Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14Cb-5-2018.pdf
PDF · 109.67 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cb/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobcu: LESY Slovenskej republiky štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, zast. Odštepný závod Kriváň, so sídlom Kriváň 334, IČO: 36 038 351, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Mihály, s.r.o., so sídlom Jókaiho 121/16, Lučenec, IČO: 47 241 331 proti žalovanému: Lesná spoločnosť Dobroč - Herman p.s., so sídlom Fučíková 187/18, Divín, IČO: 50 759 396, zast. Ing. Miroslav Remeník, nar. 27.01.1967, bytom Dobroč 235, 985 53 Dobroč, o zaplatenie 3.328,01 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.985,14 Eur s 8,00 % úrokom z omeškania p.a. od 27.06.2017 do zaplatenia na účet žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobu čo do zaplatenia 342,87 Eur s prísl. z a m i e t a.
Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 80,00 %, trov ktoré mu vznikli, ktorých výška bude určená osobitným uznesením v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal zaplatenia 3.328,01 Eur s prísl. proti žalovanému na tom skutkovom základe, že žalobca zaslal na adresu žalovaného upomienku na úhradu 3.328,01 Eur zo dňa 03.08.2017 s tým, že samotná faktúra mu bola vystavená a doručená v mesiaci jún 2017. V zásade bolo žalovanému dňa 10.08.2017 doručené oznámenie zo dňa 08.08.2017, že faktúru ako aj upomienku považuje za bezpredmetnú, nakoľko si žalovaný u žalobcu ani u nijakého iného subjektu žiadnu službu či služby súvisiace s lesnou hospodárskou činnosťou neobjednal. Čo sa týka skutkového stavu dňa 30.03.1994 došlo k zápisu do evidencie pozemkových spoločenstiev Lesnej spoločnosti Dobroč - Herman, kde v tento deň bolo obecným úradom Dobroč vydané osvedčenie o zápise do evidencie pozemkových spoločenstiev pod registračným číslom 1Kr/1994. Následne dňa 26.05.1994 došlo k uzavretiu dohody o vydaní majetku Lesnej spoločnosti Dobroč - Herman, p.s. o celkovej výmere 93,8499 hektára, podľa ktorej sa majetok vydáva s tým, že sa následne uzavrie zmluva o nájme pozemkov. Dňa 19.12.1996 bol na základe upresnenia výmer v katastri nehnuteľností uzavretý Dodatok číslo 1, na základe ktorého sa upravili výmery na 87,7119 hektára pri zachovaní hraníc jednotiek priestorového rozdelenia lesa v platnosti. V roku 2002 dňa 03.04.2002 bola uzavretá nájomná zmluva vedená pod číslom 318/NN/2002 medzi žalobcom ako nájomcom a Lesnou spoločnosťou Dobroč - Herman, p.s., zastúpený predsedom pani T. D. ako prenajímateľom. Dňa 03.01.2013 došlo k doručeniu oznámenia o ukončení nájomnej zmluvy zo strany Lesnej spoločnosti Dobroč - Herman, ktoré bolo datované dňa 19.12.2012. Následne však Lesná spoločnosť Dobroč - Herman doručila na adresu žalobcu svoju žiadosť o predĺženie Nájomnej zmluvy číslo 318/NN/2002 zo dňa 21.01.2013, ktorá bola v tento deň aj doručená žalobcovi. Následne bolo žalobcovi dňa 09.04.2013 zaslané doplnenie obsahu žiadosti o predĺženie nájomnej zmluvy číslo 318/NN/2002 z 05.04.2013. Dňa 02.01.2017 bola doručená žalobcovi žiadosť o odovzdanie lesnej hospodárskej evidencie, vypracovanie rozpisu úloh programu starostlivosti o les, ktorú zaslala lesná spoločnosť Dobroč - Herman p.s. s dátumom 20.12.2016. Dňa 19.01.2017 bolo vydané Okresným úradom Lučenec, odborom pozemkovým a lesným, potvrdenie o zápise lesnej spoločnosti Dobroč - Herman p.s. do registra pozemkových spoločenstiev, ktorý je vedený príslušným okresným úradom. Dňa 23.03.2017 bolo na adresu žalobcu doručené rozhodnutie číslo 226 zo dňa 26.02.2017 vydané správcom dane, obcou Dobroč, kde bola žalobcovi vyrúbená daň z nehnuteľnosti na rok 2017 v sume 10.015,40 Eur, v ktorej sú zahrnuté aj nehnuteľnosti patriace do majetku lesnej spoločnosti Dobroč - Herman p.s. Žalobca mal podľa bodu 4) - doba nájmu, platne uzavretú Nájomnú zmluvu číslo 318/NN/202 z 03.04.2002 s Lesnou spoločnosťou Dobroč - Herman na obdobie 10 rokov, t.j. do 31.12.2011. Predmetom zmluvy je nájom lesných pozemkov a jeho obhospodarovanie v súlade s lesohospodárskym plánom a súčasnosti s plánom starostlivosti o les a v súlade so zákonom 61/1997 Zb., Zákon o lesoch, v súčasnosti číslo 326/2005 Z.z. v platnom znení. Žalobca si riadne plnil všetky povinnosti vyplývajúce jednak z predmetnej nájomnej zmluvy ako aj zo zákona o lesoch. S poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o lesoch je nepochybné, že žalobca riadne užíval sporné nehnuteľnosti a vykonával na nich všetky práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa do konca roka 2016, pričom za tieto platil aj daň z nehnuteľnosti. V mesiaci január 2016 sa konala súťaž na ťažbovú činnosť OZ Kriváň, formou verejného obstarávania, ktorú vysúťažila spoločnosť Spodniak s.r.o., Turičky, nakoľko víťazná ponuka bola najlacnejšia. Ťažobnú činnosť vykonáva žalobca na základe subdodávky externou firmou. Žalobca za vyťaženie drevnej hmoty riadne a včas zaplatil. Na základe toho, že zo strany žalobcu ako obhospodarovateľa došlo k výrubu drevnej hmoty, zaplateniu za tento výrub subdodávateľskej firme Spodniak s.r.o. a následnému prevzatiu drevnej hmoty Lesnou spoločnosťou Dobroč - Herman p.s., v mesiaci apríl 2017, podľa údajov spoločnosti v sortimente buk 88,22 m3 a smrek 48,44 m3 za predmetný výrub fakturoval žalobca sumu vo výške 3.328,01 Eur, a to Lesnej spoločnosti Dobroč - Herman p. s., avšak táto spoločnosť napriek faktu, že drevnú hmotu prevzala, úhradu vo výške 3.328,01 Eur odmieta čo do výšky ako aj dôvodu. Čo sa týka právneho posúdenia, bol toho názoru, že žalobca a Lesná spoločnosť Dobroč - Herman, uzavreli nájomnú zmluvu na obdobie 10 rokov do 31.12.2011. V decembri roku 2012 prenajímateľ oznámil ukončenie nájomnej zmluvy, avšak v januári a 05.04.2013 požiadal o predĺženie nájomnej zmluvy, ktorá sa predĺžila automaticky, s poukazom na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že ak prenajímateľ ostal dlhšie ako 30 dní po skončení nájmu nečinný v tom zmysle, že nepodal voči nájomcovi žalobu na plnenie, nájomcovi sa obnoví právny dôvod na užívanie veci s účinkami ex tunc, t.j. k momentu skončenia nájmu. Ku dňu konania valného zhromaždenia Lesnej spoločnosti Dobroč - Herman p.s. v decembri roku 2016, žalobca majetok nevydal a Lesná spoločnosť Dobroč - Herman p.s. opomenula podať žalobu na príslušnom súde. Žalobca bol na základe Zákona o lesoch evidovaný, ako obhospodarovateľ a zapísaný v zozname OLH vedeným príslušným štátnym orgánom. Podľa názoru žalobcu lesné spoločenstvo Lesná spoločnosť Dobroč - Herman p.s., ako prenajímateľ nemohla vykonávať iné úkony od 30.06.2014 ako tie, ktoré mali smerovať k jej zániku. Toto spoločenstvo sa nepretransformovalo na spoločenstvo s právnou subjektivitou, tak ako to žiada zákon a nesplnilo si ani svoje povinnosti, napr. vymenovať likvidátora. Neobstojí obrana žalovaného, v tom smere, že si prevzal drevnú hmotu v mesiaci apríl roka 2017 bez toho, že by zaplatil za jej vyťaženie a túto následne použil vo svoj prospech, nakoľko Lesná spoločnosť Dobroč - Herman, p.s., v čase výrubu v mesiaci október 2016 neexistovala. V súvislosti s tým poukázal na ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že má zo to, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a k vzniku majetkovej výhody na úkor žalobcu, pričom kauzálna väzba medzi prírastkom jedného na ťarchu druhého je zjavná a v tomto prípade jednoznačne vyjadriteľná v peniazoch, kde žalobca žiada uhradiť 3.328,01 Eur za úhradu práce pri vyťažení drevnej hmoty, ktorú prevzal žalovaný bez právneho dôvodu.
2. Splnomocnený právny zástupca žalobcu na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval písomnej žaloby, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 3.328,01 Eur s príslušenstvom, v zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka.
3. Štatutárny zástupca trval na tom, že nájomná zmluva v čase výrubu nebola platná, pretože prvé oznámenie o ktorom rozhodlo valné zhromaždenie spoločenstva patrilo do kompetencie valného zhromaždenia podielnikov a druhé oznámenie o predĺžení nájomnej zmluvy, to bola iniciatíva pána Jozefa Pivku, aj keď s podpisom predsedkyne pani D. ale o tomto akte nevedeli ostatní podielnici. Existujúca nájomná zmluva podľa ich názoru skončila termínom vypršania. Ďalší postup pri ťažbe a vydaní dreva nie je sporný, čo sa týka spôsobu ťažby a množstva ale oni považujú túto ťažbu ako vykonanú neoprávnene z dôvodu neexistencie nájomnej zmluvy. Čo sa týka nejakej požiadavky o opakované vydanie majetku, dohoda sa opakovane nespisuje, pretože tá už bola vyhotovená, veci boli vydané pozemkovému spoločenstvu ešte v roku 1994. O samostatnom obhospodarovaní vedeli zainteresovaní zamestnanci žalobcu. Pri samotnej ťažbe, keď toto zastavili bolo vyjadrenie žalobcu také, že nebudú sledovať vlastníctvo jednotlivých porastov lebo ich tlačia rámcové zmluvy na dodávku dreva. Toto však nie je dôvod na ťažbu podľa názoru žalovaného. Keby bol výrub z ich strany oprávnený, boli by toto drevo odviezli hneď a nebolo by tam uložené do apríla ďalšieho roku. Za ďalšie roky, kedy mala platiť nájomná zmluva, žalobca neplatil nájomné. Dane platili od roku 2017 už samy. Okresnému úradu, pozemkovému a lesnému odboru doručili zápisnicu, kde bol zároveň uvedený odborný lesný dozor. Poukázali na to, že pri zisku drevnej hmoty zo 100 ročného, rubného porastu, po predaní drevnej hmoty by predstavoval zisk 14,66 Eur za m3, čo je menej ako cena palivového dreva. Nájom v čase, kedy malo dôjsť k údajnému predĺženiu nájomnej zmluvy by predstavoval 50,- SK za jeden hektár. Žiadali žalobu zamietnuť.
4. Okresný súd Lučenec žalobu o zaplatenie 3.328,01 Eur s príslušenstvom zamietol a žalobcu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovanému trovy konania.
5. Rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzavreli Nájomnú zmluvu č. 318/NN/2002 dňa 03.04.2002, predmetom ktorej bol nájom pozemkových nehnuteľností lesných porastov vo vlastníctve prenajímateľa lesnej spoločnosti Dobroč - Herman, p.s., bez právnej subjektivity a nájomcu Lesy SR, kde doba nájmu bola dohodnutá do 31.12.2011. Lesné pozemky boli vydané na základe dohody o vydaní majetku zo dňa 26.05.1994. Ďalej uviedol, že dňa 21.01.2013 zaslal právny predchodca žalovaného žalobcovi žiadosť o predĺženie Nájomnej zmluvy č. 318/NN/2002, ktorú doplnil dňa 05.04.2013. Dňa 19.12.2012 Lesná spoločnosť Dobroč - Herman, p.s., oznámila žalobcovi skončenie platnosti nájomnej zmluvy. V priebehu roku 2016 žalobca vyťažil drevnú hmotu v množstve 88,22 m3, ktorú potom v roku 2017 vydal žalovanému, pričom 19.01.2017 bol žalovaný zapísaný do Registra pozemkových spoločenstiev a vyúčtoval sumu mu 3.328,01 Eur ako náklady na ťažbu uvedenej drevnej hmoty z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorú sumu žalovaný odmietol uhradiť s tým, že uvedená drevná hmota bola vyťažená protiprávne. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy prenajímateľ bol pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity. Súd bol toho názoru, že išlo o právnickú osobu bez spôsobilosti nadobúdať práva a povinnosti vo vzťahu k tretím osobám, čo bolo vyjadrené aj tým, že za záväzky spoločenstva voči iným osobám ručia spoločníci spoločne a nerozdielne. Pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity uzavrelo s iným subjektom nájomnú zmluvu prostredníctvom svojej zástupkyne T. D., ktorej platnosť bola konkludentne predĺžená v zmysle ust. § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom skončenie nájomnej zmluvy bolo dohodnuté tak, že nájomný vzťah sa končí uplynutím dojednanej doby, t.j. 10 rokov. Ďalej okresný súd konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že zo strany Lesnej spoločnosti Dobroč - Herman, p.s., bez právnej subjektivity, ktorej skutočnosti súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že doba trvania zmluvy sa zo zákona predĺžila o jeden rok. Bolo zrejmé, že k ťažbe dreva zo strany žalobcu došlo v mesiaci október - december 2016, pričom v mesiaci apríl 2017 vyťaženú drevnú hmotu prevzala Lesná spoločnosť Dobroč - Herman, p.s., IČO: 50 759 396, v sortimente 201 bk v množstve 88,22 m3 a a v sortimente 101 sm v množstve 48,44 m3. Okresný súd ďalej konštatoval, že z Potvrdenia okresného úradu Lučenec zo dňa 19.01.2017 vyplýva, že k uvedenému dátumu tento úrad zapísal Lesnú spoločnosť Dobroč - Herman, p.s., do Registra pozemkových spoločenstiev a následne v apríli zástupcovia tohto spoločenstva mali od žalobcu prevziať drevnú hmotu v množstvách uvedených vyššie. Potom bolo zrejmé, že k vyťaženiu tejto drevnej hmoty došlo pred zápisom žalovaného do Registra pozemkových spoločenstiev. Ďalej pokiaľ žalobca vyťažil drevnú hmotu na základe jeho právneho vzťahu s inou spoločnosťou, prípadne vzhľadom na to, že mu tak ukladal hospodársky plán, mal sa s týmto obrátiť na oprávnené osoby a v tomto prípade vlastníkov lesných pozemkov a porastov a konal tak len na základe ich súhlasu, keďže v danom čase vo vzťahu k uvedeným pozemkom a porastom neexistovalo spoločenstvo s právnou subjektivitou a toto nadobudlo subjektivitu až po prevedení uvedenej ťažby. Keďže neexistoval právny vzťah medzi novovzniknutým spoločenstvom a žalobcom, v čase vydania drevnej hmoty žalobcom žalovanému nebolo dostatočne verifikované aké boli skutočné náklady na ťažbu, resp. aké sú obvyklé náklady na takúto ťažbu, pričom strany v tomto smere nenavrhli doplnenie dokazovania prípadným vyžiadaním odborného vyjadrenia a preto súd dospel k záveru, že nie je možné z hľadiska predloženého dôkazového materiálu určiť výšku bezdôvodného obohatenia a žalobu zamietol. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania.
6. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní sa bránil tým, že žalovaný považoval ťažbu za neoprávnenú len z toho dôvodu, že nebola uzatvorená nájomná zmluva. Uviedol, že spôsob ťažby ani množstvo sporné podľa odôvodnenia rozhodnutia nie je. Podľa názoru žalobcu urobil chybu jedine v tom, keď vyťažené drevo prenechal žalovanému, ktorý ako tvrdil, zabezpečil, aby sa ťažba zastavila. Nebolo nijakým spôsobom podľa názoru žalobcu preukázané okrem vyjadrenia žalovaného, že došlo k odovzdaniu drevnej hmoty až v apríli roku 2017. Poukázal na skutočnosť, že neplatenie nájomného nemá vplyv na platnosť zmluvy, ak sa jej na súde nemôže zmluvná strana domôcť a následne je potrebné poukázať na fakt, že žalovaný platil dane až do roku 2017, nakoľko vznikol až v roku 2017, a to 19.01.2017. Okresný súd sa v rozhodnutí obmedzil na konštatovanie o vyťažení drevnej hmoty žalobcom, kde nespomína vôbec spôsob a náročnosť, pričom uvedené množstvo vôbec nekorešponduje s listinnými ani ústne prezentovanými dôkazmi, rovnako súd v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP neuviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Zdôraznil, že ťažba bola prevedená ako tzv. obnovná úmyselná v dielci 203.1, kde išlo o ťažbu listnatú, v množstve 88,22 m3 v sortimente buk a zároveň došlo aj k ťažbe náhodnej v dielci 306.1 v objeme 48,44 m3 v sortimente smrek náhodná ťažba lykožrútová kalamita. V tejto súvislosti poukázal na fakt, že pri náhodnej ťažbe lykožrútovej kalamite je iný režim podľa zákona o lesoch, kde sa aplikuje ust. § 23 ods. 5,6. Z uvedeného dôvodu sa musí ťažba vykonávať prednostne, aby sa zabránilo jej šíreniu. Za včasné spracovanie zodpovedá odborný lesný hospodár, ktorým bol v tomto prípade zamestnanec žalobcu Ing. Boris Mihálik, ktorého súd nepovažoval za potrebné vypočuť. Názor súdu považoval žalobca za nesprávny v súvislosti s vyžiadaním súhlasu od podielníkov za nezrealizovateľný a formálny až teoreticky. Žalobca uviedol, že je pravdou, že medzi žalobcom a novovzniknutým spoločenstvom nebol žiadny právny vzťah v čase odovzdania drevnej hmoty, avšak je rovnako pravda, že žalovaný si prevzal drevnú hmotu, ktorú zrejme speňažil a to na úkor žalobcu, nakoľko tento uhradil subdodávateľovi na základe faktúry žalovanú sumu, a tým sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Čo sa týka verifikácie nákladov bolo v konaní preukázané, aká suma bola vyfakturovaná a uhradená spoločnosti Spodniak, s.r.o., ktorý vykonal ťažbu, avšak zo strany súdu nebolo potrebné vykonať dokazovanie týmto smerom a súd nevypočul štatutára tejto spoločnosti. Ďalej uviedol, že žalovaný nerozporoval spôsob vykonania ťažby, ale iba jeho cenu, kde súd bez ďalšieho uveril tvrdeniam žalovaného, že táto je neprimerane vysoká, pričom neprihliadal na navrhnuté dôkazy zo strany žalobcu na sklon, svahovitosť terénu, ani na fakt, že išlo o kalamitu atď. Argumentácia súdu prvého stupňa podľa ktorého mal žalobca vydať drevo vlastníkom lesa ako spoločníkom spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko došlo k ťažbe dreva bez existencie právneho vzťahu so spoločenstvom s právnou subjektivitou a títo vlastníci by potom ručili spoločne a nerozdielne za záväzky týkajúce sa ťažby dreva, sa javí byť ako myšlienka spravodlivá, avšak výkon a realizácia takéhoto vydania nie je možná. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že Nájomná zmluva č. 318/NN/2002 zo dňa 03.04.2002 v bode IV. uvádza, že nájomný vzťah je dojednaný na dobu určitú so začiatkom od 01.02.2002 a končí 31.12.2011. Celková doba nájmu je 10 rokov. Z toho dôvodu nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že došlo k predĺženiu uzatvorenej nájomnej zmluvy. Uviedol, že nezákonnosť ťažieb na mieste jej výkonu pri jej zastavení riešil s N.. L. L., ťažbovým technikom príslušnej lesnej správy Divín, ktorý zaviedol do predmetných porastov cudziu pracovnú skupinu ako ťažbový technik LS Divín bez predchádzajúceho vydania povolenia ťažby dreva, ktoré bolo vydané až po začatí ťažby, čím došlo okrem iného k porušeniu § 23 ods. 1 zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Ďalej trval na tom, že žiadosť zo dňa 21.01.2013 o predĺžení nájomnej zmluvy, ako aj jej doplnení zo dňa 05.04.2013, bola síce podpísaná vtedajším predsedom spoločenstva T. D., tento spôsob nakladania so spoločnou nehnuteľnosťou však nebol predmetom rozhodnutia zasadania valného zhromaždenia tejto spoločnosti, ktorému toto oprávnenie v zmysle vtedy platného § 18 ods. 2 písm. d/ zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách patrí, pričom táto kompetencia valného zhromaždenia je platná aj v aktuálnom znení Zákona o pozemkových spoločenstvách č. 97/2013 Z.z. Uviedol, že v uvedenom období pri spoločenstvách bez právnej subjektivity bol nutný súhlas všetkých vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. V žiadnom prípade nesúhlasil s názorom žalobcu, ktorý uviedol, že nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko práve žalovaný bol poškodený neoprávneným a predčasným výrubom jediného rúbneho porastu, ktorý vo svojom vlastníctve má, a ktorý vzhľadom na nízke aktuálne ceny drevnej hmoty na trhu s drevom vôbec neplánoval ťažiť napriek tomu, že túto ťažbu terajší program starostlivosti o les, umožňuje. Ďalej uviedol, že je podozrivé, prečo žalobca od termínu 31.12.2011, t.j. termínu ukončenia platnosti Nájomnej zmluvy č. 318/NN/2002 zo dňa 03.04.2002 do času vykonania spornej obnovnej ťažby nevykonal žiadnu inú ťažbu umožňujúcu programom starostlivosti o les. Trval na tom, že po upovedomení nezákonného postupcu žalobcom došlo k ponechaniu vyťaženého dreva počas celej zimy až do apríla 2017 na sklade dreva, a tým k jeho znehodnoteniu, hlavne mrazovými trhlinami a vplyvom nasiaknutia zemnej a vzdušnej vlhkosti. A následne vzájomné predídenie jeho ďalšieho znehodnocovania a nečinnosť žalobcu v tejto veci bolo toto drevo prevzaté jeho vlastníkom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
7. Odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu, pričom prisvedčil názoru žalobcu, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať výšku bezdôvodného obohatenia bez ohľadu na to, že strany sporu nenavrhli dôkazy na jej zistenie.
8. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, výzvou na úhradu zo dňa 20.11.2017, listom žalovaného zo dňa 20.06.2017, súhlasom na ťažbu dreva, Zákazkovým listom pre práce v ťažobnej činnosti, objednávka, Zápisom o vyhodnotení ponúk zo dňa 25.01.2016, Rozhodnutie č. 226, Potvrdenie zo dňa 19.01.2017, Odovzdanie lesnej hospodárskej evidencie, Doplnením obsahu žiadosti, Žiadosti o predĺženie nájomnej zmluvy, Skončením platnosti nájomnej zmluvy, Nájomnou zmluvou č. 318 NN 2002, Dodatkom č. 1 k tejto nájomnej zmluve, Dohodou o vydaní majetku Lesnej spoločnosti Dobroč - Herman, Osvedčením o zápise do evidencie pozemkových spoločenstiev, Výzvou na úhradu sumy vo výške 3328,01 Eur - odpoveď, Skončením platnosti nájomnej zmluvy - oznámenie, Výzvou na úhradu sumy vo výške 3328,01 Eur, Faktúrou (list žalovaného), písomným vyjadrením strán sporu, výpis z LV č. XXXX k.ú. J., vyjadrením k cene práce so zákazkovými listami, evidenčnými listami, výpočtom objemu dreva, Znaleckým posudkom č. 7/2020 znalec. Ing. Jána Bahýľa súvisiacim listinným dôkazným materiálom so znaleckým posudkom, na základe čoho zistil, že strany sporu uzavreli nájomnú zmluvu číslo 318/NN/2002 dňa 03.04.2002, predmetom ktorej bol nájom pozemkových nehnuteľností, lesných porastov vo vlastníctve prenajímateľa, Lesnej spoločnosti Dobroč - Herman, p.s., bez právnej subjektivity a nájomcu Lesmi Slovenskej republiky, kde doba nájmu bola dohodnutá do 31.12.2011. Uvedené lesné pozemky boli vydané na základe Dohody o vydaní majetku zo dňa 26.05.1994. Dňa 21.01.2013 zaslal právny predchodca žalovaného žalobcovi žiadosť o predĺženie Nájomnej zmluvy číslo 318/NN/2002, ktorú doplnil dňa 05.04.2013. Naproti tomu ešte dňa 19.12.2012 Lesná spoločnosť Dobroč - Herman, p.s. oznámila žalobcovi skončenie platnosti nájomnej zmluvy. V priebehu roku 2016 žalobca potom vyťažil drevnú hmotu v množstve 88,22 m3, ktorú potom v roku 2017 vydal žalovanému, pričom 19.01.2017 bol žalovaný zapísaný do registra pozemkových spoločenstiev, pričom mu vyúčtoval 3.328,01 Eur ako náklady na ťažbu uvedenej drevnej hmoty z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorú sumu žalovaný odmietol uhradiť s tým, že uvedená drevná hmota bola vyťažená protiprávne.
9. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
10. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
11. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, prvostupňový súd sústredil svoju pozornosť na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a za týmto účelom nariadil vyhotovenie znaleckého posudku na určenie ceny za ťažbu drevnej hmoty, napriek tomu, že strany tento dôkaz nenavrhli. Znalec uviedol, že cena ťažby drevnej hmoty dreviny buk o objeme 88,22 m3 predstavuje spolu hodnotu 1.876,39 Eur bez DPH a cena ťažby drevnej hmoty dreviny smrek objeme 48,44 m3 predstavuje hodnotu 611,23 Eur bez DPH a potom obvyklá cena za ťažbu drevnej hmoty 136,66 m3 predstavuje spolu hodnotu 2.487,62 Eur bez DPH, čo spolu s DPH činí 2.985,14 Eur. Výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bolo možné zistiť len na základe znaleckého dokazovania znalcom z príslušného odboru a odvetvia, ktorý stanovil výšku bezdôvodného obohatenia sumou 2.985,14 Eur.
12. S ohľadom na uvedené žalobu čo do zaplatenia sumy 342,87 Eur bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
13. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 262 ods. 2 CSP: O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Žalobca mal v konaní úspech čo do zaplatenia 2.985,14 Eur a neúspech čo do zaplatenia 342,87 Eur, čo predstavuje úspech čo do 90 % hodnoty sporu a preto mu patrí náhrada trov, ktoré mu vznikli vo výške 80 % hodnoty týchto trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Fiľakovská cesta 287, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.