Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_6P-13-2020.pdf
PDF · 107.36 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/13/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A..B. X, E., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka - F.. I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A..B. X, E. zastúpená advokátkou: JUDr. Soňou Petrusovou, so sídlom Adyho 34, Lučenec a otec - M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, C., zastúpený advokátom: JUDr. Jozefom Školníkom, so sídlom Mierova 1, Veľký Krtíš o návrhu na zníženie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 19.02.2020 bol tunajšiemu súdu predložený návrh otca na zníženie výživného. Otec vo svojom návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 9P/87/2018 zo dňa 07.01.2018 bolo manželstvo rodičov rozvedené a maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom otec sa zaviazal prispievať výživným na maloleté dieťa vo výške 400,- Eur mesačne. Ďalším rozsudkom sp.zn. 7P/49/2019 zo dňa 06.12.2019 bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej sa znížilo výživné na maloletú zo sumy 400,- Eur mesačne na sumu 250,- Eur mesačne. Otec bol pôvodne zamestnaný vo Švajčiarsku v spoločnosti L. E. T., pričom bol dňa 31.07.2019 prepustený z organizačných dôvodov. Od 05.08.2019 bol vedený na úrade práce. V súčasnosti otec nemá možnosť zamestnať sa, pričom nemá žiaden príjem. Od 10.02.2020 nepoberá ani dávky sociálnej pomoci. Na základe uvedeného žiada o zníženie výživného na sumu 50,- Eur.
Matka vo vyjadrení zo dňa 05.05.2020 uviedla, že považuje návrh za neopodstatnený. Poukázala na to, že už v čase vedenia konania pod sp.zn. 17P/22/2018 otec uvádzal rovnaké argumenty, pričom v tom čase bol už na území Slovenskej republiky a bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Poukázala na to, že otec je vlastníkom dvoch nehnuteľností, zároveň v roku 2019 splatil leasing za motorové vozidlo, ktoré vzápätí predal. Okrem toho pravdepodobne platí splátky za osobné motorové vozidlo, ktorého držiteľkou je jeho priateľka. U maloletej výdavky rastú, pričom všetky jej potreby zabezpečuje výlučne matka, otec sa podieľa len na platení výživného. Má podozrenie, že otec pracuje na čierno. Otec nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili v nájdení si zamestnania. Je vyučený mechanik strojov a ukončil stredné odborné vzdelanie s maturitou. Okrem uvedeného otec pracoval na stavbách a s drevom. Rovnako je držiteľom vodičského oprávnenia aj na dodávky, čo je tiež v súčasnosti žiadane. Nič nebráni otcovi, aby si zlepšil svoju finančnú situáciu a zamestnal sa.
Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 08.06.2020, ktorého sa zúčastnil otec, matka ako aj kolízna opatrovníčka.
Otec na pojednávaní uviedol, že už v predchádzajúcom konaní uviedol, že podporu v nezamestnanosti bude dostávať len do januára. Vlastní byt, ktorý v súčasnosti predáva. Neplatí elektrinu, plyn ani nájomné, pretože nemá finančné prostriedky. Dom je neobývaný, po čiastočnej rekonštrukcii, pričom na ďalšiu rekonštrukciu nemá finančné prostriedky. Poukázal na to, že má zdravotné problémy s kolenom. Už vo Švajčiarsku navštívil špecialistu, kde si dal do kolien pichať injekcie. Na Slovensku ešte nebol u lekára, ale pociťuje bolesť kolien a nie je si istý, či by zvládol prácu na stavbe. Bol nútený predať motorové vozidlo, ktoré kupoval na leasing, z dôvodu, že naňho matka podala exekúciu. V súčasnosti má staré ojazdené vozidlo. Dohodu v predchádzajúcom konaní podpísal z toho dôvodu, že mu sudca povedal, že výživné sa platí v rozmedzí 25 až 30% z príjmu, pričom vtedy poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 1 000,- Eur. Finančné príspevky z úradu práce nepožadoval, pretože o nich nemal vedomosť. Výživné platí len z toho, čo zarobí jeho priateľka. Uviedol, že si hľadal prácu v Kalinove na družstve ako traktorista, v stolárskej dielni a v taxislužbe, kde mal aj nastúpiť, avšak kvôli mimoriadnej situácii z toho zišlo. Otec si nehľadá prácu mimo miesta bydliska, pretože by musel platiť za cestovné, pričom ak by zarobil sumu 500,- Eur po zaplatení výživného by nemal ani na vlastné živobytie. Ďalej uviedol, že nastupuje na skúšku do firmy J., kde má montovať žalúzie na okná a sieťky. Mzda závisí od úkolu, pričom môže približne zarobiť sumu 150,- a 200,- Eur týždenne. Motorové vozidlo si kúpil z peňazí, ktoré mu zostali po predaji nového vozidla, ktoré mal na leasing. Dodal, že už má uzavretú rezervačnú zmluvu na predaj bytu.
Matka na pojednávaní zotrvala na svojom vyjadrení.
Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že situácia sa u otca od predchádzajúcich pojednávaní nezmenila. Rozdiel je len v tom, že prestal dostávať dávku v nezamestnanosti. Matka má vedomosť o tom, že otec pracuje na čierno, avšak nevie to preukázať.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní zotrvala na svojich vyjadreniach založených v spise, pričom mala za to, že otcom prezentovaný návrh nekorešponduje so záujmom maloletého dieťaťa.
Ďalšie pojednávanie sa konalo dňa 20.07.2020, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci konania.
Otec na pojednávaní uviedol, že medzičasom došlo k odpredaju bytu, avšak sumu 19 000,- Eur zaplatil za vyrovnanie hypotekárneho úveru za byt, rovnako uhradil zameškané výživné, kúpil maloletej bicykel a uhradil svoje dlžoby za plyn, elektrinu a nájomné. Z uvedených peňazí mu neostala žiadna čiastka. V spoločnosti J. pracovala len 2 dni, pretože dostal pravdepodobne virózu a mal zvýšenú teplotu. Po ukončení liečby zas začal hnačkovať t.j. 3 týždne nemohol nič robiť. Kúpna cena bytu bola 25 000,- Eur a taktiež zaplatil za sprostredkovanie sumu 1 200,- Eur.
Právny zástupca otca v záverečnej reči uviedol, že u otca došlo k podstatnej zmene pomerov a tento objektívne nie je schopný platiť výživné v sume 250,- Eur. Otec v konaní preukázal a popísal ako sa zmenili jeho majetkové pomery a aký je jeho stav v súčasnosti. Z daného dôvodu navrhujú zníženie výživného na sumu 50,- Eur.
Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči uviedla, že podľa ich názoru otec nepreukázal, že má taký zlý zdravotný stav, ktorý by ovplyvňoval jeho možnosť pracovať. Otec je podľa nich schopný si nájsť prácu adekvátnu jeho zdravotnému stavu. Zároveň poukázali na to, že otec odpredal nehnuteľnosť a zaplatil všetky dlhy, de facto je teda oddlžený a jeho situácia sa zlepšila. Z daného dôvodu navrhujú návrh zamietnuť.
Kolízna opatrovníčka v záverečnej reči uviedla, že požadované výživné zo strany otca nie je adekvátne. Poukázala na to, že už bezdomovec má povinnosť prispievať na výživu svojho dieťaťa sumou 28,- Eur, pričom otec je vlastníkom nehnuteľnosti a pritom pracuje. Zníženie výživného teda nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 9P/87/2016-57 zo dňa 15.02.2017 bolo manželstvo rodičov rozvedené. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný povinnosťou
platiť výživné vo výške 400,- Eur mesačne. Následne rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 7P/49/2019-74 zo dňa 06.12.2019 súd schválil dohodu rodičov, ktorým došlo k zníženiu výživného zo sumy 400,- Eur na sumu 250,- Eur mesačne.
Z potvrdenia o poberaní dávky sociálnej pomoci je zrejmé, že otec v roku 2020 nepoberal žiadnu dávku.
Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že otec bol dňa 01.08.2019 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Z oznámenia daňového úradu je zrejmé, že otec nie je u správcu dane evidovaný ani registrovaný a z toho dôvodu nepodal daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 a 2018. Matka taktiež nepodala za zdaňovacie obdobie 2017 a 2018 daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby.
Z oznámenia sociálnej poisťovne je zrejmé, že matka ani otec nie sú poberateľmi podpory v nezamestnanosti, nemocenských a úrazových dávok a nepoberajú ani starobný dôchodok.
Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že matka nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavok na dieťa v aktuálnej výške 24,95 Eur. Otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.08.2019 a nepoberá dávky vyplácané úradom, nakoľko o nich nepožiadal.
Zo správy z prešetrenia pomerov bolo zrejmé, že pomery matky sa od predchádzajúceho konania nezmenili. Je zamestnaná na úrade práce ako Q. J., pričom jej príjem sa pohybuje okolo 650,- Eur. Zároveň poberá prídavok na maloletú v sume 24,34 Eur. Býva v spoločnej domácnosti so svojim priateľom a maloletou, ktorá je žiačkou X ročníka. Pediatrom maloletej je MUDr. A.. Je dispenzarizovaná v ambulancii MUDr. X. pre atopický ekzém, v letnom období navštevuje aj ambulanciu MUDr. F. pre pleseň na nohách. Bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve matky a jej priateľa. Otec je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky. Je vlastníkom X-izbového bytu v C., ktorý v roku 2019 prešiel celkovou rekonštrukciou. Jeho mesačné náklady sú vo výške 40,- Eur do fondu opráv, elektrina vo výške 25,- Eur a plyn vo výške 50,- Eur. Zároveň vlastní aj rodinný dom v obci O., ktorý je po začiatočnej rekonštrukcii. V súčasnosti sa zdržiava pri svojej priateľke v E., ktorá ho aj finančne podporuje. Otec si aktívne hľadá prácu, avšak je to dosť zložité.
Z lustrácie vozidiel bolo zistené, že matka má evidované motorové vozidlo zn. BMW. Otec nie je vedený ako vlastník motorového vozidla.
Z prehľadu voľných pracovných miest v kraji Banská Bystrica bolo zistené, že existuje dostatočné množstvo voľných pracovných miest ako pracovník SBS, pracovník stávkovej kancelárie, skladník - vodič, výrobný operátor LCD televízorov, vodič, pomocný robotník.
Z rezervačnej zmluvy (ďalej len „zmluvy“) uzavretej dňa 28.05.2019 medzi otcom ako budúcim predávajúcim a F. F. ako budúcim kupujúcim bolo zistené, že zmluvné strany sa v čl. III zmluvy dohodli na kúpnej cene 25 000,- Eur. V zmysle čl. V. zmluvy bol byt rezervovaný do 30.06.2020.
Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 27.12.2019 uzavretej medzi otcom ako kupujúcim a P. A. ako predávajúcim je zrejmé, že otec si zakúpil osobné motorové vozidla zn. G. A., rok výroby XXXX za kúpnu cenu 8 100,- Eur, ktorú vyplatil v hotovosti pri podpise zmluvy.
Z pracovnej zmluvy zo dňa 16.07.2020 je zrejmé, že otec nastupuje u zamestnávateľa J. Q..J..H.. na pracovnú pozíciu pomocné práce od 17.07.2020. Pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú. Otec za vykonanú prácu bude dostávať mzdu o výške 3,33 Eur/hod. Dohodnutý týždenný pracovný čas je vo výške 10 hod. Týždenne. Zároveň si dohodli so zamestnávateľom skúšobnú dobu v trvaní 3 mesiace.
Z lekárskej správy je zrejmé, že otec bol vyšetrený na ortopedickej ambulancii dňa 09.06.2020. V minulosti sa liečil v zahraničí. Hybnosť kolien plná, flexia do 145 st., RTG primerané veku. Predpísané injekcie. Diagnóza: primárna artróza kolenného kĺbu. Zo správy z 23.06.2020 vyplýva, že po podaní injekcie došlo k zlepšeniu stavu.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa zákonného ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočnou starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení ako napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako
peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého stará poskytuje maloletému dieťaťu prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov súd urobí ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.
Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal, pričom nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného, tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodnutia, na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní o výživnom súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby na strane maloletého môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenie v spoločenskom živote. Povinnosťou všetkých rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečovaniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to, či s nimi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Ani v prípade, že rodič nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj maloletého dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť a je odkázané na výživu rodičov. Podstatná zmena pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine je výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom dieťaťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Účelom výživného je nielen uhrádzanie bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne po dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného v roku 2019 nedošlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletej M., ktorá je žiačkou X.ročníka základnej školy. Rovnako nedošlo k zmene pomerov ani na strane matky, ktorá je zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako samostatný radca. Pokiaľ ide o otca tento v predchádzajúcom konaní bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, odkiaľ poberal dávku v nezamestnanosti vo výške približne 1 000,- Eur. V súčasnosti je od 17.07.2020 zamestnaný v spoločnosti J. s približným mesačným platom vo výške cca 133,- Eur. Otec vo svojej výpovedi uvádzal, že si hľadal prácu v A., v stolárskej dielni alebo taxislužbe, kde aj mal nastúpiť, avšak v čase nástupu bola vyhlásená mimoriadna situácia, tak nebol na dané miesto prijatý. Otec počas konania uvádzal zdravotné problémy. Z lekárskej správy však nevyplýva, že by otec trpel tak vážnymi problémami kolien, ktoré by mu bránili v riadnom výkone akejkoľvek práce. Je zrejmé, že opotrebovanie kolien je primerané veku. Dokonca z poslednej správy zo dňa 23.06.2020 vyplýva, že došlo k zlepšeniu stavu. Aj napriek tomu, že otcovi bola diagnostikovaná artróza kolenného kĺbu, táto diagnóza úzko súvisí aj s vekom otca, pričom zo správy vyplýva, že artróza nie je až takej intenzity, že by mu bránila vykonávať prácu hoci aj na stavbe, tak ako to tvrdí otec. Súd uznáva, že otec môže pociťovať bolesti kolien, čo je bežné pri rôznych druhoch chorôb, avšak súd neuveril tvrdeniam otca, že nemôže vykonávať prácu na stavbe alebo akúkoľvek ťažšiu prácu, keď táto skutočnosť nevyplýva z jeho zdravotných záznamov. Je prirodzené, že s ohľadom vek otca došlo k čiastočnému zhoršeniu zdravotného stavu otca, avšak to ho nezbavuje zodpovednosti riadne vykonávať prácu za účelom zabezpečenia dostatočného množstva finančných prostriedkov na výživu svojej maloletej dcéry. Rovnako je potrené poukázať na to, že otec mal od augusta 2019 dostatok času na to, aby si našiel prácu. Vyhováranie sa na to, že chce pracovať len v okolí Lučenca neobstojí. Súd v priebehu konania oboznámil otca s pracovnými ponukami zverejnenými na úrade práce, ktoré okomentoval len tým, že on nebude pracovať za 400,- Eur, lebo to znižuje jeho dôstojnosť. Otec zároveň ani nepožiadal o poskytnutie príspevkov z úradu práce, aj napriek tomu, že sám tvrdí, že nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie svojich základných potrieb. Súd neuveril tvrdeniam otca že nemá žiadne finančné prostriedky a žije len z príjmu svojej partnerky, z ktorého platí aj výživné na maloletú. Už počas predchádzajúceho konania tvrdil, že jeho partnerka má dve maloleté deti a neboli by jej poskytli ani úver na kúpu auta pre nízky príjem, preto úver zobral na seba. Pokiaľ partnerka otca
nemala v decembri 2019 dostatočný príjem na kúpu ojazdeného motorového vozidla z autobazáru, nemôže byť presvedčivé tvrdenie otca, že jeho partnerka dokáže v súčasnosti hradiť osobné potreby pre svoje maloleté deti, seba a zároveň aj otcove osobné potreby, dokonca je schopná uhradiť aj výživné na jeho maloletú dcéru. Pokiaľ by bola partnerka otca taká solventná ako to prezentoval otec počas celého konania, boli by jej poskytli úver aj na kúpu ojazdeného motorového vozidla, čo sa však nestalo. Súd je teda toho názoru, že otcova partnerka nie je schopná živiť okrem svojich maloletých detí ešte aj samotného otca a už vôbec nie poskytovať za neho výživné pre jeho maloleté dieťa. V tomto smere súd mal za to, že otec zavádza súd. Podľa názoru súdu, si otec dokáže zabezpečiť svoje základné životné potreby. Rovnako je potrebné poukázať, že otec poberal prídavky na svoju maloletú dcéru vo Švajčiarsku v sume cca 2 000,- Eur ročne, pričom ani nepoprel, že takúto finančnú čiastku maloletej v uplynulé roky aj poskytoval (viď zápisnica z pojednávania č.k. 7P/49/2019 - 67 konaného dňa 06.12.2019). Je možné uzavrieť, že otec vo Švajčiarsku zarobil dostatočné množstvo finančných prostriedkov, z ktorých si musel byť schopný vytvoriť aj úspory, keďže mal vedomosť, že potrebuje vyživovať svoju maloletú dcéru. Pokiaľ otec tvrdil, že väčšinu finančných prostriedkov investoval do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom BSM, je potrebné poukázať na to, že manželstvo rodičov bolo rozvedené ešte v roku 2016. Od uvedeného obdobia otec do spoločnej nehnuteľnosti neinvestoval a teda mal možnosť a dostatočný časový priestor pre ušetrenie finančných prostriedkov. Zároveň otec poberal vo Švajčiarsku aj prídavky na maloletú v nemalej čiastke, ktoré maloletej neboli poskytované. Taktiež otec bol vlastníkom dvoch nehnuteľností t.j. bytu, ktorý kúpil v máji 2019 a prešiel kompletnou rekonštrukciou a rodinného domu, ktorý kúpil v júni 2019 a prešiel čiastočnou rekonštrukciou. Aj nákup nehnuteľnosti v tak krátkom čase po sebe preukazuje len to, že otec finančné prostriedky má. Rovnako je nelogické tvrdenie otca, že rodinný dom v O. nechce predať, pretože tam chce bývať, pričom tento ani nerekonštruuje, avšak zrekonštruoval byt, ktorý v zápätí aj predal. Z predaja domu uhradil hypotéku, ktorú si bral vo výške 14 000,- Eur a vyplatil dlhy na elektrine, plyne a nájomnom. Podstatným však zostáva, že otec sám uzavrel s matkou dohodu o znížení výživného v decembri 2019 na sumu 250,- Eur aj napriek tomu, že už v tomto konaní vedel, že dávku v nezamestnanosti bude dostávať len do konca januára. Otec sa tak vedome zaviazal platiť uvedené výživné aj potom, čo mu štát prestane vyplácať príspevky v nezamestnanosti. Otec bol v konaní zastúpený advokátom a teda mal mať vedomosť o tom, aký má na neho dopad uzavretie takejto dohody. Fakticky tak otec akceptoval stav, že bude výživné vo výške 250,- Eur platiť aj počas zvyšku roka 2020. Treba podotknúť, že otec v konaní vedenom pod sp.zn. 7P/49/2019 uvádzal rovnaké skutkové tvrdenia ako sú uvádzané v tomto konaní. Rovnako je potrebné poukázať na to, že samotný otec aj napriek svojim tvrdeniam, že si nedokáže zabezpečiť svoje osobné potreby sa v konaniach dáva zastupovať advokátom, na ktorého služby otec musí vynaložiť taktiež určité finančné prostriedky. Počas konania teda nebolo preukázané, že zdravotné problémy otca, na ktoré poukazoval, mu bránia v hľadaní si adekvátnej práce, zároveň bolo preukázané, že na trhu práce v banskobystrickom kraji existovali pracovné miesta, ktoré zodpovedali dosiahnutému vzdelaniu otca, pričom je zrejmé, že otec musí disponovať dostatočným množstvom finančných prostriedkov za účelom uspokojovania svojich potrieb, dokonca aj na hradenie advokáta. Otec je vlastníkom rodinného domu, pričom predajom bytu sa otec len oddlžil a zlepšil si svoju finančnú situáciu. Z daného dôvodu súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, pretože mal za to, že otec sa v decembri dobrovoľne zaviazal hradiť výšku výživného v sume 250,- Eur, pričom v konaní nebolo preukázané, že došlo k tak výraznej zmene pomerov na strane otca ako sám tvrdil. (výrok I)
O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. (výrok II)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).