Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Ek/687/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava - Ružinov, IČO: 36 062 235, v konaní právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 36 613 843, proti povinnému: L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K., v konaní právne zast. JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, so sídlom AK v Banskej Bystrici, Komenského 18B, o vymoženie 2.616,65 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného, so sídlom exekútorského úradu Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. 350EX 235/2019, o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 21.04.2020, takto

rozhodol:

I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 21.04.2020 vo výroku I. m e n í tak, že súd námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamieta.

II. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 21.04.2020 vo výroku II. z r u š u j e.

III. Povinný n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.04.2019 domáhal od povinného vymoženia 2.616,65 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 29.01.2018 a uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 23.07.2018 (ďalej aj ako ,,exekučné tituly“). Súd vykonaním exekúcie poveril dňa 10.05.2019 súdneho exekútora, JUDr. Stacha Chladného, so sídlom Exekútorského úradu Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod sp. zn. 350EX 235/19.

2/ Súdny exekútor dňa 16.12.2019 vydal upovedomenie o zastavení exekúcie (ďalej len „upovedomenie“) a výzvu na úhradu trov exekútora (ďalej len „výzva“) podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz a zároveň vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov exekútora vo výške 72,- EUR. Voči upovedomeniu a výzve oprávnený podal v zákonom stanovenej lehote námietky, v ktorých uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko pohľadávka vymáhaná v tomto konaní je pohľadávkou zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví v zmysle ZoKR, ktorej sa ustanovenie ZoKR výslovne nedotýka.

3/ Vyšší súdny úradník aplikujúc ustanovenia , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) uznesením zo dňa 21.04.2020 námietkam oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora vyhovel a zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie. Exekučné konanie bolo vedené na základe exekučných titulov

- rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 29.01.2018 a uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 23.07.2018. Dôvodom podania námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora voči povinnému bola skutočnosť, že pohľadávka, ktorá sa vymáha v tomto exekučnom konaní je v zmysle pohľadávkou nedotknutou. Z exekučných titulov jednoznačne vyplýva, že sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla z titulu náhrady z poistného plnenia tzn. ide o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví v zmysle t. j. pohľadávka oddlžením nedotknutá. Ide o pohľadávku, ktorej sa oddlženie netýka a je zachované v celom rozsahu, pričom je právne irelevantné, či si veriteľ v konkurze pohľadávku prihlási. Vzhľadom na funkciu takejto pohľadávky zákon zachováva jej vymáhateľnosť v celom rozsahu počas oddlžovacieho konania a aj po jeho skončení. Zákon však umožňuje veriteľovi v konkurze prihlásiť si nedotknutú pohľadávku prihláškou, čo má vplyv na plynutie premlčacej doby (v dôsledku podania prihlášky) a na možnosť pomerného uspokojenia v rozvrhu výťažku. Neprihlásenie pohľadávky prihláškou nemá za dôsledok jej nevymáhateľnosť. Pohľadávka je v plnom rozsahu vymáhateľná počas konkurzu a aj po zrušení konkurzu rovnako aj počas konania o určenie splátkového kalendára ako aj po jeho skončení. Vyšší súdny úradník na základe uvedeného konštatoval, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora v rozpore s , keďže v tomto exekučnom konaní ide o pohľadávku nedotknutú v zmysle a z toho dôvodu je nutné v exekúcii pokračovať. Vzhľadom na uvedené s poukazom na Exekučného poriadku námietkam oprávneného vyhovel a upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil.

4/ V zákonom stanovenej lehote podal voči uzneseniu sťažnosť povinný. Subsumovanie pohľadávky pod zákonné ustanovenie nepovažoval za správne. Oprávnenému vznikla pohľadávka na základe zákonnej povinnosti nahradiť škodu namiesto povinného, za ktorú zo zákona zodpovedá. Postih Slovenskej kancelárie poisťovateľov však má voči nemu charakter náhrady za poskytnuté plnenie a nie nároku na náhradu škody, keďže ide o subrogačný postih proti tretej osobe. O tom, že právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu na náhradu toho, čo za neho plnila ( o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozila a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o PZP“), je regresným právom a nie právom na náhradu škody, konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 28.10.2011, sp. zn. . Záver, že pohľadávku nemožno považovať za nárok na náhradu škody pôsobenej na zdraví alebo úmyselným konaní podľa konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 27.11.2019, sp. zn. . Pohľadávka kancelárie je postihovým právom vyplývajúcim priamo zo zákona, ktoré nie je právo na náhradu škody, pričom v tomto smere poukázal na iné rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. , podľa ktorého právo poisťovne domáhať sa od poisteného náhrady sumy vyplatenej poškodeným nie je odvodené od práva poisteného, ktoré by na poisťovňu prešlo v zmysle ustanovení , ale ide o osobitný priamy nárok poisťovne proti poistenému na základe poistného vzťahu, upraveného zákonom o povinnom zmluvnom poistení. Súd tak nesprávne posúdil pohľadávku, ktorá sa vymáha v predmetnom exekučnom konaní, pretože táto pohľadávka nie je pohľadávkou zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví v zmysle , ale je to pohľadávka regresná podľa zákona o PZP, a teda nemožno túto pohľadávku posudzovať ako nedotknutú pohľadávku podľa . Exekútor tak postupoval správne, keď po zverejnení rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok povinného v Obchodom vestníku vydal rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa Exekučného poriadku, keďže predmetom exekúcie je pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze ( ). Vzhľadom na uvedené navrhol, aby sudca napadnuté uznesenie zrušil, nedôvodné námietky zamietol a z dôvodu, že námietky neboli dôvodné, priznal mu právo na náhradu trov konania.

5/ Oprávnený s podanou sťažnosťou nesúhlasil. Exekučným titulom - rozsudkom vydanom Okresným súdom Zvolen zo dňa 29.01.2018, č.k. mu bol v postavení žalobcu priznaný nárok na náhradu poistného plnenia - stratu na zárobku v sume 190,54 EUR, bolestné 1.253,- EUR, náhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 1.033,12 EUR, spolu s príslušenstvom. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade ide o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví v zmysle

ustanovenia . Pokiaľ povinný uvádza, že nárok oprávneného nie je nárok na náhradu škody, ale ide o právo oprávneného na tzv. postih (regres), s uvedeným tvrdením oprávnený súhlasí, avšak zároveň má za to, že uvedené nevylučuje to, že pohľadávku oprávneného možno zaradiť pod pohľadávky podľa ustanovenia , , na ktoré sa režim podľa ustanovenia nevzťahuje. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá si tento nárok uplatňuje, t.j. pohľadávka oprávneného sa týka náhrady škody, ktorú oprávnený za škodcu, ktorý je zodpovedný za túto škodu, uhradil poškodenému. Odškodnenie je totiž poškodenému povinný poskytnúť buď priamo škodca alebo príslušný poisťovateľ v prípade platne uzavretého povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V prípadoch, kedy poistná zmluva uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov zanikla, a teda poškodený nemá možnosť obrátiť sa na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, je práve oprávnený povinný odškodniť poškodeného, čím mu zároveň vzniká pohľadávka voči tomu, kto za túto škodu zodpovedá. V prípade prijatia záverov povinného by pod ustanovenie spadala len pohľadávka, ktorú má voči škodcovi v konkurze priamo poškodený. Uvedený záver je však nelogický. Cieľom predmetného ustanovenia je brániť právo poškodeného na náhradu škody na zdraví pred jej zánikom v dôsledku vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka. Zákonodarca teda stavia následky protiprávneho konania škodcu vedúceho k škode na zdraví vyššie, a priznáva im postavenie konkurzom nedotknutých pohľadávok. Bolo by potom krajne nespravodlivé, aby oprávnený mal toto právo upreté a bol postavený do pozície toho, kto je nútený finančne znášať protiprávne správanie škodcu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd prvej inštancie sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia zamietol.

6/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7/ Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8/ Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

9/ Podľa § 61n ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.

10/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

11/ Podľa ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

12/ Podľa ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

13/ Podľa , o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.

14/ Podľa oddlžením sú nedotknuté pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.

15/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného je dôvodná. Vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16/ V konaní bolo nesporné, že povinný bol rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 28.11.2019 oddlžený, a to formou konkurzu (druhou formu oddlženia je splátkový kalendár) vyhláseného podľa IV. časti . Rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 240/2019 dňa 12.12.2019 a dňom nasledujúcim po tomto zverejnení nastali účinky konkurzu.

17/ Súdny exekútor bol povinný v takom prípade vydať upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Podľa citovaného ustanovenia exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Tým osobitným predpisom je podľa poznámky pod čiarou ZoRK. ZoRK upravuje dva prípady, keď má byť bez zbytočného odkladu rozhodnuté o zastavení exekúcie - § 167f ods. 2 (vyhlásenie konkurzu v konaní o oddlžení) a § 168b ods. 1 veta druhá (určenie splátkového kalendára v konaní o oddlžení). Dikcia znenia § 61n ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku nepripúšťa úvahu rozhodujúceho orgánu o tom, či exekúciu zastaví alebo nie. Zákonodarca pripustil možnosť voči takému upovedomeniu o zastavení exekúcie podať námietky. Ako relevantné do úvahy prichádzajú námietky týkajúce sa neexistencie dôvodu na zastavenie exekúcie, najmä, že predmetom exekúcie je vymáhanie oddlžením nedotknutej pohľadávky podľa ustanovenia .

17/ Z exekučného titulu a zhodných tvrdení účastníkov konania vyplývalo, že nárok oprávneného priznaný exekučným titulom je regresnou pohľadávkou. Spor však nastal ohľadom posúdenia, či takú pohľadávku možno považovať za oddlžením nedotknutú pohľadávku podľa . Vyšší súdny úradník ju v napadnutom uznesení posúdil ako oddlžením nedotknutú pohľadávku, v dôsledku čoho nemalo dôjsť k zastaveniu exekúcie upovedomením súdneho exekútora.

18/ Sudca však právne posúdenie vyššieho súdneho úradníka nepovažoval za správne, pretože predmetom exekúcie nebola pohľadávka oprávneného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví v zmysle , a to z nižšie uvedených dôvodov. Pod pojem pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví nemožno subsumovať aj regresný nárok oprávneného vyplývajúci z ust. zákona o PZP, o čom svedčí aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 27.11.2019, na ktoré povinný poukázal v sťažnosti. Najvyšší súd neposúdil pohľadávku (ktorú si žalobca v základnom konaní uplatnil proti žalovanému ako zákonné postihové právo) ako nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví alebo úmyselným konaním podľa , i keď by sa takto na prvý pohľad mohla javiť. V zmysle iného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28.10.2011, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu Slovenskej republiky č. 3/2013 na str. 15 pod číslom 34, právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila ( o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozila a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je regresným právom, a nie právom na náhradu škody. V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Pohľadávka oprávneného tak nepredstavuje pohľadávku vzniknutú zo zodpovednosti povinného za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním, ani príslušenstvo takej pohľadávky, ale ide o pohľadávku priznanú oprávnenému na základe osobitného postihového nároku (sui generis). Nakoľko pohľadávky oddlžením nedotknuté sú v taxatívne vymenované, pričom konkrétne ustanovenie sa týka len pohľadávok zo zodpovednosti za škodu a nemožno ho rozširovať aj na prípady iného hmotnoprávneho nároku - postihového nároku podľa zákona o PZP tak ako to tvrdil oprávnený, potom bolo nutné konštatovať, že pohľadávka oprávneného z titulu zákonného postihového práva priznaná exekučným titulom nespadala do kategórie oddlžením nedotknutých pohľadávok podľa .

19/ Vzhľadom na to, že pohľadávku v zmysle vyššie uvedeného nemožno považovať za oddlžením nedotknutú pohľadávku, súdny exekútor bol povinný v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku (vzhľadom na vyhlásený konkurz na majetok povinného) vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Z uvedených dôvodov je potom rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ktorým vyhovel námietkam oprávneného (výrok I. ) a zrušil upovedomenie o zastavení exekúcie (výrok II.) nesprávne, preto sudca postupom podľa uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil vo výroku I. tak, že námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie zamietol a výrok II. zrušil, nakoľko vzhľadom k tomu, že bol od rozhodnutia o námietkach závislým výrokom, zamietnutím námietok stratil svoje opodstatnenie a bolo potrebné ho zrušiť.

20/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

21/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

22/ Povinný zastúpený právnym zástupcom si uplatnil nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podanou sťažnosťou. taxatívnym spôsobom v ustanovení Exekučného poriadku uvádza, čo možno považovať za trovy povinného (výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie). Ustanovenie Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá náhrady trov jednotlivých účastníkov konania. Z uvedeného tak vyplýva, že povinnému nárok na náhradu trov za sťažnosť voči rozhodnutiu o námietkach voči upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie nemohol vzniknúť, pretože nespadá pod prípad uvedený v Exekučného poriadku, t.j. nešlo o rozhodovanie na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Preto sudca rozhodol tak ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.