Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-3-2024.pdf
PDF · 74.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/3/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, zastúpený advokátkou: JUDr. Mária Padalová, so sídlom F. G. H. I. X, J., proti 1/ K. C. (L., H. K.), bytom L. E. XX, 2/ B. K., bytom L. E. XX, 3/ M. K., USA, 4/ G. K., N., účastníci 3/, 4/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 5/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 6/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v konaní o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 17Vyd/2/2022-123 z 27.09.2023, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. potvrdzuje.
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. odvolaním nenapadnutom ponecháva nedotknuté.
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie voči účastníkovi 1/ a 2/ zastavil (I.), návrh navrhovateľa na začatie konania o potvrdení vydržania zamietol (II.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (III.) Konanie voči účastníkom 1/ , 2/ zastavil podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, keďže nemali procesnú spôsobilosť, pretože zomreli pred podaním návrhu na začatie konania. Dôvodnosť návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania posudzoval podľa ust. § 134 ods. 1, 3 OZ a podľa § 359e ods. 1, 2,3 CMP a vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa a listín, ktoré predložil, dospel k záveru, že neboli osvedčené predpoklady pre nadobudnutie jeho vlastníckeho práva k EKN parc. č. 1974 – orná pôda o výmere 6.141 m2, vedenej na LV č. XXXX, k. ú. L. E., z ktorého dôvodu pre nesplnenie podmienok pre vydanie vyzývajúceho uznesenia, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania v súlade s § 359e ods. 2 CMP zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 55 CMP a ustanovenia upravujúce konania o potvrdení vydržania neustanovujú inak.
2. Vychádzal z tvrdení navrhovateľa, ku ktorým predložil listinné dôkazy, že na základe ústnej dohody spoluvlastníkov o jej faktickom výlučnom užívaní pred rokom 1950 so svojou prastarou matkou, starým otcom, vstúpili do úžitku predmetnej parcely a v dobrej viere ju užívali ako svoje vlastníctvo, pokojne, nerušene, bez nárokov iných osôb, a preto sa považovali za jej dobromyseľných držiteľov. Mal za to, že na úspech návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nestačí preukázať, že niekto má v držbe a užíva po ustanovenú vydržaciu dobu cudzí pozemok. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah vlastníckeho práva (napr. má v držbe, užíva alebo obhospodaruje cudzí pozemok) ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je v dobrej viere, že mu vecné právo patrí. Spravidla to bude ten, kto
vykonáva vlastnícke právo na základe právneho titulu, napr. ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o neplatnosti (resp. o skutočnostiach ich spôsobiacich) nevie a nemusí vedieť. Môže tiež ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy titul tu vôbec nie je, ale držiteľ práva je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Na naplnenie dobrej viery nestačí, ak tvrdené „právo“ k nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho, aby vlastník nehnuteľnosti v jeho výkone bránil, keď ani ústny súhlas vlastníkov s užívaním (t. j. obhospodarovaním ich parcely) nemôže byť právnym dôvodom oprávnenej držby v rámci vlastníckeho práva. Poukázal na to, že samotný navrhovateľ si je vedomý toho, že nehnuteľnosť, ktorú ako tvrdí nadobudol vydržaním, je vo vlastníctve tretích osôb, t. j. pôvodných spoluvlastníkov, keď vo svojom návrhu uviedol, že účastník 3/ M. K., USA a 4/ G. K., USA sa neplánovali usadiť v Amerike a majetok si ponechali, o čom svedčia aj výpisy z majetkových hárkov XXXX k. ú. L. E., na ktorých mená bol v príslušných podieloch evidovaný predmetný majetok. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že navrhovateľ ako držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti daného prípadu po každom požadovať, mohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí, pričom túto skutočnosť ani navrhovateľ nijak nepoprel. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nebol dobromyseľný, a preto nemohol predmetnú nehnuteľnosť nadobudnúť vydržaním k 25.09.1996.
3. Proti výroku II. uvedeného uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré následne doplnil, navrhovateľ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že po skončení komasácie si pôvodní spoluvlastníci po 1/4, a to súrodenci K. C. L., H. K., B. K., M. K. a G. K. dohodou medzi sebou na základe zvykového práva ako aj reálneho užívania pred rokom 1950 usporiadali vlastníctvo k predmetnej parcele, ktorú nadobudla aj reálne ju užívala K. C. L., H. K., jeho prastará matka, ktorá ju neskoršie v dôsledku svojej odkázanosti previedla (darovala) svojmu synovi G. L. C., t. j. jeho starému otcovi, od ktorého oprávnenej držby si odvodzoval svoju oprávnenú držbu (K. C. L., H. K. zomrela XX.XX.XXXX a G. L. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX). Ako oprávnený držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný (v dobrej viere) v tom, že mu vec patrí, s nehnuteľnosťou v celosti nakladá, nakladal a tiež jeho právny predchodca nakladal ako so svojou vlastnou, bez zásahu cudzích (tretích) osôb, nerušene viac ako 10 rokov. Aj v odvolaní navrhovateľ uviedol, že začiatok užívacieho vzťahu k podielu 2/4 predmetnej nehnuteľnosti odvodzuje od odchodu bratov prastarej matky, M. K. a G. K. do USA, tak ako to uvádzal v návrhu, ktorí sa neplánovali v Amerike usadiť a majetok si ponechali.
4. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril Slovenský pozemkový fond, ktorý považoval napadnuté uznesenie za vecne správne a žiadal ho preto potvrdiť.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) v odvolaním napadnutej časti (výrok II.) a vo výroku od nej závislom (výrok III.) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania navrhovateľ konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, napĺňajúcimi atribúty ust. § 220 ods. 2 CSP, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam navrhovateľa krajský súd dopĺňa, že základnou podmienkou vydržania vlastníckeho práva k veci, t. j. aj predmetnej parcele, je oprávnenosť držby. Za oprávnenú držbu podľa § 130 ods. 1 v spojení s § 129 ods. 1 OZ sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, pretože držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Pre oprávnenosť držby podľa § 130 ods. 1 OZ je teda potrebná : a/ existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, b/ nakladanie
s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, c/ dobrá viera držiteľa, že vzhľadom na okolnosti uvedené pod a/ a b/ mu vec podľa práva patrí. Dobrá viera držiteľa, že mu vec patrí sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú právnu skutočnosť (§ 2 ods. 1 OZ), na základe ktorých vec nadobudol. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ ani v prvostupňovom ani v odvolacom konaní ani len netvrdil, nieto osvedčoval, právny úkon alebo inú právnu skutočnosť, na základe ktorých by on, t. j. nie jeho právni predchodcovia, predmetnú parcelu nadobudol, čo potvrdzuje aj to, že svoju oprávnenú držbu, tak ako to vyplýva z návrhu ako aj odvolania, odvodzoval od ústnej dohody pôvodných spoluvlastníkov z pred roku 1950 na základe zvykového práva a jej reálneho užívania. Z obsahu spisu pritom ďalej jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ v prvostupňovom ako aj odvolacom konaní tvrdil, že účastníci 3/,4/ M. K. a G. K. si pred odchodom do USA svoj majetok, t. j. spoluvlastnícke podiely v predmetnej parcele ponechali, t. j. aj vzhľadom na uvedené nemohol byť v dobrej viere, že mu predmetná parcela patrí.
8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami navrhovateľa, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania.
9. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok ani na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nezistil dôvod pre aplikáciu ust. § 55 CMP a ustanovenia upravujúceho konanie o potvrdení vydržania neustanovujú inak.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).