Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6P-30-2020.pdf
PDF · 93.16 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, H. zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka - P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, H. a otec - P. F., bytom Č. XX o návrhu na zníženie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 03.06.2020 bol tunajšiemu súdu predložený návrh otca na zníženie výživného. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol povinný platiť výživné vo výške 70,- Eur mesačne. Od uvedenej doby sa podstatne zmenili jeho možnosti a schopnosti. Otec ukončil pracovný pomer dňa 30.09.2019 a od 20.11.2019 je vedený ako uchádzač o zamestnanie a bola mu priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 66,30 Eur. Z uvedeného dôvodu požaduje znížiť výživné na sumu 30% zo sumy životného minima.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil otec dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 28.09.2019, oznámenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a rozhodnutie č. R. zo dňa 28.04.2020.
Vo veci bolo nariadené dňa 20.07.2020 pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetci účastníci konania.
Otec na pojednávaní uviedol, že nemá finančné prostriedky na platenie výživného, pretože poberá len dávku v hmotnej núdzi v sume 66,- Eur. Pracovný pomer s ním ukončili, pretože nebolo dostatok práce a tak sa dohodol so zamestnávateľom. Jeho pracovnou náplňou bolo stavanie a oprava striech. Nevie, prečo nepožiadal o dávku v nezamestnanosti a túto ani nepoberá. Zdravotné problémy nemá.
Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí. Má za to, že pokiaľ otec dokázal platiť výživné v sume 70,- Eur od októbra, keď už vtedy poberal len pomoc v hmotnej núdzi vo výške 66,- Eur, tak je schopný takéto výživné platiť aj naďalej. Otec nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili v nájdení si zamestnania, pričom dodala, že ona sama aj napriek tomu, že má maloleté dieťa sa dokázala na pár hodín zamestnať.
Kolízna opatrovníčka uviedla, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, pričom zníženie výživného nie je v prospech maloletého dieťaťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, rozhodnutím Okresného súdu Lučenec č.k. 10P/39/2019-105 zo dňa 16.10.2019, s obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 10P/39/2019 - 105 zo dňa 61.10.2019 bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej boli maloletá Q. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu na maloleté dieťa v sume 70,- Eur mesačne. Styk upravený nebol.
Z Dohody o ukončení pracovného pomeru zo dňa 28.09.2019 vyplýva, že otec ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom na základe dohody, pričom pracovný pomer sa skončil dňom 30.09.2019.
Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že otec bol dňa 20.11.2019 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č.R. zo dňa 28.04.2020 vyplýva, že otcovi bola znížená pomoc v hmotnej núdzi od 01.04.2020.
Z oznámenia sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec ani matka nepoberajú žiadne dávky.
Z oznámenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zrejmé, že matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 03.09.2019. je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 112,10 Eur od 01.01.2020 a prídavku na maloleté dieťa v sume 24,95 Eur. Otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.11.2019 a je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 01.12.2019 v sume 66,30 Eur.
Z oznámenia daňového úradu bolo zistené, že otec daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2017, 2018 a 2019 nepodal. Matka v roku 2017 a 2019 daňové priznanie nepodala. V roku 2018 vykázala úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 2 909,81 Eur.
Z oznámenia bývalého zamestnávateľa otca je zrejmé, že pracovný pomer bol ukončený dohodou oboch strán. Nie je v nej uvedené kto bol iniciátorom dohody.
Z prešetrenia pomerov bolo zistené, že otec obýva rodinný dom, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho brata. Náklady na domácnosť hradí matka otca, ktorá je starobná dôchodkyňa a žije vo vedľajšom rodinnom dome. Otec je nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 66,30 Eur. Matka býva v byte u starej matky, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Náklady na domácnosť hradí stará matka, ktorá je invalidná dôchodkyňa a pozostáva z nájomného vo výške 118,61 Eur mesačne, elektrina vo výške 24,- Eur mesačne, internet vo výške 14,- Eur mesačne a plyn vo výške 20,- Eur mesačne. Matka je zamestnaná na dohodu od júna 2020, pracuje 2 hodiny. Maloletá je žiačkou Základnej školy vo H.. V školskom roku 2020/2021 nastúpi do 2 ročníka. Zdravotnú starostlivosť pre maloletú zabezpečuje MUDr. W.. Matka s návrhom otca nesúhlasí, pretože mesačne nakupuje maloletej ošatenie v sume 20,- Eur, hygienické potreby vo výške 7,- Eur a vitamíny vo výške 10,- Eur. Maloletá zároveň navštevuje hodiny klavíra, kde za pol rok zaplatí sumu 30,- Eur a taktiež chce maloletej zakúpiť klavír, aby mohla doma cvičiť.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa zákonného ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Každý z rodičov je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Rozoznávame niekoľko foriem vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia je poskytnutie vecných plnení ako napr. bývanie alebo stravovanie. Treťou formou vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažný príspevok na uhrádzanie potrieb maloletého. Rodič, ktorý sa o maloletého stará poskytuje maloletému prevažne vecné plnenie výživného ako aj osobnú starostlivosť o maloletého. Naopak rodič, ktorý sa o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu poskytnutím peňažného plnenia formou výživného. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého rodiča, pretože dieťa má právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Vyhodnotenie nákladov súd robí ku dňu vyhlásenia rozsudku tak, aby to reálne vystihovalo potreby dieťaťa.
Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností sa môže zmeniť, ak sa zmenia pomery, z ktorých súd vychádzal, pričom nemôže ísť o akúkoľvek zmenu pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného, tak v dobe skoršieho ako aj nového rozhodnutia na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri rozhodovaní
o výživnom súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby na strane maloletého môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenie v spoločenskom živote. Povinnosťou všetkých rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečovaniu výživy svojich detí, a to bez ohľadu na to, či s nimi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Ani v prípade, že rodič nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj maloletého dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné samé sa živiť a je odkázané na výživu rodičov. Podstatná zmena pomerov v zmysle § 78 je výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom dieťaťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného. Účelom výživného je nielen uhrádzanie bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne po dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného v októbri 2019 nedošlo k zásadnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, na strane matky ani na strane otca. Maloletá je naďalej žiačkou základnej školy. Matka začala pracovať na 2 hodiny denne, avšak jej príjem je minimálny. Otec pred rozhodnutím súdu vo veci sp.zn. 10P/39/2019 ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa dňa 28.09.2019. Následne sa dňa 20.11.2019 prihlásil na úrade práce a od uvedenej doby je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od decembra 2019 bol otcovi priznaný nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 66,30 Eur. Z vyjadrenia zamestnávateľa otca vyplýva, že ukončenie pracovného pomeru bolo na základe vzájomnej dohody. Súd teda neuveril tvrdeniam otca, že bol prepustený z dôvodu nedostatku práce, pretože táto skutočnosť nevyplýva zo znenia samotnej dohody o skončení pracovného pomeru ani z vyjadrenia bývalého zamestnávateľa otca. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorého účastníkom bol aj otec a bol výsledkom spoločnej dohody účastníkov. Pokiaľ by chcel zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer pre nadbytočnosť, tak ako to tvrdí otec, ukončil by zamestnávateľ s ním pracovný pomer jednostranným úkonom a nedošlo by k dohode, tak ako to prezentuje samotný otec. Otec nanajvýš pokiaľ vedel, že má vyživovaciu povinnosť, vedome sa na úkor svojho maloletého dieťaťa vzdal svojho príjmu bez toho, aby mal zabezpečené iné vhodnejšie zamestnanie. Otec bol teda nezamestnaný už pri predchádzajúcom rozhodovaní súdu, pričom sám uzavrel s matkou dohodu, že bude maloletej poskytovať výživné vo výške 70,- Eur mesačne. Túto dohodu uzavrel nanajvýš v čase, keď ešte ani nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberal dávky v hmotnej núdzi. Pri uzatváraní dohody si teda otec musel byť vedomí, že v budúcnosti nemá zabezpečený iní príjem a aj napriek tomu súhlasil s výškou výživného v sume 70,- Eur. Pokiaľ otec v čase, keď nemal žiaden príjem, súhlasil s výškou výživného 70,- Eur mesačne, musel si byť istý, že takýto obnos finančných prostriedkov bude vedieť do budúcna zabezpečiť. Zároveň je potrebné prihliadnuť na to, že finančná situácia otca sa v decembri 2019 zlepšila, keď mu bol priznaný nárok na pomoc v hmotnej núdzi vo výške 66,30 Eur. Taktiež otec dokázal aj napriek tomu, že poberal len pomoc v hmotnej núdzi platiť výživné v dohodnutej výške 10 mesiacov, čo preukazuje len to, že otec disponuje dostatočným množstvom finančných prostriedkov. Pokiaľ by otec trpel nedostatkom finančných prostriedkov, bol by si návrh na zníženie výživného podal omnoho skôr. Súčasne je potrebné dať do pozornosti, že otec od ukončenia pracovného pomeru sa ani nepokúšal nájsť si iné vhodné zamestnanie, aj napriek tomu, že mal vedomosť, že musí vyživovať svoju maloletú dcéru. V priebehu konania nepreukázal súdu, že jeho zdravotný stav je taký, ktorý by mu znemožňoval vykonávať prácu a teda malo by byť v záujme otca, aby si našiel adekvátnu prácu tak, aby mohol prispievať adekvátnym výživným svojej maloletej dcére. Vzhľadom na to, že otec neprejavuje snahu zamestnať sa aj napriek existencii jeho vyživovacej povinnosti s poukazom na to, že netrpí žiadnymi zdravotnými problémami a nanajvýš už pri uzatváraní dohody o výške výživného bol nezamestnaný a aj napriek tomu súhlasil s výšku výživného v sume 70,- Eur mesačne, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, nakoľko tento nepreukázal odôvodnenú zmenu pomerov na jeho strane.
O trovách konania súd rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1CSP)
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).