Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61P-54-2020.pdf
PDF · 73.47 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-61P/54/2020
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky: Q. S. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianska T., bytom XX B. Q., P., M., T., a otca: C. K., bytom T. XX, T., K. D. o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. D. vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. D. K., nar. XX.XX.XXXX, s obvyklým pobytom v T..
II. Súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným dňa 26.09.2019 Okresnému súdu Dunajská Streda, postúpeným dňa 30.06.2020 tunajšiemu súdu, otec žiadal súd o schválenie rodičovskej dohody ohľadne výživného na maloleté dieťa: G. D. K., nar. XX.XX.XXXX.
X. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP XX/XXXX-XXX súd udelil matke súhlas k vysťahovaniu maloletých detí D. M. K., nar. XX.XX.XXXX a G. D. K., nar. XX.XX.XXXX do T. s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý kalendárny rok od 10. júla od 10.00 hod. do 30. júla do 18.00 hod.. V čase začatia styku je matka povinná deti riadne na styk s otcom pripravené otcovi odovzdať v mieste jeho bydliska, kde je aj v čase ukončenia styku otec povinný deti matke odovzdať späť. Matka je povinná otca písomne informovať o zdravotnom stave, školskej dochádzke, záujmových a mimoškolských aktivitách maloletých detí, ako aj o iných závažných skutočnostiach, ktoré sa ich týkajú a to v pravidelných mesačných intervaloch k poslednému dňu toho ktorého mesiaca. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP 511/12-175 zo dňa 27.11.2012. Týmto rozsudkom sa v časti styku otca s maloletými deťmi zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 42C 161/2010-114 zo dňa 22.06.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 386/2010-142 zo dňa 09.12.2011, ktorým súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí K. a naposledy upravil rodičovské práva a povinnosti účastníkov voči ich maloletým deťom D. M. a G. D. a to tak, že obe deti na čas po rozvode boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ich a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu mal. D. M. mesačne sumou XX,- eur a na výživu mal. G. sumou XX,- eur.
3. Z celého spisového materiálu bolo jasne preukázané, že maloletý má svoj obvyklý pobyt v T., kde je v starostlivosti matky.
4. Podľa § 24 ods. 1 prvá veta Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt.
5. Podľa § 39 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.
6. Miestom bydliska, a teda aj obvyklého pobytu maloletého dieťaťa je T., kde sa maloletý zdržiava a býva dlhodobo, kde navštevuje školské zariadenie.
7. V medzinárodných právnych nástrojoch je pojem „obvyklý pobyt" už v súčasnosti používaným štandardným pojmom. Keďže jeho definícia nie je nikde obsiahnutá, súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý pobyt na území určitého štátu, musí zobrať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. Treba však v tejto súvislosti zdôrazniť, že medzinárodné právo súkromné sa neopiera o koncept obvyklého pobytu, ako ho môže chápať vnútroštátne právo toho-ktorého štátu, ale používa ho ako autonómny koncept medzinárodného práva súkromného. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie preto pojem obvyklý pobyt nie je možné stotožňovať s technicko-právnym pojmom trvalý pobyt a ani s pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je totiž typickým jeho objektívny charakter. Podstatným je, kde sa osoba fakticky prevažne zdržiava a kde je ťažisko jej každodenného života. Pri posudzovaní obvyklého pobytu dieťaťa je navyše potrebné vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa aj skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa stará o dieťa, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie a pod. Pri určovaní právomoci súdu nie je teda rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani miesto prihlásenia k trvalému pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania a je určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré tvoria fyzická prítomnosť v štáte, ktorá nemá len príležitostný, resp. krátkodobý charakter, určitá miera sociálneho začlenia, rodinné a sociálne väzby a ďalšie.
8. V danom prípade ide o kompetenčné vymedzenie právomoci súdu štátu obvyklého pobytu maloletých detí, ktoré znamená oprávnenie a tomu zodpovedajúcu povinnosť prejednať vec pod svojou jurisdikciou.
9. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd skúmal, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže pokračovať v konaní. Jednou z podmienok konania je aj právomoc súdu, v danej veci právomoc slovenského súdu na konanie s poukazom na stabilizovaný obvyklý pobyt maloletého dieťaťa v Kanade.
12. Podľa článku 5 ods. 1 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt.
13. Podľa článku 5 ods. 2 oznámenia MZV SR č. 344/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak dôjde k zmene obvyklého pobytu dieťaťa na územie iného zmluvného štátu, nadobudnú s výnimkou ustanovenia článku 7 právomoc orgány štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa.
14. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia č. 2201/2003, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
15. Podľa článku 17 Nariadenia č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sa začalo konanie na súde
členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci iného členského štátu, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
16. S poukazom na skutočnosť, že pri určení právomoci súdu na konanie vo veciach týkajúcich maloletých detí nie je rozhodujúce štátne občianstvo maloletého dieťaťa, ani miesto jeho trvalého pobytu, ale miesto jeho obvyklého pobytu, ktorým je v danom prípade Kanada, nemá tunajší súd právomoc konať a rozhodovať.
17. Obvyklý pobyt nie je pobytom krátkodobým, časovo ohraničeným, naopak ide o dlhodobé bývanie, resp. usadenie sa na určitom mieste, ktoré má stabilný charakter. Slovenská republika nie je miesto obvyklého pobytu maloletého, keďže týmto je domácnosť matky maloletého E. 18. Súd musí konštatovať, že nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby v danej veci konal slovenský súd. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. nemá právomoc a pre neodstrániteľnú prekážku konanie vedené na tunajšom súde zastavil. Súd v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec tomuto súdu. S poukazom na § 24 ods. 1 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, majú právomoc súdy štátu obvyklého pobytu dieťaťa, a teda právomoc v danej veci konať má súd v T..
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového koania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.