Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-142-2019.pdf
PDF · 83.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/142/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.07.2020 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaná
N. B., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvalé bydlisko K. XX, okres Kežmarok,
u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e
ako zákonný zástupca - matka maloletých A. N. B., nar. XX.XX.XXXX, a I. B., nar. XX.XX.XXXX - žiačky Špeciálnej základnej školy v obci Toporec, okr. Kežmarok, si voči nim zanedbávala svoje zákonné povinnosti rodiča tým, že počas školského roka 2018/2019 v dobe od 02.09.2018 do 30.06.2019 umožnila jej dcére maloletej A. N.B. B., nar. XX.XX.XXXX, bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať 210 vyučovacích hodín, a jej dcére maloletej I. B., nar. XX.XX.XXXX, bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať 199 vyučovacích hodín, pričom napriek upozorneniam školy k náprave nedošlo a o výchovu a zabezpečenie dochádzky svojich detí do školy sa nestarala,
t e d a
vydala z nedbanlivosti osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnila viesť záhaľčivý život a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l a
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona (s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona).
Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd u p ú š ť a od potrestania obžalovanej.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok doručila tunajšiemu súdu dňa 17.12.2019 obžalobu pod sp. zn. Pv 578/19/7703 - 6 podanú na N. B. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona /s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona/, ktorého sa mala obžalovaná dopustiť na tom skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.07.2020 bola obžalovaná N. B. poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobila obžalovaná vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý je jej v obžalobe prokurátorky kladený za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovanej prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovanej N.B. B. o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovanej. Súd zároveň rozhodol, že na hlavnom pojednávaní sa podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a následne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom obžalovanej.
Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny obžalovanej na hlavnom pojednávaní, uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, kedy obžalovaná v skutkovej vete opísaným spôsobom vydala z nedbanlivosti osoby mladšie ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnila viesť záhaľčivý život a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona /s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona/. Z hľadiska subjektívnej stránky súd opomenutie konania, na ktoré bola obžalovaná podľa zákona povinná, posúdil ako vedomú nedbanlivosť, kedy obžalovaná vedela, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem štátu na riadnej povinnej školskej dochádzke maloletých detí a predchádzaniu ich záhaľčivému životu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí /§ 16 písm. a) Trestného zákona/.
Z aktuálneho odpisu registra trestov SR a aktuálnej lustrácie registra priestupkov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná a ani priestupkovo postihnutá. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zabezpečenej v prípravnom konaní vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ dvakrát priestupkovo postihnutá, a to dňa 21.12.2017 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo jej bolo uložené pokarhanie a dňa 20.09.2017 za priestupok podľa § 14 ods. 1 písm. j) zákona č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov za nepožiadanie o vydanie občianskeho preukazu v lehote, za čo jej bola uložená bloková pokuta. Zo správy o povesti obžalovanej vypracovanou Obcou Jurské vyplýva, že obžalovaná žije v rodinnom dome spolu s rodičmi a svojimi piatimi deťmi, ktoré má s druhom B. B., ktorý dňa 05.09.2018 zomrel. Príjmom rodiny je invalidný dôchodok, rodičovský príspevok a rodinné prídavky na deti. Jej správanie nebolo nikdy preverované komisiou verejného poriadku, nakoľko do dňa podania správy (28.10.2019) nebola na obžalovanú podaná žiadna písomná sťažnosť.
Zo správy Špeciálnej základnej školy Toporec o starostlivosti o mal. I. B. vypracovanej dňa 20.12.2018 vyplýva, že poškodená navštevuje psychologičku, spolupráca matky so školou je na nízkej úrovni. Zo správy školy o tejto poškodenej zo dňa 14.11.2018 vyplýva, že tento školský rok končí povinnú školskú dochádzku. Je veľmi tichá, utiahnutá, málo komunikatívna. Na výchovách pracovala rada a samostatne, jej práce boli úhľadné, čisté a dokončené. Neboli u nej prejavované sklony k sebapoškodzovaniu, agresivite a iným výkyvom nálad. Začiatkom školského roka 2018/2019 sa jej správanie náhle zhoršilo a dôvodom zvratu v jej správaní mohla byť tragická a náhla smrť jej otca (druha obžalovanej). Žiačka začala bezdôvodne vynechávať vyučovanie, utekala zo školy, správala sa drzo a agresívne, nespolupracovala na hodinách. Podľa obžalovanej sa takto správala aj v domácom prostredí. Obžalovaná s ňou navštívila lekára ale poškodená odmietla užívať lieky. Stále opakuje, že si niečo urobí. Na WC sa poranila neznámym predmetom a krvácala. Škola má veľké obavy o jej telesné a duševné zdravie. Zo správy psychologičky Mgr. S. C. zo dňa 20.11.2018 vyplýva priebeh vyšetrenia poškodenej I. a odborné zistenia so záverom, že sa u nej jedná o prechodnú situačnú poruchu, abrekciu po úmrtí otca, afektívne poruchy správania ako dopad psychotraumy.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok o pomeroch obžalovanej vypracovanej v prípravnom konaní dňa 18.11.2019 vyplýva, že maloleté I. a A. N. pochádzajú z neúplnej rodiny s nízkou socioekonomickou úrovňou, pričom starostlivosť o nej zabezpečuje obžalovaná, ako ich matka. Otec rodiny zomrel. V domácnosti je zavedená elektrina a je vybavená základným vybavením. Hygiena v domácnosti je na slabej úrovni. Maloleté deti nemajú vytvorený priestor na svoje súkromie a na prípravu na vyučovanie. Rodina nie je v obci vnímaná ako problematická a nebolo v nej zistené požívanie alkoholických nápojov. Vzťahy s blízkym sociálnym okolím ako aj širšou rodinou sú vyhovujúce. Rodina poberá pomoc v hmotnej núdzi. Príjmom rodiny je invalidný dôchodok obžalovanej, jej rodičovský príspevok a prídavky na štyri deti. O poškodené deti je postarané podľa možností a finančných schopností. Škola poškodenú A. N. hodnotila ako veselej a družnej povahy, v súčasnosti sa javí zodpovednejšie, chodí do školy upravená a na hodinách spolupracuje. V kolektívne je obľúbená. Obžalovaná v tomto školskom roku začala kontrolovať dochádzku poškodenej dcéry do školy. Úrad práce vykonáva terénnu prácu v rodinnom prostredí za účelom motivácie obžalovanej a jej detí a odporúča poradenstvo klinickým psychológom. Zároveň bolo obžalovanej poskytnuté sociálne poradenstvo.
Z aktuálnej správy Špeciálnej základnej školy Toporec, ktorú si súd vyžiadal po podaní obžaloby a ktorú škola súdu doručila dňa 03.02.2020 vyplýva, že maloletá poškodená A. N. B. má v školskom roku 2019/2020 dochádzku pravidelnú a maloletá poškodená I. B. už v tomto školskom roku školu nenavštevuje, pretože má ukončenú povinnú školskú dochádzku. Aj ich sestra C. B.Á., ktorá bola prijatá na štúdium v školskom roku 2019/2020 má dochádzku pravidelnú.
K týmto dôkazom sa obžalovaná vyjadrila, že kým žil jej druh, deti chodili do školy riadne ale keď zomrel, deti boli z toho v šoku ale teraz už dozerá na to, aby deti riadne chodili do školy. S uložením trestu povinnej práce by súhlasila ale je invalidnou dôchodkyňou.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Obžalovaná N. B. spáchanie skutku priznala a jeho spáchanie tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní aj úprimne oľutovala. Zároveň obžalovaná odôvodnila toto prechodné zhoršenie dochádzky poškodených maloletých detí tým, že jej náhle zomrel jej druh, s ktorým sa o deti starala a ona sama starostlivosť o nej prechodne nezvládala a to až do tej miery, že psychické problémy poškodenej I. B. musela škola riešiť za pomoci psychologičky, nakoľko u tejto maloletej došlo k prípadu sebapoškodenia a vážnej zmeny nálady. Súd v tomto prípade zdôrazňuje prechodnosť stavu, keď maloleté deti neabsolvovali povinnú školskú dochádzku len prechodne a táto sa, ako to vyplýva zo správy školy, v tomto školskom roku u A. N.B., ktorá si ešte plní školskú dochádzku zlepšila a táto poškodená už nevykazuje neospravedlnené hodiny. Taktiež do školy riadne v tomto školskom roku chodí aj ďalšia dcéra obžalovanej C. B.. Aj uvedené svedčí o tom, že tejto dočasný protiprávny stav sa zlepšil a odstránil, pričom je možné očakávať, že aj pri dohľade Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok ako aj školy, ktorých zodpovednosť tiež nie je možné úplne opomenúť, už k podobnej situácii nedôjde. Súd zdôrazňuje, že obžalovaná je za tento stav plne zodpovedná a tejto zodpovednosti ju nemôže zbaviť skutočnosť (aj keď objektívnej povahy), ktorom bolo náhle úmrtie jej druha, ktoré jej deti veľmi ťažko znášali. Vzhľadom k tomu, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná a dochádzka detí do školy sa zlepšila, možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednia veci pred súdom postačí na nápravu obžalovanej, ktorá si, ako sama uviedla, uvedomuje svoju zodpovednosť za starostlivosť o svoje deti, vrátane ich povinnej školskej dochádzky a ktorá bude na túto dochádzku dohliadať tak, ako to robila pred úmrtím jej druha a ako to robí v súčasnosti.
Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti prípadu by uloženie trestu pre obžalovanú predstavovalo neprimerane prísny postih. Súd považuje už prejednie veci za účasti obžalovanej na súde za postačujúce na naplnenie účelu trestu, ktorým je náprava obžalovanej, ako doposiaľ súdne netrestanej osoby, a preto za splnenia podmienok uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona od potrestania obžalovanej upustil. Uplatnenie nástrojov trestania za týchto okolností a pri tejto osobe obžalovanej nepovažuje súd za vhodné a opomenutie konania, na ktoré bola obžalovaná povinná je potrebné hodnotiť z pohľadu
trestu a jeho účelu zmierlivo a veľmi citlivo. Súd vyslovuje vieru, že obžalovaná aj vzhľadom na jej postoj k trestnej činnosti si následky svojho konania uvedomila a v budúcnosti sa bude podobného konania vyvarovať. vydala z nedbanlivosti osoby mladšie ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že im umožnila viesť záhaľčivý život a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.