Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-25-2020.pdf
PDF · 76.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/25/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.07.2020 v trestnej veci obžalovaného R. S. pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 19.11.2019, sp. zn. 4T/73/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného R. S..
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 19.11.2019, sp. zn. 4T/73/2016 uznal obžalovaného R. S. za vinného z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- ako konateľ obchodnej spoločnosti R. s.r.o., so sídlom T., W. sv. X. XX/XX, IČO: 44845677 a osoba zodpovedná za výplatu miezd zamestnancom obchodnej spoločnosti R. M., s.r.o., vedome nevyplatil zamestnancom obchodnej spoločnosti mzdu v deň jeho splatnosti, a to E. M. za mesiac máj 2014 vo výške 107,53 Eur splatnú dňa 15.06.2014, za mesiac jún 2014 vo výške 107,53 Eur splatnú dňa 15.07.2014 a za mesiac júl 2014 vo výške 356,54 Eur splatnú dňa 15.08.2014, Z. H. za mesiac máj 2014 vo výške 356,54 Eur splatnú dňa 15.06.2014, za mesiac jún 2014 vo výške 356,54 Eur splatnú dňa 15.07.2014 a za mesiac júl 2014 spolu s náhradou mzdy vo výške 1.030,97 Eur splatnú dňa 15.08.2014, S. R. za mesiac jún 2014 vo výške 356,54 Eur splatnú dňa 15.07.2014 a za mesiac júl 2014 vo výške 356,54 Eur splatnú dňa 15.08.2014, T. F. za mesiac jún 2014 vo výške 342,43 Eur splatnú dňa 15.07.2014, Y. A. za mesiac júl 2014 vo výške 356,54 Eur splatnú dňa 15.08.2014 a R. Y. za mesiac jún 2014 vo výške 356,54 Eur splatnú dňa 15.07.2014 a za mesiac júl 2014 vo výške 356,64 Eur splatnú dňa 15.08.2014 a to aj napriek tomu, že v čase splatnosti mzdy mali zamestnanci právny nárok na jej vyplatenie a obchodná spoločnosť R. M., s.r.o. v čase splatnosti mzdy mala dostatok finančných prostriedkov na jej vyplatenie, pričom tieto finančné prostriedky obchodná spoločnosť nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti a vyplatením mzdy by nebola ohrozená podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti R. M., s.r.o., čím E. M. z V., Z. H. z Y. Q., S. R. z V., T. F. z U. N., Y. A. z U. Q. a R. Y. z T. spôsobil škodu v celkovej výške 4.440,78 Eur.
Za uvedený skutok bol obžalovanému uložený podľa § 214 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere jedného roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu súd výkon trestu podmienečne odložil.
Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu uložil povinnosť zaplatiť poškodeným:
- E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. - sídlisko P., U. XXXX/X, škodu 571,60 eur,
- Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Q., I. XXX/XX škodu 1.744,05 eur,
- S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. K., ul. K. K. X/X, okres V. - okolie, škodu 713,08 eur,
- Y. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. Q. č. XXX, okres V. - okolie, škodu 356,54 eur,
- R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., M. XXXX/XX, škodu 713,18 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodených:
- E. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. - sídlisko P., U. XXXX/X,
- Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Q., I. XXX/XX,
- S. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. K., ul. K. K. X/X, okres V. - okolie,
- Y. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. Q. č. XXX, okres V. - okolie,
- R. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., M. XXXX/XX
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.04.2020, podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Namietal, že v deň splatnosti miezd svojich zamestnancov nemal dostatok finančných prostriedkov na ich výplatu. Za podstatnú okolnosť považuje absolútne neprofesionálny, vadný a krivý znalecký posudok znalca K.. T., ktorý bez bližšieho určil deň splatnosti miezd poškodených zamestnancov na 15-ty deň v mesiaci, napriek tomu, že v pracovných zmluvách je uvedený termín v rozsahu od 10-teho do 15-tého dňa v mesiaci, pričom poškodení zamestnanci v konaní pred súdom uvádzali, že nevedeli, kedy je deň splatnosti miezd, resp. tvrdili, že mzdy boli splatné v posledný deň v mesiaci. Obžaloba aj súd ignorovali vykonané dôkazy a ustanovenia zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ako aj zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Splatnosť mzdy nemôže byť svojvoľne určená súdnym znalcom na 15-ty deň, pokiaľ v samotnej pracovnej zmluve sú uvedené výplatné termíny od 10-teho do 15-tého dňa v mesiaci, napriek pracovným zmluvám a tvrdeniam zamestnancov, ktorí zhodne tvrdili, že mzdy boli splatné do konca mesiaca. Svedkyňa Y. R. rovnako uviedla, že splatnosť miezd bola nastavená na posledný deň v mesiaci a aj samotné výkazy a poistné sa uhrádzali a od začiatku boli sociálnej poisťovni ohlásené na posledný deň v kalendárnom mesiaci. Znalec a orgány činné v trestnom konaní preto mali jednoznačne skúmať v rozhodnom období platobnú schopnosť v posledný deň v mesiaci a nie 15-ty deň v mesiaci, ako si svojvoľne vyložili. Zároveň súdny znalec nemôže prekračovať a rozporovať Zákonník práce, čo sa v tomto prípade stalo. Napáda aj myšlienkové úvahy znalca, OČTK, ako aj prvostupňového súdu, že na jednej strane si osvojili úplne voľnú úvahu znalca o existencii dohody medzi jeho spoločnosťou, v ktorej bol konateľom, o tom, že peniaze poslal na účet úplne inej tretej osoby, ktorá nebola v žiadnom pracovnom pomere a tieto peniaze nepoňal znalec do celkového dlhu mzdových nárokov spoločnosti R. M. s.r.o. za mesiac máj 2014, na druhej strane absolútne ignorovali jeho dohodu, ktorú mal so zamestnancami vo vzťahu k splatnosti miezd a to k poslednému dňu v mesiaci. Pri Z. H., ktorý by odstránil rozpor medzi jeho tvrdením o jeho mzdových nárokoch, ktorý uvádza vo výpovedi dňa 24.02.2015 vo výške 3.087,77 eur a súdom ustálenej výške 1.744,05 eur, v samotnom spise z výpovede svedka Z. H. vyplýva, že ukončil pracovný pomer dňa 28.07.2014 okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce, čo ale podľa jeho výpovede nemohlo pripadať do úvahy, pretože mohol okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel. Podľa osvojenia jeho výpovede si súdom pracovný pomer mohol ukončiť do 15.07.2014 a nie do 28.07.2014, ako to uvádza, preto je namieste položiť si otázku, že na jednej strane súdny znalec sa priklonil k ustanoveniu § 69 ods. 4 Zákonníka práce o nároku Z. H. na dvojmesačnú výpoveď, na druhej strane ignoroval a absolútne obišiel ustanovenie § 69 ods. 3 Zákonníka práce, že takéto okamžité skončenie pracovného pomeru mohol podľa výpočtov samotného znalca učiniť do 15.07.2014. Za absolútny exces v znaleckom posudku považuje vyjadrenie znalca k tomu, že dňa 15.06.2014 bol stav finančných prostriedkov na pokladni a účtoch spolu vo výške 165.889,70 eur a dňa 15.07.2014 vo výške 77.422,07 eur, dňa 15.08.2014 vo výške 54.784,82 eur a dňa 15.09.2014 vo výške 49.014,76 eur, pričom znalec uvádza, že to bola výška disponibilných prostriedkov, ktorými mohol disponovať. Znalec zároveň potvrdil, že fyzicky disponibilné prostriedky v pokladni nevidel, pretože to by musel byť prítomný pri nahliadnutí do pokladne každý mesiac v deň splatnosti miezd, teda 15-tého dňa v mesiaci. Poukazuje na svoje tvrdenia, že vždy k poslednému dňu v mesiaci nemal v pokladni, ani na účte peniaze, na čo sa znalec nedopytoval, ani neskúmal, či nepotreboval peniaze na niečo iné. Z uvedeného
dôvodu, že súd sa nezaoberal jeho potrebou uhrádzať a platiť svoje leasingy, splátky úverov, PHM, údržbu a výmenu pneumatík, ktoré sú absolútne nutné pre chod jeho spoločnosti v deň splatnosti, obišiel ustanoveniami znaleckého posudku o dohodách zamestnanca so zamestnávateľom ohľadne výplaty miezd a podrobným spôsobom nezistil reálny stav finančných prostriedkov v pokladni aj zablokovaných peňazí na všetkých jeho účtoch. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodí.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Po preskúmaní odvolania obžalovaného, týmto odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, krajský súd konštatuje, že v predmetnej trestnej veci bolo dňa 19.11.2019 vykonané hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo za prítomnosti prokurátora a obhajcu obžalovaného JUDr. Jána Garaja s tým, že obžalovaný R. S. bol neprítomný, pričom výslovne žiadal, aby sa predmetné hlavné pojednávanie dňa 19.11.2019 konalo v jeho neprítomnosti. Na uvedenom hlavnom pojednávaní, po záverečných rečiach prokurátora a obhajcu bol vyhlásený rozsudok, po ktorom bol tento odôvodnený a bolo dané poučenie o opravnom prostriedku a to o možnosti podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Podľa § 309 ods. 2 Tr. poriadku ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Z obsahu predloženého spisu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na to, že obžalovaný nebol prítomný pri vyhlásení rozsudku, oznámenie tohto rozsudku nastalo až jeho doručením obžalovanému dňa 25.02.2020, pričom vzhľadom na skutočnosť, že toto oznámenie, keďže rozsudok sa oznamoval tak obhajcovi, ako aj obžalovanému, bolo vykonané najneskoršie. Od uvedeného dňa plynula lehota 15 dní na podanie odvolania, ktorá uplynula dňa 11.03.2020. Vzhľadom na skutočnosť, že posledný deň lehoty na podanie odvolania bol deň 11.03.2020, s poukazom na skutočnosť, že odvolanie obžalovaného podané prostredníctvom obhajcu bolo doručené súdu prvého stupňa až dňa 28.04.2020, je toto odvolanie odvolaním podaným oneskorene, pričom o lehote 15 dní na podanie odvolania boli tak obžalovaný, ako aj obhajca riadne poučení a to obhajca na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2019 po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení a obžalovaný v písomnom vyhotovení rovnopisu rozsudku, ktorý mu bol doručený dňa 25.02.2020.
Z uvedených dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného ako odvolanie podané oneskorene postupom podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.