z odpovede žalobcu zo dňa 18.12.2017 na čl. 79 spisu vyplýva, že žalobca nemá o kotolňu záujem a obecné zastupiteľstvo, ktoré ako jediné môže o majetkovom prevode rozhodnúť, neodsúhlasilo prevod uvedeného majetku do majetku obce. Vyrovnávací podiel preto obci nemôže byť vyplatený inak, len vo finančných prostriedkov.

24. Žalovaný zaslal žalobcovi list zo dňa 2.1.2018 na čl. 81 označený ako Odovzdanie kotolne v Y., z ktorého vyplýva, že odovzdania kotolne sa dňa 31.12.2017 mal zúčastniť generálny riaditeľ žalovaného M.. W. Ž., prevádzkový manažér žalovaného V.. C. Z. a servisný technik zodpovedný za prevádzku

kotolne C. Y., za žalobcu zastupujúca starostka N. Q., viacerí poslanci, hlavná kontrolórka obce, ako i iní neznámi občania, vrátane polície. Z uvedeného listu okrem iného vyplýva, že žalovaný žalobcovi zaslal odovzdávajúci protokol pre kotolňu, technickú dokumentáciu kotolne, znalecký posudok č. 7/2017, kópiu stanov platných v čase trvania členstva žalobcu s oznámením, že dodávka tepla bola ukončená 31.12.2017 a bude predmetom následného vyúčtovania.

25. Zo zásad pre určenie vyrovnávacieho podielu, z listiny zo dňa 8.7.2019, z bodu 1, vyplýva, že vyrovnávacím podielom pre súčasných členov, ktorí ukončujú členstvo a pre bývalých členov, ktorí prevádzkovali kotolne 10 a viac rokov, sú kotolne umiestnené v ich budovách, znalecky ocenené všeobecnými hodnotami.

26. Z bodu 3 článku 34 stanov účinných od 18.7.2019, upravujúceho vyrovnávací podiel, vyplýva, že nárok na odovzdanie vyrovnávacieho podielu člena vzniká až po splatení všetkých záväzkov združenia, ak o tom osobitná komisia a členská schôdza nerozhodne inak. Bod 5 článku 34 upravuje zásady pri určovaní výšky vyrovnávacieho podielu, spôsobu a času jeho odovzdania (a) zohľadnenie záväzkov združenia voči tretím subjektom, b) vyrovnávací podiel člena, ktorý má v držbe kotolňu vo vlastníctve združenia, bude tvorený touto kotolňou, c) vyrovnávacím podiel môže byť odovzdaný v peňažnej alebo nepeňažnej forme, d) vyrovnávací podiel člena alebo bývalého člena zohľadňuje mieru účasti člena alebo bývalého člena na realizácii predmetu činnosti združenia).

27. Zo zásad hospodárenia a nakladania s majetkom B. Y. na čl. 312, z článku VII bodu 8, upravujúceho predmet schvaľovania obecným zastupiteľstvom, vyplýva, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje okrem iného nadobúdanie nehnuteľného majetku.

28. Z oznámenia o odovzdaní vyrovnávacieho podielu zo dňa 29.5.2020 vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že kotolňa na drevné pelety umiestnená v F. Š. Y. - teplovodný kotol s príslušenstvom a vnútorným skladom peliet, ktorá bola fyzicky riadne odovzdaná dňa 31.12.2017 preberacím protokolom, sa stáva vyrovnávacím podielom preberajúceho - žalobcu. V reakcii na uvedené oznámenie žalobca v liste zo dňa 4.6.2020 oznámil, že kotolňu na drevné pelety od žalovaného nikdy neprevzal. Zároveň vyzval žalovaného, aby žalobcovi uhradil finančné prostriedky na základe vystúpenia zo združenia vo forme finančných prostriedkov.

29. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

30. Predmetom konania žalobca učinil vlastnícku, tzv. rei vindikačnú žalobu, ktorou sa domáhal vypratania svojej nehnuteľnosti - objektu F.Y. Š. Y., a to tej časti, v ktorej je umiestnená kotolňa v minulosti postavená žalovaným, dôvodiac, že doba nájmu týchto priestorov v prospech žalovaného uplynula. Vlastníctvo nehnuteľnej veci, v ktorej sa priestory, v ktorých je kotolňa umiestnená, nachádzajú, mal súd preukázané výpisom z listu vlastníctva. Sporným nebol vznik záväzkového vzťahu medzi stranami (ku ktorému došlo uzavretím zmluvy o dodávke tepla ( prvá veta ) a spolu s ňou i zmluvy o nájme priestorov ( a ž 3 o nájme a podnájme nebytových priestorov), v ktorých bola kotolňa na daný účel (výroby a dodania tepla) zriadená (hoci predmetom uvedeného konania nebol nárok z uvedených zmlúv)) ani jeho zánik. Uvedené súd konštatuje vzhľadom na to, že žalobca postavil žalobu na zániku nájomného vzťahu. Nebolo sporným, že k zriadeniu kotolne v priestoroch patriacich žalobcovi došlo v rámci výkonu predmetu činnosti žalovaného ako záujmového združenia v zmysle , ktorého bol žalobca zakladajúcim členom, a to za účelom redukcie emisií spôsobujúcich skleníkový efekt využívaním energie z biomasy na severozápadnom Slovensku. Na jej zriadenie boli nesporne použité prostriedky nielen z úverov, ale aj z grantov (toto tvrdenie likvidátorky žalovaného žalobca nepoprel). V nadväznosti na obranu žalovaného podľa názoru súdu nebolo možné obmedziť sa v danom prípade stroho len na skúmanie vlastníckeho vzťahu k objektu, v ktorom sa nachádza predmet vypratania, a na zánik nájomného

vzťahu, resp. na dobu jeho trvania. V nadväznosti na obranu žalovaného, ktorú súd vyhodnotil ako účinnú, bolo potrebné vzniknutú situáciu hodnotiť v kontexte všetkých skutkových tvrdení a dôkazov, ktoré bolo potrebné hodnotiť nielen jednotlivo, ale i vo vzájomných súvislostiach. Obrana žalovaného spočívala predovšetkým v okolnostiach vzniku združenia žalovaného, ktorého zakladajúcim členom bol nesporne i žalobca, ktorý zo združenia vystúpil bez uvedenia dôvodu (na pojednávaní sa k nemu nevedel vyjadriť, čo síce nebolo v nadväznosti na samotné stanovy podstatným, avšak vzhľadom k zriadeniu novej kotolne žalobcom sa javilo súdu ako účelovým), ďalej účelu a záujmu združenia, zániku členstva v ňom a tiež nároku na vyrovnávací podiel, ktorým mala byť v zmysle stanov podľa názoru žalovaného v danom prípade práve kotolňa, resp. jej technické vybavenie, pričom nárok na vyrovnávací podiel sa mal stať splatným až po splnení záväzkov žalovaného. Nebolo sporné, a to považoval súd za podstatné, že splatnosť záväzkov žalovaného ku dňu podania žaloby, ale ani ku dňu rozhodovania súdu, ešte nenastala. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na existenciu ručiteľského záväzku žalobcu. Ani táto skutočnosť nebola spornou. Nebolo tiež sporné, že stanovy boli pre členov združenia záväzné. Záväzným bolo pre žalobcu naposledy znenie stanov účinných ku dňu zániku jeho členstva v združení. Podľa článku 33 týchto stanov člen združenia mohol vystúpiť zo združenia aj bez uvedenia dôvodu (čo bol daný prípad), ale musel prevziať alikvotnú časť záväzkov združenia. V danom prípade bolo nesporné, že žiadnu časť záväzkov, ktoré ku dňu podania žaloby i ku dňu rozhodovania súdom neboli žalovaným ešte splatené, neprevzal. Ďalej podľa stanov vyrovnávací podiel sa mal stať splatným až po splatení všetkých úverov prijatých pred alebo počas trvania členstva v združení. Tu súd poukazuje na vyššie uvedené, že nebolo sporným, že ku dňu podania žaloby, ale ani ku dňu rozhodovania súdom úvery splatené neboli. Pokiaľ ide o výplatu vyrovnávacieho podielu, z článku 34 bodu 3. vyplýva, že tento sa vyplatí až na základe rozhodnutia členskej schôdze a pokiaľ ide o jeho formu, vyplatí sa buď v peniazoch alebo v hmotnom majetku. V danom prípade súd ustálil, že žalobca bez pochýb postupoval v rozpore so stanovami, keď žiadal o výplatu vyrovnávacieho podielu v peniazoch, a to dokonca ešte predtým, než nastala jeho splatnosť. Žalovaný žiadal ešte pred zánikom nájmu jeho predĺženie práve z dôvodu majúceho vplyv na splatnosť nároku na vyrovnávací podiel, a to z dôvodu, že k splateniu úverov by malo dôjsť v roku 2020. Bez ohľadu na to, či bola konečná splatnosť úveru v čase uzavretia nájomnej zmluvy známa, stanovy sú podľa názoru súdu v tomto smere jednoznačné. Súdu nedá nepoukázať na to, že žalobca si zriadil dokonca svoju kotolňu, pričom možno predpokladať, že s jej zriadením mal s veľkou pravdepodobnosťou nemalé finančné výdavky (za súčasnej existencie ručiteľského záväzku voči veriteľovi žalovaného) a za vykurovanie platil s veľkou pravdepodobnosťou neporovnateľné ceny, než ktoré by bol povinný platiť v zmysle zmluvného vzťahu so žalovaným. Vzhľadom k zistenému skutkovému stavu, i k samotnému obsahu nájomnej zmluvy, možno hovoriť potom aj o nelogickom a nehospodárnom konaní žalobcu, ktorý dôvodil tiež potrebou odsúhlasovania nadobudnutia predmetu vypratania obecným zastupiteľstvom. Aj v tomto smere sa súd stotožnil s obranou žalovaného, pretože priamo zo zákona o obecnom zriadení a z listinných dôkazov produkovaných v spore (zásad hospodárenia žalobcu) vyplýva, že tento súhlas má relevanciu len pri nehnuteľnom majetku. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nové stanovy prijaté po jeho vystúpení zo združenia, a uznesenie členskej schôdze 6/2020, ho nezaväzujú, treba brať na zreteľ, že stále nenastala skutočnosť zakladajúca splatnosť vyrovnávacieho podielu. Zo stanov účinných ku dňu zániku členstva žalobcu v združení jednoznačne vyplýva aj to, že výplate vyrovnávacieho podielu predchádza rozhodnutie členskej schôdze. V danom prípade za takéto rozhodnutie bolo možné považovať rozhodnutie členskej schôdze č. 6/2019, ktoré vymedzilo i spôsob výplaty vyrovnávacieho podielu, a to tak vo vzťahu k súčasným, ako i vo vzťahu k bývalým členom. Uvedené strana žalobcu nespochybnila, dôvodila len tým, že rozhodnutie ju nezaväzuje z dôvodu, že už nie je členom združenia. Uvedená námietka mala podľa názoru súdu relevanciu len vo vzťahu k zneniu stanov. Súd považuje za potrebné poukázať na to, že aj keby rozhodnutie členskej schôdze prijaté pod č. 6 z roku 2019 žalobcu z akéhokoľvek dôvodu nezaväzovalo, formu vyrovnávacieho podielu v danom prípade v podobe hmotného majetku (technológie kotolne) je potrebné považovať za efektívny, účelný, ale aj spravodlivý spôsob usporiadania vzťahov združenia a jeho členov, i v nadväznosti na už skôr uvedené okolnosti, či už týkajúce sa účelu, záujmu združenia, dôvodu vzniku nájmu a samotnej výšky nájomného a podobne. Súdu nedá nepoukázať v týchto súvislostiach i na to, že vypratané mali byť na mieru vyrobené zabudované technológie, ktorých hodnota v zmysle znaleckého posudku rozhodne nebola zanedbateľná a na to, že ich demontáž by bola spojená s ďalšími nákladmi, prípadne, že by mohlo dôjsť i k jej poškodeniu. Je treba poukázať i na to, že súd nemal za preukázané, že by ku dňu jeho rozhodovania bola kotolňa nefunkčnou. Práve naopak, znaleckým posudkom mal tvrdenie žalobcu o jej nefunkčnosti a jej bezcennosti vyvrátené. Z vykonaného dokazovania vyplynulo a bolo potrebné uviesť na pravú mieru, že kotolňa nebola ku dňu zániku nájomného vzťahu, ku dňu podania žaloby a ani ku dňu rozhodovania súdom nefunkčnou, ale

nebola v prevádzke, pričom tieto dva pojmy a ich význam nemožno stotožňovať. Súd počas konania z vykonaného dokazovania nadobudol dojem, že strana žalobcu sa domáhala svojho navrhovaného rozhodnutia aj z dôvodu, pretože pre ňu bolo akékoľvek iné rozhodnutie nevyhovujúce, a to v vzhľadom k tomu, že vykurovanie má zabezpečené už inak. Žalobu vzhľadom k vyššie uvedenému, k vykonanému dokazovaniu a z neho prijatým záverom súd vyhodnotil za predčasnú, za nedôvodnú a preto ju zamietol. Pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení strán a listinných dôkazov, ktoré pre svoje rozhodnutie považoval za postačujúce, presvedčivé. Z dôvodu hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti potom ďalšie dôkazy navrhnuté v danom spore žalovaným nevykonal.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s , keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Ten mal v danom spore žalovaný, preto mu voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku, v súlade s .

32. O návrhu žalobcu na náhradu zavinených trov odročeného pojednávania zo dňa 17.6.2020 súd rozhodol tak, že mu túto náhradu nepriznal, vychádzajúc aj z dikcie samotného zákonného ustanovenia , ktorý odkazuje na odsek 4 s tým, že v danom prípade nebolo dôvodom odročenia pojednávania to, že by strana žalovaného nebola schopnou produkovať, predniesť skutkové tvrdenia či dôkazy, ale šlo o procesný postup súdu, a to v nadväznosti na okolnosť zistenú krátko pred pojednávaním, z dôvodu procesnej istoty, i v nadväznosti na ustanovenie , v zmysle ktorého likvidátor zastupuje žalovaného v konaní pred súdom. V danom prípade nebolo sporné, že likvidátor nebol o termíne pojednávania upovedomený, nebol naň predvolaný a že ku dňu pojednávania, ktoré bolo odročené, súd nemal tvrdené, či preukázané, že by likvidátor vyjadril súhlas so splnomocnením udeleným právnej zástupkyni pôvodným štatutárom žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.