Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Ek-375-2019.pdf
PDF · 94.35 KB
Case nature
Subarea
49Ek/375/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: L. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ľ. W. XXX, XXX 01 Ilava, právne zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o. so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti povinnému: F.. X. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX Ilava, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.516,74 eur, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Martin Bujna, Exekútorský úrad so sídlom G. Švéniho 9, 971 01 Prievidza, pod sp. zn. 330Ex 154/19, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného aj povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/375/2019 zo dňa 12. decembra 2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti I. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/375/2019 zo dňa 12. decembra 2019 z a m i e t a.
II. Súd sťažnosť povinného proti II. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/375/2019 zo dňa 12. decembra 2019 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.02.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.516,74 eur na základe exekučného titulu - osvedčenie o dedičstve sp. zn. 15D/471/2015, D/not 115/2015, 3115210792 zo dňa 10.07.2015, ktoré vydala notárka JUDr. Želmíra Pagáčová. Dňa 07.05.2019 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.
2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 49Ek/375/2019 zo dňa 12.12.2019 rozhodol tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) v časti vymoženia istiny vo výške 1.000 eur zastavil a návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti zamietol. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3, 4 Exekučného poriadku a vecne tým, že povinný preukázal uhradenie sumy 1.000 eur v prospech oprávneného pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, čo založilo dôvod na zastavenie exekúcie v uvedenej časti, avšak povinný nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktoré by spôsobili zánik zvyšnej časti vymáhaného nároku. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie navrhol zastaviť exekúciu v celosti z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a to úhrada celej pohľadávky oprávnenému v lehote splatnosti do 10.08.2015; dňa 13.07.2015 požiadal povinný Poštovú banku, a.s. o vyplatenie zostatku na vkladnej knižke po nebohej Márii Zimanovej v sume 3.033,47 eur, uvedená suma bola pripísaná v prospech účtu povinného dňa 17.07.2015 (dôkaz
- potvrdenie prijatia žiadosti o zmeny ku vkladnej knižke zo dňa 13.07.2015); dňa 30.07.2015 povinný previedol bezhotovostným prevodom sumu vo výške 1.000 eur na účet oprávneného (dôkaz - platobný príkaz na úhradu zo dňa 30.07.2015); doplatok v sume 516,74 eur povinný vyplatil oprávnenému v hotovosti dňa 31.07.2015 v rodinnom dome č. 572 v Pruskom za prítomnosti otca povinného Jozefa Zimana (dôkaz - Čestné prehlásenie zo dňa 14.05.2019). Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že Mária Zimanová zomrela dňa 10.04.2015, následne sa v ten istý deň pozostalí prítomní v
nemocnici v Ilave dohodli, že výdavky súvisiace s pohrebom zaplatí oprávnený, keďže nikto z účastníkov nemal v tom čase peniaze a práve jemu prišlo na účet poistné plnenie za poranenie nohy, v tej istý deň oprávnený vybral z banky sumu 1.500 eur (ako dôkaz predložil prehľad transakcií od 01.04.205 do 30.04.2015), pričom sumu 500 eur si ponechal a sumu 1.000 eur odovzdal rodinným príslušníkom s tým, že neskôr dôjde k dohode o výdavkoch a vráteniu peňazí; dňa 10.07.2015 prebehlo dedičské konanie, ktorého sa oprávnený zúčastnil, ale keďže právnym veciam nerozumel, nechal všetko na Gabrielu Zimanovú, bratovu dcéru, ktorej vtedy plne dôveroval a veril, že dedičstvo spravodlivo rozdelí; dňa 31.07.2015 dostal oprávnený od povinného na účet sumu vo výške 1.000 eur bez uvedenia účelu platby, pričom odkázal na prílohu povinného - platobný príkaz na úhradu zo dňa 30.07.2015 a na to, že povinný mu následne povedal, že to je za pôžičku na pohreb; po dedičskom konaní oprávnený do rodinného domu už nechodil, takže sa nemohlo stať, že mu tam dňa 31.07.2015 povinný vyplatil sumu 516,74 eur v hotovosti. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom po preskúmaní exekučného titulu považoval za preukázané, že oprávnený disponuje exekvovateľnou pohľadávkou voči povinnému na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, pričom povinný preukázal uhradenie sumy 1.000 eur na účet oprávneného v lehote splatnosti pohľadávky oprávneného dňa 30.07.2015. Išlo o obdobie, keď mal povinný na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu splniť oprávnenému pohľadávku vo výške 1.516,74 eur, pričom oprávnený príjem uvedenej sumy 1.000 eur písomne potvrdil a dal do pozornosti skutočnosť, že účel platby nie je povinnou náležitosťou platobného príkazu. Čo sa týka sumy 516,74 eur vyšší súdny úradník vyhodnotil, že povinný nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorý by potvrdil predmetné odovzdanie finančných prostriedkov vo výške 516,74 eur v hotovosti v prospech oprávneného, keď povinným predložené čestné prehlásenie zo dňa 14.05.2019 spísané otcom povinného nepovažoval za dostatočný dôkaz na preukázanie zániku záväzku povinného, keďže predmetné čestné prehlásenie bolo spísané dňa 14.05.2019, až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a preto ho nepovažoval za adekvátne potvrdenie reálneho prevzatia finančných prostriedkov oprávneným.
3. Proti I. výroku rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, týkajúcom sa zastavenia exekúcie vo výške 1.000 eur, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dňa 19.12.2019 sťažnosť z dôvodu, že vyšší súdny úradník nesprávne vyhodnotil skutkový stav a tým neoprávnene zastavil exekúciu vo výške 1.000 eur, pričom povinný nárok oprávnenému do dnešného dňa nevyplatil. Oprávnený navrhol, aby sudca sťažnosti vyhovel a zmenil napádané uznesenie vyššieho súdneho úradníka tak, že povolí pokračovanie exekučného konania aj vo vzťahu k sume 1.000 eur alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo vzťahu k jeho I. výroku zrušil. Podľa oprávneného doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože na strane oprávneného boli predložené súdu také skutočnosti, ako aj dôkazy, ktoré jednoznačne potvrdzujú nárok oprávneného v plnej výške. Dňa 10.04.2015 na rodinnom stretnutí sa v nemocnici v Ilave prítomní pozostalí dohodli, že výdavky súvisiace s pohrebom zaplatí oprávnený, ktorý mal vtom čase peniaze za plnenie poistenia za poranenie nohy, preto dňa 10.04.2015 oprávnený vybral z banky sumu 1.500 eur, z ktorej sumu 500 eur si ponechal a sumu 1.000 eur odovzdal rodinným príslušníkom za prítomnosti brata Jozefa a sesternice Dáši Vozárovej s tým, že neskôr dôjde k dohode o výdavkoch a vráteniu peňazí v prospech oprávneného. Dňa 31.07.2017 prišla oprávnenému od povinného na účet suma 1.000 eur, avšak povinný mu následne povedal, že to je za pôžičku na pohreb. Oprávnenému tak bola síce od povinného odovzdaná suma vo výške 1.000 eur, avšak išlo o vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých rodine a povinnému na účel zabezpečenia pohrebu; nejedná sa o finančné prostriedky priznané exekučným titulom, tieto povinný oprávnenému nikdy neuhradil. Oprávnený má za to, že jeho nárok na zaplatenie sumy 1.516,74 eur naďalej trvá.
4. Povinný sa k sťažnosti oprávneného vyjadril tak, že ju navrhol zamietnuť, keďže napádané rozhodnutie súdu v I. výroku považuje za správne, podľa neho súd na základe predložených dôkazných prostriedkov vierohodne zistil skutkový a právny stav veci. Tvrdenia oprávneného považuje za nepravdivé, zavádzajúce, účelové a právne irelevantné. Poukázal na to, že oprávnený (brat otca povinného) s povinným neuzatvoril žiadnu zmluvu o pôžičke na sumu 1.000 eur za účelom zabezpečenia pohrebu nebohej Márie Zimanovej zomretej dňa 10.4.2015, ani mu nikdy neposkytol sumu 1.000 eur za účelom zabezpečenia pohrebu nebohej Márie Zimanovej, keďže povinný pohreb ani nevybavoval a v tom čase bol pracovne mimo okres Ilava. Oprávnený si do dedičského konania po nebohej Márii Zimanovej neuplatnil žiadnu pohľadávku voči spoludedičom ohľadom úhrady pohrebných nákladov, k čomu predložil Osvedčenie o dedičstve po poručiteľke Márii Zimanovej. V zmysle dedičskej dohody uvedenej v Osvedčení o dedičstve mal povinný povinnosť vyplatiť ustupujúceho spoludediča oprávneného v sume 1.516,74 eur v lehote do 10.8.2015, ktorú si aj splnil platbami zo dňa 30.7.2015 v sume 1.000 eur na účet
oprávneného a dňa 31.7.2015 v sume 516,74 eur v hotovosti k rukám oprávneného v rodinnom dome č. 572 v Pruskom za prítomnosti Jozefa Zimana. Keďže oprávnený je strýkom povinného, nepovažoval za potrebné písomné potvrdenie prevzatia sumy 516,74 eur v hotovosti. Uvedenie účelu platby sumy 1.000 eur uhradenej z jeho strany oprávnenému na účet nepovažoval za potrebné, keďže v prospech oprávneného nikdy nemal žiaden iný právny záväzok vyplývajúci z akéhokoľvek právneho titulu.
5. Povinný dňa 30.1.2020 doručil súdu vyjadrenie k sťažnosti - doplnenie, ktoré súd podľa obsahu posúdil ako sťažnosť proti II. výroku napádaného rozhodnutia, v ktorej povinný žiadal zmeniť napádané rozhodnutie a exekúciu zastaviť aj v časti vymoženia istiny vo výške 516,74 eur. Povinný napádaný výrok II. rozhodnutia považuje za nesprávny z dôvodu, že ním predložené dôkazy jednoznačne potvrdzujú, že oprávnený od neho hotovosť v sume 516,74 eur osobne prevzal dňa 31.7.2015 v rodinnom dome č. 572 v Pruskom, čím bol jeho záväzok voči oprávnenému riadne a včas splnený. Poukázal na logickú a časovú nadväznosť ním doložených dôkazov, kedy na podklade exekučného titulu bol ako nadobúdateľ vkladnej knižky po poručiteľke povinný vyplatiť oprávneného ako ustupujúceho dediča sumou 1.516,74 eur do 10.8.2015, dňa 13.7.2015 požiadal banku o zaslanie zostatku z vkladnej knižky na svoj účet, suma mu bola pripísaná na účet dňa 17.7.2015, dňa 30.7.2015 previedol na účet oprávneného sumu 1.000 eur, dňa 31.7.2015 vybral v bankomate sumu 500 eur, ktorú v rovnaký deň na žiadosť oprávneného za prítomnosti brata oprávneného uhradil oprávnenému v hotovosti a keďže sa jedná o jeho blízku osobu, nemal dôvod od neho v roku 2015 žiadať potvrdenie prevzatia doplatku v sume 516,74 eur. Podľa neho súd v napádanom rozhodnutí nesprávne vyhodnotil dôkazný prostriedok - čestné prehlásenie otca povinného, ktorý je bratom oprávneného, keď mal vychádzať z obsahu čestného vyhlásenia a nie z dátumu, kedy bol takýto prejav vôle urobený. Povinný súčasne poukázal na to, že oprávnený si nárok po povinnom uplatnil až po vyše tri a pol roku odo dňa splatnosti uvedenej v exekučnom titule.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimopracovného času.
13. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
14. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP, ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
15. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
16. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
17. Pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia vo výroku II. bolo potrebné preskúmať včasnosť podanej sťažnosti povinného voči výroku II. rozhodnutia. Lehota na podanie sťažnosti je 15 dní od doručenia napadnutého uznesenia (§ 242 CSP). Súd v napadnutom rozhodnutí poučil povinného o možnosti podať sťažnosť a ako aj o lehote na je podanie. Sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 28.12.2019, čo znamená, že od nasledujúceho dňa začala povinnému plynúť pätnásťdňová lehota na podanie sťažnosti voči výroku II. rozhodnutia, ktorá uplynula dňa 13.01.2020. Z exekučného spisu vypláva, že povinný podal sťažnosť voči výroku II. napádaného rozhodnutia až dňa 30.01.2020, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti. Sudca konštatuje, že včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, pretože márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Súd sa tak už nemôže zaoberať tvrdeniami povinného (aj v prípade, že by boli dôvodné), pretože smerujú už voči právoplatnému výroku II. rozhodnutia. Lehota na podanie sťažnosti je totiž zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva, uplatniť sťažnosť. Sťažnosť podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná. Súd ju preto ani nezasielal oprávnenému na vyjadrenie. Keďže CSP samostatne neupravuje riešenie oneskorene podanej sťažnosti, pri rozhodovaní bolo potrebné postupovať podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP a preto súd vec posúdil podľa ust. § 250 ods. 1 CSP a sťažnosť povinného voči výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/375/2019 zo dňa 12. decembra 2019 s použitím právnej analógie ako oneskorene podanú zamietol bez toho, aby sa zaoberal jej vecným odôvodnením.
18. Sudca po zistení, že sťažnosť oprávneného proti I. výroku predmetného rozhodnutia bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vo výroku I. vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného voči výroku I. napádaného rozhodnutia nie je dôvodná. Súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vo výroku I. treba považovať za správne a námietky voči nemu zo strany oprávneného uvedené v sťažnosti tak logicky za nedôvodné. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 15 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) vysporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti oprávneného voči výroku I. napádaného rozhodnutia.
19. Sudca po preskúmaní podaní zo strany účastníkov, ako aj spisového materiálu považoval za preukázané, že exekúcia prebieha na podklade osvedčenia o dedičstve sp. zn. 15D/471/2015, D/ not 115/2015, 3115210792 zo dňa 10.07.2015, v ktorom bol povinný zaviazaný plniť pohľadávku oprávneného vo výške 1.516,74 eur v lehote splatnosti do 10.08.2015. V zmysle ustálenej súdnej praxe dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia povinného o zániku dlhu podľa príslušných hmotno-právnych ustanovení zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie na svoje tvrdenie o úhrade pohľadávky oprávnenému na jeho bankový účet v sume 1.000 eur po vzniku exekučného titulu a pred začatím exekúcie predložil výpis z účtu, na podklade ktorého poslal oprávnenému finančné prostriedky v uvedenej sume. Povinný v konaní uviedol, že voči oprávnenému má len jeden dlh a na tento dlh uhradil po vzniku exekučného titulu na bankový účet oprávneného sumu 1.000 eur. Prijatie týchto finančných prostriedkov oprávnený potvrdil. Pokiaľ ale oprávnený v
konaní tvrdil, že povinný mal voči nemu ďalší splatný záväzok, na ktorý oproti vymáhanej pohľadávke dopadajú pravidlá pre prednostné uspokojenie dlhu, stíha v tomto smere dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno práve oprávneného, pretože povinný nie je spôsobilý preukázať, že nemá voči oprávnenému iné dlhy a preto ho na preukázanie tejto skutočnosti nie je možné zaťažiť dôkazným bremenom. Opačným výkladom by súd dospel k neprípustnému záveru, že oprávnenému by po úhrade judikovanej pohľadávky zo strany povinného stačilo len formálne namietať, že sa nejednalo o úhradu vymáhanej pohľadávky bez toho, aby bola táto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom preukázaná a súd by nemohol pristúpiť k zastaveniu exekúcie. Oprávnený však ku svojmu tvrdeniu ohľadom poskytnutej pôžičky rodine zomrelej Márie Zimanovej vo výške 1.000 eur na jej pohreb nedoložil žiadne dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenia, pričom dôkazný prostriedok, že oprávnený dňa 10.4.2015 vybral z banky sumu 1.500 eur nie je relevantným dôkazným prostriedkom o poskytnutí tejto sumy povinnému. Súčasne súd dáva do pozornosti, že oprávnený ani netvrdil, že sumu 1.000 eur odovzdal priamo povinnému, ani to, že by sa s ním dohodol na vrátení uvedenej sumy, ale odovzdal ich „rodinným príslušníkom“, pričom ako správne poukázal povinný, tak oprávnený v dedičskom konaní uvedenú sumu ako náhradu pohrebných výdavkov nežiadal priznať. Oprávnený bol účastníkom dedičského konania, pričom povinný na základe predmetného osvedčenia o dedičstve zodpovedá len za pasíva dedičstva uvedené a popísané v súpise aktív a pasív dedičstva, avšak tvrdená pohľadávka oprávneného v sume 1.000 eur ako pohrebné náklady sa v súpise pasív dedičstva nenachádza. Oprávnený síce tvrdil, že uvedenú sumu odovzdal za prítomnosti svedkov, avšak v zmysle zásady koncentrácie konania nenavrhol ich výsluch, pričom súd nemá vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu tak, ako to tvrdí účastník konania. Sťažnostný súd tak poukazuje na skutočnosť, že dôkazná situácia v danom prípade netvorí dostatočný podklad pre prijatie skutkového záveru, že povinný skutočne mal voči oprávnenému po vzniku exekučného titulu ďalší splatný záväzok a že pokiaľ uhradil sumu 1.000 eur, išlo z pohľadu uplatnenia zásady priority, prípadne proporcionality o úhradu iného splatného záväzku, než je pohľadávka vymáhaná v tomto konaní. Súd preto dospel k záveru, že pokiaľ oprávnený len formálne poprel zánik časti vymáhaného nároku v sume 1.000 eur s tým, že si túto úhradu započítal na inú skôr poskytnutú „pôžičku“, v tomto prípade dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností spočívalo na oprávnenom. Keďže oprávnený v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, procesným následkom bolo pre neunesenie dôkazného bremena v rozsahu spornej úhrady vo výške 1.000 eur jeho neúspech v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a teda čiastočné zastavenie exekúcie zo strany súdu.
20. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 49Ek/375/2019 zo dňa 12.12.2019 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sudca považoval napádané rozhodnutie za vecne správne a stotožnil sa so záverom, že je daný dôvod zastavenia exekúcie vo výške 1.000 eur, pričom zo strany oprávneného neboli preukázané žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť napádané uznesenie vo výroku I. zrušené alebo zmenené.
21. Keďže si účastníci neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.