Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Pc-5-2019.pdf
PDF · 109.25 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-39Pc/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci navrhovateľky: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt K. XX, XXX XX K., proti otcovi: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. X/X/XX, H., korešpondenčná adresa Z. XX, XXX XX K., zastúpený advokátskou kanceláriou Matejka Friedmannová s.r.o., IČO: 47 248 998 so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Vyživovacia povinnosť povinného platiť výživné pre navrhovateľku sa s účinnosťou od 09.04.2019 zvyšuje zo sumy 50 € (1.500 SKK) mesačne na sumu 100 € mesačne, ktoré výživné je p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
II. V časti o zvýšenie výživného nad sumu 250 € mesačne sa konanie z a s t a v u j e.
III. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
IV. Nedoplatok povinného platiť výživné na zročnom výživnom za obdobie od 09.04.2019 do 30.06.2020 v sume 734,99 €, sa povinnému platiť výživné p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 100 € počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia nedoplatku spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky, s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky, má za následok zročnosť celého dlhu.
V. Týmto sa v časti vyživovacej povinnosti m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 90/2005-51 zo dňa 07.07.2005, právoplatného dňom 10.05.2006.
VI. Návrh otca navrhovateľky zo dňa 08.01.2020 na započítanie sumy 570 € na výživné titulom bezdôvodného obohatenia sa z a m i e t a .
VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 09.04.2019 žiadala navrhovateľka, aby súd zaviazal povinného platiť výživné zvýšenou sumou na výživné vo výške 300 € mesačne počnúc dňom podania návrhu a zmeškané výživné za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku v hotovosti, príp. v splátkach po 100 € mesačne splatných spolu s bežným výživným a náhradu trov konania.
2. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že otec bol zaviazaný rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 22P 90/2005-51 zo dňa 07.07.2005 prispievať na jej výživu, v tom čase maloletá, sumou 50 € (1.500 SKK) k rukám matky navrhovateľky. Od toho času nebola vyživovacia povinnosť zvýšená napriek zmene pomerov. Od 26.06.2016 do 01.07.2016 bola navrhovateľka hospitalizovaná a bola jej
diagnostikovaná: Chronická antrumgastritída, intolerancia laktózy, atopia polinóza, čím sa navrhovateľke aj zo zdravotných dôvodov zvýšili náklady na život v podobe výdavkov na lieky a stravu, keďže musí dodržiavať prísnu diétu a používať iba vhodné potraviny. Navrhovateľka bola podmienečne prijatá v akademickom roku 2019/2020 na bakalárske štúdium študijného programu Mediálna komunikácia v študijnom odbore 3.2.3. masmediálne štúdium dennou formou na Paneurópskej vysokej škole. Navrhovateľka sa chcela s povinným platiť výživné dohodnúť na vyššom výživnom, čo odmietol. Povinný platiť výživné momentálne platí k rukám matky navrhovateľky sumu 70 €, z času na čas pošle k rukám navrhovateľky sumu 50 €. Povinný platiť výživné sa nikdy nepodieľal na žiadnych nepredvídateľných výdavkoch navrhovateľky ako, školské výlety, školy v prírode, Vianoce, narodeniny či meniny navrhovateľky. Nikdy sa nesnažil byť súčasťou života navrhovateľky. Navrhovateľka nemá žiaden príjem ani iný majetok. Náklady na súkromnú Paneurópsku vysokú školu predstavujú 1.150 € ročne.
3. Povinný/otec navrhovateľky vo vyjadrení k návrhu uviedol, že i u neho došlo k zmene pomerov. Uzavrel nové manželstvo, z ktorého sa narodil maloletý R. L. K. a toho času žije s rodinou v P.. Je nezamestnaný a od júla 2018 je poberateľom hmotnej dávky v núdzi vo výške 25,91 € na deň, teda priemerne 777 € mesačne. Povinný je nemajetný - nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a nemá úspory. BSM manželov je zúžené v zmysle dohody o zúžení BSM zapísané vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade B.. M. O. v Bratislave dňa 22.12.2009 G., G. XXXXX/XXXX, tak, že príjmy a úspory z pracovného alebo iného na jeho roveň postaveného pomeru z podnikateľskej činnosti a príjmy zo sociálneho poistenia nepatria do BSM. Byt, v ktorom v súčasnosti s manželkou bývajú nie je ich vlastníctvom, jedná sa o družstevný byt. Aby v ňom mohli bývať museli družstvu zložiť sumu 33.755 €, na ktorú uzavrela manželka zmluvu o pôžičke s bankou a zmluvu o pôžičke s pánom E. V., ktoré pôžičky splácajú. Oprávnené náklady povinného na zabezpečenie základných potrieb a jeho maloletého syna sú v celkovej výške 907 € mesačne (strava, ošatenie, hygiena - 200 €; lieky 52 €; polovica nákladov na bývanie a školu pre maloletého R. L.: nájom 306,06 €, splátka úveru 84 €, splátka pôžičky 50 €, preddavok elektrina 24 €, splátka kúrenie a teplá voda 64 €, rozhlas 13 €, poistenie bytu 6,50 €, poplatok za školu a stravu pre maloletého syna 95 €, povinné úrazové poistenie 12,50 €). Nevyhnutné náklady povinného platiť výživné presahujú jeho príjmy. Presahujúce náklady pokrýva manželka zo svojho príjmu. Povinný má ukončené základné vzdelanie a momentálne je vedený na úrade práce a aktívne si hľadá zamestnanie o čom svedčia aj príplatky k dávkam v hmotnej núdzi. Manželka je zamestnaná v zdravotníctve a vzhľadom na viaczmennú pracovnú dobu povinný sa stará o maloletého syna. Povinný má dlhodobo, viac ako desať rokov vážne zdravotné problémy neurologického a kardiovaskulárneho charakteru, ktoré obmedzujú možnosť jeho uplatnenia na pracovnom trhu. Povinný popiera, tvrdenie navrhovateľky, že nemal záujem sa o ňu starať. Rešpektoval, že navrhovateľka žije s matkou od narodenia u starých rodičov z matkinej strany. Matka navrhovateľky mu bránila stretávať sa s navrhovateľkou, vyhrážala sa mu. Z uvedeného dôvodu odporca kontakt s navrhovateľkou obmedzil až do jej plnoletosti. Napriek svojej zlej finančnej situácii podporoval navrhovateľku finančne v rámci svojich možností aj nad rámec rozhodnutia súdu pravidelne sumou 70 €. V priebehu 14 rokov teda uhradil minimálne 3.360 € nad rámec určeného výživného a boli mesiace, keď poslal 100 €. Dlhodobo prispieva navrhovateľke aj matka povinného. Povinný daroval navrhovateľke k narodeninám zlatý prsteň, na Vianoce 2018 jej dal 100 €, na narodeniny v roku 2019 100 €, v roku 2018 jej prispel na dovolenku v Chorvátsku sumou 160 €. Povinný poukázal na to, že ak rodič nemá z objektívnych dôvodov finančné prostriedky na úhradu poplatkov na súkromnej škole a existuje možnosť obdobného štúdia na štátnej vysokej škole bez poplatkov, je potrebné tieto okolnosti zohľadniť aj pri určovaní výšky výživného. Vzhľadom na finančnú situáciu rodičov je možné, aby navrhovateľka letné mesiace využila na brigádu a zabezpečenie si časti finančných prostriedkov na štúdium. Povinný spochybnil navrhovateľkou uvádzané vysoké náklady na stravu a lieky zo zdravotných dôvodov. Lekár podľa lekárskej správy odporučil navrhovateľke normálne stravovacie návyky, ktoré nevyžadujú zvýšené náklady na stravu alebo lieky. Povinný svoje tvrdenia preukázal listinami založenými do spisu.
4. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojich tvrdeniach, listinami založenými účastníkmi do spisu, oboznámením sa s obsahom spisu, lustráciou v Sociálnej poisťovni účastníkov konania a matky navrhovateľky. Rozsudkom č.k. 22P 90/2005-51 zo dňa 07.07.2005, právoplatným dňom 10.05.2006, ktorým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 17P 89/2001-18 zo dňa 15.01.2002 v časti výživného na maloleté dieťa a otcovi
navrhovateľky bola zvýšená vyživovacia povinnosť zo sumy 1.200 SKK na 1.500 SKK mesačne od 01.04.2005. Pred začatím konania sa súd pokúsil o zmier bezúspešne. Navrhovateľka znížila uplatnenú výšku výživného na sumu 250 € a povinný uviedol, že v jeho možnostiach a schopnostiach a s poukazom na sociálne pomery je schopný platiť výživné vo výške 100 €. Na pojednávaní konanom dňa 18.10.2019 navrhovateľka v časti výživného presahujúceho výšku 250 €, vzala návrh späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť (č.l. 140). Navrhovateľka uviedla, že jej otec asi 2 roky prispieva sumou 70 € mesačne. Na súkromnej vysokej škole školné predstavuje 191,66 € mesačne, ročná platba v prípade úhrady jednorázovo je 2.190 € v splátkach predstavuje ročný poplatok 2.300 €. Býva s matkou, ktorá jej hradí nevyhnutné náklady, je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere. Náklady navrhovateľka vyčíslila ako základné mesačné výdavky/náklady v celkovej sume 1.200,81 € (č.l. 97). Jednorázové v roku 2018/2019 v sume 4.051,80 €. Lieky a ošetrenie priemerne 106,75 € (č.l. 98). V akademickom roku 2019/2020, od 12.09.2019 do 31.08.2020 bola prijatá na Paneurópsku vysokú školu, fakultu masmédií. Predpokladaný termín ukončenia bakalárskeho štúdia je jún 2022 (č.l. 99-100). Matka navrhovateľky mala čistú priemernú mzdu u zamestnávateľa ČNP SR s.r.o Bratislava za obdobie od 12/2018 do 5/2019 v sume 843,68 € (č.l. 101). Následne navrhovateľka podaním zo dňa 18.10.2019 (č.l. 142) bližšie špecifikovala nevyhnutné výdavky s tým, že za mesiac september 2019 jej výdavky predstavovali sumu 852,29 € bez nákladov na bývanie. Z čestného vyhlásenia starých rodičov navrhovateľky (č.l. 214) vyplýva, že matka navrhovateľky prispievala svojim rodičom na bývanie za seba a navrhovateľku sumou 120 € mesačne v roku 2017 a od roku 2018 sumou 200 €.
5. Povinný sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyjadril 04.12.2019 k vykonanému dokazovaniu a dokladom predloženým navrhovateľkou na pojednávaniach dňa 18.09.2019 a 18.10.2019 (č.l. 164), v ktorom vyjadrení uviedol, že podľa čestného vyhlásenia otca sú oprávnené výdavky otca na stravu, oblečenie a lieky spolu vo výške 257,- € mesačne. Mesačné výdavky dcéry na rovnaké položky sú 360-378 € (jedáleň 108 €, potraviny 150,- €, hygienické potreby 30-40 €, oblečenie 50,- €, lieky 30,- €) a teda o 1/3 viac ako náklady otca a v tejto sume ešte nie sú zahrnuté mimoriadne poplatky za zubára, gynekológa, chrípku a alergiu. Pričom uvádza jednorazové poplatky ktoré boli a úhrady ktoré indikuje navrhovateľka do budúcnosti (zubár 4x do roka). Navrhovateľka si navyše do nevyhnutných nákladov započítava vreckové, náklady na fitnes (50€+65€) a poukazuje na svoje vysoké náklady na výlety, turistiku, kino, zábavu a drahé technické vybavenie. Navrhovateľka poukazuje na svoje vysoké výdavky za školu, doučovanie angličtiny a budúce ambície a potrebu ich financovania (vodičský, Erasmus+program) a odmieta lacnejšie alternatívy vzdelávania s poukazom na nižšiu úroveň iných škôl (napr. v Trnave) a svoju výnimočnosť. Vzhľadom na deklarované príjmy rodičov navrhovateľky a ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine („Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“) má povinný za to, že medzi výdavkami navrhovateľky, jej osobným postojom k ich redukcii a osobnými a majetkovými pomermi rodičov je značná disproporcia. Otec predložil viacero dôkazov o aktívnej účasti na hľadaní si práce ako aj odmietnutia zo strany zamestnávateľov. Argumenty otca, že nemožnosť zamestnať sa z dôvodu starostlivosti o maloletého syna sa stretli s nepochopením protistrany. Otec navrhovateľky v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že sprevádzanie jeho syna na ceste zo školy a do školy ako aj na voľnočasové aktivity alebo k lekárovi si vyžaduje nielen charakter dieťaťa ale aj objektívne okolnosti veľkomesta. Povinný platiť výživné predložil súdu listinné dôkazy, ktoré potvrdzujú že v mieste bydliska sa opakovane a aktuálne toho času pohybujú osoby, ktoré sa snažia zlákať deti, ktoré sa pohybujú na ulici samé a to aj v denných hodinách. Rovnako predložil súdu potvrdenie o pravidelných návštevách syna R. u ortopéda, na ktoré ho sprevádza a potvrdenie o OČR. Snaha otca zamestnať sa je tiež obmedzená jeho zdravotným stavom. Z lekárskeho nálezu od psychiatra Dr. Peter Somak vyplýva, že otec je od r. 2008 vedený ako pacient s neurologickým ochorením a v poslednom čase sa jeho stav - panické stavy - zhoršil.
6. Na pojednávaní konanom dňa 08.01.2020 povinný platiť výživné žiadal o započítanie výživného nad rámec stanovenej výšky výživného, od februára 2018 do podania návrhu na zvýšenie výživného v celkovej sume 650 € pozostávajúcej z 15x20 € a 250 € nad rámec pravidelného plateného výživného titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Výška bezdôvodného obohatenia je podľa otca preukázaná listinami založenými do spisu (poštovými poukazmi). Návrh na započítanie na výživné bližšie špecifikoval a odôvodnil v podaní doručenom súdu 15.01.2020 tak, že otec bol v zmysle Rozsudku Okresného
súdu Bratislava V sp. zn. 22P 90/2005 zo dňa 07.07.2005 povinný uhrádzať výživné na maloletú Viktóriu vo výške 1.500,- Sk (49,79 eur) mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci k rukám matky maloletej. Navrhovateľka dosiahla dňa 23.01.2018 plnoletosť. Odporca v mesiacoch február 2018 až apríl 2019 (do podania návrhu na zvýšenie výživného dňa 09.04.2019) uhradil titulom výživného sumu 570 € nad rámec súdom určeného výživného. Podľa povinného uvedená suma je v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka plnením bez právneho dôvodu a teda bezdôvodným obohatením na strane navrhovateľky, ktorú si otec uplatnil voči navrhovateľke formou započítania na pojednávaní dňa 08.01.2020. Okrem toho otec má za to, že náklady na lyžiarsky zájazd, dovolenku pri mori, získanie vodičského oprávnenia, súkromnú angličtinu, súkromnú školu, fitnes bez závislosti na zdravotnom stave nepredstavujú nevyhnutné náklady navrhovateľky a pri príjmoch rodičov predstavujú uvedené náklady neporovnateľne vyšší životný štandard navrhovateľky oproti životnému štandardu otca. Podľa preukázaných a tvrdených nákladov boli výdavky navrhovateľky za posledný mesiac vo výške cca. 1.100 € (300 € oblečenie, 200 € školné, 200 € strava, 40 € hygiena, 30 € fitnes, 100 € bývanie, 30 € lieky a probiotiká, 45 € telefón a internet, 15 € električenka, 120 € angličtina, 25 € kultúra) bez extra výdavkov na zubára, gynekológa, vodičský preukaz, výlety, turistiku, ... . Podľa otca je otázne aký je zdroj ktorý financuje všetky tieto potreby navrhovateľky, keď táto preukázateľne nebrigáduje a starí rodičia u ktorých býva tvrdia, že všetky náklady jej hradí matka, ktorej deklarovaný príjem bol 843,68 € mesačne. Ak je navrhovateľka schopná si zabezpečiť takýto životný štandard, je podľa otca otázne či je vôbec v súlade s dobrými mravmi, žiadať od neho, ktorý žije z podpory v hmotnej núdzi a ktorého nevyhnutné náklady presahujú jeho príjmy, prispievať navrhovateľke na výživu. Povinný platiť výživné má príjem z dávok v hmotnej núdzi v Rakúskej republike, ktoré sú nastavené tak, aby osoba žijúca v Rakúsku pokryla dávkou svoje nevyhnutné náklady. Tieto dávky povinnému nepokryjú jeho nevyhnutné náklady aj keď žije na oveľa nižšej úrovni ako navrhovateľka. Na pojednávaní konanom dňa 19.06.2020, v zastúpení právnou zástupkyňou poukázal na to, že otec navrhovateľky má dve vyživovacie povinnosti. Čo sa týka uplatňovaného započítania, podľa povinného sa nejednalo o poskytnutie darov, ale úhradu zvýšeného výživného od plnoletosti do podania návrhu na zvýšenie výživného.
7. Navrhovateľka, prostredníctvom právnej zástupkyne v podaní zo dňa 16.03.2020 so započítaním výživného ako navrhol otec nesúhlasila. Počas konania matka navrhovateľky stratila zamestnanie (pracovný pomer zamestnávateľ zrušil v skúšobnej dobe ku dňu 30.04.2020), v novembri 2019 mala úraz a od tej doby je práceneschopná. Jediným príjmom matky sú nemocenské dávky vo výške 17,60 € denne, čo predstavuje sumu približne 528 €.
8. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že v akademickom roku 2019/2020 bola navrhovateľka zapísaná do prvého ročníka na súkromnej vysokej škole formou denného štúdia. V štúdiu riadne pokračuje. Štúdiom na vysokej škole došlo u navrhovateľky k podstatnej zmene a zvýšeniu nákladov na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb ako: bývanie, strava, doprava a štúdium. Počas konania nebolo preukázané, že by jej zdravotný stav nedovoľoval popri štúdiu získať príjem formou brigádnickej činnosti. Jej nevyhnutné potreby finančne zabezpečuje v plnom rozsahu matka, ktorej mesačný príjem predstavoval sumu 843 € v súčasnosti je poberateľkou nemocenských dávok priemerne vo výške 528 €. Otec ako povinný jej prispieval do podania návrhu mesačne sumou 70 €. Otec je nezamestnaný, poberateľom hmotnej dávky v núdzi v sume priemerne 777 €, iný príjem nemá. U otca došlo rovnako k zmene pomerov. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na maloletého syna pochádzajúceho z druhého manželstva. Nevyhnutné životné náklady povinného ako aj maloletého syna, presahujúce výšku dávky v hmotnej núdzi hradí manželka, ktorá je riadne zamestnaná. Zdravotný stav otca obmedzuje pri hľadaní si vhodného zamestnania. Povinný je nemajetný, nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty.
9. Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len ZoR) - (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Podľa § 62 ods. 1, 2 prvá veta ZoR - (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
11. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) - Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. 12. Podľa § 157 CMP - Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
13. Podľa § 75 ods. 1 ZoR - Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, zmenu zárobkových možností a schopností rodičov, vyššia forma štúdia zabezpečujúca prípravu na budúce povolanie.
15. Vyživovacia povinnosť na navrhovateľku (ako maloletú) bola uložená povinnému rozsudkom tunajšieho súdu právoplatným dňom 10.05.2006, žila v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej bola zverená do osobnej starostlivosti u starých rodičov. Povinný bol nezamestnaný. Od poslednej úpravy výšky výživného prešlo 14 rokov. Navrhovateľka je plnoletá, študuje na súkromnej vysokej škole v Bratislave dennou formou, ktoré štúdium je jej prípravou na budúce povolanie, čím došlo k zásadnej zmene pomerov u navrhovateľky. Navrhovateľka sa rozhodla študovať na súkromnej škole zaťaženej školným a nie na podobnej verejnej vysokej škole. Matka navrhovateľky je rozvedená, vzhľadom na vek navrhovateľky už nezabezpečuje jej osobnú starostlivosť. Príjem matky t.č. je vo forme nemocenských dávok z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Povinný platiť výživné je nezamestnaný, ženatý, žije v spoločnej domácnosti s manželkou a maloletým synom, na ktorého má tiež vyživovaciu povinnosť. Jeho jediný príjem sú dávky v hmotnej núdzi. Podľa vlastného vyjadrenia povinného, ako aj z lekárskej správy, nevie si dlhodobo nájsť zamestnanie zo zdravotných dôvodov ako aj z dôvodu osobnej starostlivosti o maloletého. Napriek sťaženej možnosti zamestnať sa, má snahu nájsť si zamestnanie. Navrhovateľke od jej plnoletosti poskytoval dobrovoľne zvýšené výživné v sume 70 € podľa svojich finančných možností. V konaní uviedol, že v jeho možnostiach a schopnostiach je platiť výživné na navrhovateľku do 100 € mesačne.
16. Súd rešpektujúc vyživovaciu povinnosť povinného k navrhovateľke, ako aj zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť povinnému k navrhovateľke vo výške 100 € mesačne od 09.04.2019, čo je vzhľadom na vek navrhovateľky, aktuálne životné náklady, nevyhnutné pre pokrytie potrieb vysokoškoláčky a zohľadnenie možností, schopností a majetkových pomerov otca. Týmto rozsudkom sa mení v časti vyživovacej povinnosti rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 22P 90/2005-51 zo dňa 07.07.2005, právoplatný dňom 10.05.2006. V časti návrhu o zvýšenie výživného nad 250 € mesačne súd konanie pre späťvzatie časti návrhu podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil a vo zvyšku návrh zamietol.
17. Zročné výživné za čas od 09.04.2019 (od podania návrhu) do 30.06.2020 v sume 734,99 € (od 09.04.2019 do 30.04.2019 = 50:30x21 = 34,99 € + od 01.05.2019 do 30.06.2020 =14x50 = 700 €) súd povolil povinnému výživné splácať spolu s bežným výživným v 100 € mesačných splátkach,
počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15 dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky. Určenú výšku splátok súd pokladal za primeranú s ohľadom na celkový nedoplatok na výživnom a skutočnosti, že povinný o súdnom konaní o zvýšenie výživného a dôvodoch podaného návrhu vedel, od podania návrhu navrhovateľke poskytoval výživné v sume súdom stanovenej výške výživného 50 €. O podmienkach splatnosti zročného výživného súd rozhodol podľa § 232 ods. 4 CSP.
18. Povinný platiť výživné na navrhovateľku v konaní žiadal započítať sumu 570 €, ktorú navrhovateľke zaplatil na výživnom nad rámec súdom stanovenej povinnosti. Súd započítanie na zročné výživné zamietol z dôvodu, že sa nejednalo o bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, právnym dôvodom platiť výživné je ustanovenie § 62 Zákona o rodine a súčasne táto povinnosť bola povinnému uložená rozhodnutím súdu. Rovnako nebolo možné posúdiť návrh otca na započítanie dobrovoľne plateného vyššieho výživného ako návrh na vrátenie daru. Skutočnosť, že vzťahy v rodine sú rozvrátené, otec sa s navrhovateľkou nekontaktuje, neznamená, že navrhovateľka sa k povinnému zle správa. Zvýšené výživné o 20 € jej začal poskytovať dobrovoľne a po zvážení, že navrhovateľka má zvýšené náklady na život a súčasne to bolo v jeho možnostiach a schopnostiach. Podanie návrhu na zvýšenie výživného bolo právom navrhovateľky pri zmene pomerov a nie neetickým správaním voči povinnému, pre ktoré by mohol požadovať vrátenie daru. Súd návrh na započítanie sumy 570 € ako nedôvodný zamietol.
19. Podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník - (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)