Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Em/5/2017

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci oprávneného: O.. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX J., t. č. H. U. XX, Skalica, zast.: Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16, Skalica, IČO: XX XXX XXX proti povinnej: E.. E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. X, J., zast. advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, AK so sídlom Nám. sv. Martina 3A, Holíč, o návrhu na výkon rozhodnutia o styku s mal. I. E., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto

rozhodol:

Súd zamieta návrh oprávneného na výkon rozhodnutia o úprave styku s mal. I. E., nar. XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa ako otec dieťaťa návrhom doručeným súdu XX.XX.XXXX domáhal výkonu rozhodnutia vydaného Okresným súdom Skalica č. k. XP/XX/XXXX - XXX zo dňa XX.XX.XXXX v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s dieťaťom.

2. Oprávnený návrh odôvodnil tým, že matka dieťaťa rozhodnutie súdu nikdy komplexne nedodržiavala, styk od právoplatnosti rozsudku prebiehal problematicky a nepravidelne. V čase podania návrhu otec uviedol, že naposledy mu bol umožnený styk s maloletým dňa 25.06.2017, pritom matka mu styk neumožňuje pod zámienkou, že dieťa nechce ísť s ním. V tom vidí aj úmysel matky ako povinnej nedodržiavať predmetný rozsudok. Matka mu zamietla žiadosť stráviť dovolenku so synom, pritom sama s ním na dovolenku išla v čase súdom určeného styku. 3. Matka dieťaťa sa k návrhu otca vyjadrila v podaní doručenom súdu 04.01.2018 a uviedla, že k stretávaniu s maloletým neprichádzalo , lebo maloletý nechce s otcom ísť alebo k stretnutiu neprišlo pre chorobu dieťaťa. Z obsahu prehľadu stretnutí predložených otcom podľa jej názoru nevyplýva, že bráni otcovi v styku s mal. I. a na správaní maloletého má podiel aj otec. Matka poukázala na to, že je v záujme maloletého mať stabilné prostredie rozvíjajúce jeho osobnosť, chrániace jeho záujmy a práva. Podľa názoru matky práve tento návrh otca v značnej miere túto stabilitu dieťaťa nedôvodne narušuje. Podľa vyjadrenia matky je správanie mal. I. v otcovej prítomnosti veľmi odlišné od bežného správania, vtedy býva podráždený. Ona sa snaží maloletého upokojiť, ale je to problematické, lebo otec dieťa neustále provokuje a zavádza. Otec si neuvedomuje, že on svojím správaním vytvoril situáciu, pre ktorú ho maloletý odmieta.

4. Súd návrh oprávneného zamietol uznesením č.k. XEm/X/XXXX-XX zo dňa 11.05.2018, ktoré zrušil odvolací súd uznesením č. k. XX B./XX/XXXX-XXX zo dňa 24.10.2018 ( právoplatné 19.11.2018) . Následne súd postupoval v intenciách krajského súdu súd viazaný jeho závermi.

5. V rámci povinnosti súdu zisťovať existenciu ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré sa styk nerealizuje vôbec alebo v obmedzenom rozsahu stanovenom v rozsudku súdu (č. k. XP/XX/XXXX - XXX zo dňa

30.09.2015 ) súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica ( ďalej len „kolízny opatrovník") o poskytnutie súčinnosti a prešetrenie dôvodov nepodrobenia sa výkonu rozhodnutia.

6. Zo správy kolízneho opatrovníka (z 07.05.2018 ) súd zistil, že vykonal vo veci pohovor s obomi rodičmi. Taktiež sa 4 krát nepriamo zúčastnil odovzdávania dieťaťa otcovi formou pozorovania bez vedomia rodičov, pritom k týmto stykom kolízny opatrovník uviedol: 1) Dňa 09.04.2018 maloletý čakal na otca spolu s starou matkou z matkinej strany ( ďalej len „stará matka") pred domom . Otec prišiel, s maloletým sa rozprával, ale ten odmietol ísť s otcom.; 2) Dňa 12.04.2018 bol maloletý opäť v sprievode starej matky, maloletý odišiel s otcom.; 3) Dňa 17.04.2018 maloletý čakal v sprievode strýka a bratranca. Otec prišiel, komunikoval s maloletým a ten mu povedal, že s ním nepôjde.; 4) Dňa 19.04.2018 maloletý čakal s matkou, otec sa na styk dostavil, komunikoval s maloletým, rozprával sa s ním a ten sa hral. Preberanie maloletého otcom prebieha podľa kolízneho opatrovníka v niekoľkých minútach a ak maloletý odmietne styk s otcom, tak ani nejde.

6.1. Matka kolíznemu opatrovníkovi k prebiehajúcim stretnutiam otca so synom uviedla, že styk s otcom je nepravidelný, tiež u maloletého nastane blok, lebo otec nedodrží sľub daný synovi. U maloletého sa strieda obdobie, keď otca odmieta a na styk nechce ísť a obdobie, keď styk prebieha bez problémov. Podľa názoru matky sú reakcie otca na správanie maloletého neprimerané a nevhodné, čo ovplyvní postoj maloletého k otcovi. Podľa matky sa otec počas styku nevenuje I. dostatočne, má iný program a maloletý je u starých rodičov. Maloletý neprespáva v domácnosti otca, lebo to dieťa odmieta. Ak sa maloletý rozhodne na styk nechodiť, tak ho nedokáže presvedčiť. Mal. I. odovzdávajú na styk starí rodičia a súrodenci matky. Matka neodovzdáva maloletého pre svoje pracovné povinnosti a nevychádza jej to časovo . Podľa matky aj pre I. niekedy prišli na miesto otca otcovi rodičia, alebo ho priviezli domov. 6.2. Podľa otca sa styk s maloletým realizuje nepravidelne. Otec na styk príde, ale ten sa nerealizuje vždy, ak s ním I. odmietne ísť z dôvodu, že bude robiť inú činnosť. Otec vidí problém v tom, že matka neodovzdáva maloletého v zmysle súdneho rozhodnutia, ale často ho odovzdávajú rodinní príslušníci matky.

7. Kolízny opatrovník zaslal súdu aktuálnu správu ohľadom stretávania sa otca s dieťaťom z 25.6.2020 ( na čl. 197 spisu). Matka pri pohovore uviedla, že otec si pre dieťa nechodí pravidelne, cez týždeň otec príde za synom v utorok a štvrtok, ale dieťa s ním odmieta ísť. Matka uviedla, že otec si malého zobral 4.5.2020, kedy mu nasľuboval veci a následne až 21.6.2020, síce si v medzi období otec pre syna aj chodil. Matka tvrdí, že synovi v styku nebráni a aby zdravil, otvoril dvere a išiel s otcom. I. s ňou nechce rozoberať, prečo nechce ísť k otcovi. Otec kolíznemu opatrovníkovi tvrdil, že za posledného pol roka prebehol styk len 4 krát. Počas epidomologickej situácie mu matka napísala, že malý sa bude zdržiavať len v domácom prostredí, ale ak išiel aj syna pozrieť, nikto mu neotvoril. Otec uviedol, že syn mu často hovorí aby vypadol, niekedy ho vydiera, aby mu kúpil telefón či dal 20 eur, za prespanie u otca žiadal I. 100 eur. Otec uviedol, že mu napríklad syn volal a kričal do telefónu, aby držal hubu. I. otcovi ďalej volal s tým, že si chce zmeniť priezvisko na také aké má matka. V závere kolízny opatrovník konštatoval, že otec je zo situácie nešťastný, rád by mal so synom lepší vzťah, ale mal. I. ho odmieta.

8. Nakoľko sa situácia ohľadom styku otca so synom nezlepšila ani po opakovanej intervencii kolízneho opatrovníka, maloletý primerane veku vyrástol a psychicky vyspel, je už žiakom základnej školy, súd konajúc primárne v záujme dieťaťa pristúpil k výsluchu samotných rodičov ako aj maloletého dieťaťa. Matka zotrváva na to, že ona dieťa na styk riadne pripravuje, plní si povinnosti zo súdneho rozhodnutia a otec súdu predkladá za jednotlivé roky presný rozpis zrealizovaných stretnutí so synom. Z rozpisov stretnutí od otca za roky 2017 až 2020 vyplýva, že vo väčšom rozsahu ( neberúc do úvahy rok 2020, v ktorý od marca trvala Covid 19) sa otec s dieťaťom aj v mieste jeho bydliska stretol, niekedy sa aj porozprávali či pohrali ( pr. 10 min., 20 min.) a niekedy len I. otvoril dvere, zabuchol, alebo stihol otcovi ešte ukázať prostredník ( hlavne v poslednom období).

9. Z rozpisu o realizovaných stykoch otca s dieťaťom súd zistil, že :a) v roku 2017 ( čl. 60-66, 87-88 spisu) sa maloletý vôbec fyzicky nestretol s otcom 6 krát, nestretol pre svoju chorobu 5 krát, styk prebehol celkovo 61 krát a stretli sa otec zo synom , ale syn odmietol odísť s otcom 58 krát. Teda celkovo sa reálne stretli 119 krát.; b) v roku 2018 ( čl. 135 spisu) sa maloletý vôbec fyzicky nestretol s otcom 6 krát, nestretol pre svoju chorobu 5 krát, styk prebehol celkovo 31 krát a stretli sa otec zo synom , ale syn odmietol odísť s otcom 59 krát. Teda celkovo sa reálne stretli 90 krát. Otec na styk neprišiel 24 krát. ; c) v roku 2019 ( čl. 302 spisu) sa maloletý vôbec fyzicky nestretol s otcom 20 krát, nestretol pre svoju chorobu 4 krát,

styk prebehol celkovo 19 krát a stretli sa otec zo synom , ale syn odmietol odísť s otcom 64 krát. Teda celkovo sa reálne stretli 83 krát. Otec na styk neprišiel 18 krát.; d) v roku 2020 ( obdobie 02.01.2020 - 23.06.2020; čl. 310 spisu) sa maloletý vôbec fyzicky nestretol s otcom 5 krát pred Covidom 19 a v počte 23 krát počas Covidu 19, styk prebehol celkovo 5 krát a stretli sa otec zo synom , ale syn odmietol odísť s otcom 17 krát. Teda celkovo sa reálne stretli 23 krát. Otec na styk neprišiel 8 krát ( z toho bol aj PN).

9.1. Súd zisťoval názor maloletého za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Mal. I. je šikovný a inteligentný chlapec, ktorý sa sám vyjadril k stretávaniu s otcom. I. počas výsluchu svojho otca opakovane označoval za „jeho špatný kupovací stroj". Hovorí o ňom, že je blbý, sprostý a podľa dieťaťa mu hovorí aj vulgarizmami, pritom matka o tom vie. Matka ho aj pre to napomína, ale on mu tak rozpráva sám od seba. Dieťa ďalej uviedol , že otec je od toho, „aby mu kupoval, veď dostáva 1000 eur". Doma u mamky a starých rodičov ( od matky) dostáva na sviatky veľa vecí . K styku s otcom uviedol, že niekedy s otcom ide ale niekedy nie. Ako dôvod, prečo „moc" k tatkovi nechodí uviedol, že mu nekupuje moc vecí. Tiež uviedol, že ak aj ide k otcovi a je u neho nejaký iný muž, tak otec na neho stále kričí, ale ak je u neho nejaké žena, tak je na neho milý. Ako dôvod, prečo k otcovi nechodí často uviedol aj to, že po ňom často kričí. Podľa mal. I. otec za ním nechodí pravidelne, rád by s ním išiel do kina, ale tatko mu to len sľubuje. Podľa slov I. on chodí k otcovi, len keď on chce a moc často sa s ním nestretáva. On si povie, kedy pôjde k otcovi. Ale stáva sa, že aj otec zavolá, že pre neho nepríde. Doposiaľ u otca ešte nespal. Ďalej súdu uviedol, že aj keď k otcovi ide, tak rodičia sú dohodnutí, že pokiaľ bude mať teplotu ( zistí ju otec teplomerom), tak otec ho hneď odvezie dom. K tomu mal. I. dodal, že niekedy chce skúsiť dať teplomer do niečoho vrelého, aby ho otec odviezol domov. I. ďalej povedal, že otec je hlúpy, lebo mu robí zle, búcha ho po hlave, po zadku, niekedy ho naschvál potkne. Keď je u otca, tak niekedy otcovi priamo pred ním nadáva. Na záver ešte uviedol, že ak je v meste s mamkou a uvidí otca, tak sa otočí, nepozdraví ho a plánuje mu niekedy ukázať prostredník. Chová sa tak preto ( uviedol I.), lebo mu otec skoro nič nekupuje a mamka mu kupuje viac.

9.2. Súd na pojednávaní oboznámil rodičov dieťaťa s vyjadrením mal. I..

9.3. Otec k veci uviedol, že ohľadom budovania si vzťahu s maloletým ( a opačne) sa asi pred cca 3 rokmi uskutočnilo jedno sedenie u psychologičky a trvalo hodinu. Otec je zamestnaný, má okrem mal. I. dve plnoleté dcéry. Mal. I. je jediným vnukom jeho rodičov ( ostatné majú len vnučky). V minulosti bol v spore s matkou dieťaťa ohľadom finančného plnenia, spor skončil v jeho neprospech, vec je právoplatne skončená. Na otázku súdu, čo robí otec ak za dozvie, že je dieťa choré otec uviedol, že raz ho prišiel pozrieť, donesie mu vitamín a volá mu, pokiaľ sa mu dovolá. Podľa slov otca si ho syn na istý čas v mobile zablokoval. Otec tvrdil, že syna nebije, len sa ho snaží vychovávať, ale nemá dosť časového priestoru na vysvetlenie niektorých vecí. Potvrdil, že zvýši na syna hlas, ak syn začne nadávať jemu či dedovi ( jeho otcovi) alebo mu povie, že je drzí. Podľa otca mu syn často pri snahe o realizáciu styku ukáže prostredník a zabuchne len vchodové dvere a do spisu doručil otec presne dátumy pri styku, kedy tak I. urobil). K tomu udretiu uviedol, že len kamarátsky a otcovsky ho udrie po hlave a ukáže mu, čo robí zle. Avšak odmietal tvrdenie syna, že by ho bil. Ako ďalší príklad správania sa syna u neho uviedol, že keď sa u neho vyšpinil synov pes, tak mu syn povedal, že ak to on neuprace, tak pôjde dom. Otec poukázal na skutočnosť, že v posledný rok až dva roky mu syn neustále dáva podmienky, že buď mu niečo kúpi, alebo si pýta peniaze a potom pôjde k nemu - lebo inak okamžite volá matke, aby prišla pre neho. Alebo si sám I. určuje počet hodín, ktoré bude u otca. Podľa slov otca on sa ho snaží aj motivovať, napr. že pôjdu na Baťov kanál, na ryby alebo k jeho rodičom. So synom nebol ešte nikdy v kine, ale raz mu to sľúbil. Poprel tvrdenie syna, že by mu zakazoval volať, ak je u neho a k tomu dodal, že i z dokazovania vyplýva, že syn volá matke v polovici stretnutia, že chce ísť dom. Počas pandémie išiel pár krát pozrieť maloletého, lebo matka mu písala, že bude v domácom prostredí, ale aj keď zvonil, I. mu neotvoril. Otec ďalej dal súdu do pozornosti, že malý si k nemu zobral dva krát aj školskú tašku a robili si spolu úlohy. V posledné roky vidí mal. I. len materiálne veci. Otec súdu ďalej uviedol, že malý od neho pýtal 100 eur za prespanie u neho, tiež 20 eur ak s ním pôjde navštíviť starých rodičov. Keďže mu tieto peniaze počas styku otec nedal, tak volal I. matke a odviezol ho dom.

9.4. Matka súdu uviedla, že mal. I. nemal ešte ani dva roky, keď sa otec od nich odsťahoval. Ona okrem I. iné deti nemá. Matka súdu uviedla, že nevie povedať nič k tomu, že si syn otca v telefóne zablokoval a že si od otca pýtal peniaze za prespanie či návštevu starých rodičov. Matka súdu uviedla, že I. často nechce odísť s otcom na styk, tak sa vyhovára na aktivity, ktoré ani nemá plánované ( pr. že ide na ryby

s dedom). Vzťah otca so synom označila za zvláštny, lebo nikdy nefungovali ako otec a syn; a otec si na synovi kompenzuje ich vzťahové problémy. I. sa neteší na príchod otca, výnimočne sa teší len ak má od otca niečo sľúbené ( kino, kúpanie,...). I. jej vravel, že otec na neho kričí a udrie ho. Asi pred 2 rokmi začal I. všetko riešiť cez peniaze ( pozn. súdu: I. mal vtedy 5 rokov), ale ona sa s malým o príjme otca nebavila. Ďalej matka poukázala na to, že ak je I. chorý, otec ho nepríde pozrieť ani mu nič neprinesie. Podľa jej tvrdenia otec sa pred synom na ňu vulgárne vyjadruje. Často keď si príde otec pre syna, ani nepozdraví, nadáva synovi že nie je vychovaný a odíde s tým, že sa mu prosiť nebude. Matka vie, že mal. I. nadáva otcovi aj škaredo, aj keď mu ona dohovára. Ak sa aj syna pýta, prečo nechce s otcom odísť, tak jej syn povie, že mu otec nadáva, zosmiešňuje ho. I. tvrdí, že takého otca nechce. V posledné dva týždne je I. smutný, zmenený, v noci sa budí a plače. Podľa vyjadrenia matky chodil I. do škôlky, mal cca 3 až 4 roky, keď začal hovoriť, že k otcovi nejde ( a ona to rešpektovala).

Na otázku advokátky otca, či syna na styk pripravuje, aj keď sa otec k synovi správa tak ako opisuje - matka uviedla, že to je už na otcovi, že sa takto správa a je tu súdne rozhodnutie. A otec jej sľúbil , že bude rešpektovať, ak I. povie, že s ním nejde. Matka poukázala na to, že v súvislosti so stretávaním sa otca so synom im minulý rok z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ponúkli program, podľa ktorého by sa pracovníci stretávali s I. u nej aj u otca, ale otec to odmietol. Otec poprel tvrdenie matky o odmietaní programov.

9.5. Z vyjadrení rodičov súd zistil, že doposiaľ nemajú medzi sebou citovo vyporiadané vzťahy, často každý z nich hovoril o svojich verziách spájaných s mal. I.. Napríklad matka o tom, ako si I. pamätá, ako ho otec po ich rozchode a pri návrate zo styku prezliekal pri aute, pritom ho vyzliekal do spodného prádla ( bral si oblečenie, čo on synovi kúpil). Na druhej strane zase otec uvádzal, ako matka pred ich synom vyhodila igelitku oblečenia, čo kúpil I.. Otec tvrdí, že nikdy pred ním matka nehovorila synovi, aby išiel s ním a matka toto tvrdenie popiera. Každý z rodičov tvrdil, že druhý rodič na neho nadáva pred maloletým.

10. Po výsluchu rodičov a vypočutí rodičov súd ex offo vydal neodkladné opatrenie uznesením č. k. XEm/X/XXXX-XXX z XX.XX.XXXX ( v zmysle vyhlášky č. MS SR č. a v zmysle príslušných ustanovení ,CMP). Predmetným uznesením súd uložil povinnosť obom rodičom dieťaťa spoločne s mal. I. podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v rozsahu tri krát do mesiaca počas obdobia 24 mesiacov, s cieľom viesť rodičov k vzájomnej komunikácii pri výchove maloletého a k upevňovaniu vzťahu otca s dieťaťom, a to s účinnosťou od vykonateľnosti tohto uznesenia. Súd uložil povinnosť rodičom dieťaťa počas výkonu odborného poradenstva spolupracovať s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately , rešpektovať a plniť jeho pokyny .

11. Matka dieťaťa v rámci svojho vyjadrenia zotrvala na tom, že neexistuje legálny a legitímny dôvod na nariadenie výkonu rozhodnutia nemôže byť nariadený výkon rozhodnutia len preto, že niekedy sa dieťaťu nechce ísť na stretnutie. Dala súdu do pozornosti, že otec na pojednávaní 29.6.2020 uviedol, že sa aktuálne so synom stretáva a malý s ním trávi čas aj u starých rodičov. Otec v prehľade stretávania s maloletým neustále uvádza, že v týždni mu dieťa odovzdáva jej matka, ale podľa tvrdenia matky ona otcovi navrhla posunúť čas stretnutia o 30 minút, kedy je doma z práce, avšak otec to odmietol. Matka popiera tvrdenie otca, že bráni synovi odísť s otcom, lebo dieťa je vždy na styk pripravené s výnimkou choroby či dovolenky. Otcom dokladaný prehľad matka hodnotí ako neobjektívny, lebo otec v ňom neuviedol stretnutia, ktoré zmaril on. Bežne sa podľa matky stáva, že otec nepríde na stretnutie a neoznámi to resp. to oznámi tesne pred termínom stretnutia. Poprela, že by niekedy otcovi nikto neotvoril dvere . Matka otca vždy informuje cez sms- správu o chorobe dieťaťa, ale podľa matky sa otec už nepýta, či je synovi lepšie a či niečo nepotrebuje. V prehľade otec uvádza často , že styk sa neuskutočnil, pritom k styku otca so synom prišlo. Matka ďalej poukázala na fakt, že počas pandémie otec syna ani raz nekontaktoval od 23.3.2020 do 28.5.2020, ale syn ho kontaktoval dožadujúc sa stretnutia. Prvý raz prišiel otec za synom po 2 mesiacoch , krátko pred pôvodne vytýčeným súdnym pojednávaním 5.6.2020. V skutočnosti najčastejším dôvodom nerealizovania styku je otec, ktorý neprišiel na stretnutie. Otec na pojednávaní v tejto veci súdu opísal svoj vzťah k synovi tak, že : „ je to prvý syn, jediný vnuk, vzťah má pozitívny a dobrý". Podľa matky bolo jeho opisovanie vzťahu bez emócie. Matka dala tiež do pozornosti, že otec na pojednávaní priznal, že ich vzťah ovplyvňuje to, kto je matkou dieťaťa. Od roku 2015 sa s otcom dieťaťa takmer nepretržite súdia. Na základe týchto skutočností jej absentuje základný predpoklad

na vyhovenie návrhu oprávneného . Matka navrhla vykonať poradenstvo za účelom motivovať otca mať záujem na budovaní jeho vzťahu so synom.

12. Podľa (ďalej len „"), podľa tejto časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

13. Podľa , účastníkmi konania o výkone rozhodnutia sú maloletý, ten, kto je z exekučného titulu oprávnený a povinný.

14. Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

15. Podľa , proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

16. Podľa , , pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.

17. Podľa , pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov.

18. Podľa na konanie o výkone rozhodnutia sa použijú ustanovenia prvej časti a piateho dielu prvej hlavy druhej časti, ak nie je ustanovené inak.

19. Podľa , , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

20. Podľa Ministerstva spravodlivosti SR č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „"), súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia ( zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu ( zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

21. Podľa , pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

22. Podľa , ak súd zistí, že možno existujúce ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1 odstrániť a plnenie rozhodnutia dosiahnuť účasťou na sociálnom poradenstve, psychologickom poradenstve alebo na inom odbornom poradenstve, povinnosť podrobiť sa poradenstvu možno nariadiť neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie podľa prvej vety možno nariadiť po predchádzajúcom posúdení vhodnosti a predpokladaného času trvania neodkladného opatrenia osobou, u ktorej sa má poradenstvo vykonať.

23. Podľa , ak súd požiada v konaní o výkone rozhodnutia príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o preverenie dôvodov nesplnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu, príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vypracuje na požiadanie súdu správu, ktorá má náležitosti uvedené v až d) . Ak bola ako súčasť vykonávaných opatrení podľa osobitného predpisu navrhnutá mediácia ako odborná metóda

na uľahčenie riešenia konfliktných situácií v rodine, správa podľa prvej vety obsahuje aj informáciu o mediácii.

24. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

25. Konanie vo veciach výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí sa začína na návrh oprávnených na výchovu alebo styk s dieťaťom alebo z úradnej povinnosti. Predpokladom nariadenia výkonu rozhodnutia je vo všeobecnosti aktívna účasť súdu zameraná na dobrovoľné plnenie povinností vyplývajúcich z rozhodnutia alebo schválenej dohody. Preto súd skôr, ako nariadi výkon, vyzve toho, kto sa odmieta podrobiť súdnemu rozhodnutiu, aby sa mu podrobil, alebo súdom schválenú dohodu plnil. Vo výzve poučí povinného na následky neplnenia povinnosti, spravidla požiada iné subjekty o pôsobenie na povinného, aby tieto povinnosti dobrovoľne plnil.

25.1. Obvyklým dôvodom návrhov na výkon rozhodnutia je vzájomné negatívne správanie sa rodičov, ktorí nie sú schopní prekonať nevraživosť, ktorú prenášajú na maloleté dieťa. Za takých podmienok nie každý výkon súdneho rozhodnutia môže byť v záujme maloletého dieťaťa, u ktorého môže vzniknúť pocit neistoty, nestability. Avšak pri súdnom vynucovaní styku nie je možné postupovať tak, aby návrh na výkon rozhodnutia sa stal procesným prostriedkom slúžiacim výhradne k tomu, aby za každú cenu aj proti záujmu maloletého dieťaťa, bola dosiahnutá ochrana oprávneného záujmu jedného z rodičov na realizáciu styku s maloletým (Ústavný súd ČR, sp. zn. ).

25.2. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia je v prvom rade vedenie povinného k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu z exekučného titulu plnil dobrovoľne. Súd musí posúdiť, či konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv oprávneného rodiča, ktoré mu vyplývajú z exekučného titulu. Súd rozhodujúci vo veci výkonu rozhodnutia vo veci styku rodiča s dieťaťom je povinný zisťovať, z akého dôvodu sa tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, oprávnený, ako aj maloleté dieťa. V tomto konaní má súd pri rozhodovaní na zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali sledovať aj obaja rodičia. Právo styku rodiča s dieťaťom vychádza z , ako aj v viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa či Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

25.3. Nad rámec uvedeného súd zdôrazňuje, že v danom prípade nejde o výkon rozhodnutia týkajúci sa splnenia určitej materiálnej povinnosti, ale ide o výkon rozhodnutia týkajúci sa starostlivosti o maloleté dieťa v časti úpravy styku otca s ním, pri ktorého nariadení nepostačuje len strohé konštatovanie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a jeho určitosti, ale je nevyhnutné veľmi dôsledne skúmať, či existujú relevantné dôvody na nútený výkon exekučného titulu, s prihliadnutím na všetky okolnosti existujúce v čase nariaďovania výkonu rozhodnutia a s prihliadnutím na záujmy maloletého, spočívajúce v jeho zdravom a harmonickom fyzickom a psychickom vývine, ktorý má prednosť pred záujmom rodiča na realizácii styku. Obaja rodičia dieťaťa si musia byť vedomí skutočnosti, že výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým je špecifickým výkonom rozhodnutia, pri ktorom je nevyhnutné prihliadať aj na iné skutočnosti ako tie, ktoré sú predmetom klasickej exekúcie a použitie donucovacích prostriedkov je potrebné aplikovať s veľkou obozretnosťou. Súd musí vyvíjať snahu, aby napomohol spolupráci rodičov k výkonu práva styku. Povinnosť súdu využiť donucovacie opatrenia však nemôže byť neobmedzená. Súd musí brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a osobitne na najlepší záujem dieťaťa a jeho práva. Najlepší záujem dieťaťa však môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom rodiča. Aj napr. Ústavný súd ČR v svojom uznesení ( sp. zn. zo dňa 24. novembra 2004 ) konštatoval, že povinnosť použiť donucovacie prostriedky za účelom nadviazania styku medzi rodičom a dieťaťom nie je absolútna a výkon rozhodnutia použitím donucovacích prostriedkov nie je niekedy nielen žiaduci, ale ani vhodný tam, kde môže spôsobiť väčšie škody na psychike maloletého, než je možné a prípustné s ohľadom na jeho záujem. Taktiež Európsky

súd pre ľudské práva v obdobných prípadoch zdôrazňuje, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83).

25.4. Účelom konania o výkone súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí nie je vždy mechanická aplikácia donucovacích prostriedkov za nedodržiavanie styku v zmysle súdneho rozhodnutia. Ich použitie je dôvodné, len ak sa preukázateľne povinná osoba nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu a neexistujú ani vážne ospravedlniteľné dôvody nepodrobovania sa rozhodnutiu.

26. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami rodičov, výsluchom dieťaťa a správami kolízneho opatrovníka uplatňujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov ( uznesenie NS SR sp. zn. z 14.9.2011). Súd vychádza zo skutkového stavu rozhodujúceho v čase vydania rozhodnutia. Nie je zmyslom tohto konania, aby súd nariaďoval výkon rozhodnutia vo veci maloletého za účelom sankcionovania povinnej osoby za nedodržiavanie súdneho rozhodnutia v minulosti. Pre súd je rozhodujúce, či povinná ( matka) rešpektuje súdne rozhodnutie, t.j. či dochádza ku styku maloletého s oprávneným v čase rozhodovania súdu. Súd musí pri rozhodovaní vziať do úvahy stabilitu právnych vzťahov účastníkov konania s ohľadom na maloleté dieťa. Súd obligatórne skúmal, či sa povinná skutočne nepodrobuje súdnemu rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinná nemôže rozhodnutiu podrobiť. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov súd zohľadňuje najmä správanie sa povinnej pri plnení povinností (napr. či urobil všetko pre to, aby došlo k realizácii plnenia, či je sám príčinou nesplnenia povinnosti a pod.) a správanie sa oprávneného (otca) pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia. Súd prihliadla aj na správanie a názor maloletého.

27. Súd mal z vykonaného odkazovania, najmä písomných a ústnych vyjadrení rodičov ako aj výsluchu samotného maloletého dieťaťa preukázané, že zo strany rodičov, prípadne ďalších osôb, ktoré bývajú osobne prítomné pri odovzdávaní mal. I. počas súdom nariadeného styku je celý styk v rukách sedem ročného dieťaťa. Maloletý si od svojich troch či štyroch rokov diktuje, kedy k otcovi pôjde a kedy nie, síce ho matka vždy na styk riadne pripraví. Posledné obdobie ( aj obdobie posudzované súdom v tomto konaní) si dieťa styk a reálny odchod s otcom podmieňuje rôznymi vecami, či už kúpou vecí či nejakými aktivitami, naposledy to bolo dokonca peniaze za prespanie či návštevu starých rodičov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťah medzi rodičmi je úplne narušený, komunikácia je medzi nimi minimálna, lebo ak by spolu komunikovali, matka by sa nedozvedela až po výsluchu dieťaťa na súde, že otca považuje len za „špatný nakupovací stroj" a že „ k otcovi nechodí aj z dôvodu, že mu otec skoro nič nekupuje". Matka sa na jednej strane dieťa vychováva , avšak musí si uvedomiť , že dieťa potrebuje oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania a hlavne z vyjadrení otca ( oprávnený) a jeho rozpisu stretávania mal súd preukázané, že matka dieťa aj na styk pripraví, vo väčšine prípadov aj styk prebehne hoc len formou rozhovoru otca s dieťaťom a končí odmietnutím odísť s otcom. Čiže styk prebehne, ale nie v plnom rozsahu časového rámca určeného súdom. Na druhej strane je aj na otcovi, aby sa snažil síce syna motivovať chodiť ku nemu, avšak tiež nie cez rôzne materiálne veci, prísľuby ( ktoré nemôže splniť). Skôr ide o tom ,aby otec chodil za synom pravidelne. Súd mal z výsluchu mal. I. preukázané, že I. si v súčasnosti dobre uvedomuje svoje postavenie a snaží sa z toho vyťažiť najviac vo svoj prospech. Avšak dieťa je v súčasnosti len vo veku 7 rokov a v prípade odbornej pomoci pri výchove dieťaťa je veľký predpoklad, že ak sa upravia vzťahy medzi rodičmi, tak sa zmení aj postoj syna k otcovi. V súčasnosti súd hodnotí otcom požadované násilné nariadenie výkonu rozhodnutia za kontraproduktívne riešenie, lebo súd berie do úvahy prvotný záujem dieťaťa. Súd ďalej uvádza, že inštitút núteného výkonu rozhodnutia vo veciach styku maloletých detí je inštitút, s ktorým súd musí narábať veľmi opatrne a nie je možné ho používať len ako suplovanie výchovy zo strany oprávneného rodiča. Súd mal však z vyjadrenia maloletého i matky preukázané, že ani ona neprispieva k zmene spôsobu náhľadu syna na otca, hlavne ak sama vie, že už po dobu cca 2 rokov jej syn styk s otcom rieši cez prísľuby, vynucovanie si plnení sľubov či darčekov. Súd si tu dával otázku, že pokiaľ si dieťa už od svojich 5 rokov podmieňuje styk s otcom len darčekmi, aby otec plnil všetky jeho požiadavky a nekričal na neho (aj keď nadáva jemu či starému otcovi), čo bude robiť v staršom veku? Pritom matka o tomto konaní a podmieňovaní styku dieťaťa vie ä vyplynulo to z jej vyjadrení aj na pojednávaní).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pristúpil preto k výnimočnému postupu v zmysle č. , v zmysle ktorej rozhodol ex offo o nariadení neodkladného opatrenia v rozsahu ako je uvedené v ods. 10 odôvodnenia tohto uznesenia. Súd takto rozhodol z dôvodu, že zistil existenciu ospravedlniteľných dôvodov, na základe ktorých súd nepristúpil k výkonu rozhodnutia,

preto je predovšetkým nevyhnutné odstrániť ospravedlniteľné problémy , ktoré spočívajú vo vyhrotenej komunikácii medzi rodičmi a faktu, že matka nechala mal. I. od 4-5 rokov podmieňovať styk s otcom za niečo. Ospravedlniteľný problém súd vidí aj v tom, že treba začať pracovať s rodinou a prostredníctvom psychológov naučiť rodičov, ako majú správne vplývať na dieťa, aby dieťa naďalej nelavírovalo medzi rodičmi a neprofitovalo z toho, že matka mu dala voľnú ruku a otec je ochotný aj platiť ( určitou formou), aby so synom bol. Súd po výsluchu dieťaťa a jeho rodičov dospel k názoru, že všetci traja potrebujú odborné poradenstvo, naučiť sa vzájomne rešpektovať, komunikovať, naučiť sa spoločne a v rovnakom duchu vychovávať dieťa a nie riešiť vec direktívne násilným opakovaným odoberaním dieťaťa z jeho domáceho prostredia a odovzdávať ho otcovi, dokonca cez týždeň len na pár hodín. Súd je toho názoru, že práve to by bolo kontraproduktívne a ešte viac by sa mohli narušiť i tak krehké vzťahy medzi otcom a synom. Úlohou súdu má byť rodinné väzby scelovať a nie ničiť. Preto aj súd uložil obom rodičom povinnosť spoločne s ich maloletým synom podrobiť sa odbornému poradenstvu v širokom rozsahu s cieľom viesť rodičov k vzájomnej komunikácii pri výchove maloletého a k upevňovaniu vzťahu otca s dieťaťom.

29. V súvislosti s návrhom oprávneného na nútený výkon rozhodnutia súd uvádza, že účelom výkonu rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloletých je zabezpečiť splnenie povinnosti uloženej exekučným titulom. Základným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je skutočnosť, že povinný si neplní dobrovoľne povinnosti vyplývajúce mu z exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvádzané vykonané dokazovanie a závery ( ods. 2. až 11., 26. až 28 odôvodnenia tohto rozhodnutia) súd v konaní zistil, že by matka maloletého ako povinná neplnila svoje povinnosti a maloletému v styku s otcom bránila, alebo maloletého naň riadne nepripravovala, resp. by negatívne ovplyvňovala jeho vzťah k otcovi. Napriek tomu, že súd vyjadruje plné porozumenie právam otca na styk s maloletým I., tak z právneho, ako aj z čisto ľudského hľadiska, musí zároveň zdôrazniť, že v prvom rade je povinný zaoberať sa záujmami dieťaťa.

30. Z obsahu spisu mal súd v danej veci za preukázané, že otec sa s mal. I. stretáva, hoci nie v rozsahu určenom exekučným titulom. Súd prihliadal aj na obdobia stretávania sa otca so synom od roku 2017, v ktorom roku bol podaný návrh oprávneným na súd, aj keď pre súd je rozhodujúci stav ku dňu rozhodovania vo veci. Tu súd odkazuje na ods. 9 odôvodnenia uznesenia, kde je styk presne špecifikovaný v zmysle rozpisu otca. Do zrealizovaného styku súd započítal nie len keď si otec syna odviezol po stretnutí ale aj stretnutia, kde spolu strávili nejaký čas pred domom matky resp. sa aspoň stretli a to z dôvodu, že súd považuje všetky „tieto styky" za styky, v ktorých si matka ako povinná splnila povinnosť dieťa na styk pripraviť a odovzdať. Pod pojmom „odovzdanie" súd rozumie, že dieťa je nachystané, aby s otcom išlo. To, že v mnohých prípadoch dieťa s otcom odmietlo ísť ( z dôvodov I. vyššie uvádzaných) je už na vrub konania otca z dôvodu, že otec ako oprávnený má nie len práva otca ale aj povinnosti otca a teda svojim konaním, vplyvom a výchovou vplývať na svojho syna aby s ním aj reálne odišiel. Súd je toho názoru, že otec snažiac sa byť tým „dobrým" nemôže od matky, ktorá dieťa na styk nachystala a odovzdala, aby mu ho „násilím a šmikom" pomáhala otcovi prevziať. Z rozpisu stretnutí od otca súd zistil, že oprávnený a mal. I. sa v rámci plánovaných stretnutí stretli v roku 2017 celkovo 119 krát, v roku 2018 v počte 90 krát a otec na styk neprišiel 24 krát, v roku 2019 celkovo 83 krát a otec na styk neprišiel 18 krát, v roku 2020 ( obdobie 02.01.2020 - 23.06.2020, do ktorého spadá aj obdobie pandémie Covid 19 ) celkovo 23 krát a otec na styk neprišiel 8 krát ( z toho bol aj PN).

31. Súd dodáva, že jeho úlohou v konaní o výkon rozhodnutia je viesť povinného k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu z exekučného titulu plnil dobrovoľne. V konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých, teda aj v konaní o výkon rozhodnutia, súd pri rozhodovaní má na zreteli predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali sledovať aj obaja rodičia. V danej veci súd teda podotýka, že úlohou tohto konania nie je riešiť vzťahové problémy rodičov dieťaťa, obaja rodičia musia vyvinúť snahu o to, aby dokázali rozlíšiť rodičovskú rovinu a partnerskú rovinu vzťahu s tým, že akékoľvek nezhody medzi nimi by nemali presahovať a komplikovať výkon rodičovskej úlohy, pretože záujem dieťaťa je nad všetkými inými záujmami rodičov. Súd ďalej dodáva, že s ohľadom na vzťah rodiča a dieťaťa je úlohou ktoréhokoľvek rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi. Ak má totiž rodič zdravú osobnosť, má k dieťaťu pozitívny vzťah a má dobrý charakter, má záujem, aby malo dieťa v zásade rovnocenný vzťah aj s druhým rodičom, a to aj v prípade, ak má voči nemu vlastné osobné výhrady. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by nebol jeden rodič schopný (prípadne ochotný) zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa v určenom rozsahu, potom možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti

tohto rodiča, nakoľko realizácia styku s druhým rodičom je pre normálny vývoj dieťaťa veľmi dôležitá. V tomto prípade sa rodičia musia naučiť vzájomne komunikovať, budú sa stretávať pri preberaní dieťaťa, k čomu súd poukazuje a upozorňuje rodičov na to, že aj priemerne empatické dieťa sa v prítomnosti dvoch nepriateľských rodičov nemôže cítiť dobre a jeho nechuť ublížiť niektorému z milovaných rodičov kladie na jeho psychiku ďalšie neúmerné požiadavky, ktoré dieťa zaťažujú a môžu ho ohrozovať v jeho dravom vývoji. Dieťa pre svoj zdravý vývin potrebuje kooperatívny vzťah medzi rodičmi, aj keď rodičia ako partneri spoju nežijú. Je len na rodičoch, aby i v prípade rozpadu partnerského vzťahu vytvorili pre maloleté dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, s istotou sa môže vyvíjať a najmä sa od rodičov prirodzene učiť ako od dôveryhodných modelov všetkému, čo bude v živote potrebovať. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj boja proti druhému partnerovi.

32. Súd apeluje na každého z rodičov maloletého, aby uprednostnili záujem dieťaťa nad svojimi záujmami, pretože svoju lásku k dieťaťu nestačí deklarovať iba vo svojich vyjadreniach smerom k súdu, ale treba ju najmä pretaviť do konkrétnych činov ( nemateriálneho charakteru) smerujúcich priamo k svojmu vlastnému dieťaťu a ktoré budú v záujme ich spoločného dieťaťa a ktoré aj maloleté dieťa bude vnímať pozitívne. Preto by sa rodičia mali pokúsiť v otázkach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dospieť, možno i s využitím odbornej pomoci, k modelu, ktorý uprednostní záujmy dieťaťa a zároveň bude rešpektovať i práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovnocenní. Je nesporné, že v detstve sa formuje budúca osobnosť dieťaťa a jeho budúce životné postoje, každé dieťa raz dospeje a bude hodnotiť konanie svojich rodičov už pohľadom dospelého človeka a toto hodnotenie môže byť značne kritické ku konaniu rodičov, ktorým ovplyvnili jeho detstvo a môže ovplyvňovať vzťahy rodičov a dieťaťa aj v dospelosti.

33. Je zrejmé, že vzťah medzi otcom a mal. I. je narušený, ale povinná neporušila svoju povinnosť dieťa na styk pripraviť či už sama alebo v súčinnosti s rodinnými príslušníkmi v týždni, pokiaľ je sama ešte v práci. V danom prípade podľa názoru súdu nie je naplnený dôvod na donucovanie matky ako povinnej k rešpektovaniu rozhodnutia súdu, keďže nebolo preukázané, že by si povinná povinnosť vyplývajúcu jej z exekučného titulu neplnila a bránila mal. I. v styku s oprávneným. V súčasnosti sa otec s I. stretáva aj keď nie v celom rozsahu podľa exekučného titulu, avšak často krát k nezrealizovaniu stretnutia prispel aj samotný otec ako oprávnený ( pr. jeho dovolenka, pracovná cesta alebo objektívne práceneschopnosť). Súd prihliadal aj na ex offo nariadené neodkladné opatrenie , spomínané už v ods. 10 ( č. k. -225 z 03.07.2020 ). Súd má za to, že nútený výkon rozhodnutia by za tejto situácie ( hlavne keď vydal vyššie uvedené neodkladné opatrenie) bol kontraproduktívny a v mal. I. by mohol vyvolať iba odmietanie otca, čo je v rozpore nielen so záujmami oprávneného, ale najmä dieťaťa. Súd dodáva, že samotné konanie o výkon rozhodnutia nie je riešením problémového či narušeného vzťahu otec - mal. I.. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia ohľadom styku s mal. I. zamietol.

34. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).