Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/162/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, práv. zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému BMX Slovensko, s.r.o. v likvidácii, (predtým BRALO, s.r.o.) 920 55 Bojničky 462, IČO: 36 742 252, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o. Hollého 20, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 256 371, adresa na doručovanie Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec, o zaplatenie 598,72EUR s príslušenstvom titulom regresného nároku poškodeného Ing. Viliama Pavelku a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -136 zo dňa 2.8.2023 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. -136 zo dňa 2.8.2023 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e.

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného voči výroku II. rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -136 zo dňa 2.8.2023 o d m i e t a .

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom, prvým výrokom rozhodol, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 449,04EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 449,04EUR od 19.2.2017 do zaplatenia, druhým výrokom vo zvyšku istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania súd žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 50 % z celkových trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 10.10.2017 domáhal zaplatenia žalovanej istiny od žalovaného titulom regresného nároku na náhradu škody. Medzitýmnym rozsudkom č.k. -273 zo dňa 20.11.2019 (v poradí prvý rozsudkom vydaným v základnom konaní) súd rozhodol tak, že základ žaloby o náhradu škody je opodstatnený, pričom o výške nároku a o náhrade trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave uznesením č.k. -321 zo dňa 6.10.2021 rozhodol tak, že napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu o potrebe preukázať zvlášť príčinnú súvislosť medzi zavinením žalovaného a vznikom škody na každom motorovom vozidle, ako aj prípadné spoluzavinenie každého jedného vodiča poškodeného motorového vozidla, súd uznesením zo dňa 18.4.2023 žalobu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie

regresného nároku na náhradu škody spôsobenej poškodenému L.. S. A., vylúčil spolu s ďalšími 123 poškodenými na samostatné konanie zo základného konania sp. zn. .

3. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 18.1.2016 uzatvorila spoločnosť Bekaert Hlohovec a.s. ako objednávateľ a KTP Group s.r.o. ako zhotoviteľ písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie diela - rekonštrukcia lávky pre peších ponad železničnú trať v Hlohovci. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako generálny dodávateľ následne už vo vzťahu k žalovanému ako objednávateľ uzatvorila dňa 21.1.2016 so spoločnosťou žalovaného ako subdodávateľom ústnu zmluvu o dielo, ako to vyplýva z písomných objednávok, ktoré žalovaný akceptoval. Predmetom zmluvy o dielo boli predovšetkým pieskovacie a natieracie práce na lávke, ale aj s tým súvisiace lešenárske práce. Žalovaný práce riadne realizoval, začo vyfakturoval objednávateľovi KTP Group s.r.o. odplatu jednotlivými faktúrami. Počas realizácie prác došlo k škodovej udalosti spočívajúcej v tom, že pri striekaní náteru na lávku boli farbou znečistené, poškodené v blízkosti zaparkované motorové vozidlá. Ďalej nebolo sporné a žalovaný to nenamietal, že spoločnosť KTP Group s.r.o. uzatvorila so žalobcom poistnú zmluvu č. 8003052505, predmetom ktorej je poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako generálny dodávateľ rekonštrukčných prác na zákazke zodpovedá podľa článku 5 bod. 5.5 zmluvy o dielo za akúkoľvek škodu, ktorá tretím osobám vznikne, a to aj a za škodu spôsobenú konaním subdodávateľov, ktoré konanie je podľa zmluvy (bod 5.29) akoby jej konaním. Náklady na čistiace práce na odstránenie následkov poškodených motorových vozidiel si žalobca uplatnil v celkovom súhrne vo výške 76.721,51 EUR. Žalobca ako poisťovateľ na základe poistnej zmluvy vyplatil poistné plnenie poškodeným v celkovej výške nákladov, pričom v zmysle na žalobcu prešlo právo poisteného spoločnosti KTP Group na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Vyplatením poistného plnenia prešlo na žalobcu právo na postih voči žalovanému.

4. Žalobca v konaní tvrdil, že pri realizácii prác vinou žalovaného došlo k vzniku škody na motorových vozidlách zaparkovaných v blízkosti stavby a žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle , keďže škodu spôsobil porušením prevenčnej povinnosti obsiahnutej v . Žalovaný sa v konaní bránil tým, že vynaložil všetko úsilie na to, aby zabránil vzniku škody, konal s odbornou starostlivosťou a neporušil ani žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť. Súd mal za to, že vykonané dokazovanie vedie k inému záveru a mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného predvídať, že ak motorové vozidlá parkovali v takej vzdialenosti, v ktorej objektívne mohlo prísť k ich znečisteniu, tak ak žalovaný začne, resp. bude realizovať špecifickú činnosť, ktorou je možné motorové vozidlá znečistiť, tak môže dôjsť k ich poškodeniu. Žalovaný sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že k škode nedôjde, prípadne bol k tomu ľahostajný, nakoľko mal subjektívne za to, že vozidlá sa do zóny znečistenia dostali výlučne z dôvodu porušenia zmluvných povinnosti investora (Bekaert Hlohovec, a.s.) a generálneho dodávateľa (KTP Group s.r.o.), ktorí nedostatočne zabezpečili priestor a nie z dôvodu porušenia jeho povinností, či už zmluvných alebo zákonných (prevenčnej). Žalovaný sa bránil v konaní tvrdením, že vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia bolo výlučne povinnosťou spoločnosti KTP Group s.r.o., príp. spoločnosti Bekaert Hlohovec a.s., ako to podľa jeho názoru vyplýva z obsahu osobného stretnutia zástupcov jednotlivých strán zo dňa 15.1.2016 a písomného zápisu zo stretnutia. Podľa písomného zápisu „Dodávateľ zabezpečí pred začiatkom takýchto prác okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové oznámenie)“. Nebolo sporné, že stretnutia sa okrem objednávateľa (zástupca Bekeart Hlohovec, s.r.o.) zúčastnili nielen ako dodávateľ (zástupca KTP Group s.r.o.) tak aj sub/dodávateľ (zástupca BRALO, s.r.o), čiže žalovaný. Žalovaný jednoznačne vystupoval na stretnutí v pozícii dodávateľa (konečného zhotoviteľa časti diela), logicky preto bol aj účastný stretnutia, a preto na stretnutí všetkými stranami nie len neformálne, ale aj písomne dohodnuté a odsúhlasené povinnosti každej so strán sa bezpochyby vzťahujú aj na žalovaného. Žalovaný mal spolu so spoločnosťou KTP Group s.r.o. (ako dodávatelia) zmluvnú povinnosť „zabezpečiť pred začiatkom prác okrem iného aj vyznačenie oblasti s rizikom poškodenia, vrátane viditeľného označenia (pásky, textové oznámenie)“. So svedeckej výpovede bolo však preukázané, že obaja si túto zmluvnú povinnosť riadne a svedomito nesplnili. Svedok sa jednoznačne vyjadril, že poškodené motorové vozidlo parkoval na mieste, ktoré nebolo vyznačené zákazom parkovania, t.j. na mieste s rizikom jeho poškodenia.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že ak si spoločnosť KTP Group s.r.o. a ani žalovaný nesplnili riadne svoju zmluvnú povinnosť (vyznačiť oblasť s rizikom poškodenia), tak si mal žalovaný ako konečný dodávateľ, subjekt, ktorý reálne vykonával nástrek farbou splniť riadne aspoň zákonnú prevenčnú povinnosť. Žalovaný z dôvodu generálnej prevencie nemal začať so striekaním lávky. V prípade, ak hrozila škoda (čo sám nepopiera a potvrdil) nemal práce začať, prípadne ich mal prerušiť,

odmietnuť ich vykonanie, a to až do doby nápravy. Rozhodujúce bolo, že žalovaný bol nositeľom nie len zmluvnej povinnosti, ale ako reálny zhotoviteľ, vykonávateľ prác bol zároveň nositeľ aj zákonnej povinnosti predchádzať škodám v zmysle , porušením ktorej došlo podľa súdu k vzniku škody. Ku škode došlo výlučne reálnou činnosťou žalovaného a žiadneho iného subjektu (ani spoločnosti KTP Group s.r.o. ani spoločnosti Bekeart Hlohovec, s.r.o.). Žalovaný vzniku škody nepredišiel, hoci podľa názoru súdu mohol a mal tak urobiť vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto nesie väčší diel zodpovednosti za vznik škody ako spoluškodca spoločnosti KTP Group s.r.o.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalovaný konal správne, ak pred začiatkom výkonu prác ešte dodatočne upozornil mailom spoločnosť KTP Group s.r.o. a požiadal ich o to, aby zabezpečila preparkovanie áut počas pieskovania a striekania. Bolo však zároveň nesporné, že spoločnosť KTP Group s.r.o. nevykonala také účinné opatrenia, ktoré by zabránili zaparkovaniu vozidiel v oblasti s rizikom poškodenia a nezabezpečila ani preparkovanie týchto vozidiel, o ktoré žiadal mailom žalovaný. Súd mal za to, že v prípade ak to nezabezpečila KTP Group s.r.o., ak si nesplnila túto zmluvnú povinnosť, tak to bolo povinnosťou žalovaného, či už zmluvnou vyplývajúcou zo stretnutia a dohody strán, tak zároveň povinnosťou zákonnou vyplývajúcou mu z ustanovenia . Nebolo však primeraným opatrením, aby nedošlo, predchádzalo sa škode „len“ formálne zaslanie mailu zo strany žalovaného spoločnosti KTP Group s.r.o. Išlo len o jedno z opatrení a evidentne nie dostatočné, aby k škode nedošlo, aby sa jej predchádzalo. Ďalším opatrením malo byť podľa súdu to, že ak priestor dostatočne (napr. veľkosťou vyhradenej oblasti, spôsobom) a riadne (napr. kontrolou pások) nezabezpečila spoločnosť KTP Group s.r.o., tak mal povinnosť rizikový priestor riadne zabezpečiť žalovaný. To by súd pokladal za dostatočné opatrenie žalovaného, ktoré mohlo zamedziť vzniku škody. Splnenie tejto povinnosti v konaní preukázané nebolo. Žalovaný tak nekonal s dostatočnou odbornou starostlivosťou, ktorú bolo možné od neho očakávať. Taktiež samotné „zaplachtovanie“ lávky sa ukázalo ako nedostatočné a nezabránilo tomu, aby nástrek farby nezasiahol aj motorové vozidlá odparkované v jej blízkosti. Nebolo možné sa rozumne uspokojiť s tým, že ak KTP Group aj na základe mailového upozornenia žalovaného priestor dostatočne nezabezpečila, tak je možné aj napriek tomu realizovať natieračské, striekacie práce. Žalovaný mal zabezpečiť priestor okolo stavby v takom rozsahu, aby bol dostatočný vzhľadom na spôsob, charakter prevádzanej špecifickej činnosti a ďalšie konkrétne okolnosti a zabezpečiť mal priestor takým spôsobom aby zabránil vjazdu, odstaveniu a zaparkovaniu motorových vozidiel v danom priestore. Je samozrejme pravda, že žalovaný by nezodpovedal zato, ak by niektorý vodiči nerešpektovali označenie priestoru páskou. V konaní vypočutý svedok však toto poprel a uviedol, že poškodené vozidlo parkoval na mieste, kde žiaden zákaz parkovať nebol. Naviac sám žalovaný priznal, že zvolený spôsob vyznačenia rizikového priestoru bol neúčinný, bezpečnostná páska (ak bola na parkovisku vôbec osadená, čo z vykonaného dokazovania bez pochybností nevyplýva a je len tvrdením, obranou žalovaného) bola podľa jeho tvrdení často odstránená, pretrhaná, neplnila účel oznámiť prichádzajúcim vozidlám zákaz vjazdu a parkovania vo vyhradenom priestore. Sám žalovaný pokladal za nedostatočné vyhradenie a označenie priestoru iba bezpečnostnou páskou, ktorá neplnila svoj účel a preto navrhol napr. osadenie transparentu s oznámením striekania na lávku. Sám však takéto opatrenie nerealizoval a opäť sa spoliehal na to, že to vykoná niekto iný. Podľa súdu bolo vhodné priestor dočasne v nevyhnutnej miere vymedziť dočasnými mobilnými zábranami, plotom, vyčleniť pracovníka, ktorý by osobne dohliadal na mieste, aby v čase nástreku tam vozidlá neboli odparkované a podobne, proste spôsobom, ktorý by bol účinný na to, aby zabránil (zakázal) parkovaniu a vjazdu motorových vozidiel, aby zabránil ich poškodeniu. V konaní nebolo tvrdené, že by sa na danom mieste okrem pások nachádzalo, napr. aj dočasné dopravné značenie, ktoré by zakazovalo parkovanie. Bolo nesporné, že všetky opatrenia boli nedostatočné a neúčinné. A mali byť realizované také opatrenia, ktoré by zabránili, zakázali vjazdu a parkovaniu motorových vozidiel a v prípade porušenia ktorých opatrení by sa žalovaný zodpovednosti zbavil (napr. ak by vozidlá parkovali napriek zákazu v zmysle dopravného značenia, parkovali by ak by násilne prekonali dočasné mobilné zábrany, nerešpektovali by pokyny obsluhy a pod.). Takéto opatrenia by súd vzhľadom na konkrétne okolnosti považoval za vhodné, dostačujúce a zbavujúce žalovaného zodpovednosti.

7. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa bránil aj tým, že k realizácii nástrekových prác musel, bol povinný pristúpiť vzhľadom na dohodnutý termín realizácie diela, ktorý nechcel porušiť a v dôsledku ktorého prerušenia by bol sankcionovaný. Súd mal ale za to, že toto neboli dôvody na porušenie prevenčnej povinnosti obsiahnutej v . V prípade ak by žalovaný odmietol začať, resp. pokračovať vo vykonávaní prác, tak by mu to nikdy nebolo na ťarchu a neniesol by zodpovednosť za porušenie zmluvnej povinnosti vykonať dielo včas. Žalovaný mal do doby pokiaľ by nebol priestor

dostatočne zabezpečený odmietnuť realizáciu natieračských prác. V tejto súvislosti bolo nutné poukázať na ustanovenie § 551 ods. 1 a 2 Obch. zák., v prípade, ak mal žalovaný za to, že mu objednávateľ KTP Group s.r.o. odovzdal stavenisko v nevhodnej povahe, t.j. nezabezpečenej tak, aby nemohlo prísť k škode, tak bol povinný objednávateľa na to upozorniť a po dobu dokedy by nebola dostatočne zabezpečená oblasť, by sa predĺžila lehota určená na vykonanie diela, teda žalovaný by sa nedostal do omeškania a nemohli by byť voči nemu uplatnené žiadne sankcie. Zároveň by mal nárok na všetky zvýšené náklady s tým spojené (na pracovníkov, nájomné za lešenie atď.), nakoľko sám nezavinil toto omeškanie. Súd mal za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosť obsiahnutú v . Sú tak podľa súdu u žalovaného dané a preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorej náhrady ako regresného nároku sa domáha. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že predpoklady zodpovednosti za škodu sú rovnako ako u žalovaného dané zároveň aj u spoločnosti KTP Group, s.r.o. z dôvodu porušenia jej zmluvnej povinnosti zabezpečiť riadne rizikový priestor. Preto aj táto spoločnosť je spoluzodpovedná za vznik škody. Podľa v odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Práve daný konkrétny prípad bol podľa názoru súdu taký, že odôvodňuje rozhodnutie o tom, že žalovaný, ale spolu s ním aj spoločnosť KTP Group, s.r.o., t.j. tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Súd dospel k záveru, že žalovaný porušil okrem zmluvnej povinnosti aj prevenčnú povinnosť ako priamy vykonávateľ činností, s ktorými v príčinnej súvislosti došlo k vzniku škody, tak jeho účasť na spôsobení škody je ďaleko väčšia ako u spoločnosti KTP Group, s.r.o., ktorá podľa preukázaného stavu porušila len zmluvnú povinnosť. Podľa názoru súdu bolo primerané rozsahu účasti jednotlivých škodcov na vzniku škody pomerné rozdelenie zodpovednosti, a to tak, že žalovaný zodpovedá za škodu vo výške 75 % a spoločnosť KTP Group, s.r.o., 25%.

8. Žalovaný v konaní tvrdil, že nakoľko žalobca v žalobe uviedol ako deň poškodenia motorových vozidiel (poistnej udalosti) dátum 12.4.2016, tak poistné udalosti sa mali podľa žalobcu stať iba v tento deň, a preto poistné udalosti z iných dní nie sú predmetom tohto konania. Súd sa s týmto názorom nestotožnil a poukázal na to, že až v priebehu konania sa z vykonaného dokazovania podarilo ustáliť a preukázať, že k poškodeniu (poistnej udalosti) motorových vozidiel nemuselo prísť iba v deň 12.4.2016, ale v rozmedzí niekoľkých dní, kedy žalovaný realizoval, aplikoval farbu. Ak žalobca identifikoval škodovú udalosť v žalobe iba dňom 12.4.2016, tak to absolútne neznamená, ako zavádzajúco tvrdí žalovaný, že poškodenia z iných dní nie sú predmetom konania. Žalobca poškodenia, t.j. poistné udalosti, ktoré sú predmetom v súčasnosti už samostatných súdnych konaní špecifikoval okrem dátumu 12.4.2016 aj inými konkrétnymi skutočnosťami a dôkazmi (napr. hlásenie o škodovej udalosti a pod.) tak, že je nepochybné, že ide o poistné udalosti z viacerých nie len jedného dňa, že ide o poškodenia, z obdobia kedy žalovaný vykonával práce na lávke čo potvrdil v konaní aj vypočutý svedok. Žalovaný tvrdil, že nezrovnalosti sú aj v dátumoch hlásenia škody, nakoľko sú v intervaloch od 26.4.2016 až 14.7.2017, prípadne až september 2016 tým, nie je preukázané, že znečistenie spôsobil žalovaný. Súd sa s názorom žalovaného nestotožnil, keďže ak aj u niekoho nastala poistná udalosť po 10.5.2016 (po ukončení diela a jeho odovzdaní), tak to nevylučuje, že k poškodeniu došlo skôr, a to v čase, kedy boli reálne vykonávané striekacie práce.

9. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný poukázal na to, že najviac škôd je asi zo dňa 11.4.2016, kedy žalovaný striekal šedou epoxidovou farbou a 12.4.2016, kedy striekal polyuretánovou modrou farbou. Podľa žalovaného je zvláštne, že nikde v hláseniach o škodovej udalosti sa nekonkretizuje odtieň, akým boli škvrny od farby, preto žiadal preukázať akou farbou boli vozidlá postriekané, a to nie len odtieňom, ale aj s chemickým rozborom jednotlivých škvŕn na vozidlách, ktorí by sa dalo porovnať s farbou, ktorú používal žalovaný. Súd mal zato, že bolo bez pochybností preukázané, že k poškodeniu vozidiel došlo činnosťou žalovaného. Touto činnosťou bolo konkrétne pieskovanie a striekanie farbou. Ďalej nebolo tvrdené a už vôbec nie preukázané (žalovaným), žeby v rozhodnom čase na danom mieste ktokoľvek iný vykonával nástrek farbou. Preto bolo jednoznačne preukázané, že znečistenie vozidiel bolo zapríčinené výlučne nástrekom farby aplikovanej žalovaným. Preto akékoľvek porovnávanie odtieňov, chemický rozbor sú úplne irelevantné, nadbytočné a vzhľadom k tomu, že vozidlá boli už vyčistené (a to ešte pred 7 rokmi) tak nevykonateľné. Žalovaný v konaní vzniesol pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a jeho konaním. Súd mal zo svedeckej výpovede L.. S. A. jednoznačne preukázané, že poškodené motorové vozidlo bolo v čase poškodenia zaparkované na mieste, kde objektívne pracovnou činnosťou mohlo a aj reálne došlo k jeho poškodeniu. V tejto súvislosti preto neboli dané žiadne pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi vznikom škody (poškodenie laku, skla karosérie vozidla) a konaním žalovaného (rekonštrukčné práce na lávke). Žalovaný v konaní tvrdil, že

súd nezobral do úvahy žiadne poveternostné vplyvy. Žalovaný však nepredložil žiaden dôkaz, že by došlo v čase poškodenia k nejakej mimoriadnej udalosti (živelná pohroma, hurikán a pod.). Zdôraznil, že žalovaný v konaní ani nepreukázal, že by došlo k zhoršeniu počasia, poveternostných vplyvov, nie je to napríklad zachytené ani v stavebnom denníku. Žalovaný v konaní taktiež tvrdil, že niektorí vodiči poškodených motorových vozidiel nerešpektovali zákaz parkovania na vyhradenom mieste v blízkosti lávky, ktoré bolo vyhradené a označené práve preto, aby nedošlo k poškodeniu zaparkovaných vozidiel, a preto spoluzavinili vznik škody. Uvedené tvrdenia žalovaného sa v konaní však opäť nepreukázali.

10. Záverom žalovaný namietol v konaní aj výšku škody, resp. jej primeranosť. Súd mal však z listinného dôkazu - „tabuľový“ sumár realizovaných čistiacich prác a spotrebovaného materiálu vydaný čistiacou spoločnosťou SANAC, s.r.o. položkovito a podrobne preukázané, aké konkrétne čistiace práce a materiál bol pri čistení použitý. V Tabuľke je uvedená cena jednotlivých položiek, pričom zhotoviteľom bola poskytnutá dokonca zľava z ceny diela (čistenia). Celková cena čistenia predstavuje sumu 598,72EUR, čo sú podľa listinného dôkazu vyhotoveného čistiacou spoločnosťou reálne a účelne vynaložené náklady na odstránenie škody. Z Tabuľky je taktiež zrejmé prečo sa môže výška ceny čistenia pri niektorých motorových vozidlách líšiť. Ak žalovaný spochybňoval ich výšku, tak nestačilo iba toto všeobecne namietať, mal k tomu označiť, predložiť relevantný dôkaz, ktorý by vyvrátil preukázanú výšku škody. Nakoľko sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 598,72EUR a súd mu priznal náhradu škody iba vo výške 449,04 EUR, zodpovedajúce vyššie uvedeným zákonným hľadiskám, súd vo zvyšku istiny 149,68 EUR a prislúchajúceho úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nepriznanej istiny od 19.2.2017 do zaplatenia žalobu zamietol.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý ohľadom nesprávneho právneho posúdenia uviedol, že súd vôbec nesprávne posúdil zodpovednosť žalovaného na spôsobenej škode na aute osoby L.. S. A.. Zároveň súd prvej inštancie nesprávne posúdil spoluzodpovednosť žalovaného, keď spoločnosť žalovaného síce vykonávala predmetnú činnosť, ale nebola priamym partnerom hlavného objednávateľa, a to spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. Súd prvej inštancie ustálil spoluzodpovednosť žalovaného vo výške 75 %, ale nevykonal žiadne dokazovanie k tomu smerujúce, zároveň ani určenie tejto spoluzodpovednosti náležite v odôvodnení nevysvetlil. Súd prvej inštancie mal predsa k dispozícii zápis z rokovania z 15.1.2016. Žalovaný sa zúčastnil ako subdodávateľ zhotoviteľa KTP Group, s.r.o. (voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu) na rokovaní dňa 15.1.2016, kde boli uvedené povinnosti dodávateľa (spoločnosti KTP Group, s.r.o.) voči spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s., ktorá mala zabezpečiť komunikáciu voči tretím osobám. Žalovaný oznámil KTP Group, s.r.o. ako objednávateľovi riadne, včas a zrozumiteľne dňa 16.3.2016 email nasledovného znenia: „Dobrý deň. Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili preparkovanie áut počas pieskovania a striekania "Lávky"“. Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní a maľovaní začali dňa 21.3.2016. V emaile zo dňa 11.4.2016 žalovaný uviedol spoločnosti KTP Group, s.r.o. nasledovné: „Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu, že bude pekné počasie“. Z tohto dôvodu mám teda za to, že nevieme detailne akými úvahami sa súd prvej inštancie pri určení zodpovednosti spoločnosti KTP Group, s.r.o. vo výške 25%. Súd prvej inštancie zároveň nevykonal žiadne dôkazy, ktoré boli navrhnuté a ktoré by odôvodnili zbavenie zodpovednosti žalovaného, prípadne iný pomer spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu.

12. Podľa žalovaného súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vôbec nezdôvodnil tú okolnosť, že predmetný svedok, poškodený síce si nepamätal podrobnosti a len povrchne vypovedal o procese čistenia, ale detailne uviedol, že auto muselo byť postriekané len činnosťou žalovaného. Rovnako súd nevyhodnotil, že parkoval niekde na parkovisku pred SANECA, to je na druhej strane lávky a rozhodne nie je 50 metrov od lávky, súd prvej inštancie uvedenú vec nevyhodnotil a nepreukázal. Rovnako neriešil ani nezrovnalosti v dátume hlásenia škody, nakoľko sú v intervaloch od 26.4.2016 až do 14.7.2016 prípadne až v 09/2016. Žalovaný aj spochybňuje, že z ktorej strany boli auta zašpinené, nakoľko nie sú doložené fotografie, ako aj nie je uvedená táto okolnosť zaznamenaná v hlásení škodovej udalosti. Ak boli autá zaparkované vedľa seba ťažko by sa auto zašpinilo zo strán, ako sú dvere a blatníky. Žalovaný rozporuje aj sumu čistenia, nakoľko je zrejmé, že čistenie organizoval zamestnávateľ svedka - poškodeného, a teda svedok sa nezaujímal o sumu, a teda súd len konštatoval, že je primeraná a žiadne dokazovanie v tomto smere nevykonal. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj použitie iného obdobného prípadu - rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 23.2.2017. Na základe vyššie uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa nestotožňuje so závermi žalovaného a má za to, že dôvodnosť nároku bola jednoznačne preukázaná. Poukázal na ust. § 551 ods. 1 a ods. 2 Obch. zák. Žalobcovi nie je zrejmé, v čom vidí žalovaný nesprávne právne posúdenie, keď je zrejmé, že súd aplikoval ustanovenie, ktoré sa týka zisteného skutkového stavu. Žalovaný bol povinný trvať na písomnom potvrdení pokynu objednávateľa diela. V tejto súvislosti podotkol, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného jednoznačne vyplynulo, že striekacie práce boli realizované po dobu niekoľkých dní mnoho hodín denne. Žalobca dáva na zreteľ, že autá parkujúce na parkovisku predstavujú množinu objektov, ktorých rozostavenie sa každý jeden deň mení. V takomto prípade bolo na žalovanom, aby každý jeden deň vyhodnotil, či môže vykonávať striekacie práce, čo však opomenul. Uvedené dáva do priameho kontrastu so správaním žalovaného vo vzťahu k počasiu, keď z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný podmieňoval vykonávanie prác každý jeden deň počasím. Týmto je v zásade vyvrátená i argumentácia žalovaného o tom, že on bol povinný pokračovať v prácach kvôli výluke na trati, avšak je zrejmé, že v prípade nepriaznivého počasia práce nevykonával. Žalobca zdôraznil, že v konaní bol vykonaný výsluch svedeckou výpoveďou pôvodného poškodeného. Svedok potvrdil (rovnako ako aj všetci ďalší svedkovia v jednotlivých konaniach), že na mieste nebolo žiadne označenie ani zábrana, aby tam vozidlá neparkovali. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že medzi poškodenými neboli len zamestnanci spoločnosti BEKAERT HLOHOVEC, ale aj zamestnanci iných spoločností sídliacich vo vedľajších priestoroch. Argumentácia žalovaného o tom, že poškodený neskúmal spôsob čistenia je podľa žalobcu zavádzajúca, nakoľko pre poškodeného je smerodajný práve výsledok vedúci k odstráneniu škody. Žalovaný počas celého konania nepredložil žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo možné čo i len spochybniť technické a logistické riešenie odstraňovania škôd spôsobených práve konaním žalovaného. S ohľadom na vyššie uvedené má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.3.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

15. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

16. K napadnutému výroku II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku istiny a prislúchajúceho úroku z omeškania žalobu zamietol, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení až 361 Podľa C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Súd prvej inštancie druhým výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku, neznie v neprospech žalovaného, teda žalovaný nie je osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného voči II. výroku, odmietol podľa ako podané neoprávnenou osobou.

17. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. a III. rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to,

že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s , a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou preukázania predpokladov zodpovednosti za škodu žalovaného.

20. Je nesporné, že predmetom konania je regresný nárok na náhradu škody. Škoda mala vzniknúť tým, že spoločnosť KTP Group s.r.o. si objednala lešenárske, pieskovacie a natieracie práce u žalovaného, pričom počas rekonštrukcie lávky bol poškodený majetok vlastníkov motorových vozidiel farbou. Uvedená škodová udalosť bola spôsobená zavinením zamestnancov žalovaného. Spoločnosť KTP Group s.r.o. ako hlavný dodávateľ rekonštrukčných prác na zákazke zodpovedala za škodu spôsobenú konaním subdodávateľov. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a správne posudzoval nárok na náhradu škody podľa , keďže v danom prípade žalovaný porušil povinnosť obsiahnutú v ust. , a teda žalovaný nekonal tak, aby nedošlo ku škode na majetku.

21. Podľa , , , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobu alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

22. O všeobecnú zodpovednosť podľa pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto predpoklady: 1. vznik škody 2. protiprávnosť konania 3. zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané) 4. príčinná súvislosť medzi škodou a konaním.

23. Bez zreteľa na to, v akej právnej úprave je obsiahnutá zodpovednosť za škodu, predpokladom tejto zodpovednosti je vždy existencia škody. Vo všeobecnosti je pojem „škoda“ v právnej teórii ako aj v súdnej praxi ustálený a považuje sa za ňu majetková ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Za protiprávne konanie ako predpoklad zodpovednosti za škodu je označované konanie, ktoré je v rozpore s objektívny právom, teda konanie, ktoré porušuje hmotnoprávne vzťahy. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu je potrebné poukázať na to, že aj nesplnenie prevenčných povinností (tzv. generálne prevencia) v ustanoveniach , je považované za protiprávne konanie. O protiprávne konanie môže ísť len vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotnoprávnou úpravou spoločenských vzťahov, alebo je v rozpore so zmluvným dojednaním.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu na motorových vozidlách, pretože predovšetkým preukázal vznik škody ako nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania vyčerpávajúco odôvodnil aká škoda je predmetom konania, kto škodu spôsobil a teda koho konaním a porušením prevenčnej povinnosti škoda vznikla. Uvedené súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo vysvetlil v bode 55. až 58. napadnutého rozsudku. V uvedenom odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie podrobne odôvodnil v čom spočívalo konanie žalovaného rozporné s prevenčnou zmluvnou povinnosťou, postup žalovaného pri vykonávaní diela a aj to ako mal žalovaný správne postupovať v prípade ak priestor v ktorom dielo vykonával nebol riadne zabezpečený pred vznikom škody.

25. Čo sa týka námietky žalovaného v tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil spoluzodpovednosť žalovaného, keď spoločnosť žalovaného síce vykonávala predmetnú činnosť, ale nebola priamym partnerom hlavného objednávateľa, a to spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. Súd prvej inštancie ustálil spoluzodpovednosť žalovaného vo výške 75 %, ale nevykonal žiadne dokazovanie k tomu smerujúce, zároveň ani určenie tejto spoluzodpovednosti náležite v odôvodnení nevysvetlil.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo súdom prvej inštancie v bode 58. rozsudku správne právne posúdené spoluzavinenie na vzniku škody a určenie podielu zodpovednosti žalovaného a spol. KTP Group. Uvedené posúdenie rozsahu spoluzavinenia je plne v kompetencii súdu a odvolací súd považuje jeho odôvodnenie za podrobné a logické a v plnom rozsahu sa s uvedeným stotožňuje. Vznesená odvolacia námietka žalovaného je teda podľa odvolacieho súdu nedôvodná.

26. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalovaný oznámil KTP Group, s.r.o. ako objednávateľovi riadne, včas a zrozumiteľne dňa 16.3.2016 email nasledovného znenia: „Dobrý deň. Chcem Vás požiadať, aby ste zabezpečili preparkovanie áut počas pieskovania a striekania "Lávky"“. Práce spočívajúce v pieskovaní, striekaní a maľovaní začali dňa 21.3.2016. V emaile zo dňa 11.4.2016 žalovaný uviedol spoločnosti KTP Group, s.r.o. nasledovné: „Oznamujeme Vám, že dňa 12.4.2016 prídeme aplikovať ďalšiu vrstvu náteru na lávke, za predpokladu, že bude pekné počasie“. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že uvedená mailová komunikácia nemôže mať za následok liberáciu žalovaného na vzniku škody a to vzhľadom na porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného. Súd prvej inštancie ozrejmil v odôvodnení napadnutého rozsudku ako mal žalovaný postupovať (odmietnuť vykonať dielo ) a to aj napriek porušeniu zmluvy - vykonať dielo včas.

27. Žalovaný ani podľa odvolacieho súdu nepreukázal okolnosti, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za škodu. Žalovaný v odvolaní poukázal na emaily zo dňa 15.1.2016, 16.3.2016, 21.3.2016, 11.4.2016, pričom odvolací súd k uvedenému dodáva, že ak potrebné opatrenia na zabezpečenie areálu nezabezpečila spoločnosť KTP Group s.r.o., tak bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť predchádzanie škodám v zmysle ust. ako aj povinnosť vyplývajúca z dohody zmluvných strán a teda uvedené zaslanie emailov spoločnosti KTP Group s.r.o., nebolo dostatočným opatrením žalovaného. Žalovaný ako subdodávateľ diela mal povinnosť sám prijať opatrenia na odvrátenie hroziacej škody alebo odmietnuť vykonanie diela do času, kým objednávateľ neprijme zodpovedajúce opatrenia. V prípade, ak hrozilo poškodenie zaparkovaných motorových vozidiel, žalovaný nemal začať so striekaním lávky s prihliadnutím na jeho predpokladanú odbornú starostlivosť, ktorú ako spoločnosť s predmetom takýchto činností mal mať. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým stavom tak ako ho ustálil súd prvej inštancie a to na základe vykonaného dokazovania.

27. Odvolací súd má za to, že žalovaný nesie zodpovednosť za vznik škody, ktorú zavinil a za ktorú zodpovedá v zmysle ust. , a tejto zodpovednosti ho nezbavujú nezrovnalosti v dátume hlásenia škody, nedoloženie fotografií, z ktorej strany boli autá zašpinené a spôsob zaparkovania áut. Svedok sa jednoznačne vyjadril, že poškodené motorové vozidlo parkoval na mieste, ktoré nebolo vyznačené zákazom parkovania, teda na mieste s rizikom jeho poškodenia. K námietkam žalovaného týkajúce sa vzniku a rozsahu škody na motorovom vozidle žalovaný nepredložil žiadne dôkazy a ani vykonanie dôkazov ktoré by preukázali spôsob vzniku a rozsah poškodenia nenavrhol a preto tieto námietky sú len nepreukázaným tvrdením žalovaného a súd na ne teda nemôže prihliadať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, a to na ods. 60. - 66, rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje. Žalovaný namietal výšku škody v rozsahu nákladov na čistenie poškodeného vozidla avšak neuviedol v čom (v ktorých položkách) je výška nákladov neprimeraná a v konaní nepredložil dôkazy, ktoré by spochybnili výšku žalobcom uplatneného regresného nároku.

28. Odvolací súd má za to, že nemožno prisvedčiť argumentácii žalovaného, podľa ktorej súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj použitie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 23.2.2017, nakoľko v predmetnom rozhodnutí sa jedná o odlišný skutkový stav, kedy došlo k poškodeniu motorového vozidla parkujúceho na mieste, kde bol zákaz vjazdu parkovania, ktorý bol označený pevne osadenou dopravnou značkou. Skutkové okolnosti vo veci sp. zn. boli teda odlišné od posudzovanej veci a preto závery uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach nie je možné na túto sporovú vec aplikovať. Keďže žalovaný v podanom odvolaní uviedol skutočnosti ktoré nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku jasne, logicky, zrozumiteľne, vyčerpávajúco a vecne správne odôvodnil svoje rozhodnutie s tým, že skutočnosti tvrdené žalovaným neboli v konaní preukázané hodnovernými dôkazmi.

29. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

30. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a III. ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).