Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-33-2019.pdf
PDF · 128.9 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Adamečkovou v sporovej veci žalobcu: X. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XA, XXX XX Y., zast. JUDr. Ján Mikula, bytom Budatínska 79, 851 06 Bratislava proti žalovanému v 1. rade: VB TAXI s.r.o., so sídlom Páričkova 5, 821 08 Bratislava
- Ružinov, IČO: 48 002 356 a žalovanému v 2. rade: VB TAXI SERVICES VI v.o.s., so sídlom Páričkova 5, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 030 594 o zaplatenie 1.205,39 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.100,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % ročne zo sumy 1.100,- EUR od 11.03.2019 do zaplatenia ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 1. rade v časti o zaplatenie 105,39 EUR z a m i e t a .
III. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.
IV. Žalobcovi sa p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade náhrada trov konania v rozsahu 82,60 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovanému v 2.rade sa p r i z n á v a proti žalobcovi náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 17.04.2019 pôvodne domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy vo výške 1.205,39 EUR s prísl. a na náhradu trov konania titulom nároku na zaplatenie odmeny za poskytovanie služieb na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01.06.2018. Uznesením zo dňa 10.01.2020, č.k. 30Cb/33/2019 - 103, tunajší súd pripustil, aby do konania na stranu žalovaného ako žalovaný v 2. rade vstúpila spoločnosť VB TAXI SERVICES VI v.o.s. a Uznesením zo dňa 11.03.2020, č.k. 30Cb/33/2019-152 tunajší súd pripustil zmenu žalobného petitu, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.205,39 EUR spolu s prísl. a nahradiť trovy konania.
2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 01.06.2018 uzatvorila so žalovaným v 1. rade mandátnu zmluvu, predmetom, ktorej bola vzájomná spolupráca zmluvných strán (ďalej tiež ako „Mandátna zmluva“). Na základe tejto zmluvy bola žalobkyňa ako mandatár v zmysle jej článku VII bod 1 povinná pre žalovaného v 1. rade poskytovať a zabezpečovať komplexné služby a poradenstvo týkajúce sa sprostredkovateľskej činnosti v oblasti dopravy spočívajúce najmä v prijímaní objednávok taxi a
ich spracovania, ich následnej distribúcie vodičovi ako aj výkon ďalších činností s tým súvisiacich. Mandátna zmluva bola ukončená dohodou ku dňu 28.02.2019. Žalobkyňa v zmysle článku XII bod 2 Mandátnej zmluvy, 1 krát mesačne, najneskôr do 7. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, vyúčtovala poskytnuté služby pre žalovaného v 1. rade za obdobie predchádzajúceho kalendárneho mesiaca a zaslala ich žalovanému v 1. rade prostredníctvom elektronickej komunikácie na odsúhlasenie. V zmysle článku XII bod 5 Mandátnej zmluvy bol žalovaný v 1. rade do troch pracovných dní povinný vyjadriť sa k takto zaslanému vyúčtovaniu služieb a vyčísleniu výšky odmeny žalobkyne. Podľa následného bodu 6 citovaného článku Mandátnej zmluvy žalobkyňa vystavila faktúru za poskytnuté služby a žalovaný v 1. rade ju žalobkyni vždy uhradil. Uvedený postup účtovania služieb a ich následnej úhrady žalobkyni žalovaný v 1. rade plnil bez akýchkoľvek problémov v zmysle ustálenej obchodnej praxe medzi zmluvnými stranami v mesiacoch jún 2018 až január 2019. V súvislosti s odmenou za február 2019 došlo pri osobnom stretnutí štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade sa so žalobkyňou ku všetkým krokom vyúčtovania poskytovaných služieb, v ten istý deň boli obojstranne schválené a vystavené 2 faktúry, a to faktúra č. 032019 vo výške 1.100,- EUR a faktúra č. 042019 vo výške 105,39 EUR, obe so splatnosťou 10.03.2019.
3. Žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyňa neplnila riadne a včas povinnosti, ktoré jej vyplývali z Mandátnej zmluvy, neriadila sa pri výkone poskytovaných služieb pokynmi vyplývajúcimi z Mandátnej zmluvy a ani ďalšími slovnými a písomnými pokynmi žalovaného v 1. rade a nepostupovala v súlade s upozorneniami a pokynmi nadriadených pracovníkov. Medzi hlavné neplnené povinnosti žalobkyne patrilo najmä: príliš skoré priraďovanie vozidiel k časovým objednávkam, zbytočné presuny vozidiel v časoch, kedy to bolo dlhodobým nariadením zakázané a naopak v časoch, keď to bolo potrebné a stanovené príkazom, sa tieto presuny nevykonávali, nesprávne konanie pracovníkov dispečingu, mnohokrát opakovaný zlý výber auta, nevytváranie záznamov, ktoré bolo potrebné vytvoriť k udalostiam, ktorých sa týkali alebo neskoré vytváranie záznamov aj zlá formulácia. Žalobkyňa si bez vedomia a súhlasu žalovaného v 1. rade skopírovala kontaktné údaje vrátane osobných údajov minimálne dvoch klientov žalovaného v 1. rade a následne ich žalobkyňa oslovovala vo vlastnom mene, čím došlo k závažnému porušeniu mandátnej zmluvy, a to v časti týkajúcej sa ochrany osobných údajov (čl. XVIII ods. 3). Žalobkyňa tiež ohovárala žalovaného v 1. rade a poškodzovala dobré meno spoločnosti žalovaného v 1. rade šírením nepravdivých informácií. Žalobkyňa vyššie uvedeným konaním porušila zákaz konkurencie ustanovený v čl. XVII ods. 1 písm. c) a d) Mandátnej zmluvy. Žalobkyňa porušila viaceré ustanovenia Mandátnej zmluvy, a to najmä čl. VII ods. 2, čl. VII ods. 6, čl. XVII ods. 1 písm. c), d), čl. VII ods. š, čl. XVIII ods. 2. S poukazom na uvedené ustanovenia Mandátnej zmluvy si žalovaný v 1. rade uplatnil voči žalobkyni pohľadávku vo výške 200,- EUR podľa čl. XVIII ods. 2 Mandátnej zmluvy a navrhol, aby bola táto pohľadávka v časti započítaná voči pohľadávke žalobkyne z faktúry č. 042019, a to do výšky pohľadávky žalobkyne z tejto faktúry, t.j. do výšky 105,39 EUR. Žalovaný v 1. rade tiež namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný, a to z dôvodu, že faktúra č. 032019 nie je vystavená na žalovaného v 1. rade, ale na žalovaného v 2. rade.
4. K tvrdeniam žalovaného v 1. rade žalobkyňa uviedla, že nemá vedomosť o žiadnych závažných porušeniach Mandátnej zmluvy z jej strany. V ojedinelých prípadoch sa jednalo o usmernenia v rámci dispečerskej činnosti. Drobné nedostatky sa riešili tak, že dispečerom bola ich odmena krátená o určitú sumu, čo však žalovaný v 1. rade vždy premietol do faktúry za daný mesiac, v ktorom došlo k porušeniu. Jednalo sa však o sumy v jednotkách alebo desiatkach eur, o ktoré bola odmena krátená. Žalobkyňa popiera, že by porušila Mandátnu zmluvu v časti ochrany osobných údajov ako aj zákaz konkurencie, keďže žalobkyňa žiadnu činnosť, ktorá by bola totožná s činnosťou žalovaného v 1. rade nevykonávala. Čo sa týka vystavovania faktúr, príkaz na vystavenie faktúr dávala konateľka žalovaného v 1. rade, pani F. S. a následne svojim podpisom schválila na to poverená osoba, pani Z. H.. Bez toho, aby uvedenú faktúru a jej obsah dala svojím pokynom vyhotoviť konateľka žalovaného v 1. rade a následne po jej vytlačení podpísala pani Z. H., nebola žiadna faktúra vystavená. Pri vystavovaní posledných dvoch faktúr ani konateľka žalovaného v 1. rade a ani pani H. nehovorili nič o žiadnych pochybeniach zo strany žalobkyne za mesiac február 2019 a tieto faktúry ani žiadnym iným spôsobom nerozporovali. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobkyňa poukázala na článok XII ods. 7 Mandátnej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že žalobkyňa za výkon činností uvedených v ustanovení článku 7 ods. 2 tejto zmluvy vystaví a zašle faktúru na žalovaného v 2. rade, ktorý pre tento účel plní funkciu zúčtovacej spoločnosti. Žalobkyňa bola v obchodnoprávnom vzťahu z titulu mandátnej zmluvy výlučne so žalovaným v 1. rade a žalovaný v 2. rade v zmysle vyššie uvedeného dojednania v mandátnej zmluve plnil funkciu zúčtovacej spoločnosti pre účely fakturácie žalobkyne.
5. Dňa 12.02.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie, v ktorom žalovaný v 2. rade uviedol, že dňa 06.02.2020 pristúpil k záväzku žalovaného v 1. rade voči žalobkyni, ktorý je predmetom tohto konania. Toho istého dňa si žalovaný v 2. rade uplatnil jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok s faktúrami žalobkyne a faktúrou č. OF - 2020 - 1 vystavenou žalovaným v 2. rade, v rámci, ktorej si žalovaný v 2. rade uplatnil sankcie spôsobené pri výkone činnosti žalobkyne. Žalovaný v 2. rade popísal 14 porušení zo strany žalobkyne spolu s vyčíslením zrážok podľa zmluvy za neplnenie zmluvných podmienok spolu vo výške 1.650,- EUR. Žalovaný v 2. rade uviedol, že svoje nároky opiera hlavne o článok IV Mandátnej zmluvy (ale aj iné), ktorý pojednáva o povinnostiach, a hlavne o článok VIII o právach a povinnostiach mandatára a o článok XVIII, ktorý špecifikuje sankcie (aj ich výšku).
6. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedla, že tak pristúpenie k záväzku zo strany žalovaného v 2. rade ako aj jednostranný zápočet považuje za účelové, za účelom možnosti konania žalovaného v 2. rade voči žalobkyni v rámci celej žalovanej sumy. S poukazom na ustanovenie § 543 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že žalovaný v 2. rade má po pristúpení povinnosť voči žalovanému v 2. rade, avšak v postavení žalobkyne sa uzavretím tejto dohody medzi žalovanými nič nemení. Žalobkyňa tiež namieta porušenia Mandátnej zmluvy, na ktoré poukazuje žalovaný v 2. rade v rámci faktúry č. OF - 2020 - 1. Žalobkyňa opätovne poukázala na to, že mala zmluvný vzťah výlučne so žalovaným v 1. rade.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, výsluchom svedka, Ľ. Y. a z vykonaného dokazovania a prednesu žalovaného v 1., v 2. rade a povereného zástupcu žalobkyne zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 01.06.2018 uzatvorili žalobkyňa ako mandatár so žalovaným v 1. rade ako mandantom mandátnu zmluvu, predmetom ktorej je záväzok mandatára na základe mandátneho vzťahu upraveného touto zmluvou poskytovať a zabezpečovať pre mandanta komplexné služby a poradenstvo týkajúce sa sprostredkovateľskej činnosti v oblasti dopravy, spočívajúce najmä v činnosti prijímanie objednávok taxi a ich spracovania, teda následnej distribúcie vodičovi, ako aj výkon ďalších činností s tým súvisiacich či z toho bezprostredne vyplývajúcich, podľa tejto zmluvy, ako aj podľa pokynov či požiadaviek mandanta. Mandátna zmluva bola podpísaná žalobkyňou a žalovaným v 1. rade.
V článku VII ods. 2 a ods. 3 Mandátnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na konkrétnych činnostiach, ktoré sa žalobkyňa zaviazala pre žalovaného vykonávať na základe tejto zmluvy.
Podľa článku VII ods. 4 Mandátnej zmluvy, predmetom tejto zmluvy je po predchádzajúcej vzájomnej dohode oboch zmluvných strán, záväzok Mandanta na základe mandátneho vzťahu upraveného touto zmluvou, uhradiť v prospech Mandatára riadne a včas dohodnutú odmenu, a to spôsobom a za podmienok stanovených touto zmluvou.
Podľa článku VI ods. 1 písm. a) Mandátnej zmluvy, pre účely tejto zmluvy a zmluvných vzťahov následne z nej vyplývajúcich sa rozumie Mandant, VB TAXI - VB TAXI s.r.0., Páričkova 5, 82108 Bratislava, IČO: 48 002 356, obch. reg. OS BA 1, oddiel: Sro, vl. č. 102928/8.
Podľa článku XI ods. 4 Mandátnej zmluvy, po predchádzajúcej vzájomnej dohode sa zmluvné strany dohodli, že v súlade a podľa interných smerníc či dokumentov Mandanta, upravujúcich odmeny a zrážky, s ktorými bol Mandatár oboznámený, má Mandant - VB TAXI/ Skupina VB TAXI právo udeliť v prospech Mandatára za daný kalendárny mesiac odmenu či odmeny, ako aj vykonať zrážky, a to spôsobom a v rozsahu tak ako sú uvedené v interných smerniciach či dokumentoch, upravujúcich odmeny a zrážky, s ktorými bol Mandatár oboznámený.
Podľa článku XII ods. 3 Mandátnej zmluvy, V prípade ak Mandatár poskytoval výkon činností a služieb uvedený v ustanovení článku Vll. ods. 2, tejto zmluvy pre viacero spoločností Skupiny VB TAXI, doručí takéto vyúčtovanie služieb, najneskôr do 7. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, za obdobie predchádzajúceho kalendárneho mesiaca pre každú spoločnosť Skupiny VB TAXI, pre ktorú takéto činnosti a služby poskytoval, a to v rozsahu, v ktorom sa takéto vyúčtovanie služieb tej ktorej spoločnosti Skupiny VB TAXI týka.
Podľa článku XII ods. 4 Mandátnej zmluvy, mandatár v uvedenom vyúčtovaní služieb, vypočíta, resp. vyčísli celkovú výšku odmeny, na ktorú má Mandatár nárok, podľa podmienok tejto zmluvy, a jej vyčíslenie predloží uvedeným vyúčtovaním služieb, na odsúhlasenie.
Podľa článku XII ods. 5 Mandátnej zmluvy, mandant - VB TAXI/Skupina VB TAXI, teda každá spoločnosť Skupiny VB TAXI, ktorej je predložené takéto vyúčtovanie, je povinný sa vyjadriť k takto zaslanému vyúčtovaniu služieb a vyčísleniu výšky odmeny Mandatára, v lehote troch pracovných dní. V prípade ak sa Mandant k uvedenému vyúčtovaniu služieb v stanovenej lehote nevyjadrí, platí že s vyúčtovaním služieb súhlasí bez výhrad či námietok.
Podľa článku XII ods. 6 Mandátnej zmluvy, na základe Mandantom - VB TAXI/Skupinou VB TAXI (každou takou spoločnosťou Skupiny VB TAXI, ktorej bolo predložené vyúčtovanie služieb na odsúhlasenie) odsúhlaseného vyúčtovania služieb, Mandatár vystaví faktúru na odsúhlasenú výšku odmeny, ktorú zašle Mandantovi - každej takej spoločnosti Skupiny VB TAXI, ktorej bolo predložené vyúčtovanie služieb na odsúhlasenie, na úhradu.
Podľa článku XII ods. 7 Mandátnej zmluvy, v prípade ak Mandatár fakturuje za výkon činností uvedených v ustanovení článku VII ods. 2 tejto zmluvy (paušálna odmena) vystaví a zašle faktúru na VB TAXI SERVICES, ktorý pre tento účel plní funkciu zúčtovacej spoločnosti, v prospech všetkých spoločností, ktoré sú členom skupiny VB TAXI, s čím Mandatár, Mandant, ako aj každá jednotlivá spoločnosť, ktorá je členom skupiny VB TAXI bezvýhradne súhlasí, čo potvrdzujú svojimi podpismi na tejto zmluve, či jej prílohách. Suma na takto vystavenej faktúre sa rovná súčtu jednotlivých odmien za výkon činností uvedených v ustanovení článku Vll. ods. 2 tejto zmluvy (paušálna odmena), vyúčtovaných za daný kalendárny mesiac, pre každú jednotlivú spoločnosť skupiny VB TAXI, pre ktorú v ten daný mesiac Mandatár poskytoval a vykonával svoje činnosti a služby.
Podľa článku XIII ods. 18 Mandátnej zmluvy, Mandatár má nárok na odmenu, stanovenú v tejto zmluve, za výkon činností na ktorých plnenie sa touto zmluvou zaviazal. Odmenu uhrádza Mandant na účet Mandatára na základe faktúry, ktorú vystaví Mandatár na základe vyúčtovania služieb odsúhlaseného Mandantom. Mandant VB TAXI/Skupina VB TAXI, je oprávnený jednostranne ponížiť odmenu Mandatára za daný kalendárny mesiac, v prípade ak Mandatár pri výkone činností súvisiacich so zabezpečením a plnením predmetu tejto zmluvy, postupuje v rozpore s touto zmluvou, zákonom, internými smernicarni či pokynmi a nariadeniami Mandanta, s ktorými bol Mandatár oboznámený. Takéto jednostranné poníženie odmeny za príslušný kalendárny mesiac je Mandant oprávnený vykonať spôsobom a v rozsahu tak, ako sú uvedené v interných smerniciach či dokumentoch, upravujúcich odmeny a zrážky, s ktorými bol Mandatár oboznámený.
Podľa článku XIV ods. 3 Mandátnej zmluvy, Mandant je povinný uhradiť riadne a včas Mandatárovi jeho odmenu.
Podľa článku XVI ods. 1 Mandátnej zmluvy, Mandatár sa podpisom tejto zmluvy zaväzuje, že bude zachovávať mlčanlivosť počas celého trvania zmluvného vzťahu o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom činnosti, hlavne údaje o zákazníkoch Mandanta, obchodných partneroch, postupoch a ani inak tieto skutočnosti nezneužije v rozpore s oprávnenými záujmami Mandanta.
Podľa článku XVII ods. 1 Mandátnej zmluvy, Mandatár sa zaväzuje, že počas trvania tohto zmluvného vzťahu nebude: a) bez predchádzajúceho písomného súhlasu Mandanta vykonávať vo vlastnom mene alebo na vlastný účet podnikateľskú ani inú zárobkovú činnost', ktorá je zhodná, obdobná alebo inak súvisí s predmetom podnikania Mandanta, b) bez predchádzajúceho písomného súhlasu Mandanta vykonávať činnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, prokuristu, člena dozornej rady inej obchodnej spoločnosti s podobným alebo rovnakým predmetom podnikania ako je predmet podnikania Mandanta, c) využívať povesť Mandanta alebo jeho služieb s cieľom zaistiť pre seba alebo pre tretie osoby prospech, ktorý by inak nebol dosiahnutý alebo konať v rozpore s oprávnenými záujmami Mandanta, d) postupovať pri svojej činnosti tak, aby získal na úkor Mandanta pre seba alebo pre tretie osoby prednosť alebo inú neoprávnenú výhodu a nebude za rovnakým účelom prijímať akýkoľvek prospech,
e) rozširovať o pomeroch Mandanta a jeho službách údaje, ktoré by mohli privodiť Mandantovi materiálno alebo morálnu škodu.
Podľa článku XVIII ods. 1 Mandátnej zmluvy, V prípade, ak sa ktorákoľvek zmluvná strana dostane do omeškania s plnením si svojich záväzkov peňažnej povahy, vyplývajúcej jej z tejto zmluvy je oprávnená druhej zmluvnej strane uhradiť úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy, s ktorou je v omeškaní.
Podľa článku XVIII ods. 2 Mandátnej zmluvy, V prípade, ak sa Mandatár dostane do omeškania s plnením si svojich záväzkov nepeňažnej povahy, vyplývajúcej jej z tejto zmluvy, zákona, platných smerníc, pokynov či nariadení Mandanta, je Mandant oprávnený požadovať od Mandatára pokutu vo výške 200 EUR, za každé jednotlivé porušenie splnenia povinnosti nepeňažnej povahy, a to aj opakovane. Uhradením takejto pokuty nie je dotknuté právo Mandanta na náhradu škody, ktorá mu takýmto porušením nepeňažnej povinnosti zo strany Mandatára vznikla.
Prílohu č. 1 k Mandátnej zmluve tvoril súpis obchodných spoločností patriacich do skupiny VB TAXI. Táto príloha nebola podpísaná.
Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že Mandátna zmluva bola ukončená na základe dohody zmluvných strán ku dňu 28.02.2019.
Žalobkyňa vystavila za služby poskytnuté v mesiaci február 2019 na základe Mandátnej zmluvy dve faktúry, ktoré jej neboli uhradené, a to:
- faktúru č. 032019 zo dňa 28.02.2019 na sumu 1.100,- EUR, splatná dňa 10.03.2019, ktorá bola vystavená na žalovaného v 2. rade;
- faktúru č. 042019 zo dňa 28.02.2019 na sumu 105,39 EUR, splatná dňa 10.03.2019, ktorá bola vystavená na žalovaného v 1. rade.
Z listinného dôkazu - odmeny 02/2019 (č.l. 23) súd zistil, že žalobkyni bola za mesiac február 2019 vykonaná zrážka vo výške 80,- EUR, resp. vo výške 35,- EUR (po započítaní odmien).
Z predloženej Dohody o pristúpení k záväzku (č.l. 113) súd zistil, že dňa 06.02.2020 žalovaný v 2. rade pristúpil k peňažnému záväzku pôvodného dlžníka, žalovaného v 1. rade, a to k peňažnému záväzku vyplývajúcemu žalovanému v 1. rade voči žalobkyni z faktúry č. 042019 zo dňa 28.02.2019 vo výške 105,39 EUR. Účastníci tejto dohody (žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade) sa zároveň dohodli, že žalovaný v 2. rade uhradí veriteľovi (žalobkyni) sumu vo výške 105,39 EUR najneskôr do 30.06.2020.
Z listinného dôkazu - faktúra č. OF - 2020 - 1 žalovaného v 2. rade zo dňa 31.01.2020 na sumu 1.650,- EUR, splatná dňa 07.02.2020 súd zistil, že predmetnou faktúrou si žalovaný v 2. rade vyfakturoval voči žalobkyni sankcie spôsobené pri výkone činnosti v zmysle Mandátnej zmluvy zo dňa 19.01.2018 a zo dňa 01.06.2018 a ustanovenia článku XVIII ods. 2.
Z predloženého Jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 06.02.2020 súd zistil, že žalovaný v 2. rade týmto zápočtom jednostranne započítal vzájomné pohľadávky žalovaného v 2. rade a žalobkyne. V tejto súvislosti žalovaný v 2. rade uviedol pohľadávku žalobkyne vyplývajúcu z faktúry 032019 zo dňa 28.02.2019 vo výške 1.100,- EUR a z faktúry č. 042019 zo dňa 28.02.2019 vo výške 105,39 EUR a pohľadávku žalovaného v 2. rade voči žalobkyni vyplývajúci z faktúry č. OF - 2020 - 1 zo dňa 31.01.2020 na sumu 1.650,- EUR. Žalovaný v 2. rade zároveň uviedol, že pohľadávka žalobkyne zaniká v celom rozsahu a pohľadávka žalovaného v 2. rade zaniká vo výške 1.205,39 EUR.
Svedok, Ľ. Y. pri svojom výsluchu uviedol, že dňa 24.04.2019 ho kontaktovala žalobkyňa správou v aplikácii WhatsApp so žiadosťou o pomoc pri riešení sporu so žalovaným v 1. rade. Správa bola slušná, jediná negatívna vec bolo to, že žalobkyňa v nej uviedla, že žalovaný v 1.rade s ňou nekomunikuje. Svedok uviedol, že jeho telefónne číslo utajené nie je, ale patrí spoločnosti, pre ktorú pracuje (ISPER). Na Googli sa nedá vyhľadať, nakoľko nepatrí svedkovi, na toto telefónne číslo volajú klienti svedka, ktorí už predtým s ním spolupracovali. Ak by niekto vedel meno svedka a názov spoločnosti, pre ktorú pracuje, možno by sa k tomuto telefónnemu číslu vedel dopátrať. Svedok nevie o neoprávnenom použití osobných údajov zo strany žalobkyne, jedine si mohla vytiahnuť zo systému žalovaného v 1. rade
telefónne číslo na svedka. Svedok tiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že žalobkyňa mala žalovaného v 1. rade očierňovať.
Žalobkyňa uviedla, že telefónne číslo na p. Ľ. Y. mala od tretej osoby, ktorá je jej blízka a táto osoba mala uvedený kontakt priamo od p. Y.. Žalobkyňa neuviedla, o koho sa konkrétne jedná.
Do spisu boli sporovými stranami doložené aj ďalšie listinné dôkazy, z ktorých však súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej resp. z nich vyplývali skutočnosti, ktoré neboli medzi sporovými stranami sporné.
8. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej tiež ako „Obchodný zákonník“), mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 571 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.
Podľa § 534 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej tiež ako „Občiansky zákonník“), kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
9. Súd na základe vykonaného dokazovania a na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobkyne je čiastočne dôvodný voči žalovanému v 1. rade a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
10. Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný), a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú ide v konaní. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu bez ďalšieho zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva,
že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním skutočne je alebo nie je.
11. Z obsahu predloženej Mandátnej zmluvy je zrejmé, že táto bola uzavretá výlučne medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Na základe tejto zmluvy sa žalobkyňa ako mandatár zaviazala poskytovať a vykonávať v prospech žalovaného v 1. rade na základe jeho požiadaviek a pokynov dojednané služby ako aj ďalšie činnosti, ktorých realizáciu či zabezpečenie realizácie si vyžiada žalovaný v 1. rade alebo Skupina VB TAXI (článok VII ods. 2 a 3 Mandátnej zmluvy). A zároveň, jedine žalovaný v 1. rade sa zaviazal uhradiť v prospech žalobkyne riadne a včas dohodnutú odmenu, a to spôsobom a za podmienok stanovených touto zmluvou (článok VII ods. 4 Mandátnej zmluvy). Skupina VB TAXI je v Mandátnej zmluve definovaná ako zoskupenie obchodných spoločností, v ktorých má žalovaný v 1. rade majoritný majetkový podiel a ktoré sú taxatívne vymenované v Prílohe č. 1 tejto zmluvy. V prílohe č. 1 k Mandátnej zmluve je uvedených 56 spoločností, avšak ani Mandátna zmluva a ani príloha č. 1 nie je podpísaná ani jednou z uvedených spoločností. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti uhradiť odplatu za činnosti vykonané podľa Mandátnej zmluvy výlučne žalovaný v 1. rade. Výlučne žalovaný v 1. rade sa zaviazal uhradiť odmenu dojednanú v Mandátnej zmluve, a na tomto závere nič nemení ani to, že žalobkyňa mala na základe predmetnej Mandátnej zmluvy vykonávať dojednané činnosti nie len na základe pokynu žalovaného v 1. rade, ale aj na základe pokynu Skupiny VB TAXI. Ani dojednanie zmluvných strán uvedené v článku XII ods. 7 Mandátnej zmluvy, v ktorom si zmluvné strany (žalobkyňa a žalovaný v 1. rade) dohodli spôsob vyúčtovania služieb tak, že žalobkyňa svoj nárok na paušálnu odmenu vyfakturuje na žalovaného v 2. rade nemôže založiť pasívnu vecnú legitimáciu, a teda povinnosť tretej osoby, ktorá nie je účastníkom zmluvného vzťahu (t.j. žalovaného v 2. rade) uhradiť žalobkyni dojednanú odmenu. Žalovaný v 2. rade nie je účastníkom zmluvného vzťahu založeného Mandátnou zmluvou, všetky činnosti, ktoré vykonávala žalobkyňa vykonávala na základe zmluvného vzťahu založeného výlučne medzi ňou a žalovaným v 1. rade, a preto nie je možné zaviazať žalovaného v 2. rade na zaplatenie žalovanej odmeny. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že pasívna vecná legitimácia v tomto konaní svedčí žalovanému v 1. rade. Nakoľko žalovaný v 2. rade nie je pasívne vecne legitimovaný, súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 2.rade zamietol. V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade sa súd posudzovaním jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 06.02.2020 a súvisiacich dokumentov, na ktoré poukazoval žalovaný v 2. rade, nezaoberal.
12. Žalovaný v 1. rade niekoľko krát v priebehu konania potvrdil, že žalobkyňa skutočne vykonávala v mesiaci február činnosti podľa Mandátnej zmluvy, za čo jej patrí odmena v žalovanej výške, avšak žalovaný v 1. rade sa bránil tým, že zo strany žalobkyne malo dôjsť k viacerým porušeniam, na základe čoho vznikol žalovanému v 1. rade nárok na zmluvnú pokutu, o ktorú je potrebné odmenu žalobkyne znížiť. V tejto súvislosti si žalovaný v 1. rade uplatnil kompenzačnú námietku, keď žiadal, aby jeho pohľadávka vo výške 200,- EUR titulom pokuty v zmysle čl. XVII ods. 2 Mandátnej zmluvy bola započítaná voči pohľadávke žalobkyne z faktúry č. 042019, a to do výšky 105,39 EUR. Súd teda pri posudzovaní prejednávanej veci vychádzal z toho, že žalovaný v 1. rade nespochybnil vznik nároku žalobkyne na odmenu, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha a preto dokazovanie zameral na preskúmanie nároku žalovaného v 1. rade, na ktorý žalovaný v 1. rade poukazoval v rámci kompenzačnej námietky. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade poukazoval na viaceré porušenia Mandátnej zmluvy zo strany žalobkyne, a to predovšetkým v súvislosti s mlčanlivosťou, zákazom konkurencie a ochranou osobných údajov, keď mala žalobkyňa neoprávnene získať telefónne čísla klientov žalovaného v 1. rade a použiť ich na súkromné účely. V nadväznosti na uvedené súd vykonal výsluch svedka, p. Ľ. Y. (klient a aj spolupracovník žalovaného v 1. rade), ktorý uviedol, že je pravda, že žalobkyňa mu písala súkromnú správu na Whatsapp, a to ohľadom problémov s vyplatením odmeny a žiadosťou o pomoc. Svedok zároveň uviedol, že žalobkyňa mala prístup k systému žalovaného v 1. rade, v ktorom bolo jeho telefónne číslo uvedené a asi ho získala odtiaľ. Telefónne číslo, ktoré používa, nie je utajené, avšak patrí spoločnosti, pre ktorú pracuje, t.j. spoločnosti ISPER, takže uvedené telefónne číslo nie je možné vyhľadať podľa mena svedka. Ak ale niekto pozná názov spoločnosti, pre ktorú pracuje a meno svedka, tak by sa pravdepodobne k jeho telefónnemu číslu vedel dostať. Žalobkyňa k tomuto uviedla, že získala telefónne číslo od tretej, jej blízkej osoby, ale túto osobu neoznačila. Vzhľadom na uvedené, nakoľko v danom prípade bolo preukázané použitie telefónneho čísla svedka, ktorý bol klientom žalovaného v 1. rade zo strany žalobkyne na súkromné účely a s ohľadom na to, že žalobkyni sa nepodarilo preukázať svoje skutkové tvrdenie, že toto telefónne číslo získala od tretej osoby, súd dospel k záveru, že žalovanému v 1. rade vznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle Mandátnej zmluvy vo výške 200,-
EUR v zmysle článku XVIII ods. 2 Mandátnej zmluvy, a to za porušenie povinnosti mlčanlivosti a zneužití telefónneho čísla p. Ľ. Y.. Nakoľko si žalovaný v 1. rade v zmysle kompenzačnej námietky započítal svoj nárok iba do výšky 105,39 EUR, súd v tejto časti žalobu žalobcu voči žalovanému v 1. rade zamietol.
13. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného v 1. rade spolu s prílohami zo dňa 03.06.2020, ktoré žalovaný v 1. rade predložil na pojednávaní konanom dňa 16.06.2020, súd na takto predložené vyjadrenie priamo na pojednávaní neprihliadal. V zmysle ustanovenia § 153 Civilného sporového poriadku súd vyhodnotil, že vyjadrenie žalovaného v 1. rade predložené priamo na pojednávaní nie je možné v danom prípade považovať za včasné a toto vyjadrenie, resp. skutočnosti v ňom uvedené mohol žalovaný predložiť súdu skôr. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, ak sa nejedná o bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Procesný úkon v zmysle ustanovenia § 153 Civilného sporového poriadku nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Žalovaný v 1. rade ako dôvod nedoručenia uvedeného vyjadrenia súdu skôr, uviedol, že nestíhal. Táto argumentácia v žiadnom prípade nemôže a ani nepredstavuje osobitný dôvod, ktorý by odôvodňoval uplatnenie prostriedkov procesnej obrany až na pojednávaní. O to viac, keď sa v tomto konaní uskutočnilo predbežné prejednanie sporu, po ktorom žalovaný v 1. rade si bol vedomý svojej pozície a mohol na daný stav (a na vyslovené predbežné právne posúdenie) reagovať skôr ako až priamo na nasledovnom pojednávaní.
14. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti súd uvádza, že aj v prípade, ak by na uvedené podanie žalovaného v 1. rade súd prihliadal, skutočnosti, na ktoré poukazoval žalovaný v 1. rade by neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Podľa predloženého vyjadrenia si mal žalovaný v 1. rade jednostranným započítaním pohľadávok zo dňa 03.06.2020 započítať svoju pohľadávku voči žalobkyni vo výške 1.650,- EUR titulom nároku na zmluvnú pokutu voči pohľadávke žalobkyne uplatnenej v tomto konaní, čím malo dôjsť k zániku pohľadávky žalobkyne v celom rozsahu. Samotný žalovaný v 1. rade uviedol, že tieto dokumenty vrátane faktúry, ktorou si vyfakturoval nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.650,- EUR a jednostranného zápočtu žalobkyni pred pojednávaním nedoručoval, a teda si svoj nárok na zmluvnú pokutu u žalobkyne žiadnym spôsobom neuplatnil (napr. výzvou na jej zaplatenie, doručením faktúry a pod.) Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalovaného v 1. rade na zmluvnú pokutu vo výške 1.650,- EUR nebol v čase jednostranného zápočtu splatný. Z uvedeného dôvodu by potom bolo nevyhnutné, s poukazom na ustanovenie § 359 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nemožno proti splatnej pohľadávke započítať nesplatnú pohľadávku, považovať jednostranné započítanie za neplatné.
15. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté zo strany žalovaných, a to výsluch štatutárnej zástupkyne žalovaného v 1. rade F. S. a výsluch terajšieho štatutárneho zástupcu žalovaných, U. B., nakoľko výsluch týchto osôb bol navrhnutý za účelom preukázania skutočností, ktoré nie sú dôležité pre rozhodnutie vo veci samej. Navrhovanými výsluchmi sa malo preukázať, že žalobkyňa klamala, keď v správe p. Y. uviedla, že žalovaný v 1. rade s ňou nekomunikuje. Aj v prípade, že by sa uvedenými výsluchmi táto skutočnosť potvrdila, pre rozhodnutie vo veci samej je absolútne irelevantná.
16. Súd na záver dodáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného, teda tak súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne je čiastočne dôvodný voči žalovanému v 1. rade a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca voči žalovanému v 1. rade úspech 91,3 % a žalovaný v 1. rade voči žalobcovi 8,7 %, súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania 82,6 %. Vzhľadom na plný úspech žalovaného v 2. rade, súd priznal žalovanému v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).