Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32P-118-2020.pdf
PDF · 84.2 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/118/2020
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J. Y. L., nar. XX.XX.XXXX a C. L., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky Ing. T. P., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom Y. V. X/XX, O., t.č. bytom P. - Q. - A. 2, T., X. - U., O., právne zastúpenej Y.. Y. V., advokátom so sídlom X. XK, O. a otca J. L., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom P. XXX, zastúpeného Y.. Y. P., trvale bytom P. XXX/X, B., za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín, o návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc vo veci konať.
II. Konanie s a z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec dieťaťa sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.05.2020 domáhal zverenia maloletého J. Y. a maloletej C. do jeho osobnej starostlivosti, matke žiadal uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletého J. Y. sumou 70,- Eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 50,- Eur mesačne, styk maloletých detí s matkou navrhol neupravovať. V návrhu uviedol, že deti pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov, otec s matkou detí nežije v spoločnej domácnosti. Otec návrh dôvodil tým, že matka mu neumožňuje styk s maloletými deťmi a mal za to, že matka sa o deti riadne nestará.
2. Súd vytýčil na deň 20.07.2020 pojednávanie.
3. Dňa 10.07.2020 matka, prostredníctvom právneho zástupcu, doručila súdu vyjadrenie k návrhu otca na začatie konania, v ktorom namietala právomoc slovenských súdov vo veci konať, nakoľko maloleté deti majú obvyklý pobyt v O., kde žijú spolu s matkou od svojho narodenia. Navrhla, aby súd konanie v zmysle § 161 ods. 2 CSP zastavil. V súvislosti s otázkou právomoci poukázala na kapitolu II, oddiel 2, čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 23.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a veciach rodičovských práv a povinností. Uviedla, že obe maloleté deti sa narodili v O., majú tam svojho pediatra Dr. H. T., absolvovali tam povinné očkovania a maloletý J. Y. tam navštevuje predškolské zariadenie W. T.. Obe deti sú zapísané aj na školský rok 2020/2021 do uvedeného predškolského zariadenia. S otcom žili v spoločnej domácnosti v O., otec pracoval v SRN a vracal sa na víkendy domov, niekedy každý druhý víkend. Vzťah rodičov trval niekoľko rokov a narodili sa z neho dve maloleté deti. Matka je k pobytu v O. prihlásená od XX.XX.XXXX a maloleté deti sú k pobytu k O. prihlásené od narodenia. Po rozchode rodičov zostali deti žiť s matkou v O., pričom otec sa vrátil na Slovensko. Matka ďalej uviedla, že vo februári 2020 jej zomrel otec, preto aj s deťmi pricestovala na Slovensko na pohreb s úmyslom vrátiť sa späť do Talianska. Vzhľadom na pandémiu v súvislosti s ochorením Covid 19 na severe Talianska matka v záujme bezpečnosti a zdravia
detí sa rozhodla ju prečkať u jej matky na Slovensku. V máji 2020, len čo to situácia umožňovala, sa vrátila spolu s deťmi späť do Talianska. Pri návrate zistila, že otec detí v dobe jej neprítomnosti odniesol z bytu všetky jej osobné veci, ošatenie, elektroniku a na stole jej nechal nezaplatené faktúry za elektrinu od februára 2020. O konaní otca matka upovedomila miestnu políciu. S tvrdeniami otca o jej zlej starostlivosti voči maloletým deťom a jej nevhodného trávenia času nesúhlasila. Vyjadrila sa, že ako uchádzačka o zamestnanie je evidovaná a od 18.07.20120 nastupuje do práce. Okrem toho poberá v Taliansku príspevok na bývanie vo výške 615,- Eur mesačne, ktorý jej bol priznaný na obdobie štyroch mesiacov v období jún - august 2020, ako aj sociálnu dávku od 24.06.2020 vo výške 283,78 Eur mesačne, ktorý jej bol priznaný na obdobie dvoch mesiacov jún - júl 2020. K potvrdeniu všetkých uvedených skutočností matka priložila potvrdenia ako prílohu svojho vyjadrenia.
4. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
5. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov Slovenskej republiky vec prejednať a rozhodnúť. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom tvoreným nariadeniami vydávanými Radou a Európskou komisiou. V prejednávanej veci ide o konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré sa dlhodobo nachádzajú v Taliansku. Ide o občianskoprávny vzťah s cudzím prvkom, ktorý sa týka členských štátov Európskej únie, preto súd postupoval v zmysle predpisov Európskej únie upravujúcich právomoc súdov členských štátov. Týmto predpisom je Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti.
6. Podľa článku 8 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 23.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „Nariadenie Brusel IIa“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
7. Podľa článku 17 Nariadenia Brusel IIa, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
8. Podľa článku 3 Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu (v súlade s Korigendom k nariadeniu Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti), alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
9. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie právomoci súdu na konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je v zmysle cit. čl. 8 bod 1. Nariadenia Brusel IIa určenie členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa v čase začatia konania svoj obvyklý pobyt. Ide o miesto faktického sa zdržiavania maloletého dieťaťa, ktoré musí trvať určitý čas, aby nadobudlo predpoklad obvyklosti. Je to zároveň miesto, na ktoré má maloleté dieťa osobné, kultúrne, sociálne a ekonomické väzby, čím sa toto miesto stane centrom jeho života. Z judikatúry súdneho dvora vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z
ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. (C - 523/07, bod 37- 39).
10. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie právomoci súdu v zmysle cit. čl. 3 Nariadenia o výživnom je právomoc súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním alebo obvyklý pobyt odporcu.
11. V danej veci otec v návrhu neuviedol skutočnosti ohľadne miesta dlhodobého miesta pobytu matky spolu s maloletými deťmi. Súd preto v danej veci nariadil pojednávanie na deň 20.07.2020. Z vyjadrenia matky doručeného súdu dňa 10.07.2020 vyplynulo, že obe maloleté deti sa narodili v O. a žili tu v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi celý svoj život. Otec sa po rozchode s matkou vrátil na U.. Matka s deťmi zostala žiť v O., na U. prišla vo februári 2020 kvôli pohrebu svojho otca a zotrvala tu do 20.05.2020 kvôli pandémii koronavírusu a s tým spojenou situáciou v severnom Taliansku. Matka k vyjadreniu priložila viacero dokumentov na potvrdenie svojich tvrdení, ako potvrdenie o pobyte matky a detí v Taliansku, kópiu preukazov poistenca maloletých detí vystavených v Talianskej republiky, potvrdenie o nástupe maloletých detí v školskom roku 2020/2021 do predškolského zariadenia W. T.. Otec podal návrh na začatie konania dňa 18.05.2020. Súd vyjadrenie matky spolu s prílohami zaslal otcovi pred pojednávaním dňa 14.07.2020, do dňa pojednávania súdu neprišla doručenka o prijatí zásielky otcom. Súd doručil otcovi návrh spolu s prílohami krátkou cestou v deň pojednávania. Súd na pojednávaní konanom dňa 20.07.2020 pojednávanie neotvoril pre nedostatok splnenia procesnej podmienky konania
- právomoci súdu, ktorá predstavuje neodstrániteľnú prekážku konania. Súd oboznámil podstatný obsah vyjadrenia matky spolu s prílohami, a to, že obvyklý pobyt maloletých detí je v Taliansku a nie je preto daná právomoc slovenských súdov konať vo veci. Otec, prostredníctvom zástupcu zvoleného si v deň pojednávania, namietal, že maloleté deti majú štátnu príslušnosť SR, neovládajú taliansky jazyk, v Taliansku nemajú okrem matky žiadnu blízku osobu, nenavštevujú tam žiadnu materskú školu. Mal za to, že v čase keď podával návrh na začatie konania obvyklý pobyt detí bol na území Slovenskej republiky, pričom uviedol, že deti žili od narodenia do februára 2020 v Taliansku, avšak tento pobyt považoval za dočasný súvisiaci s prácou otca v zahraničí. Na otázku súdu otcovi odkedy nežijú s matkou v spoločnej domácnosti otec uviedol „Nebudem odpovedať.“
12. Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti mal súd za to, že obvyklý pobyt maloletých detí J. Y. a C. v čase začatia konania bol a v čase rozhodnutia súdu stále je v Taliansku. Maloleté deti sa narodili v Taliansku (rodné listy maloletých na č.l. 7 - 8), dlhodobo sa zdržiavajú v Taliansku, sú tam úradne prihlásené na pobyt, majú tam svojho detského lekára, maloletý J. Y. tam navštevuje predškolské zariadenie W. T., ktoré v školskom roku 2020/2021 bude navštevovať aj C.. Z uvedeného je zrejmé, že deti sa v O. fakticky zdržiavajú takmer nepretržite od narodenia, majú väzby na miesto svojho pobytu. Námietku otca ohľadne dočasnosti pobytu preto súd považuje za neopodstatnenú. Pobyt detí v Taliansku od narodenia do februára 2020 otec nerozporoval a sám potvrdil. Skutočnosť, že matka sa s maloletými zdržiavala na území Slovenskej republiky cca 3 mesiace v roku 2020 z dôvodu pandémie koronakrízy, nie je spôsobilá spochybniť obvyklý pobyt maloletých detí v Taliansku. Pobyt na území Slovenskej republiky bol krátkodobý bez trvalého úmyslu matky tu zotrvať a zmeniť tak miesto svojho dlhodobého pobytu a dlhodobého pobytu maloletých detí, ktorým je Taliansko. Súd dodáva, že nakoľko neotvoril v danej veci pojednávanie z dôvodu nedostatku právomoci slovenského súdu konať vo veci, návrhmi otca na vykonanie dokazovania sa nezaoberal.
13. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že v otázke úpravy rodičovských práv a povinností vrátane určenia vyživovacej povinnosti k maloletému J. Y. a maloletej C. prináleží právomoc príslušnému orgánu v O., kde majú maloleté deti svoj obvyklý pobyt. Nakoľko súdy Slovenskej republiky nemajú podľa článku 8 bod 1. Nariadenia č. 2201/2003 Brusel IIa a článku 3 Nariadenia č. 4/2009 o výživnom právomoc vo veci konať, súd vo výroku tohto uznesenia vyhlásil nedostatok právomoci aj bez návrhu. Nedostatok právomoci je pritom prekážkou neodstrániteľnou, pre ktorú súd v konaní nemôže ďalej pokračovať a musí konanie zastaviť podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V danej veci je potrebné, aby sa otec dieťaťa so svojím návrhom obrátil na príslušný orgán v Taliansku.
14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 2, § 357 písm. a), § 234 ods. 2 a § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.