Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/37/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v spore žalobkyne: L.. W. M., O. XX.XX.XXXX, V. K. XXXX/XX, XXX XX Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Martin Marko, advokát, Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Budatínska 47, 851 06 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Bratislava, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o určenie, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi C.. R.. P. F.Á., takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobkyňa L.. W. M., O.. XX.XX.XXXX, V. K. XXXX/XX, XXX XX Bratislava - P. je dedičkou po poručiteľovi C.. R.. P. F., O.. XX.XX.XXXX, O. V. K. XXXX/XX, Bratislava - F. U., K.. Y. XX.XX.XXXX.

II. Súd priznáva žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.02.2012 domáhala voči pôvodne žalovanému E. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XXXX/XX, V. určenia, že je dedičkou po poručiteľovi C.. arch. P. F., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX (ďalej len "poručiteľ") a náhrady trov konania. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti od roku XXXX. Poručiteľ dňa XX.XX.XXXX náhle zomrel. V rámci prejednania dedičstva po poručiteľovi sa prihlásila do dedičského konania spolu so žalovaným - bratom poručiteľa, keďže poručiteľ zomrel ako bezdetný. Žalovaný v dedičskom konaní vedenom na Notárskom úrade JUDr. U. M., pod sp. zn. 3D XXX/XXXX, , poprel jej dedičské právo ako osoby, ktorá s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a spolu sa starali o domácnosť. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. , zo dňa 09. 01. 2012 preto dedičské konanie prerušil a uložil jej, aby v lehote do 30 dní podala žalobu na určenie, že je dedičkou po poručiteľovi. S poručiteľom sa zoznámila v roku 1979 a od roku 1981 spolu žili v spoločnej domácnosti. Spoločne zabezpečovali veci spoločnej domácnosti tak, že mu takmer denne varila, žehlila, spolu robili bežné i veľké nákupy, spoločne upratovali byt, zabezpečovali spoločne rekonštrukciu bytu a jeho údržbu, spolu chodili na dovolenky a kultúrne podujatia, spoločne platili náklady na bývanie. V začiatkoch ich partnerského spolužitia finančne zabezpečoval chod ich domácnosti najmä poručiteľ. Od roku 1995 a najmä v rokoch 2006 až 2010 finančne zabezpečovala spoločnú domácnosť najmä ona, keďže mala väčší príjem ako poručiteľ a poručiteľ finančne pomáhal svojej matke Z. F. až do jej smrti 11.01.2011. V tom čase z dôvodu svojej pracovnej vyťaženosti poskytovala poručiteľovi svoju platobnú kartu, z ktorej uhrádzal nákupy. Keďže v dedičskom konaní po poručiteľovi žalovaný poprel jej dedičské právo ako osoby, ktorá s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a spolu sa starali o domácnosť, bola nútená podať návrh na súd, ktorým sa domáhala určenia, že je dedičkou po poručiteľovi.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva. Poručiteľ bol jeho brat a od narodenia celý svoj život žil v byte na K. č. XX v V., a nie so žalobkyňou v jej byte na K. č. XX v V.. Na adrese K. č. XX, V., mal poručiteľ celý život i trvalý pobyt, aj sídlo svojej firmy ADIS. Z tohto bytu chodil poručiteľ každý deň ráno do zamestnania a zo zamestnania späť domov do tohto bytu. V byte na K. č. XX v V. žil poručiteľ v spoločnej domácnosti s ich matkou Z. F., ktorá zomrela dňa 11.01.2011 a s ním, jeho bratom. Po matkinej smrti dňa 11.01.2011 byt nadobudli s poručiteľom obaja rovnakým dielom na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. , . Žalovaný mal za to, človek môže byť členom iba jednej domácnosti a poručiteľ bol členom domácnosti v byte na K. č. XX v V., nie členom spoločnej domácnosti so žalobkyňou v byte na K. č. XX v V.. Poručiteľ nebýval spolu so žalobkyňou, iba ju skoro každodenne navštevoval. Žalobkyni tak chýba prvok spoločného bývania, keď skutočné trvalé spolužitie nemôžu nahrádzať poručiteľove skoro každodenné návštevy. Nemohli spolu bývať od r. 1981, lebo v tom čase ešte žalobkyňa študovala a s poručiteľom sa stretávali len sporadicky v školskej jedálni. Aj keď žalobkyňa uvádza, že poručiteľovi denne varila, tento sa celý život kompletne stravoval doma na K. XX. Poručiteľ a žalobkyňa neboli manželia, nežili spolu v spoločnej domácnosti ako druh a družka najmenej rok pred smrťou poručiteľa, nežili spolu v spoločnej domácnosti vôbec nikdy. Žalobkyňa tak nespĺňa základnú podmienku pre prípadné dedenie po poručiteľovi a to spoločné bývanie, preto jediným dedičom po poručiteľovi je on, jeho brat. Náklady na bývanie platili žalovaný s poručiteľom na polovičku. On zabezpečoval varenie a nákupy a poručiteľ upratoval. Poručiteľ pracoval ako architekt a vykonával aj vysokoškolskú pedagogickú činnosť na Slovenskej technickej univerzite, Fakulte architektúry. Mal zaužívaný denný režim: ráno (od 07.00 hod. do 10.00 hod. podľa potreby) odchádzal z bytu na K. č. XX v V. na fakultu. Domov sa vrátil na obed. Po obede opätovne išiel do práce na fakultu. Po práci sa vrátil späť do bytu na K. č. XX. Vo večerných hodinách, okolo 20.00 hod. išiel za žalobkyňou, kde sa zdržiaval až do nočných hodín a posledným autobusom sa vždy vrátil späť do bytu na K. č. XX. Cez víkendy a sviatky sa poručiteľ stretával so žalobkyňou osobitným spôsobom. Odchádzal za ňou okolo 13.00 hod. a vrátil sa okolo 21.00 hod. V nedeľu odchádzal za ňou okolo 16.00 hod. a domov s vracal okolo 23.35 hod. Takto za ňou chodil poručiteľ denne. Prespal u nej iba na Vianoce a Silvester. Žalobkyňa bola na návšteve v byte na K. č. XX od roku 1983 asi trikrát. Žalobkyňa teda v danej veci nepreukázala kumulatívne splnenie základných pojmových znakov vymedzujúcich domácnosť podľa ustanovenia - spolužitie, aspoň dvoch fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady do tejto domácnosti súvisiace so svojimi potrebami, pričom charakter tohto spolužitia je trvalý.

3. Žalobkyňa v priebehu konania doplnila svoje vyjadrenie, keď uviedla, že poručiteľ uhrádzal i poplatok správcovi vrátane preddavkových platieb spojených s užívaním bytu žalobkyne, čo sa stávalo vtedy, ak jej správca nezaslal šek, ak jej šek zaslal, úhradu vykonávala väčšinou ona. Dom na K. XX má X poschodí, na každom sú dva byty. Domovou dôverníčkou je Z. P.. V rozhodnom období žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti v byte na K. XX v V., kde reálne bývali, aj keď poručiteľ mal trvalý pobyt formálne na K. XX v V.. Tento byt vymenila v r. 2000, pred tým bývala v Z., na J. č. XX. Tam tiež viedli spoločnú domácnosť od r. 1981. Potvrdila, že v evidencii obyvateľstva a v dokladoch mal poručiteľ adresu K. XX ako trvalé bydlisko, ale šlo len o formálne uvedenie, spôsobené jednak nechuťou poručiteľa vybavovať nové doklady na úradoch, jednak tým, že sa pred matkou snažil pôsobiť dojmom, že sa od nej úplne neoddelil. Nijako sa nepodieľal na starostlivosti o osobné veci žalovaného, nepral mu, nežehlil, nevaril pre neho. O ňu sa celé roky staral, pomáhal jej pri starostlivosti o domácnosť, nosil jej veci do opravy, ošetroval ju v čase choroby. To, že sa podieľal na platbách spojených s bytom na K. XX, bolo odvodené od zákonnej vyživovacej povinnosti poručiteľa voči matke. Jej zdravotný stav a vek vyžadovali veľkú starostlivosť, preto tam takmer denne chodil. Po smrti matky byt s bratom zdedili a na úhradách sa podieľal, keďže bol spoluvlastníkom bytu. To, že sa podieľal na úhradách za byt na K. ale nebolo odvodené od žiadnej zákonnej povinnosti, nemal voči nej vyživovaciu povinnosť, nebol ani spoluvlastníkom bytu. Bolo to len odvodené výlučne od viacročného trvalého zdieľania jednej domácnosti. V čase jeho žiadosti o pridelenie ateliéru žili spolu v 1-izbovom byte v Z.. Nezmestil sa tam rysovací stôl, preto žiadal o pridelenie ateliéru. Rysovací stôl ešte zo študentských čias mal na K. XX a je možné, že tam i vykonával nejaké práce. Keď zmenili byt, mal tam už vyčlenenú pracovňu. Skutočnosť, že mu chodila rôzna pošta na K. XX, nepreukazuje, že tam viedol spoločnú domácnosť, išlo o poštu od subjektov, ktoré mali podľa údajov v jeho občianskom preukaze zaznamenaný jeho trvalý pobyt, ten však bol len formálny. Žalovaný od r. XXXX do cca 2007-2008 žil v H., teda nemá žiadne poznatky o tom, akým spôsobom žil poručiteľ v tom čase.

4. Žalovaný v priebehu konania doplnil svoje vyjadrenie, keď uviedol, že nepopiera citový vzťah medzi žalobkyňou a poručiteľom, ale nemal charakter spoločnej domácnosti. Tú mal poručiteľ s ním a s

matkou. V rozhodnom období, t.j. rok pred smrťou poručiteľa spoločne s ním hospodárili, platili výdavky s domácnosťou súvisiace. Poručiteľ chodieval k žalobkyni len na návštevy a práve v tom vidí to kľúčové, keď k cudzím ľuďom sa chodí na návštevy a domov sa vracia. V rozhodnom čase (t.j. rok pred smrťou poručiteľa) žila žalobkyňa sama v byte na K. č. XX v V. a poručiteľ žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou Z. F. a žalovaným (po smrti matky len so žalovaným) v dvojizbovom byte na K. č. XX v V., čo preukazuje aj počet nahlásených osôb vyplývajúcich zo Stanovenia výšky príspevku do Fondu opráv. Počet nahlásených osôb preukazuje vedenie spoločnej domácnosti. Ak by poručiteľ s nimi nebýval, nemalo by logiku prihlasovať ho ako spolubývajúceho a zbytočne tak navyšovať mesačné platby. Namietol, že množstvo listinných dôkazov od žalobkyne je mimo rozhodného obdobia jedného roka pred bratovou smrťou. Upresnil, že dom na K. má X poschodí, byt v ktorom býva, sa nachádza na 2. poschodí. Jeho susedmi na poschodí sú I. V., U. B., ktorí spolu žijú. Na jednom poschodí sú tri byty. Domovou dôverníčkou je K. G.. V prípade úhrad príspevku do fondu opráv, ktorý platil poručiteľ za byt na K. XX, sa jednalo len o zaplatenie príspevku v mene žalobkyne vzhľadom k tomu, že ona nemohla tieto vykonať v dôsledku pracovného zaneprázdnenia, keďže v danej dobe pôsobila ako štátna tajomníčka na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Poručiteľ pracoval ako vysokoškolský pedagóg na Slovenskej technickej univerzite a mal súčasne aj ohlásenú živnosť so sídlom na K. XX v V.. Existenciu spoločnej domácnosti na tejto adrese preukazuje aj rôznorodá poručiteľova úradná i osobná korešpondencia, keď väčšinu svojich záležitostí v rozhodnom období vybavoval na K. XX. Taktiež v zdravotnej karte a preukaze poistenca mal poručiteľ uvedenú túto adresu. Ak by poručiteľ mal iný úmysel, t.j. zmeniť charakter spolužitia so žalobkyňou, mohol tak urobiť v priebehu mnohých rokov, čo neurobil. Nepresťahoval sa k nej, nepozdvihol ich vzťah na manželstvo ani na registrovaný druhovský pomer, nezriadil v jej prospech ani závet. Je treba rešpektovať jeho vôlu, keď túto prejavil práve dlhodobým nemenným spôsobom vzťahu.

5. Okresný súd Bratislava I vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -404 zo dňa 02.02.2016, ktorým žalobe vyhovel a určil, že žalobkyňa L.. W. M. je dedičkou po poručiteľovi C.. arch. P. F., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Zároveň súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie.

6. V priebehu odvolacieho konania a to dňa 21.08.2016 žalovaný zomrel. Dedičské konania po menovanom bolo ukončené Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. -76 zo dňa 05.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.12.2017 a podľa ktorého dedičstvo po menovanom pripadá štátu: Slovenská republika - Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, v celosti. Na základe uvedeného rozhodnutia súd uznesením č.k. -441 zo dňa 05.06.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní na strane žalovaného so štátom, Slovenskou republikou zastúpenou Okresným úradom Bratislava.

7. Na základe odvolania žalovaného vec prejednal Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením č.k. -454 zo dňa 28.06.2019 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak neuviedol, čo z jednotlivých svedeckých výpovedí zistil, ako ich vyhodnotil, ktoré považoval za vierohodné a ako sa vysporiadal s prípadnými rozpormi, čím znemožnil odvolateľovi konkrétne namietať skutkové závery, len všeobecne spochybnil hodnovernosť svedkov navrhnutých žalobkyňou. Krajský súd zaviazal súd I. stupňa zistiť stanovisko právneho nástupcu odvolateľa k veci a ak nebude tento považovať žalobu za vecne opodstatnenú, vykonať dokazovanie podľa návrhov strán, resp. už vykonané dôkazy vyhodnotiť tak, aby bolo zrejmé, z akých konkrétnych dôkazov súd ustálil, že poručiteľ a žalobkyňa žili v spoločnej domácnosti v rozhodnej dobe a starali sa o ňu, keď žalovaný tvrdil a preukazoval, že poručiteľ byt na K. XX pravidelne užíval a žalobkyňu len navštevoval, pričom dôkazné bremeno v otázke splnenia zákonných predpokladov pre dedenie žalobkyne zaťažuje žalobkyňu.

8. Žalobkyňa pri opätovnom prejednaní veci uviedla, že bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a iné dôkazy ako už boli vykonané nenavrhuje a zotrváva na doterajšej argumentácii. Ani jeden zo žalovaným navrhnutých svedkov nevedel nič povedať k zdieľaniu spoločnej domácnosti poručiteľa so žalovaným, niektorí iba uviedli svoje domnienky, že si myslia, že poručiteľ býval na K. XX, lebo ho vídavali chodiť s nákupmi, resp. niektorí ho príležitostne videli v byte matky. Naopak, to, že viedli spoločnú domácnosť s poručiteľom na K. XX, potvrdili XX svedkovia, ktorí to videli a zažili. Mimo jej sestry nikto z nich nemá osobný záujem ani prospech na jej dedičstve. Susedia U. P., Z. P. a nadriadená poručiteľa doc. Y. sú okrem toho absolútne nezávislí. Z predmetu dokazovania vyplýva, že osobný vzťah väčšiny svedkov

k nej a k poručiteľovi musel byť daný. Napriek ich vzťahu k nej ich výpovede boli nestranné, napokon klásť otázky im mohol i žalovaný. Predmetom dokazovania je vzťah medzi ňou a poručiteľom, resp. existencia ich spoločnej domácnosti a objektívne toto nie je možné preukázať inak, ako osobami, ktoré túto spoločnú domácnosť navštevovali a je zrejmé, že v domácnosti sa navštevujú osoby, ktoré k sebe majú viac či menej blízky vzťah. Preto námietku žalovaného vo vzťahu k svedkom považuje za účelovú.

9. Žalovaná uviedla, že dokazovania sa nezúčastnila, nakoľko bolo vykonané ešte za účasti pôvodného žalovaného. Do konania vstúpila ako univerzálny sukcesor do práv nebohého a musí sa držať jeho vôle. Keďže nie je aktérom skutočného stavu z rozhodnej doby, nemôže tvrdiť iné skutočnosti ako pôvodne žalovaný. Má za to, že pôvodné rozhodnutie súdu I. stupňa nie je len nedostatočne odôvodnené, ale je aj vecne nesprávne. Skutkový stav bol zistený rozsiahlym dokazovaním, ale toto malo byť vyhodnotené opačne, pretože preukázaná bola existencia spoločnej domácnosti na K. XX. Neobstojí argumentácia, že nechcel rozlomiť puto s matkou a preto udržiaval vzťah so žalobkyňou ako bol. Jeho pomer so žalobkyňou nenapĺňa znaky uvedené v . Konštantná judikatúra vylučuje súčasné členstvo v dvoch spoločných domácnostiach, preto tvrdenia žalobkyne považuje za nemožné. Namietla svedectvá žalobkyňou navrhnutých svedkov, keď šlo o osoby, ktoré sú s ňou v osobnom, priateľskom alebo pracovnom prepojení a teda majú záujem na pre žalobkyňu priaznivom výsledku.

10. Súd vykonal stranami všetky označené dôkazy a to výsluchom žalobkyne, pôvod-ného žalovaného, výsluchom svedkov navrhnutých žalovaným: K. G., I. V., U. B., C.. W. Y., G. E., L. Y., C.. L. B., výsluchom svedkov navrhnutých žalobkyňou: Z. P., C.. X. Z., D. O., U.. C. F., P. Z., L.. C. F., U.. X. U., U.. L. L., Eva V., U.. L. D., X. X., L.. P. L., Z. L., U.. R. U., U. P., ako aj oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi vzťahujúcimi sa k bytu na K. XX, Bratislava: údajmi spoločnosti poručiteľa ADIS, čestnými prehláseniami K. G., U. B. a I. V., dokladom o úhrade platby za Rozhlas a TV za obdobie 1211, predpisom poistného pre poistenie obytných budov za K. XX zo 06.02.2012 a dokladmi o úhrade poistného za poistenie obytných budov a poistenia domácnosti - K. XX, V. za r. 2004-2011, potvrdeniami o platbách ZSE Energia, a.s. za I-III/2011, Osvedčením o dedičstve , , čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, stanovením výšky príspevky do FOU a zálohových platieb za plnenia spojené s užívaním bytu od 01.01.2010 za byt č. 8, K. XX, V., potvrdením o úhrade príspevku do fondu opráv za matku žalovaného - byt K. XX, V., fotokópiou občianskeho preukazu poručiteľa, potvrdením o podaní dňového priznania k dani z príjmov FO za r. 2010, potvrdením o podaní ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za r. 2010, výpisom zo živnostenského registra poručiteľa, ročenkou Slovenskej komory architektov 2010-2012 a viacerými listinnými dôkazmi (úradné i pracovné potvrdenia, žiadosti) z obdobia pred rozhodným obdobím od r. 1972, dokladmi vzťahujúcimi sa k bytu žalobkyne na K. XX, V.: potvrdeniami o úhradách príspevku do fondu opráv za domácnosť K. XX, V. za r. 2006, 2008-2010, zálohovým predpisom za domácnosť K. XX, V. k 1.1.2008, zmluvou o prevode vlastníctva bytu z 13.09.2000, výpisom z listu vlastníctva č. 3321, kat. úz. P., aj ďalšími dokladmi vzťahujúcimi sa k uvedenému bytu pred rozhodným obdobím, informáciou z AVION, spoločenstva vlastníkov bytov z 20.11.2015 a osobným spisom poručiteľa vedeným jeho zamestnávateľom.

11. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že:

11.1. P. C.. arch. E. F., trvale bytom K. XX, V., zomrel 02.06.2011. Do dedičského konania po poručiteľovi, vedenom na O. úrade L.. U. M., pod č.k. , sa prihlásila aj žalobkyňa. Uznesením Okresného súdu Bratislava I z 09.01.2012 súd dedičské konanie prerušil a uložil žalobkyni, aby v lehote do 30 dní podala žalobu na určenie, že je dedičkou po poručiteľovi.

11.2. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva z 13.09.2000 a následným povolením vkladu katastrom nehnuteľností katastrálneho odboru Okresného úradu Bratislava V nadobudla žalobkyňa vlastníctvo bytu na K. XX, V.. 11.3. Matka poručiteľa Z. F., naposledy bytom K. XX, V., zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom na základe Osvedčenia o dedičstve , z 20.04.2011, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 20.04.2011, nehnuteľnosť - byt č. 8 na 3. p. v bytovom dome K. XX v V. nadobudli poručiteľ aj žalovaný rovným dielom.

11.4. Od r. 1992 mal poručiteľ živnosť pod obchodným menom C.. arch. P. F. ADIS s miestom podnikania na K. XX v V.. Trvalý pobyt mal po celý život na K. XX v V.. Trvalý, ani prechodný pobyt na K. XX v V. nahlásený nemal. 11.5. R. K. XX, V. mal poručiteľ aj v rozhodnej dobe nahlásenú aj pre odber časopisov (EUROSTAV, Stolársky magazín, YUDINI), v spoločnosti UPC, v Slovak Telekom, a.s., v preukaze poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, v občianskom preukaze aj v ročenke Slovenskej komory architektov 2010-2012 aj v potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov FO za r. 2010, v potvrdení o podaní ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za r. 2010. Uviedol ju aj žiadosti o zapísanie do zoznamu autorizovaných architektov ako miesto trvalého bydliska a adresu ateliéru (kancelárie) z 3.11.1993, v žiadosti o pridelenie ateliéru z 12.9.1990 a čestnom vyhlásení, kde uviedol, že podnikateľskú činnosť vykonáva v byte matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, v prihláške na vysokoškolské štúdium na Slovenskej technickej univerzite v r. 1972, v žiadosti o prijatie do pracovného pomeru z 10.07.1978, v dotazníku z 1.10.1978, v rozhodnutí o registrácii poručiteľa ako podnikateľa zo 7.11.1990, v žiadosti o otvorenie bežného účtu z r. 1990, aj v potvrdení o pridelení IČO z 25.03.1997. 11.6. Podľa stanovenia výšky príspevku do FOU a zálohových platieb za byt č. 8 na K. XX v V., boli v tomto byte nahlásené 3 osoby za r. 2010, 2011, po úmrtí matky žalovaného a poručiteľa od 01/03/2011 2 osoby a po úmrtí poručiteľa od júna 2011 1 osoba. 11.7. Poručiteľ uhrádzal za byt na K. XX v V. platby za rozhlas a televíziu, poistenie domácnosti za r. 2004-2011, ako aj platby ZSE Energia, a.s. za I-III/2011 a príspevky do fondu opráv za uvedenú nehnuteľnosť za obdobie 5/2010-5/2011. 11.8. Žalovaný uhrádzal za byt na K. XX v V. poistné k poisteniu obytných budov bytového domu za r. 2004-2011. 11.9. Poručiteľ uhrádzal platby príspevku do Fondu opráv a údržby a preddavok za služby za domácnosť K. XX, V. za obdobia: 5-8, 10-12/2004, 2005, 1-5/2006, , , 2, 3, 5 a 6/2010. Podľa zálohového predpisu mala žalobkyňa na adrese K. XX v V. nahlásené k 1.1.2008 aj k 01.02.2009 2 osoby. Z viacerých dokladov predchádzajúcich rozhodnej dobe 1 roka pred smrťou poručiteľa vyplýva, že 2 osoby boli v predmetnom byte uvedené aj vo vyúčtovaní UK, TUV, SV a služieb za r. 2002-2004. Dňa 23.11.2006 splnomocnila žalobkyňa poručiteľa, trvale bytom K. XX, V. na zastupovanie na schôdzi vlastníkov bytov na K. XX konanej XX.XX.XXXX. Z dokladov vyplýva, že poručiteľ uhradil odstránenie závady na predmetnom byte v r. 2007, v r. 2008 uhradil montáž stavebných otvorov firme KALYPSO, spol. s r.o. a podpísal aj prihlášku k odberu plynu v r. 1999. 11.10. Vo svojom výsluchu žalobkyňa uviedla, že v byte na K. XX mali s poručiteľom spoločnú pracovňu, mal tam aj rysovací stôl, kde pracoval a ona počítač. O všetko sa starali spolu, ten, kto bol viac pri peniazoch, zaplatil a kúpil, čo bolo treba. Od r. 1995, od kedy mala väčší príjem ona, kupovala poručiteľovi aj veci na oblečenie. Nakupovali spolu, od r. 2006 poručiteľ nakupoval väčšinou sám, lebo bola veľmi vyťažená v zamestnaní. Tiež sa staral o platenie účtov. Platili to spolu, podľa momentálnych možností. Keď byt rekonštruovali, zabezpečoval to poručiteľ. Hradili to spolu, ona vo väčšej miere, lebo mala vtedy výrazne lepší plat. Zohľadňovala aj to, že poručiteľ vyživoval mamu, ktorá poberala len minimum - sociálny dôchodok. Spoločne rekonštruovali aj dom, ktorý zdedila po rodičoch a kam chceli ísť bývať na dôchodok. Trávili tam veľa času, poručiteľ tam mnoho urobil sám. Mal dve staré autá, všade ju vozil, ona auto nemala. Ich opravy platili tiež spoločne. Často keď niečo uvarila alebo upiekla, poslali to i mame a otcovi poručiteľa, ktorý v posledných rokoch býval v bytovke na Avione. Chceli sa vziať v r. 1997, ale poručiteľova mama sa proti tomu postavila, mala tak predstavu, že keď dvaja synovia jej odišli do Ameriky a jeden sa vrátil, je povinný dožiť život s ňou. Jeho mama bola veľmi zdrvená, pretože poručiteľov stredný brat T. niekedy v r. XXXX tragicky v Amerike zahynul, vtedy utrpela veľký šok a upäla sa na poručiteľa, mala fixnú ideu, že keď sa ožení, tak ju opustí. On mal rodičov veľmi rád. Usúdili vtedy spolu, že si nemôžu dovoliť sobáš, lebo by si vzala život alebo ochorela. Brala to ako kompromis, že sa neoženil, ale život trávil s ňou. Aj jeho mama sa s tým takto zmierila. Keď mama zomrela v r. 2011, trávili spolu viac času, aj keď poručiteľ často chodil za bratom, aby tam nebol sám. Plánovali sa spolu vziať cez prázdniny, ale poručiteľ sa už leta nedožil. Dovolenky od počiatku trávili spolu, niekedy na ne brávali aj sestrine deti. S výnimkou dní, kedy bola jej mama chorá a bola v nemocnici, trávili spolu každý deň. Poručiteľ spával v spálni u nej, boli aj také dni, že prespával u mamy, i u otca. Keď boli veľmi chorľaví, tak sa o nich staral. Byt na K. získala výmenou v r. XXXX a v r. 2000 ho odkúpila do vlastníctva, rozprávali sa s poručiteľom, či ho majú kúpiť spolu, ale on povedal, že by bolo férové, keďže ho získali výmenou za byt po jej rodičoch, aby bol napísaný na ňu. Finančne jej naň neprispel, mal vtedy nižší príjem ako ona, mala vtedy aj niečo ušetrené, tak nepotrebovala príspevok. Dom v U. má v podielovom spoluvlastníctve so sestrou, s poručiteľom ho plánovali odkúpiť, keď sa po rekonštrukcii bytu trocha finančne zmôže, ale opravovali ho spoločne. K režimu dňa poručiteľa uviedla, že ráno chodil do školy, v rôznych časoch -

podľa rozvrhu, keď ešte žila mama, v priebehu dňa chodil na K., popri tom urobil i nákup a odniesol ho mame, občas prišiel na obed na K., potom sa znovu vracal do roboty. Keď ešte žila mama, z práce sa znovu zastavil na K., keď urobil, čo tam bolo potrebné, vrátil sa k nej. Niekedy šiel do ateliéru, ktorý mal v Avione a kde trávil veľa času, mal tam obrovský pantograf. Keď mama bola na tom zdravotne zle, aj spával na K.. Na K. ich často navštevovali priatelia, cez víkend si robili spoločný program, i napriek tomu nikdy nezanedbal starostlivosť o rodičov a bol ústretový aj k potrebám brata. 11.11. Žalovaný vo svojom výsluchu uviedol, že tak on, aj jeho dvaja bratia boli slobodní. Poručiteľ žil od narodenia až do svojej smrti na K. XX a tam viedol s ním a matkou a po jej smrti len s ním spoločnú domácnosť. Počas života poručiteľ neurobil rozhodnutie žiť v inej spoločnej domácnosti. Systém každodenných návštev žalobkyne bol pre neho veľmi škodlivý, uberal mu čas, prinášal stres. Vždy večer po návšteve žalobkyne sa vracal domov. Byt je veľmi priestranný, dvojizbový, v jednej izbe žila mama a v druhej on s bratom. Vždy sa s ním dohodli, kto čo v ten deň kúpi a urobí. Úhrady poplatkov si rozdelili napoly. Žalobkyňa bola u nich asi trikrát, ale ešte pred rozhodným obdobím.

12. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa nižšie uvedených článkov z.č. .

Podľa ustanovenia domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Podľa ustanovenia ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

13. V konaní bolo preukázané, že poručiteľ Ing. arch. P. F., narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po menovanom, vedené na Notárskom úrade JUDr. U. M. pod č.k. , bolo uznesením tunajšieho súdu z 09.01.2012 prerušené a žalobkyni bolo uložené, aby v lehote 30 dní podala žalobu na určenie, že je dedičkou po poručiteľovi. Žalobkyňa sa v konaní domáhala uvedeného určenia a to v zmysle ako osoba, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť. Poručiteľ zomrel dňa 02.06.2011, súd teda skúmal u žalobkyne naplnenie podmienok uvedených vo vyššie cit. a najmä v období od 02.06.2010 do 02.06.2011 (ďalej tiež „“).

14. V zmysle ustanovenia súd skúmal, či žalobkyňa žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti v dobe najmenej 1 roka pred jeho smrťou a z toho dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť. V konaní nebolo sporné, že v rozhodnej dobe žalobkyňa nebola odkázaná výživou na poručiteľa. Sporná bola však skutočnosť, či žalobkyňa s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti, keď túto sporoval žalovaný ako brat poručiteľa, ktorý tvrdil, že poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s ním a s ich matkou, Z. F. a po jej smrti dňa 11.01.2011 len s ním v spoločnej domácnosti na K. XX v V. a žalobkyňu len denne navštevoval, pričom sa vracal vždy domov. Žalobkyňa naopak tvrdila, že s poručiteľom žila v spoločnej domácnosti v jej byte na K. XX v V.. Pojmovými znakmi vymedzujúcimi domácnosť, tak ako to uvádza vyššie cit. , je trvalé spolužitie aspoň dvoch fyzických osôb a spoločné uhrádzanie nákladov na svoje potreby, pričom sa vyžaduje kumulatívne splnenie uvedených podmienok. Spolužitie sa považuje právom za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné skutočnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu (R 15/1980). Spolužijúca fyzická osoba musí žiť v spoločnej domácnosti tak, ako by bola členom rodiny, vyžaduje sa, aby sa starala o spoločnú domácnosť. Uvedené ustanovenie nevyžaduje prihlásenie na trvalý, či prechodný pobyt v mieste spoločného bývania, ale faktické spolužitie a vedenie spoločnej domácnosti.

15. Z dokazovania vyplynulo a nebolo to v konaní ani sporné, že poručiteľ mal celý život trvalý pobyt uvedený na K. XX v V.. Žalovaný listinnými dôkazmi ( viď bod 11.6. tohto rozsudku) preukázal, že poručiteľ v rozhodnej dobe jedného roka pred svojou smrťou bol nahlásený pre účely stanovenia výšky príspevku do fondu opráv a zálohových platieb za byt na K. XX v V. ako v byte žijúca osoba, v rozhodnej dobe jedného roka pred svojou smrťou uhrádzal poručiteľ za uvedený byt platby za rozhlas a televíziu, poistenie domácnosti, aj platby ZSE Energia, a.s. a príspevky do fondu opráv, tak ako je to uvedené

v bode 11.7. tohto rozsudku, pričom žalovaný v uvedenej dobe uhrádzal za predmetný byt poistné k poisteniu obytných budov bytového domu. V konaní taktiež žalovaný produkoval veľké množstvo listinných dôkazov svedčiacich o tom, že poručiteľ uvedenú adresu uvádzal v úradnom styku (viď bod 11.5 tohto rozsudku). Žalobkyňa naproti tomu v konaní preukázala, že v rozhodnom období žalobca uhradil platbu príspevku do Fondu opráv a údržby a preddavok za služby za byt na K. XX v V. a tieto platby uhrádzal dlhodobo, od r. 2004. V uvedenom byte na K. XX v V. boli taktiež nahlásené dve osoby a poručiteľ sa podľa dokladov datovaných spred rozhodného obdobia podieľal aj na úhrade úprav a opráv bytu a zúčastňoval sa na domových schôdzach za byt na K. XX. Žalovaný svoje tvrdenia o tom, že poručiteľ viedol spoločnú domácnosť s ním a matkou preukazoval aj svedeckými výpoveďami susedov Z. G., M. B., F. V., L. E., J. Y., ako susedy z domu, kde mal poručiteľ ateliér a V. X., priateľa poručiteľa a C.. J. B. ako známeho. Naproti tomu žalovaná existenciu spoločnej domácnosti preukazovala svedeckými výpoveďami svojich susedov Ľ. P. a M. P., a rodinných priateľov C.. V. Z., O. O., P.., U.. I. F., P. Z., L.. I. F., U.. V. U., U.. J. L., E. V., U.. J. D., U.. A. U., sestry Z. L., synovca L.. P. L. a kolegyne poručiteľa C.. E. Y.. Žalovaný namietol nestrannosť a zaujatosť svedkov žalobkyne, keď uviedol, že všetci títo sú v priateľskom alebo v pracovnom vzťahu so žalobkyňou a teda majú záujem na tom, aby bola úspešná v spore, pričom však súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú, keď sa plne stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že vzhľadom na predmet dokazovania - existenciu spoločnej domácnosti s poručiteľom, toto nie je možné preukázať inak, ako osobami, ktoré túto spoločnú domácnosť navštevovali a je zrejmé, že v domácnosti sa navštevujú osoby, ktoré k sebe majú viac či menej blízky vzťah. Súd len dodáva, že všetci svedkovia boli riadne poučení v zmysle príslušných ustanovení o povinnosti vypovedať pravdu a aj žalovaný im mal možnosť klásť otázky.

16. Z vyššie uvedených listín, ako aj z výpovedí svedkov Z. P., M. P., ako aj V. Z., O. O., P.., U.. I. F., P. Z., L.. I F., U.. V. U., U.. J. L., E. V., U.. J. D., U.. U., Ľ. L. aj L.. L., ktorí nielen v rozhodnom období, ale aj pred tým často navštevovali domácnosť žalobkyne vyplynulo, že poručiteľ v uvedenej domácnosti býval, o túto sa staral zabezpečovaním opráv, upratovaním, nákupmi, staral sa o žalobkyňu, zúčastňoval sa domových schôdzí, uhrádzal šeky za fungovanie domácnosti, spoločne so žalobkyňou sa zúčastňoval kultúrnych podujatí, spoločných osláv, spoločne hospodárili, pričom všetci uvedení svedkovia vnímali spolužitie poručiteľa a žalobkyne ako manželské, napriek tomu, že vedeli, že formálne manželmi nikdy neboli. F. Ľ. P. a M. P. potvrdili, že poručiteľ sa aktívne zúčastňoval aj domových schôdzí za byt na K. XX a to či už sám alebo v spoločnosti žalobkyne a pomáhal im aj pri riešení zatepľovania domu, dokonca uviedli, že niektorí obyvatelia ho vnímali ako p. M., taktiež potvrdili, že spoločne trávili dovolenky aj víkendy, čo potvrdila aj Ľ. L. a L.. P. L.. Skutočnosť, že poručiteľ v byte upratoval, nakupoval a zabezpečoval aj opravy potvrdili nielen Ľ. P. a M. P., ako susedia, ale aj C.. V. Z., O. O., P.., U.. I. F., P. Z., U.. V. U., U.. J. L., E. V., L.. P. L., Ľ. L. a U.. U.. Tvrdenie žalobkyne, že ona i poručiteľ prispievali na domácnosť podľa svojich možností, keďže najprv mal lepší príjem poručiteľ, avšak približne v r. 1995 a najmä od r. 2006 mala lepší príjem žalobkyňa, potvrdili aj svedkovia U.. I. F., P. Z., L.. I. F., U.. V. U. a L.. P. L..

17. V konaní bolo preukázané, že poručiteľ bol takmer denne na K. XX, chodieval na prechádzky s mamou a nakupoval, čo vyplýva aj z výpovedí svedkov G., V., B. a E., toto však nerozporovala ani žalobkyňa, ktorá uviedla, že poručiteľ tam chodieval za matkou z dôvodu starostlivosti o ňu (kvôli jej veku a zdravotnému stavu) a robil jej aj nákupy, pričom po smrti matky tam chodieval kvôli bratovi. F. poručiteľa o matku a pred tým aj o otca potvrdili aj svedkovia G., P., P. Z., U.. U., U.. L. aj C.. Y. a L. E.. X. svedkov C.. Z., O.O., P.., U.. I. F., P. Z., U.. U. a U.. D. však preukazujú, že poručiteľ bol v čase ich častých návštev v byte na K. i v neskorých večerných i skorých ranných hodinách, prespával tam a potvrdzujú tak výpoveď žalobkyne. Potvrdili, že ak potreboval pracovať, pracoval v obývačke, resp. odchádzal do svojho ateliéru, pričom tieto výpovede rozporujú tvrdenie žalovaného, že poručiteľ chodil k žalobkyni len na návštevy, pričom každý deň sa posledným spojom pred polnocou (okrem Vianoc a Silvestra) vracal domov, čo vyplynulo i z výpovede svedkyne B.. Skutočnosť, že niekedy poručiteľ prespával na K. XX, vyplývajúcu z výpovede Z. G., F. V., M. B. a V. X. a nepriamo i J. Y. taktiež žalobkyňa nerozporovala, keď uviedla, že poručiteľ prespával na K., keď matka z dôvodu zlého zdravotného stavu potrebovala aj v noci jeho ošetrovanie. K vykonanému dokazovaniu súd len dodáva, že svedok C.. B. vypovedal len, že poznal poručiteľa, avšak o rodine, resp. s kým žije, sa nebavili. F. J. Y. vypovedala, že poručiteľ bol viackrát v týždni v ateliéri na R. nám. X v V. a v noci sa vracal na K., avšak jej výpoveď súd vyhodnotil ako protirečivú, keď najprv uvádzala, že poručiteľa vídala až od smrti jeho otca v r. 2004, ktorému byt, v ktorom mal poručiteľ neskôr ateliér, patril, neskôr uvádzala, že v r. 2004 ešte pracovala a tak ho nemohla cez deň vídať, len v noci, neskôr už uvádzala, že ho vídala od r. 1997.

18. Súd uvádza, že v zmysle konštantnej judikatúry nie je možné vedenie dvoch spoločných domácností súčasne. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že poručiteľ bol veľmi naviazaný na matku a mal dobrý vzťah i s bratom - žalovaným, bol veľmi starostlivý a denne sa v domácnosti na K. 12 v V. zdržiaval, ponechal si tam trvalé bydlisko a aj adresu na doručovanie, avšak súd dospel k záveru, že spoločnú domácnosť naplnením všetkých jej vyššie uvedených znakov viedol v rozhodnej dobe a aj dlhodobo pred tým spoločne so žalobkyňou na K. XX v V.. Nebolo v konaní sporné, že matka poručiteľa a žalovaného nemala príjem, keďže celý život bola v domácnosti a nebola nikdy zamestnaná a žalovaný, ako aj poručiteľ uhrádzali náklady na fungovanie domácnosti, avšak súd vyhodnotil ako dôvodnú argumentáciu žalobkyne, že úhrada nákladov na domácnosť na K. XX nezakladá bez ďalšieho preukázanie existencie vedenia spoločnej domácnosti a stotožnil sa s tým, že úhrada nákladov jej synmi vyplývala z ich vyživovacej povinnosti voči nej, pričom po jej úmrtí sa stal poručiteľ podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a teda mu vznikla aj povinnosť z tohto titulu náklady za byt uhrádzať. Ponechanie si trvalého bydliska na K. XX tiež bez ďalšieho nezakladá preukázanie vedenia spoločnej domácnosti. Z dokazovania a to najmä vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami (bod 16. tohto rozsudku) vyplynulo, že poručiteľ žil so žalobkyňou v úzkom trvalom partnerskom vzťahu, staral sa o domácnosť na K. XX, kde obaja prispievali na úhradu spoločných potrieb, obstarávali, čo bolo potrebné v rámci tohto spotrebného spoločenstva a starali sa o seba, spoločne sa zúčastňovali kultúrnych podujatí, organizovali v tejto domácnosti spoločenské posedenia, spoločne trávili dovolenky a uhrádzali náklady podľa svojich možností. Na základe uvedeného teda súd dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala v konaní splnenie podmienok uvedených v a viedla s poručiteľom v rozhodnej dobe, aj dlhodobo pred ňou spoločnú domácnosť, o ktorú sa spoločne starali a teda splnila zákonné predpoklady na dedenie po poručiteľovi. Námietky žalovaného spochybňujúce vedenie spoločnej domácnosti poručiteľa so žalobkyňou tak, ako sú uvedené vyššie (bod 14. tohto rozsudku) neboli v konaní preukázané, resp. neboli dôvodné. Len na margo súd dodáva, že vzhľadom na preukázaný spôsob života poručiteľa a skutočnosť, že v spore ide o určenie jeho dediča, bolo by popretím jeho životného rozhodnutia vylúčiť žalobkyňu z dedenia po ňom, nakoľko ako z dokazovania vyplynulo, mali plnohodnotný partnerský vzťah a domácnosť, ktorú spolu so žalobkyňou poručiteľ viedol mala všetky znaky spoločnej domácnosti vyžadované vyššie uvedeným ustanovením

19. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, preto rozhodol o tom, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľovi Ing. arch. P. F., tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

20. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa teda podľa úspešnosti žalobkyne v spore, keď žalobkyňa bola v konaní plne úspešná a preto jej súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.