Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/436/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO 36 613 843, proti povinnému M. H., U.. XX.XX.XXXX, R. Š. XX, XXX XX Š., o vymoženie 3.000,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ďorďovičom, Exekútorský úrad Trenčín, Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín pod sp. zn. 32EX 107/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 24.02.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 3.000,- eur s prísl. na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14.08.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19.09.2019. Okresný súd Banská Bystrica dňa 09.03.2020 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Dňa 29.04.2020 súdny exekútor postúpil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, kde uvádza, že vydanie exekučného titulu je nezákonné z dôvodu nesprávneho posúdenia veci. Spomínaný platobný rozkaz je tzv. ničotný akt - čo je tak závažný nedostatok exekučného titulu, na ktorý sa musí prihliadať v každom štádiu exekúcie. Predmetný exekučný titul teda nemal prvostupňový súd správne vydať z dôvodu nevykonania procesnej podmienky podľa , nakoľko súd mal k dispozícii spotrebiteľskú zmluvu, čiže nepopierateľne o tom vedel, že táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nesprávne uvedenie náležitosti zmluvy ako je nesprávne uvedená RPMN, celkové náklady koľko musí spotrebiteľ zaplatiť, dokonca návrh na vydanie platobného rozkazu na súd už bol premlčaný po 3ročnej lehote podaný na súd. A pre nesprávne obligatórne náležitosti sa preto podľa zákona považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd vedel, že nemôže vydať platobný rozkaz a napriek tomu konal v rozpore so zákonom a vydal ho. Oprávnený si bol tiež vedomý, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky aj napriek tomu si podal na súd návrh na vydanie platobného rozkazu, namiesto toho aby podal riadnu žalobu na plnenie a predložil dôkazy na pojednávaní na podporu svojich tvrdení. Sú tu teda okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu. Vydaním exekučného titulu došlo k uvedeniu navrhovateľa do právnej neistoty, nakoľko nevykonanie procesných úkonov, ktoré prvostupňový súd vykonať mal, bránia samotnej vykonateľnosti tohto exekučného titulu, no napriek všetkému sa exekúcia vykonáva, čím dochádza k protiprávnemu stavu. Z tohto dôvodu navrhovateľ žiada o odklad exekúcie až do rozhodnutia vo veci samej. V januári tohto roka 2020 nastala skutočnosť, ktorá v čase obdŕžania platobného rozkazu povinnému nebola známa a to, že má ako spotrebiteľ právo brániť sa proti neprijateľným podmienkam v spotrebiteľských zmluvách a proti nekalým praktikám. Ako spotrebiteľ bol povinný v čase vydania platobného rozkazu oslobodený od súdnych poplatkov a takisto mu nebola známa skutočnosť, že súd má úradnú povinnosť (ex offo) skúmať spotrebiteľské zmluvy a zisťovať ich rozpor so zákonom, ani že veriteľ si môže len do troch rokoch uplatniť pohľadávku na súde podľa zákona a pri neskoršom podaní už nemá nárok na podanie žaloby a pokiaľ spotrebiteľ nepodá námietku, že žaloba bola podaná na súde neskoro, súd sa s tým nezaoberá. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že i keď spotrebiteľ nevyužije možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať spôsobilosť a vykonateľnosť exekučného titulu a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa, pričom rovnako obsah práva na súdnu ochranu nespočíva iba v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Povinný má za to, že oprávnený sa mal v prvom rade domáhať svojho práva podaním riadnej žaloby. Tým, že podal priamo návrh na vydanie platobného rozkazu a to vo veci nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, možno sa domnievať, že sa jednalo o jeho nekalú praktiku, keďže pri vydanom platobnom rozkaze nie je tento exekučný titul preskúmateľný. Keďže oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa exekučné konanie muselo zastaviť, vznikla mu teda povinnosť nahradiť trovy tohto konania. Na základe uvedeného povinný žiada exekúciu zastaviť v celom rozsahu a oprávneného zaviazať na náhradu trov exekučného konania.

3. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že rozhodnutím - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 14.08.2019, č.k. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2019 a vykonateľnosť dňa 06.09.2019 v spojení s opravným Uznesením zo dňa 19.09.2019 bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu uplatňovanú v konaní. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného (povinného) nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený má za to, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje platobný rozkaz, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Citujúc ust. a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov oprávnený k predmetnej veci ďalej uviedol, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených vo vyššie citovaných ustanoveniach a preto zastáva názor, že povinný vo svojom vyjadrení neuviedol skutočnosti a ani nepredložil dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Vzhľadom na uvedené preto so zastavením exekúcie nesúhlasí.

4. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

5. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

8. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.

10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

13. K tvrdeniu povinného o povinnosti exekučného súdu skúmať spôsobilosť a vykonateľnosť exekučného titulu súd uvádza nasledovné. Exekučné konanie sa začína na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Nevyhnutnou podmienkou je skutočnosť, že exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.

14. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. V predmetnom konaní oprávnený inicioval exekučné konanie na podklade exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14.08.2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 19.09.2019, a keďže povinný v zákonnej lehote opravný prostriedok (odpor) voči platobnému rozkazu nepodal, rozhodnutie sa stalo právoplatné a vykonateľné dňom 06.09.2019. V tejto súvislosti súd konštatuje, že návrh na vykonanie exekúcie tak oprávnený podal dôvodne, nakoľko splnil zákonom požadované požiadavky pre začatie exekučného konania a svojho nároku sa domáhal na základe spôsobilého exekučného titulu. V čase začatia konania existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a keďže povinný si povinnosť mu ním uloženú dobrovoľne nesplnil, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorého preskúmaním súd nezistil žiadne dôvody vedúce k jeho zamietnutiu, a preto v predmetnej veci poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

15. K námietkam povinného, že vydanie exekučného titulu je nezákonné z dôvodu nesprávneho posúdenia veci, že zmluva na základe ktorej bol vydaný exekučný titul obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a nesprávne uvedenie náležitostí ako je nesprávne uvedená RPMN, celkových nákladov koľko je spotrebiteľ povinný zaplatiť, ako aj ku skutočnosti, že došlo k premlčaniu pohľadávky oprávneného je potrebné uviesť, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie účelu exekučného konania súd poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný namieta vyššie uvedené, ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a tieto mali byť zo strany povinného namietané v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, teda v základnom konaní, avšak povinný túto možnosť nevyužil.

16. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal o odklad exekúcie až do rozhodnutia vo veci samej, súd v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej od 01.04.2017 možno o odklade exekúcie rozhodnúť len ak sú naplnené predpoklady ustanovené v a nasl. Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 1 SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v danej procesnej situácii nemá oprávnenie o návrhu povinného na odklad exekúcie rozhodnúť.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.