Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5C-45-2020.pdf
PDF · 123.63 KB
Case nature
Subarea
5C/45/2020
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, v spore žalobcu J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, V., zastúpeného JUDr. Lukášom Holodňákom, advokátom, Kpt. Nálepku 8, Michalovce, IČO: 53 024 940 proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zastúpenému Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, 2/ DRAŽOBNÍK, s.r.o., IČO: 36 764 281, so sídlom Hviezdoslavova 6, Košice, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd priznáva žalovaným v 1. a 2. rade 100 % náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.06.2020 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX obec V., katastrálne územie V., a to parcely registra “ C “ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 792 m2 a stavby rodinného domu č. 225 postaveného na parcele registra “C“ č. XXXX/X, ktoré patria do výlučného vlastníctva žalobcu a ktoré záložné právo je evidované na LV č. XXX obec V., katastrálne územie V. v časti C: Ťarchy v rámci vkladového konania vedeného pod V - 1574/12 z. d. 23.07.2012 Čz 35/12, tiež žiadal priznať 100 % náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX k. ú. V. tak, ako sú vyššie uvedené. Ďalej uviedol, že dňa 21.06.2012 došlo medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a X. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je bratom žalobcu ako dlžníkom v 1. rade a H. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je švagrinou žalobcu ako dlžníkom v 2. rade k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere č. 5029665041 na základe ktorej boli zo strany žalovaného v 1. rade poskytnuté v prospech dlžníkov v 1. a 2. rade finančné prostriedky v celkovej sume 19.900,- eur, pričom uvedený úver sa dlžníci v 1. a 2. rade zaviazali splatiť v 132 mesačných splátkach vo výške 226,96 eur s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá 15.07.2023. Za účelom zabezpečenia vyššie uvedenej pohľadávky žalovaného v 1. rade došlo medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalobcom ako záložcom k uzatvoreniu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 21.06.2012 na základe ktorej bolo zriadené záložné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX k. ú. V., a to v rámci vkladového konania vedeného pod V 1574/2012. Vyššie uvedený záväzok dlžníkov v 1. a 2. rade bol voči žalovanému v 1. rade ako veriteľovi podľa jeho vedomostí riadne a včas splácaný až do roku 2018, kedy sa podľa vedomostí žalobcu dlžníci v 1. a 2. rade omeškali so splácaním mesačných splátok tak, že žalovaný v 1. rade evidoval voči dlžníkom v 1. a 2. rade nedoplatok vo výške cca 1.000,- eur. Podľa jeho vedomostí sa dlžníci v 1. a 2. rade zaviazali predmetný nedoplatok dosplácať a z tohto dôvodu v období od augusta 2019 do mája 2020 uhrádzali v prospech žalovaného v 1. rade ako veriteľovi splátky v sume cca 400,- eur mesačne namiesto zmluvne dojednanej splátky vo výške 226,96 eur mesačne. Žalobcovi bolo zo strany žalovaného v 1. rade doručené oznámenie o dražbe zo dňa 28.01.2020, ktorým bol upovedomený o tom,
že mu vo vzťahu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam sa uskutoční obhliadka predmetu dražby, a to dňa 17.02.2020 a dňa 28.02.2020. Dňa 06.03.2020 sa v predmetnej právnej veci vykonávala dobrovoľná dražba v sídle žalovaného v 2. rade o čom bola vyhotovená notárska zápisnica zo dňa 06.03.2020 z ktorej je zrejmé, že v rámci tejto dražby predmet dražby nebol vydražený. Žalobcovi bolo zároveň doručené oznámenie o výsledku dražby zo dňa 06.03.2020 vyhotovené žalovaným v 2. rade z ktorého je zrejmé, že predmet dražby nebol vydražený. Podľa vedomostí žalobcu zo strany dlžníkov v 1. a 2. rade síce došlo k omeškaniu so splácaním jednotlivých splátok, avšak tento vzniknutý nedoplatok bol dlžníkmi v 1. a 2. rade dosplácaný a teda v danom prípade nebol daný dôvod na pristúpenie k výkonu záložného práva žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a tiež neboli splnené zákonné podmienky a predpoklady pre výkon dobrovoľnej dražby žalovaným v 2. rade. Podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti vyššie uvedeného záväzku dlžníkov v 1. a 2. rade voči žalovanému v 1. rade ako veriteľovi. Takéto tvrdenie však žalobca popiera a nemá vedomosť o tom, aby mu bolo doručené písomné vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti predmetného splátkového úveru zo strany žalovaného v 1. rade. Taktiež žalobca nemá vedomosť o tom, aby takéto vyhlásenie bolo doručené dlžníkom v 1. a 2. rade. Z tohto dôvodu nebol prejav vôle doručený neprítomnej osobe tak, ako to predpokladá § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade teda podľa názoru žalobcu nedošlo k splneniu podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného úveru a teda ani k splneniu podmienok na výkon záložného práva žalovanými v 1. a 2. rade.
Zmluva o splátkovom úvere č. 5029665041 uzavretá dňa 21.06.2012 predstavuje podľa názoru žalobcu zmluvu spotrebiteľskú na ktorú je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a ktorá podľa názoru žalobcu neobsahuje podstatné obsahové náležitosti tak, ako to zakotvuje ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.. Žalobca takto dospel k záveru, že nedošlo k splneniu podmienok pre výkon záložného práva a teda ani k splneniu podmienok pre výkon dobrovoľnej dražby. Taktiež je podľa názoru žalobcu sporná výška pohľadávky žalovaného v 1. rade s ohľadom na právnu povahu zmluvy o splátkovom úvere s ohľadom na chýbajúce obsahové náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.. S poukazom na § 324 ods. 1, 3 a § 343 ods. 1 CSP ( zák. č. 160/2015 Z. z. ) z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že v danom prípade sa nejedná o zabezpečenie akejkoľvek peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade z ktorého dôvodu nie je možné podľa názoru žalobcu vzniknutú situáciu riešiť právnym inštitútom zabezpečovacieho opatrenia zakotveným v ust. § 343 a nasledujúcich Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na tú skutočnosť, že ďalší výkon dobrovoľnej dražby je zo strany žalovaného v 2. rade ako dražobníka plánovaný na deň 22.06.2020, ktorá skutočnosť preukazuje bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu. Z vyššie uvedenej skutočnosti je podľa názoru žalobcu zrejmá potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, keďže u žalobcu aj naďalej hrozí neoprávnený výkon záložného práva k nehnuteľnostiam patriacim do jeho výlučného vlastníctva a teda na ťarchu žalobcu s tým, že túto hrozbu nemožno podľa názoru žalobcu odvrátiť iným právne dovoleným spôsobom riadne a včas.
Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade zo dňa 03.07.2020 na č. l. 68 a nasledujúcich spisu súd zistil, že podľa jeho názoru žalobca neprodukoval skutkové tvrdenia, ktoré by zodpovedali zákonnej požiadavke kvalifikovanej okamžitej potreby úpravy pomerov, ale z ním tvrdených skutočností vyplýva podľa jeho názoru presne opačný záver. Opakovaná dražba bola určená na deň 22.06.2020, čo je však v čase rozhodovania súdu už minulá udalosť. Ďalej uviedol, že už zo samotného návrhu vyplýva, že žalobca mal minimálne od januára 2020 vedomosť o prebiehajúcom dražobnom procese, brániť sa však proti nemu začal v poslednej chvíli dňa 19.06.2020, pričom tento návrh bol doručený súdu 22.06.2020, teda v deň konania dražby. Žalobca takto rezignoval na promptnú ochranu svojich tvrdených práv, ale zároveň podľa názoru žalovaného v 1. rade je vylúčené, aby takáto niekoľkomesačná pasivita žalobcu mohla vyhovovať zákonnej požiadavke bezodkladnosti, keď samotnému žalobcovi pol roka neprekážala bezprostredná hrozba vykonania dražby. Požadované vydanie neodkladného opatrenia je v konflikte so zásadou neodkladnej ochrany, keďže zákonodarca v § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách zakotvil, že na základe tohto ustanovenia sa možno domáhať určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, alebo boli porušené ustanovenia zákona. Žalobca má teda k dispozícii dostatočne účinné prostriedky nápravy v prípade procesného úspechu, ktorej by sa mu dostalo kvalitatívne úplne rovnocennej ochrany podľa § 21 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z. z.. Žalobca takto nie je vonkoncom odkázaný na neodkladné opatrenie ako jediný prostriedok nápravy, ani nehrozí žiaden ireverzibilný stav, čo je ďalšou okolnosťou vylučujúcou potrebu úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Nijako nemôžu obstáť ani domnienky žalobcu o údajnej neprípustnosti žalobného výkonu záložného práva. Poukázal na znenie § 53 ods. 10 Občianskeho
zákonníka z ktorého je zrejmé, že ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Tiež poukázal na znenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas plnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 21.06.2012 nie je podľa názoru žalovaného v 1. rade spotrebiteľskou zmluvou podľa príslušných ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z.. Tento svoj názor oprel o ustanovenie § 1 ods. 3 písm. b/ a písm. c/ zák. č. 129/2010 Z. z.. Podľa jeho názoru išlo o úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom bola rekonštrukcia stavby rodinného domu, teda zachovanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a lehota splatnosti bola dohodnutá viac ako 10 rokov. Žalobca takto neosvedčil vonkoncom žiadnu skutočnosť na spravdepodobnenie nároku, ktorému by súd prvej inštancie mal poskytnúť ochranu v žalobcom požadovanom rozsahu. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Za daného popísaného stavu žalobcom v žalobnom návrhu výkon záložného práva by mal byť žalovanému v 1. rade zakázaný ako taký s tým, že žalovaný na tento výkon záložného práva nemá nárok. Na odôvodnenie takéhoto zásahu do práv žalovaného v 1. rade však nebolo žalobcom produkované žiadne tvrdenie ani osvedčenie. Z ustanovenia § 151j Občianskeho zákonníka vyplýva, že jedinou zákonnou podmienkou pre oprávnené začatie výkonu záložného práva je existencia omeškanej zabezpečenej pohľadávky. Ak je takáto podmienka splnená záložný veriteľ môže iniciovať výkon záložného práva zákonom upraveným spôsobom. Ak sa teda žalobca domáha uloženia zákazu dražobného výkonu záložného práva ako takého, je jeho povinnosťou tvrdiť a osvedčiť, že dlžníci už v plnom rozsahu splnili úverový záväzok, resp. že došlo k zániku záložného práva zriadeného v prospech žalovaného v 1. rade z iného dôvodu podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň mal žalobca predložiť listinné dôkazy osvedčujúce takéto jeho prípadné tvrdenia, čo neprodukoval.
Čo sa týka ďalšieho argumentu žalobcu spočívajúceho v tom, že žalovaný v 1. rade jemu ako aj dlžníkom v 1. a 2. rade neoznámil vyhlásenie mimoriadnej s platnosti úveru žalovaný v 1. rade uviedol, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo 27.06.2019 a všetkým trom účastníkom, teda dlžníkom v 1. a 2. rade X. S. H. H. S. ako aj samotnému žalobcovi bolo oznámenie o zosplatnení úveru doručené, v prípade žalobcu to bolo 30.07.2019. Na základe vyššie uvedeného žalovaný v 1. rade dospel k záveru, že pristúpil k začatiu výkonu záložného práva oprávnene a že výkon záložného práva je jeho právom. V takom prípade je teda vylúčené, aby išlo zároveň o taký zásah do práva žalobcu, ktorý by odôvodňoval poskytnutie neodkladnej ochrany. Absencia akéhokoľvek pravdepodobného nároku žalobcu, ohrozenie ktorého by malo rezultovať do nariadenia neodkladného opatrenia sa prejavuje aj v neprítomnosti akejkoľvek špecifikácie čoho sa žalobca mieni domáhať vo veci samej. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je podľa žalovaného v 1. rade špecifikovaný žiaden meritórny spor, ktorý by žalobca mienil iniciovať na odstránenie právnej neistoty. Žalobca takto mieri k vytvoreniu extrémne nespravodlivého a absolútne neprimeraného stavu, keď by žalovanému v 1. rade bol uložený časovo neobmedzený zákaz výkonu záložného práva.
Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade na č. l. 61 a nasledujúcich spisu zo dňa 02.07.2020 súd zistil, že tento sa necíti byť v danom spore pasívne legitimovanou stranou, keďže v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je dražobník osobou, ktorá organizuje dražbu a preto dražobník nie je oprávnený na výkon záložného práva. Zákon priznáva výkon záložného práva práve záložnému veriteľovi a nie dražobníkovi. Žalovaný v 2. rade vo vlastnom mene takto nevykonáva záložné právo, ale svoje právo v procese dobrovoľnej dražby odvodzuje od práva záložného veriteľa vykonávať záložné právo týmto spôsobom. Je teda zrejmé, že dražobník nie je v právnom vzťahu s vlastníkom zálohu, ale len s navrhovateľom dražby - záložným veriteľom. Žalovaný v 2. rade nie je zmluvnou stranou v prípade žalobcom v návrhu označených a identifikovaných zmlúv - zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva a teda žalovaný v 2. rade nie je nositeľom žiadnych subjektívnych práv alebo povinností vyplývajúcich z predmetných zmluvných vzťahov, ktoré majú byť predmetom tohto konania. Nerozlučné spoločenstvo žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade sa vyžaduje až v konaní o neplatnosť dražby, čo vyplýva z ust. § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Zo samotného znenia žalobného návrhu nevyplýva, že predmetom tohto konania by mala byť prejednávaná neplatnosť dražby.
Žalovaný v 2. rade takto nemá v tomto spore pasívnu legitimáciu. V ďalšom texte poukázal na znenie § 151a Občianskeho zákonníka s tým, že zriadenie záložného práva je zabezpečovacím inštitútom podľa tohto zákona a že k výkonu záložného práva v zmysle § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka môže záložný veriteľ pristúpiť, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená. Iné podmienky pre výkon záložného práva v zákone stanovené nie sú.
Žalovaný v 2. rade v ďalšom texte vyjadrenia poukázal na tú skutočnosť, že ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len s predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona. Uvedené podľa jeho názoru samo o sebe potvrdzuje legitimitu a zákonnosť výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Žalobca si takto musel byť vedomý, že pri podpise zmluvy o zriadení záložného práva môžu byť jeho nehnuteľnosti v budúcnosti predmetom výkonu záložného práva, pričom s uvedenou skutočnosťou nemal žalobca zjavne problém a dobrovoľne pristúpil k uzavretiu takejto zmluvy. Ďalej pripomenul, že hlavným pojmovým znakom dobrovoľných dražieb je ich dobrovoľnosť pod ktorou sa rozumie dobrovoľnosť pri uzatváraní zmluvy, kde sa môže dohodnúť veriteľ so záložcom na podmienkach výkonu záložného práva, pre prípad porušenia primárnej povinnosti zo strany dlžníka splniť záväzok. Záložné právo sa považuje za vecné právo k cudzej veci, v prípade jeho realizácie žalobca plní za dlžníka, a to na základe svojej povinnosti vyplývajúcej mu zo záložnej zmluvy. Záložcu takto možno považovať za vecného ručiteľa. V závere poukázal, že ak pohľadávka veriteľa bola uspokojená zo zálohu záložcu, ktorý nie je totožnou osobou dlžníka môže záložca za to požadovať od dlžníka náhradu, a to použitím analógie § 853 Občianskeho zákonníka podľa ust. § 550 Občianskeho zákonníka. V danom prípade by takto nariadenie neodkladného opatrenia bolo v rozpore s princípom proporcionality, čím by došlo k obmedzeniu zákonného výkonu záložného práva.
Z listu vlastníctva č. XXX k. ú. V. súd zistil, že na tomto je vedená parcela registra “C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 792 m2 s tým, že na tejto parcele je vedený aj rodinný dom súp. č. 225 vo výlučnom vlastníctve žalobcu J. O., nar. XX.XX.XXXX. Z časti C bod 1. súd zistil, že na tomto LV je vedené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s., Tomášikova 48, Bratislava na parcelu č. XXXX/X a rodinný dom súp. č. 225 postavený na tej istej parcele pod V 1574/12 z. d. 23.07.2012 Čz 35/12.
Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 21.06.2012 č. 5029665041 súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. túto uzavrela ako veriteľ s dlžníkmi X. S. a Agátou Cicovou. Výška úveru bola 19.900,- eur, výška mesačnej splátky bola dohodnutá 226,96 eur, dátum prvej splátky bol dohodnutý 15.08.2012, počet splátok bol dohodnutý 132, konečná splátka úveru bola dohodnutá 15.07.2023. Z návrhu na vklad záložného práva zo dňa 21.06.2012 súd zistil, že navrhovateľmi boli Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobca J. O., ktorí navrhli Správe katastra Michalovce, aby rozhodla o vklade záložného práva v prospech záložného veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky záložného veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5029665041 na sumu 19.900,- eur. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k. ú. V..
Z potvrdení Slovenskej sporiteľne, a.s. na č. l. 12 - 13 spisu súd zistil, že P. O. vložil na účet č. U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX dňa 18.12.2019 sumu 380,- eur, dňa 28.01.2020 100,- eur, dňa 28.04.2020 400,- eur, dňa 14.05.2020 400,- eur a dňa 24.03.2020 L. O. poukázal na ten istý účet tiež sumu 400,- eur.
Z oznámenia o dražbe Zn. 086/2019 na č. l. 14 - 17 spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade dňa 28.01.2020 oznámil v zmysle § 17 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách dátum konania dražby 06.03.2020 o 10:00 hod. v dražobnej miestnosti na ul. Hviezdoslavovej 6 v Košiciach a predmetom dražby mali byť nehnuteľnosti parcela registra “C“ č. XXXX/X a dom súp. č. 225 postavený na tejto parcele.
Z notárskej zápisnice N 406/2020, Nz 7471/2020, NCIs 7606/2020 na č. l. 18 - 20 spisu súd zistil, že táto bola spísaná notárom T.. P. W. dňa 06.03.2020 a predmetom dražby boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k. ú. V. a licitátor vyhlásil dobrovoľnú dražbu za neúspešnú, keďže sa na túto dražbu nikto nedostavil.
Z oznámenia o výsledku dražby zo dňa 06.03.2020 na č. l. 21 spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade oznámil dlžníkom v 1. a 2. rade ako aj žalobcovi J. O., že dražba konaná dňa 06.03.2020 o 10:00 hod. bola neúspešná a predmet dražby - nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k. ú. V. vydražené neboli.
Z oznámenia o opakovanej dražbe na č. l. 24 - 27 spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade vyhlásil konanie novej dražby v dražobnej miestnosti na ul. Hviezdoslavovej 6 v Košiciach na deň 22.06.2020 o 10:00 hod., pričom predmetom dražby boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k. ú. V.. Žalovaný v 2. rade dňa 02.06.2020 túto skutočnosť oznámil aj dlžníkom v 1. a 2. rade ako aj žalobcovi J. O..
Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 21.06.2012 na č. l. 32 - 33 spisu súd zistil, že túto uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako záložný veriteľ a J. O. ako záložca. Z časti I vyplýva, že predmetom zmluvy o zriadení záložného práva je pohľadávka vzniknutá zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5029665041 zo dňa 21.06.2012, kde dlžníkmi sú X. S. H. H. S. a na základe citovanej zmluvy záložný veriteľ poskytol týmto úver vo výške 19.900,- eur. Z časti II vyplýva, že táto zabezpečovaná pohľadávka bola zabezpečená zálohom na nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k. ú. V. a záložca - žalobca vyhlásil, že je výlučným vlastníkom zálohu a na zabezpečenie pohľadávky záložca zriaďuje a záložný veriteľ prijíma záložné právo na záloh. Z časti IV vyplýva, že ak pohľadávka nebude riadne a včas splácaná je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku, a to spôsobom dohodnutým vo VOP. V časti III - Mandátna zmluva záložca ako mandant poveril a zároveň splnomocnil záložného veriteľa ako mandatára, aby na jeho účet za odplatu 0,03 eur uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného práva podľa zmluvy o záložnom práve a aby v jeho mene urobil všetky právne úkony potrebné na prevod vlastníctva k zálohu na tretiu osobu. Táto zmluva bola uzavretá 21.06.2012.
Z notárskej zápisnice N 871/2020, Nz 16551/2020, NCRIs 16872/2020 na č. l. 51 - 53 spisu súd zistil, že táto bola spísaná notárom T.. P. W. a z tejto je zrejmé, že dobrovoľná dražba konaná dňa 22.06.2020 na ul. Hviezdoslavovej 6 v Košiciach predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX k. ú. V. bola neúspešná, nakoľko na dražbu sa nikto nedostavil.
Z oznámenia o výsledku opakovanej dražby na č. l. 50 spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade dňa 23.06.2020 výsledok dražby konanej dňa 22.06.2020 oznámil X. S., H. S. H. J. O..
Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.06.2019 na č. l. 72 spisu súd zistil, že žalovaný v 1. rade oznámil X. S. mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 26.06.2019, nakoľko od 01.01.2015 bol tento v omeškaní so splácaním pohľadávky č. úveru 5029665041 viac ako tri mesiace. Zvyšok pohľadávky v sume 12.024,10 eur mal uhradiť v lehote 15 dní na účet žalovaného v 1. rade. Toto oznámenie bolo X. S. doručené 16.07.2019 doporučene, list prevzal otec.
Z ďalšieho oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru na č. l. 74 spisu súd zistil, že žalovaný v 1. rade oznámil H.O. S., že v dôsledku omeškania so splácaním pohľadávky v čase od 01.01.2015 viac ako tri mesiace č. úveru 5029665041 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 26.06.2019 s tým, že zvyšok pohľadávky 12.024,10 eur má táto uhradiť na jeho účet v lehote 15 dní. Oznámenie jej bolo doručené 16.07.2019 doporučene, list prevzal jej svokor. Z ďalšieho oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.06.2019 na č. l. 76 spisu súd zistil, že žalovaný v 1. rade oznámil J. O., že pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 27.06.2019 č. úveru 5029665041, nakoľko s účinnosťou od 01.01.2015 dlžníci boli v omeškaní s viac ako tromi mesačnými splátkami, zvyšok pohľadávky vo výške 12.024,10 eur mal tento uhradiť v lehote 15 dní na účet žalovaného v 1. rade. Oznámenie bolo J. O. doručené doporučene dňa 10.07.2019, čo potvrdil svojim podpisom na pripojenej doručenke.
Zo splnomocnenia Slovenskej sporiteľne, a.s. č. 0234/2011/CEP na č. l. 34 - 35 spisu súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. poverila splnomocnencov, ktorí sú na tomto splnomocnení uvedení a na základe toho je splnomocniteľ oprávnený zastúpiť Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. a konať v jeho mene a na jeho účet pri určitých právnych úkonoch, pričom splnomocniteľ je oprávnený plnomocenstvo udeliť ďalšej osobe, ktorá koná za Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. v zmysle § 31 a § 33a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Splnomocnenie je datované dňom 28.11.2011.
Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 citovaného zákona neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 329 ods. 1 citovaného zákona súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 325 ods. 1 citovaného zákona neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1, 2 citovaného zákona v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Účelom neodkladných opatrení je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo musí byť obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia je: a/ opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená b/ opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana c/ musí byť z neho zrejmé akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný, nenapraviteľný stav právnych vzťahov medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Podľa právnej teórie osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné ( Ústavný súd SR IUs 102/2005, IIIUs 298/2008 ).
Žalobca predložil súdu na osvedčenie opodstatnenosti svojho návrhu listinné dôkazy, a to list vlastníctva č. XXX k. ú. V. z ktorého je zrejmé, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností parcely registra “C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 792 m2 a stavby rodinného domu súp. č. 225 postaveného na tejto parcele. Ďalej zmluvu o splátkovom úvere č. 5029665041 zo dňa 21.06.2012, ktorú uzavreli ako veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava a ako dlžníci X. S. H. H. S.. Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla dlžníkom v 1. a 2. rade úver 19.900,- eur na bývanie, pričom medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že úver bude splácaný v 226,96 eur mesačných splátkach, počnúc od 15.08.2012 do 15.07.2023, počet splátok bol dohodnutý 132. Taktiež bol medzi účastníkmi dohodnutý aj príslušný úrok. Súd mal za preukázané, že dňa 21.06.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s. a J. O. ako výlučný vlastník nehnuteľností vedených na LV č. XXX k. ú. V. uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu na pohľadávku zabezpečovanú z úverovej zmluvy č. 5029665041. Ďalej mal súd za preukázané, že žalovaný v 1. rade
dňa 26.06.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru č. 5029665041 a túto skutočnosť oznámil priamym dlžníkom X. S. H. H. S. dňa 16.07.2019, ako aj J. O. dňa 10.07.2019. Nesplnený dlh k uvedenému dňu predstavoval sumu 12.024,10 eur. Z oznámenia o dražbe na č. l. 14 spisu súd zistil, že vykonanie prvej dražby bolo vyhlásené žalovaným v 2. rade na deň 06.03.2020 o 10:00 hod. v dražobnej miestnosti na ul. Hviezdoslavovej 6 v Košiciach. Z notárskej zápisnice, ktorú spísal notár T.. P. W. dňa 06.03.2020 na č. l. 18 a nasledujúcich spisu súd zistil, že dražba bola neúspešná a túto skutočnosť žalovaný v 2. rade oznámil dňa 06.03.2020. Z oznámenia o opakovanej dražbe na č. l. 24 spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade vyhlásil termín konania novej dražby na deň 22.06.2020 o 10:00 hod. v dražobnej miestnosti na ul. Hviezdoslavovej č. 6 v Košiciach, ktorú skutočnosť oznámil J. O. dňa 02.06.2020.
Čo sa týka prvého dôvodu uvedeného žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že jemu ako aj dlžníkom v 1. a 2. rade nebolo doručené písomné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného splátkového úveru zo strany žalovaného v 1. rade súd toto tvrdenie žalobcu mal za vyvrátené, a to oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 27.06.2019, ktoré oznámenia žalovaný v 1. rade adresoval jednak dlžníkom v 1. a 2. rade ako aj priamo žalobcovi J. O. ako záložnému veriteľovi a tento si oznámenie osobne prevzal 10.07.2019.
Čo sa týka ďalšieho dôvodu, ktorý uviedol žalobca, a to že údajne došlo k dosplácaniu meškajúcich splátok dlžníkmi v 1. a 2. rade súd túto skutočnosť z produkovaných dôkazov žalobcom preukázanú nemal. Tento síce na č. l. 12 - 13 spisu vo fotokópii predložil 5 potvrdení o priamych platbách na predmetný úver, v 4 prípadoch P. O. a v 1 prípade L. O. na sumu 4 x 400,- eur a 1 x 380,- eur, avšak žalobca nepredložil prehľad splátok z ktorých by bolo zrejmé, že skutočne úver k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bol dosplácaný a teda, že nebolo pravdivé tvrdenie žalovaného v 1. rade obsiahnuté v jeho oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 27.06.2019 spočívajúce v tom, že dlžníci v 1. a 2. rade dlžili k 26.06.2019 úhradu viac ako troch splátok. Dlžná suma k 26.06.2019 predstavovala 12.024,10 eur, čo pri splátke 226,96 eur mesačne predstavuje celkový počet 53 splátok. Ak by priami dlžníci riadne svoj úver splácali dohodnutým spôsobom od augusta 2012 do 26.06.2019 by títo uhradili spolu 83 splátok a ich celková uhradená suma by predstavovala vyše 18.000,- eur. Z uvedeného výpočtu je preto zrejmé, že priami dlžníci boli v omeškaní s viac než troma splátkami do 26.06.2019. Čo sa týka predložených potvrdeniek o hotovostných vkladoch P.Á. O. v 4 prípadoch a v 1 prípade L. O. jedná sa o platby poukázané na účet žalovaného v 1. rade v roku 2019, resp. 2020, teda po zosplatnení úveru. Žalobca neprodukoval žiaden dôkaz z ktorého by mal súd za preukázané, že po zosplatnení úveru došlo medzi ním a žalovaným v 1. rade k uzavretiu ďalšej dohody o splácaní predmetného úveru novým spôsobom v novo dohodnutých splátkach a v nových termínoch.
Čo sa týka ďalšieho tvrdenia žalobcu uvedeného v bode III. žalobného návrhu, že zmluva o splátkovom úvere č. 5029665041 zo dňa 21.06.2012 predstavuje zmluvu spotrebiteľskú a že táto neobsahuje podstatné obsahové náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. súd mal za preukázané, že toto tvrdenie žalobcu nemá oporu v zákone. V zmysle § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z . z. o spotrebiteľských úveroch podľa písm. b/ citovaného zákona spotrebiteľskými úvermi nie je úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie a podľa písm. c/ úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti.
Z vyššie uvedených dôvodov preto nie je možné považovať predmetný úver za spotrebiteľský, keďže práve zák. č. 129/2010 Z. z. už vo svojom úvodnom ustanovení hovorí, ktoré úvery nie sú spotrebiteľskými úvermi a keďže predmetný úver bol úverom na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie a bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti nie je ho možné považovať za spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010 Z. z.. Z uvedeného dôvodu preto súd ani neskúmal, či sú splnené podmienky § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., pričom žalobca ani neuvádza aké podstatné obsahové náležitosti zmluva z 21.06.2012 neobsahuje.
Podľa § 552 veta prvá Občianskeho zákonníka pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Záložná zmluva je jedným zo zabezpečovacích inštitútov, ktoré sú uzákonené v Občianskom zákonníku a rozhodne nemôže byť preto záložná zmluva považovaná za protiprávny inštitút a tým aj výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby nemôže byť protiústavný, keďže aj tento je upravený v zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
Okrem § 552 Občianskeho zákonníka je záložné právo upravené aj v tretej hlave Občianskeho zákonníka - práva k cudzím veciam.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) ( zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách ) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)
Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
Záložné právo zaniká len z dôvodov uvedených v § 151md Občianskeho zákonníka.
Z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že s poukazom na § 151j Občianskeho zákonníka jedinou zákonnou podmienkou pre oprávnené začatie výkonu záložného práva je existencia omeškanej zabezpečenej pohľadávky, ak je táto podmienka splnená, záložný veriteľ môže iniciovať výkon záložného práva zákonom upraveným spôsobom. Sám žalobca nespochybnil, že dlžníci v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania so splácaním predmetného úveru. Jeho tvrdenie spočívajúce v tom, že títo úver následne dosplácali, teda dosplácali zrejme chýbajúce splátky neobstojí, lebo k zosplatneniu úveru došlo 26.06.2019, pričom uvedeným dátumom sa stal zvyšok úveru v celom rozsahu splatným, tento zvyšok predstavoval sumu 12.024,10 eur a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo jednak priamym dlžníkom v 1. a 2. rade ako aj samotnému záložnému dlžníkovi J. O. účinne doručené 10.07.2019. Z uvedeného dôvodu neobstojí preto ani jeho obrana spočívajúca v tvrdení, že o zosplatnení úveru nemal vedomosť a že túto vedomosť nemali ani dlžníci v 1. a 2. rade. To, že žalovaný v 1. rade začal výkon záložného práva je výkonom jeho práva, ktoré mu zákon priznáva a vyplýva aj zo zmluvy o zriadení záložného práva. V danom prípade je teda vylúčené, aby zároveň išlo o zásah do práv žalobcu, ktorý by odôvodňoval poskytnutie jeho neodkladnej ochrany. Výkon práva takto vylučuje protiprávnosť. Žalobca v samotnom žalobnom návrhu neuvádza špecifikáciu čoho by sa chcel domáhať v konaní vo veci samej. Pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť splnené dve podmienky, a to, či nárok je osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na minulý čas. Tieto základné podmienky podľa názoru súdu zo strany žalobcu splnené neboli.
Čo sa týka pasívnej legitimácie označeného žalovaného v 2. rade súd mal za to, že Občiansky súdny poriadok umožňoval predbežným opatrením nariadiť povinnosť aj niekomu inému ako účastníkovi, ak to bolo možné od neho spravodlivo žiadať. Civilný sporový poriadok takéto ustanovenie neobsahuje. Existujú však aj právne názory podľa ktorých je možné uložiť povinnosť neodkladným opatrením i tretej osobe za použitia analógie zákona.
Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu úspešným žalovaným priznal v rozsahu 100 %.
O výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.