Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-76S-53-2022.pdf
PDF · 115.88 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-76S/53/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: DOZAM s. r. o., so sídlom: Bystrická 906, 966 81 Žarnovica, IČO: 36 646 971, právne zast.: JUDr. Adriána Šebestová, advokátka, so sídlom: SNP 581/111, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42 394 155, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB- OVBP2-2022/016576-002 zo dňa 27.04.2022, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Mesto Žarnovica ako stavebný úrad rozhodnutím č. 3524/2022/OVIŽP-1615/2022 ZK-01/2022 dňa 14.03.2022 ako prvostupňový orgán verejnej správy vydalo rozhodnutie, ktorým podľa § 37 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“) zamietlo návrh žalobcu na vydanie územného rozhodnutia na stavbu „Čerpacia stanica a autoumývareň“. Stavebný úrad posúdil predmetný návrh na umiestnenie stavby podľa § 37 Stavebného zákona, a to najmä jeho súlad so zámermi a cieľmi územného plánovania, resp. jeho súlad s územno-plánovacou dokumentáciou. Stavebný úrad zistil, že návrh na umiestnenie stavby je v rozpore s Územným plánom sídelného útvaru (ÚPN SÚ) Žarnovica, schváleným dňa 19.02.1982 rozhodnutím ONV v Žiari nad Hronom č. 37/82 vrátane jeho doplnkov. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky dňa 27.04.2022 rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/016576-002 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
2. Žalobca vo včas podanej správnej žalobe navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OVBP2-2022/016576-002 zo dňa 27.04.2022 ako aj rozhodnutie Mesta Žarnovica č. 3524/2022/OVIŽP-1615/2022 ZK-01/2022 zo dňa 14.03.2022 a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
3. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica považuje za nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že Okresný úrad Banská Bystrica výrok rozhodnutia v prvom rade odôvodnil zistením, že umiestnenie čerpacej stanice PHM je navrhované do plochy občianskej vybavenosti. Na plochách občianskej vybavenosti sa môžu umiestňovať stavby pre školstvo, kultúru, na cirkevné účely, pre zdravotníctvo a sociálnu pomoc, spoje, menšie prevádzky pre obchod a služby, verejné stravovanie a služby, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, správu a riadenie, verejnú hygienu a požiarnu bezpečnosť. V druhom rade výrok odôvodnil prijatím vlastného názoru, že „uvedeným definičným znakom stavieb občianskej vybavenosti nezodpovedá čerpacia stanica PHP (zrejme PHM) ... a to z dôvodu, že v kapitole m) bode 6 na 11. strane textovej časti zmien a doplnkov č. 5 je umiestnenie čerpacej stanice PHM regulované samostatne, ako dopravné zariadenie.“ Žalobca má za to, že textová časť Územného plánu mesta Žarnovica (ďalej ako „ÚP ZC“) v znení zmien a doplnkov č. 5, kapitola m) „Návrh verejného dopravného vybavenia“, bod č. 6 – Dopravné zariadenia má skôr iba usmerňujúci charakter. Žalobca poukázal na to, že čerpacia stanica PHM, je stavebná konštrukcia, ktorá je realizovaná ako výsledok stavebných prác, je pevne spojená so zemou a napojená na mieste a navyše si žiada úpravu povrchu a je bezpochyby stavbou v zmysle § 43 ods. 1 Stavebného zákona, a teda nie je ju možné v nijakom ohľade považovať za „zariadenie“. Ustanovenie § 43c ods. 1 písm. c) Stavebného zákona jasne a nespochybniteľne definuje čerpaciu stanicu (PHM) ako budovu pre obchod a služby, stavbu s charakterom nebytovej budovy, a preto ju nemožno považovať podľa názoru žalobcu za dopravné zariadenie.
4. Ďalej nesprávne právne posúdenie veci vidí žalobca aj v tvrdení, že čerpaciu stanicu PHM nie je možné stotožniť so službami občianskej vybavenosti a umiestniť ju na plochách určených pre občiansku vybavenosť. Poukázal na § 12 ods. 10 písm. a) Vyhlášky č. 55/2001 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Vyhláška č. 55/2001 Z. z.“), kde sa na plochách na občianske vybavenie môžu umiestňovať okrem iného prevádzky pre obchod a služby a podľa ust. § 43c ods. 1 písm. c) Stavebného zákona sa medzi budovy pre obchod a služby zahŕňa i čerpacia stanica PHM a je možné ju umiestniť na ploche pre občianske vybavenie. Účelom zákonodarcu teda bolo rozlíšiť budovy služieb a obchodu vrátane autoservisov a čerpacích staníc PHM od dopravných a telekomunikačných budov, staníc, hangárov, depá, garáží a krytých parkovísk. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že Okresný úrad Banská Bystrica v napadnutom rozhodnutí a rovnako aj Mesto Žarnovica v prvostupňovom rozhodnutí nesprávne právne posúdili vec o nesúlade návrhu žalobcu na vydanie územného rozhodnutia doručenom stavebnému úradu dňa 22.02.2022 s Územným plánom sídelného útvaru Žarnovica, schváleným dňa 19.02.1982 rozhodnutím ONV v Žiari nad Hronom č. 37/82 vrátane jeho doplnkov. Uvedeným výkladom územného plánu mesta Žarnovica žalovaným dochádza k stavu, že pozemky reg. CKN par. č. 1617/38 a 1617/39 v katastrálnom území A. nie je možné, ani so súhlasom ich vlastníka, riadne užívať. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vydané v rozpore s ochranou jeho práv a záujmov ako aj v rozpore s ÚP ZC.
5. Žalobca ďalej uviedol, že existuje rozpor ÚP ZC so zákonom, ktorý spočíva v zaradení čerpacej stanice PHM ÚP ZC medzi dopravné zariadenia a nie medzi obchod a služby tak, ako to predpokladá Stavebný zákon. Ďalej má žalobca za to, že existuje vnútorný rozpor a nejednoznačnosť ustanovení ÚP ZC spôsobujúci implementačné a výkladové problémy spočívajúci jednak v absencii identifikácie hraníc lokalít Z2 – Sklad guľatiny a Z3 – Bývalý areál Preglejky, čím nie je možné s určitosťou na podklade ÚP ZC určiť do ktorej lokality patria pozemky reg. „C“ KN parc. č. 1617/38 a 1617/39 v k. ú. A. a tiež v rozdielnej identifikácii využitia jednak územia lokality Z2 – Sklad guľatiny a tiež lokality Z3 - Bývalý areál Preglejky.
6. Žalobca ďalej zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keď Okresný úrad Banská Bystrica uvádza, že čerpacia stanica PHM podlieha samostatnej regulácii ako dopravné zariadenie, ktoré nemožno umiestniť na plochu občianskej vybavenosti a súčasne v ods. 12 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že ide o „stavbu“. Žalobca ďalej považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné z dôvodu nezrozumiteľnosti, pretože Okresný úrad Banská Bystrica v ods. 23 napadnutého rozhodnutia uvádza, že vzhliadol vnútornú rozporuplnosť prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné i pre nedostatok dôvodov, pretože Okresný úrad Banská Bystrica náležitým spôsobom neodôvodnil, prečo považuje návrh na vydanie územného rozhodnutia žalobcu na čerpaciu stanicu PHM za nesúladný s ÚP ZC. Podľa žalobcu Okresný úrad Banská Bystrica
taktiež dostatočne neodôvodnil, prečo nemožno čerpaciu stanicu PHM umiestniť na plochu občianskej vybavenosti a na základe akých dôvodov posudzoval čerpaciu stanicu PHM za dopravné zariadenie a neposudzoval čerpaciu stanicu PHM za stavbu v súlade s ust. § 43c ods. 1 písm. c) Stavebného zákona.
7. Žalobca má ďalej za to, že skutkový stav, ktorý vzal okresný úrad za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. Grafická časť Doplnku č. 5 územného plánu Žarnovica žiadnym spôsobom nevymedzuje hranice lokalít Z2 – Sklad guľatiny a Z3 – Bývalý areál Preglejky. Predmetné lokality sú v Doplnku č. 5 ÚP ZC len vágne, bez možnosti určiť ich presné hranice, pomenované podľa ich využitia v minulosti. Žalobca ďalej poukázal aj na to, že „Sklad guľatiny“ bol v minulosti súčasťou „areálu Preglejky“ a bol umiestnený na území, ktoré je v grafickej časti Doplnku č. 5 ÚP ZC výkres 2a vyznačené bielo-červeným pruhovaním a nezasahuje na územie pozemkov reg. „C“ KN parc. č. 1617/38 a 1617/39 v katastrálnom území A.. Žalobca má na základe vyššie uvedeného za preukázané, že Okresný úrad Banská Bystrica i prvostupňový správny orgán však vzali za základ napadnutého rozhodnutia taký skutkový stav, ktorý nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko z neho nemožno vyvodiť zistenie o skutkovom stave, že pozemky reg. „C“ KN parc. č. 1617/38 a 1617/39 v katastrálnom území A. patria svojou polohou do lokality Z2 – Sklad guľatiny.
Vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica
8. Okresný úrad Banská Bystrica vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že samostatná, resp. osobitná regulácia umiestnenia čerpacej stanice PHM je v územnom pláne upravená v textovej časti územného plánu z roku 1982, kde sa uvádza že terajšia benzínová čerpacia stanica bude postačovať pre mesto. Pre vonkajšiu dopravu sa po vybudovaní preložky I/65 navrhuje zriadiť po jej oboch stranách kapacitné čerpacie stanice, takže príjazd a odjazd vozidiel nebude zdrojom kolízií a neohrozí plynulosť dopravy na štátnej ceste I/65. Táto samostatná, resp. osobitná regulácia k umiestneniu čerpacej stanice PHM bola aktualizovaná zmenami a doplnkami č. 5 na str. 11 v bode č. 6 Dopravné zariadenia.
9. Samostatná, resp. osobitná regulácia umiestnenia čerpacej stanice k preložke cesty I/65 (dnešnej rýchlostnej ceste R1) neumožňuje použiť všeobecnú reguláciu podľa funkčnej plochy občianskej vybavenosti (obchody a služby). Žalobca sa s týmto právnym názorom nestotožnil a samostatnú, resp. osobitnú reguláciu označil, že „má skôr iba usmerňujúci charakter“ a tak nastal spor odlišným výkladom územného plánu. Okresný úrad Banská Bystrica poukázal na tú skutočnosť, že pokiaľ by mal platiť právny názor žalobcu, a teda, že v ploche občianskej vybavenosti a služieb je prípustné umiestnenie čerpacej stanice PHM, potom by osobitná regulácia bola nadbytočná a čerpaciu stanicu PHM by bolo možné umiestniť do každej plochy občianskej vybavenosti a služieb, ktorých je na území mesta Žarnovica viac. Takýto nežiadúci zásah do funkčnej a priestorovej regulácie mesta, bol preto v územnom pláne z roku 1982 a jeho aktualizáciách, naposledy v doplnku č. 5 z roku 2007, „ošetrený“ samostatnou, resp. osobitnou reguláciou k umiestneniu čerpacej stanice.
Replika žalobcu
10. Žalobca v podanej replike zotrval na správnej žalobe v plnom rozsahu. Žalobca má za to, že argumentácia okresného úradu v jeho vyjadrení ohľadom osobitnej regulácie umiestnenia čerpacej stanice PHM v územnom pláne nie je aplikovateľná, pretože pôvodné znenie textovej časti územného plánu z roku 1982 bolo v roku 2006 aktualizované zmenami a doplnkami. Žalobca zastáva názor, že počet a umiestnenie čerpacích staníc PHM bol nevyhovujúci, a preto je potrebné navrhnúť „nové lokality“, t. j. iné lokality čerpacích staníc PHM, ako tých, ktoré upravoval dovtedy platný ÚP ZC.
11. Žalobca ďalej uviedol, že umiestnenie čerpacích staníc (BČS) v lokalitách, ktoré definuje grafická časť územného plánu Návrh dopravy z roku 1982 identifikuje zriadenie kapacitných čerpacích staníc pre vonkajšiu dopravu a nie je aplikovateľný na aktuálny skutkový stav – umiestnenie rýchlostnej cesty R1. V Zmenách a doplnkoch č. 5 územného plánu bola konštatovaná zmena pomerov - potreba vybudovania čerpacích staníc s opravovňami, a to v nových lokalitách, pretože dve čerpacie stanice v meste je stav nevyhovujúci, avšak nové lokality umiestnenia čerpacích staníc PHM neboli zmenami a doplnkami územného plánu definované, čím došlo k stavu, že územný plán umiestnenie čerpacej stanice PHM nereguluje osobitne v konkrétnych plochách (lokalitách).
12. Žalobca má za to, že ponechanie dvoch benzínových čerpacích staníc „BČS“ po okrajoch preložky cesty I/65 v grafickej časti územného plánu má význam výlučne pre návrhy nových (iných, ďalších, odlišných od pôvodných) lokalít umiestnenia čerpacích staníc a ich porovnanie s pôvodne navrhovanými lokalitami BČS, ktoré sú už nevyhovujúce a neaplikovateľné s ohľadom na potrebu ďalších čerpacích staníc PHM pre mesto a s ohľadom na vybudovanie rýchlostnej cesty R1 (obchvatu mesta Žarnovica).
13. Arbitrárnym, subjektívnym rozhodnutím žalovaný dospel podľa názoru žalobcu k nesprávnemu právnemu posúdeniu, že podľa znenia textovej časti zmien a doplnkov č. 5 územného plánu je umiestnenie ČS PHM regulované samostatne, ako dopravné zariadenie a nie je ho možné stotožniť so službami občianskej vybavenosti. Žalobca ďalej poukázal na rozpornú skutočnosť, že stavebným povolením mesta Žarnovica prot. č. 2541/2004 SP-25/2004 zo dňa 24.09.2004 bola povolená stavebným úradom mesta Žarnovica stavba inej čerpacej stanice súp. č. 1464, postavenej na pozemku reg. C KN 2428/5, ktorá sa však rovnako nenachádza v lokalite, podľa okresného úradu tvrdenej osobitnej regulácie umiestnenia čerpacej stanice PHM (BČS) – grafickej časti územného plánu z roku 1982. Táto stavba čerpacej stanice je evidovaná ako „Budova obchodu a služieb“. Žalobca na základe uvedeného považuje postup okresného úradu, vrátane postupu prvostupňového orgánu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia, za diskriminačný.
14. Žalobca opätovne poukázal na ust. § 10 textovej časti územného plánu, ktoré neobsahuje žiadne obmedzujúce, ani vylučujúce podmienky, ktoré by výslovne ustanovovali, že v lokalite Z2, ani v lokalite Z3 nemožno umiestniť čerpaciu stanicu PHM. Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že ÚP ZC neupravuje (nedefinuje) osobitnou reguláciou lokality, v ktorých je umiestnenie čerpacej stanice PHM prípustné, a preto bolo potrebné použiť všeobecnú reguláciu územného plánu podľa funkčnej identifikácie – občianska vybavenosť (obchody a služby). 15. Žalobca zotrval na svojej doterajšej právnej argumentácii, že čerpacia stanica PHM je stavbou, a to nebytovou budovou – stavbou občianskej vybavenosti pre obchod a služby, a preto návrh žalobcu na jej umiestnenie v zóne pre občiansku vybavenosť je v súlade s ÚP ZC. Vzhľadom na skutočnosť, že dotknuté pozemky – CKN parc. č. 1617/38 a 1617/39 sa nachádzajú priamo pri jednej z dvoch hlavných mestských radiál – pri komunikácii č. II/428 (Bystrická) je vybudovanie čerpacej stanice PHM (s autoumyvárňou a čerpacou stanicou LPG) na uvedených pozemkoch vhodné, žiaduce a rovnako tak v súlade s regulatívmi stanovenými platným ÚP ZC.
Duplika Okresného úradu Banská Bystrica
16. Okresný úrad vo svojom vyjadrení uviedol, že dôkazy navrhované žalobcom preukazujú existenciu osobitnej regulácie k umiestneniu čerpacej stanice „PHM“ resp. „BČM – benzínovej čerpacej stanice“ v platnej územnoplánovacej dokumentácii z roku 1982 a v 5. etape zmien a doplnkov z roku 2006. Tvrdenie žalobcu, že v 5. etape zmien a doplnkov je síce skonštatovaný nedostatok čerpacích staníc, avšak neboli v grafickej časti navrhnuté nové lokality, nesprávne. Zo samotného textu „bude nutné v náväznosti na obchvat cesty I/65 navrhnúť nové lokality čerpacích staníc“ vyplýva, že nové čerpacie stanice sa budú navrhovať do lokalít v náväznosti na obchvat cesty I/65 (rýchlostnej cesty R1). Vzhľadom na uvedené nemožno prihliadnuť na tvrdenia žalobcu o neaktuálnosti, nezrozumiteľnosti a rozporoch osobitnej regulácie v územnoplánovacej dokumentácii. Okresný úrad má za to, že použitá argumentácia v replike žalobcu je len všeobecná a nepoukazuje na konkrétne nedostatky, ktoré by vyvolávali účinky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov.
17. Na posúdenie návrhu na umiestnenie čerpacej stanice PHM nemohlo vyvolať nezákonnosť argumentácie k lokalizácii stavby vo funkčných plochách Z2, resp. Z3. Rozhodujúce nebolo ani či čerpacia stanica je dopravným zariadením, alebo nebytovou budovou občianskej vybavenosti pre obchod a služby, lebo v akomkoľvek označení je čerpacia stanica osobitnou reguláciou navrhovaná v nadväznosti na obchvat cesty I/65.
18. Okresný úrad zastáva názor, že pokiaľ by nebola účinná osobitná regulácia, tak by bolo možné navrhnúť čerpaciu stanicu do všetkých plôch bývania s občianskou vybavenosťou, na čom postavil právny názor žalobca. Prevádzka čerpacej stanice, ako stavby občianskej vybavenosti pre obchod a služby je na základe skúseností z praxe v obytnom území kolízna. Preto nové potrebné čerpacie stanice na území mesta Žarnovice boli osobitnou reguláciou územnoplánovacej dokumentácie „vylúčené“ na umiestnenie v náväznosti k obchvatu cesty I/65 – súčasného koridoru rýchlostnej cesty R1.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 76S/53/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-76S/53/2022.
20. Dňom 01.04.2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Preto je v predmetnej veci od 01.04.2024 namiesto pôvodného žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, novým žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava.
21. Správny súd zistil, že žalobca dňa 22.02.2022 podal mestu Žarnovica ako príslušnému stavebnému úradu návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu „Čerpacia stanica a autoumyváreň“ na pozemkoch parcelné číslo CKN 1617/38 a 1617/39 v katastrálnom území A.. Dňa 14.03.2022 mesto Žarnovica vydalo rozhodnutie č. 3524/2022/OVIŽP-1615/2022 ZK-01/2022, ktorým zamietlo podaný návrh. Proti vydanému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Dňa 27.04.2022 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky vydal rozhodnutie č. OU-BB-OVBP2-2022/016576-002, ktorým podané odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
22. Predmetom súdneho prieskumu bolo na podklade podanej žaloby posúdenie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BB- OVBP2-2022/016576-002 zo dňa 27.04.2022 ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie mesta Žarnovica č. 3524/2022/OVIŽP-1615/2022 ZK-01/2022 zo dňa 14.03.2022.
23. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP), pričom verejného vyhlásenia rozsudku sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu. Správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“); ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
25. Podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona; stavba je stavebná konštrukcia s vymedzenou účelovou funkciou, postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou
26. Podľa § 43c ods. 1 písm. c) Stavebného zákona; nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely. Medzi nebytové budovy patria budovy pre obchod a služby vrátane autoservisov a čerpacích staníc.
27. Správny súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že v administratívnom konaní bola zhoda, že platným územným plánom je územný plán sídelného útvaru Žarnovica z roku 1982, ktorý bol aktualizovaný zmenami a doplnkami, a to naposledy v roku 2007 zmenami a doplnkami č. 5. Zhoda bola aj v situovaní stavby do plochy občianskej vybavenosti (obchody a služby). Rozpor vznikol odlišným výkladom takto zistených územnoplánovacích regulatívov. Sporným bol v administratívnom konaní nesúlad umiestnenia stavby: čerpacia stanica a autoumyváreň s územný plánom mesta Žarnovica. Žalobca argumentujúc obsahom § 43c ods. 1 písm. c) Stavebného zákona zastával názor, že čerpacia stanica PHM je budovou pre obchod a služby, a preto nemôže byť dopravným zariadením ako to reguluje územný plán. Okresný úrad Banská Bystrica zastával názor, že čerpaciu stanicu PHM nemožno umiestniť do plochy občianskej vybavenosti (obchody a služby) z dôvodu, že územný plán umiestnenia stavby reguluje samostatne, resp. osobitne.
28. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že v bode 17 napadnutého rozhodnutia Okresný úrad Banská Bystrica správne vyslovil právny názor, že čerpaciu stanicu PHM nemožno stotožniť so službami občianskej vybavenosti, a to z dôvodu, že umiestnenie čerpacej stanice PHM je regulované samostatne ako dopravné zariadenie, a to v kapitole M bod 6 na str. 11 textovej časti Doplnku č. 5 k územnému plánu mesta Žarnovica, ktorý bol schválený dňa 24.04.2007 uznesením mestského zastupiteľstva č. 98/07 a záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením mesta č. 1/2007, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 10.05.2007. Okresný úrad Banská Bystrica už v bode 14 napadnutého rozhodnutia zistil samostatnú, resp. osobitnú reguláciu umiestnenia čerpacej stanice PHM. K tomuto správny súd uvádza, že osobitnou reguláciou je tak umiestnenie čerpacej stanice PHM vyňaté zo všeobecnej regulácie územného plánu podľa funkčných plôch (napr. občianska vybavenosť-obchody a služby) a je priamo zadaná poloha čerpacej stanice PHM ku prekládke cesty I/65. Ustanovenie § 43c ods. 1 písm. c) Stavebného zákona nedefinuje zariadenie čerpacej stanice ako budovu pre obchod a služby, ale zariadenie čerpacej stanice do skupiny obchodných stavieb, ktoré sú pre potreby Stavebného zákona nebytovými budovami. Obsah § 43c ods. 1 písm. c) Stavebného zákona je potrebné aplikovať nielen vzhľadom na obsah citovaného ustanovenia, ale aj vzhľadom na účel § 43c Stavebného zákona, ktorý má ambíciu v jednotlivých písmenách a) až m) demonštratívne vymenovať skupiny stavieb, ktoré sa pre potreby Stavebného zákona považujú za nebytové budovy. V § 43 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona je teda demonštratívne vymenovaná jedna zo skupín nebytových stavieb a nie zariadenie čerpacej stanice PHM medzi obchod a služby. Poukaz žalobcu, že čerpaciu stanicu PHM nemožno chápať ako „zariadenie“, správny súd nepovažuje za správny z dôvodu, že pokiaľ „zariadenie“ spĺňa definičné znaky stavby podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona, tak sa pre potreby Stavebného zákona považuje za stavbu. K poukazu žalobcu na zaradenie čerpacej stanice PHM v územnom pláne do „dopravných zariadení“, správny súd zastáva právny názor, že pokiaľ umiestnenie čerpacej stanice PHM má svoju samostatnú, resp. osobitnú reguláciu tak tá je platná bez ohľadu na to, v ktorej systematickej časti územného plánu je uvedená. Správny súd už len dopĺňa, že čerpaciu stanicu nemožno umiestniť do plochy občianskej vybavenosti (obchody a služby) z dôvodu, že územný plán ju samostatnou, resp. osobitnou reguláciou umiestňuje k preložke cesty I/65. Z uvedeného vyplýva, že žalobná námietka týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci bola nedôvodná.
29. Žalobca ešte namietal rozpor ÚP ZC so zákonom, resp. vnútorný rozpor ustanovení ÚP ZC, avšak správny súd v tomto súdnom konaní na podklade podanej správnej žaloby nie je oprávnený posudzovať samotný ÚP ZC, pretože predmetom posudzovania v danej veci je zákonnosť vydaných rozhodnutí orgánov verejnej správy.
30. Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, tak správny súd uvádza, že pre žalobcu bolo v prvom rade nezrozumiteľným to, že Okresný úrad Banská Bystrica raz uviedol čerpaciu stanicu PHM ako dopravné zariadenie a taktiež aj ako stavbu. Správny súd preštudovaním napadnutého rozhodnutia ako aj územného plánu zistil, že umiestnenie čerpacej stanice PHM má svoju samostatnú reguláciu v územnom pláne mesta Žarnovica v časti dopravných zariadení, čo však podľa názoru správneho súdu nevylučuje to, že zároveň spĺňa aj definičné znaky stavby podľa § 43 ods. 1 Stavebného zákona, čo teda správny súd nepovažuje za nezrozumiteľné. Za ďalšiu nezrozumiteľnosť žalobca považuje to, že Okresný úrad Banská Bystrica síce zistil vnútornú
rozporuplnosť územného rozhodnutia, avšak nevidel dôvody na zrušenie rozhodnutia stavebného úradu a následné zopakovanie územného konania, pričom rozporuplnosť spočívala v tom, že stavebný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol aj budúci územný plán mesta Žarnovica. Správny súd preštudovaním prvostupňového rozhodnutia zistil, že stavebný úrad sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj tým, či navrhovaná stavba bude alebo nebude v súlade s budúcim územným plánom, avšak zistenie, že navrhovaná stavba nebude ani v súlade s budúcim územným plánom nebolo použité ako dôvod k rozporu umiestnenia stavby so súčasným územným plánom, čo viedlo k aplikácií § 37 ods. 4 Stavebného zákona o zamietnutí podaného návrhu. V tomto smere sa správny súd zhoduje s okresným úradom, že nebol dôvod na formálne zrušenie prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že stavebný úrad sa zaoberal aj budúcim územným plánom mesta, čo síce nemal robiť, avšak nebolo to použité ako dôvod zamietnutia návrhu. Nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia mala podľa názoru žalobcu spôsobiť absencia zdôvodnenia rozporu umiestnenia čerpacej stanice PHM s územným plánom mesta. K uvedenému správny súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ Okresný úrad Banská Bystrica z územného plánu presnou citáciou jeho ustanovení zistil, že umiestnenie čerpacej stanice PHM je v systematike územného plánu regulované samostatne ako dopravné zariadenie k preložke cesty I/65 a žalobca navrhol umiestnenie do plochy občianskej vybavenosti, tak tým nastal nesúlad návrhu s územným plánom, ktorý bol použitý ako dôvod na zamietnutie návrhu podľa § 37 ods. 4 Stavebného zákona, čo správny súd považoval ako dostatočne zdôvodnený záver, čím Okresný úrad Banská Bystrica svoje rozhodnutie nezaťažil vadou neprekúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 31. Poslednou žalobcovou námietkou bolo tvrdenie, že Okresný úrad Banská Bystrica i mesto Žarnovica ako stavebný úrad vzali za základ napadnutého rozhodnutia taký skutkový stav, ktorý nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko z neho nemožno vyvodiť zistenie, že pozemky registra C-KN parc. č. 1617/38 a 1617/39 v katastrálnom území A. patria svojou polohou do lokality Z2-sklad guľatiny. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že uvedená žalobná námietka bola všeobecná, pričom tejto žalobnej námietke chýbal súvis so zákonnosťou preskúmavaného rozhodnutia. Keďže žalobca v tejto časti dostatočne nekonkretizoval, v čom sa Okresný úrad Banská Bystrica, resp. stavebný úrad mýlili a aký to má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (napr. aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia by malo zaradenie pozemkov do inej lokality), tak nebolo možné ani tejto žalobnej námietke vyhovieť.
32. Keďže po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, tak žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jeho priznanie. Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP a contratio. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnému žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať.
34. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.