Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Csp-154-2017.pdf
PDF · 70.79 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-22Csp/154/2017
Uznesenie
R. súd S. II v spore žalobcu: B. S., narodený XX.X.XXXX, bytom F. XX, S., zast. X.. V. F., advokátom, so sídlom V. XX, S., proti žalovanému: X. spol. s r.o., so sídlom R. XXX/XX, S., H.: XX XXX XXX, zast. X.. B. S., advokátom, so sídlom v S., Q. XX, o zaplatenie XX,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
W. žalobcu z a m i e t a .
odôvodnenie:
X. V predmetnej právnej veci súd uznesením zo dňa X.X.XXXX, č. k. XXCsp/XXX/XXXX - XXX, ktoré vydal vyšší súdny úradník rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v celkovej výške XXX,XX eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní vo výške XX,XX eura a odvolacom konaní vo výške XX,XX eura, a to do X dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu žalovaného: X.. B. S., advokát, so sídlom v S., Q. XX vedený v I. banke, a.s., č. ú.: W XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXX.
X. Podaním, doručeným súdu dňa XX.X.XXXX, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal proti uzneseniu zo dňa X.X.XXXX sťažnosť z dôvodu, že súdom určená výška trov konania je neprimerane vysoká vo vzťahu k predmetu konania. V sťažnosti žalobca uviedol, že čo do určenia samotnej výšky trov v civilnom sporovom konaní, právna úprava (konkrétne § 255 - XXX D. sporového poriadku) umožňuje znížiť nárok na náhradu trov konania v rámci prvej fázy rozhodovania o trovách, t. j. rozhodovania o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, čo súd aj uskutočnil, keď v rozsudku zo dňa XX.X.XXXX, v jeho druhom výroku, rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. X a § 262 ods. X D. sporového poriadku tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku. G. v sťažnosti poukázal na to, že v rámci odvolania proti prvostupňovému rozsudku tento v celom rozsahu napadol ako nesprávny, pričom pri tomto argumentačnom postoji žalobcu nie je od neho možné spravodlivo požadovať, aby alternatívne vyvodil iné dôvody neoprávnenosti trov konania. G. je toho názoru, že v rámci rozhodovania o trovách konania, bez jeho konečného vyčíslenia, súd neposudzoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, a to skutočnosť, že v danom prípade bol žalobca spotrebiteľom, pričom celková súdom priznaná výška náhrady trov konania predstavuje takmer trojnásobok žalovanej sumy.
X. Podľa § 239 ods. X D. sporového poriadku (ďalej len „D.“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
X. Podľa § 240 D., sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
X. Podľa § 247 D., ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
X. Sťažnosť je novým inštitútom v D. sporovom poriadku a ide o prostriedok procesnej obrany proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť. T. súdneho úradníka možno napadnúť sťažnosťou pre nesprávnosť niektorého jeho výroku, zrejmý rozpor s odôvodnením, alebo pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia. W. ako prostriedok procesnej obrany a účinným prostriedok nápravy je rovnako ako opravný prostriedok prejavom nespokojnosti s obsahom rozhodnutia toho, koho sa napadnuté rozhodnutie týka. U. procesnú legitimáciu na podanie sťažnosti má len ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
X. Podľa § 248 D., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
X. Podľa § 249 D., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
X. Podľa § 250 ods. X D., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
XX. Podľa § X50 ods. 2 D., ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
XX. Podľa § 262 ods. X D., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. Podľa § X62 ods. 2 D., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. Podľa § 251 D., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
XX. Podľa § 257 D., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
XX. Po preskúmaní sťažnosti žalobcu proti uzneseniu zo dňa X.X.XXXX a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonne ustanovenia súd dospel k záveru, že sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. G. sa v sťažnosti odvolával na skutočnosť, že výška trov konania, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému je neprimerane vysoká vzhľadom na predmet konania (pohľadávka vo výške XX,- eur), teda na neaplikáciu § 257 D. a argumentuje tiež tým, že žalobca je spotrebiteľom pričom celková súdom priznaná výška náhrady trov konania predstavuje takmer trojnásobok žalovanej sumy.
XX. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že sťažnosť žalobcu smeruje proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o výške trov konania, avšak dôvody, o ktoré žalobca sťažnosť opiera (teda neposúdenie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa a následná aplikácia § 257 D. a tiež skutočnosť, že žalobca v predmetnom konaní vystupuje v pozícii spotrebiteľa) mali smerovať proti druhému výroku rozsudku zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XXCsp/XXX/XXXX - XX, ktorým súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol a toto rozhodnutie bolo rozsudkom S. súdu v S. potvrdené.
XX. Súd pri rozhodovaní o sťažnosti žalobcu preskúmal aj odvolanie, ktoré žalobca podal proti predmetnému rozsudku v tom smere, či v ňom žalobca neuvádza skutočnosti vzťahujúce sa na aplikáciu § 257 D. a zistil, že v odvolaní žalobca žiadne takéto skutočnosti neuviedol. W. v tejto súvislosti poznamenáva, že S. súd v S. rozsudkom zo dňa X.XX.XXXX, č. k. XCo/XXX/XXXX - XXX rozsudok tunajšieho súdu potvrdil a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania. Y. nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
XX. Súd tiež uvádza, že v rozsudku zo dňa XX.X.XXXX, č. k. XXCsp/XXX/XXXX priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu XXX%, nakoľko žalovaný bol v konaní s poukazom na zamietnutie žaloby žalobcu úspešný, teda nie je správne tvrdenie žalobcu, ktoré uviedol v sťažnosti, a to, že súd znížil nárok na náhradu trov konania.
XX. Žalobca v sťažnosti neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali či už správnosť výpočtu trov konania, dôvodnosť priznaných trov (napr. v prípade ak by sa žalovaný na
pojednávaní, za ktorého účasť mu boli priznané trovy právneho zastúpenia nebol vôbec zúčastnil) alebo iné okolnosti smerujúce k výške priznanej náhrady trov konania a súd po preskúmaní súdneho spisu nezistil, žeby trovy právneho zastúpenia, ktoré žalovanému priznal neboli preukázanými, odôvodnenými a účelne vynaloženými výdavkami, ktoré žalovanému vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
XX. Na záver súd konštatuje, že žalobca ako spotrebiteľ bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, a teda v konaní disponoval kvalifikovanou právnou pomocou a musel si byť vedomý skutočnosti, že s vedením konania sú spojené aj isté výdavky.
XX. Vzhľadom k tomu, že sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, súd ju zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP).