Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Ek/2062/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V. N., nar.: XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX M., zákon. zast.: C. N., nar.: XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX M., práv. zast.: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 25, Trnava, proti povinnej: N. N., nar.: XX.XX.XXXX, H. I. XXX, H. I., o vymoženie výživného, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Peter Juhás, so sídlom Matuškova 1, 917 01 Trnava, pod sp. zn. 72EX 727/2019, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. zo dňa 02.04.2020, takto

rozhodol:

Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 02.04.2020 v celom rozsahu z r u š u j e .

odôvodnenie:

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.11.2019 domáhal od povinnej vymoženia výživného na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. zo dňa 20.03.2019. Vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora, JUDr. Petra Juhása, so sídlom Matuškova 1, 917 01 Trnava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 72EX 727/2019.

2/ Vyšší súdny úradník dňa 02.04.2020 vydal rozhodnutie, sp. zn. , ktorým exekúciu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (výrok I.), exekúciu v časti trov právneho zastúpenia vo výške 39,52 Eur zastavil (výrok II.) a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov vo výške 36 Eur (výrok III.). Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že zameškané výživné vo výške 200,- Eur uhradila dňa 04.12.2019 a dňa 05.12.2019 uhradila aj bežné výživné vo výške 100,- Eur. Doklad o úhradách povinná pripojila k návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie. Úhradu povinnej zo dňa 05.12.2019 vo výške 200,-Eur potvrdil, avšak upozornil, že k nej došlo až po podaní návrhu na začatie exekúcie. Povinná neuhradila príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v trovách exekučného konania a právneho zastúpenia. Zároveň trval na vymáhaní bežného výživného, pretože povinná aj v minulosti neuhrádzala výživné riadne a včas. Za vyjadrenie k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie si uplatnil trovy konania.

3/ Za použitia ustanovení , , , a , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyšší súdny úradník konštatoval, že povinná uhradila svoj záväzok v dvoch splátkach, a to dňa 04.12.2019 a 05.12.2019. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 21.11.2019, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 09.12.2019, teda šlo o úhrady povinnej v časovom rozmedzí medzi podaním návrhu a vydaním poverenia. Z uvedeného vyplýva, že návrh na vydanie exekúcie oprávnený podal dôvodne, pretože v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bola povinná v omeškaní. Povinná uhradila svoj záväzok v časovom období medzi podaním návrhu na vykonanie exekúcie a vydaním poverenia pre

súdneho exekútora. Ak by túto vedomosť mal súd včas, k vydaniu poverenia by nedošlo a nevznikli by trovy exekúcie. Vzhľadom na to, že celý vymáhaný nárok oprávneného bol uhradený ešte pred samotným vydaním poverenia, nastali skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd exekúciu zastavil.

4/ Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia vyčíslených pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie aplikoval v danej veci ustanovenia a , , a Exekučného poriadku, a , a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Konštatoval, že k úhrade došlo ešte pred samotným vydaním poverenia a oprávnený túto skutočnosť uviedol súdnemu exekútorovi doručením oznámenia do elektronickej schránky dňa 16.12.2019, kde uviedol, že povinná uhradila zameškané výživné vo výške 200,- Eur dňa 05.12.2019 a úhradu bežného výživného vo výške 100,- Eur uhradených dňa 05.12.2019 (podľa výpisu z banky) zamlčal. V čase vydania poverenia už reálne dlh neexistoval a preto zanikol oprávnenému aj právny nárok na úhradu trov právneho zastúpenia povinnou. Oprávnený si nesplnil povinnosť bezodkladne informovať súdneho exekútora o všetkých úhradách prijatých od povinnej na bankový účet oprávneného. Podľa Exekučného poriadku oprávnený si môže uplatniť pri podaní návrhu trovy právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to, že dlh bol povinnou uhradený ešte pred samotným vydaním poverenia, ako aj z hľadiska pomeru úspechu strán, oprávnený nemal úspech v konaní, pretože k úhrade dlhu došlo ešte pred samotným vydaním poverenia súdneho exekútora. Poverenie súdneho exekútora nie je možné vydať len na bežné výživné, pretože by išlo o neoprávnené vymáhanie do budúcna, ktoré povinná má možnosť zaplatiť riadne a včas. Pre vydanie poverenia je potrebný dlh, t.j. zameškané výživné v čase vydávania poverenia, ale v čase vydávania poverenia reálne už neexistoval dlh na výživnom. Poverenie nemalo byť vydané a teda nemohol vzniknúť ani právny nárok na náhradu účelne vynaložených trov oprávneného, t. j. trovy právneho zastúpenia. Každý účastník konania vstupuje do súdneho konania s rizikom, že v prípade neúspechu v konaní je povinný znášať nielen svoje účelne vynaložené výdavky (trovy konania), ale aj výdavky prostistrany priznané súdom. Po zistení nových skutočností, preto súd rozhodol, že oprávnenému nevznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v uplatňovanej výške 39,52 Eur vyplývajúce z návrhu na vykonanie exekúcie, pretože v čase vydávania poverenia pre súdneho exekútora už dlh na výživnom neexistoval, preto súd v časti trov právneho zastúpenia exekúciu zastavil. Trovy exekúcie povinnej nepriznal, keď uviedol, že povinnej pomernou časťou úspechu podľa ustanovenia Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jej zastupovaním v prebiehajúcej exekúcii. Povinná si neuplatnila trovy právneho zastúpenia, preto súd o nich nerozhodoval.

5/ Z obsahu podania povinnej, ako aj oprávneného mal za preukázané, že povinná splnila vymáhaný nárok po začatí exekučného konania, čo znamená, že návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 21.11.2019 bol zo strany oprávneného síce podaný dôvodne, ale na druhej strane si oprávnený nesplnil správne svoju notifikačnú povinnosť a nedoručil tunajšiemu súdu, ani súdnemu exekútorovi oznámenie o zaplatení dlžnej sumy povinným v celom rozsahu, resp. nedoručil príslušnému exekučnému súdu späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie. Súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s § 199c ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 21.11.2019, povinná uhradila pohľadávku dňa 04.12.2019 a zvyšok doplatila dňa 05.12.2019. V dôsledku uvedeného bol daný dôvod na začatie exekučného konania, no keďže k úhrade došlo pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 09.12.2019, oprávnenému možno pričítať vinu za začatie exekúcie, pretože neoznámil súdu úhradu pohľadávky pred vydaním poverenia, resp. konajúcemu exekútorovi hneď po tom ako sa dozvedel o pridelení svojej exekučnej veci konkrétnemu exekútorovi, pričom toto oznámenie mu súd zaslal spolu s udelením poverenia exekútorovi. Nakoľko sa jedná o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, vyšší súdny úradník priznal súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 36,- EUR, ktoré pozostávajú z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30,- Eur a 20% DPH vo výške 6 Eur, a zaviazal k ich úhrade oprávneného, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

6/ Proti uzneseniu v celom rozsahu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Považoval ho za nesprávne a rozporné so zákonom, keď súd vec nesprávne právne posúdil. Predmetom exekúcie bola nielen istina dlhu, ale aj jeho príslušenstvo (trovy právneho zastúpenia). Nakoľko povinná neplatila riadne a včas výživné, dôvodne sa obrátil na advokáta a musel vynaložiť výdavky na právne služby. V dobe, keď návrh na exekúciu podával, povinná ešte nezaplatila vymáhanú pohľadávku, preto vynaložené

trovy na právne služby boli plne dôvodné, a to v rozsahu dvoch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a vypracovanie návrhu na exekúciu). Skutočnosť, že povinná po začatí exekučného konania dlh zaplatila už nemá spätne vplyv na dôvodnosť ním vynaložených trov; je preto potrebné, aby mu zaplatila aj trovy tohto konania v uvedenom (účelne vynaloženom) rozsahu. Mal za to, že v exekúcii sa má pokračovať a exekútor vymáhať aj príslušenstvo pohľadávky (trovy právneho zastúpenia oprávneného). Rovnako je nesprávne rozhodnutie súdu o povinnosti nahradiť exekútorovi trovy konania, ktoré mu uložil s poukazom na ust. § 198 ods. 2 a § 199c ods. 1 a 2 Exekučného poriadku pre údajné nesplnenie povinnosti ihneď oznámiť exekútorovi zaplatenie vymáhanej istiny a preto mu možno pričítať vinu za ukončenie exekúcie. Podľa § 199c ods. 1, alinea prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Citovaná právna norma obsahuje v rámci svojej hypotézy dve podmienky, ktoré musia byť splnené, aby nastala dispozícia (vo forme povinnosti oprávneného platiť trovy súdneho exekútora). Uvedenými podmienkami v rámci sú jednak skutočnosť, že sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a jednak skutočnosť, že ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať. Tieto podmienky hypotézy pritom musia byť splnené kumulatívne (viď spojka „a“), aby mohla nastať dispozícia právnej normy. Teda nielenže má ísť o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému, ale súčasne sa musí exekúcia skončiť z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným. V našom prípade sa však exekúcia skončila práve z dôvodu, že povinná vymáhaný nárok (istinu) splnila. Ergo prvá podmienka hypotézy právnej normy (exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným) v danom prípade naplnená nebola. Súčasne mal za to, že nebola splnená ani druhá podmienka a dôvod zastavenia exekúcie mu nemožno pričítať. O pridelení veci konkrétnemu exekútorovi sa dozvedel až dňa 16.12.2019, kedy bolo jeho právnemu zástupcovi doručené upovedomenie o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi. Ešte v rovnaký deň, teda 16.12.2019, prostredníctvom svojho právneho zástupcu informoval súdneho exekútora o plnení povinnej. Teda toto oznámenie urobil v najskorší možný termín, ako to urobiť mohol. Nakoľko nebola naplnená hypotéza právnej normy v § 199c ods. 1 Exekučného poriadku (a to dokonca ani jedna z dvoch kumulatívnych podmienok), nemohla nastať ani dispozícia vo forme jeho povinnosti platiť trovy súdneho exekútora podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov je preto napadnuté uznesenie nesprávne a rozporné so zákonom; navrhol preto, aby súd prvej inštancie (sudca exekučného súdu) v zmysle Exekučného poriadku v spojení s napadnuté uznesenie zrušil, resp. sám zmenil tak, že návrh na zastavenie exekúcie zamietne. V ďalšom konaní je potrebné, aby súdny exekútor vymohol i príslušenstvo jeho pohľadávky a trovy súdneho exekútora platila povinná.

7/ So sťažnosťou oprávneného povinná súhlasila iba čiastočne, keď uviedla, že je ochotná zaplatiť iba exekučné trovy, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie právo a dôvodne. Nesúhlasila však s uhradením trov právneho zastúpenia oprávneného. Oprávnený mal možno požiadať o pomoc úrad práce sociálnych vecí a rodiny, kde poskytujú aj bezplatnú právnu pomoc. Vybral si právne zastúpenie s vedomím, že musí uhradiť trovy právneho zastúpenia. Je pravdou, že dlžné výživné uhradila v čase, keď bol návrh na vykonanie exekúcie podaný, ale oprávneného ihneď telefonicky informovala o úhrade. Na tejto úhrade sa s oprávneným dohodli, ale nakoľko to bola iba ústna dohoda o tom, že mu dlžné výživné môže uhradiť ku koncu roka 2019, nemala to ako preukázať. Tvrdil jej, že návrh na vykonanie exekúcie nevie stiahnuť, lebo nevedel, ktorému exekútorovi bola vec pridelená. Po zistení, že jej boli zablokované 2 účty ihneď kontaktovala právneho zástupcu oprávneného, ktorý nič o uhradení dlžnej sumy nevedel a tak mu na jeho žiadosť zaslala na mail doklad o zaplatení. Nasledujúci pracovný deň kontaktovala súdneho exekútora, a na základe jeho poučenia podala návrh na zastavenie exekúcie. Exekútor jej oznámil, že pravdepodobne bude musieť uhradiť exekučné trovy, keď jej príde vyjadrenie zo súdu. Takže s úhradou trov exekúcie súhlasila. Ďalej požiadala súd, aby prihliadol na to, že ak by skutočnosti o uhradení nároku boli oznámené včas, exekúcia ani nemusela prebiehať. Rovnako aj na to, že oprávnený mal možnosť výberu právneho zastúpenia a v prípade, že by nemal dostatok prostriedkov, požiadal by o pomoc úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

8/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

9/ Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

10/ Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

11/ Podľa ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13/ Po preskúmaní sťažnosti oprávneného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka a ďalších písomností nachádzajúcich sa v elektronickom exekučnom spise, sp. zn. , v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. , pričom zistil, že vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

14/ Z obsahu spisu sudca zistil, že exekúcia sa vykonáva na základe rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k. -22 zo dňa 20.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 12.04.2019, ktorým súd schválil dohodu rodičov. V dohode sa rodičia mal. oprávneného okrem iného dohodli, že matka (povinná v exekúcii) bude prispievať na výživu maloletého oprávneného sumou vo výške 100 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

15/ Mal. oprávnený v zastúpení zákonným zástupcom, ktorý splnomocnil na zastupovanie v konaní právneho zástupcu, sa návrhom na vykonanie exekúcie (doručeným súdu 21.11.2019) domáhal splnenia vyživovacej povinnosti - zameškaného výživného vo výške 200 Eur (za mesiac apríl a máj 2019) a ďalej bežného výživného 100 eur mesačne.

16/ Vyšší súdny úradník na základe návrhu povinnej exekúciu v celosti zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku dôvodiac, že úhradou celého vymáhaného nároku oprávneného pred vydaním poverenia nastali skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil preto, že právnu normu § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku možno aplikovať vtedy, ak žiaden z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 61k ods. 1 pod písm. a/ až c/ Exekučného poriadku nie je daný, a teda sú dané iné skutočnosti, odlišné od zániku vymáhaného nároku, zrušenia exekučného titulu, prípadne prípadov týkajúcich sa cudzieho exekučného titulu. Pritom dôvod zastavenia exekúcie, ktorý uvádzal samotný vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení - splnenie vymáhaného nároku je upravený priamo v ustanovení § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Preto pokiaľ vyšší súdny úradník exekúciu zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, na danú vec aplikoval právnu normu, ktorá na zistené skutkové okolnosti prejednávanej veci nedopadá.

17/ Ďalej je treba považovať rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka aj za nepreskúmateľné a zmätočné v časti zastavenia exekúcie na bežné výživné a v časti trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 39,52 Eur. V posudzovanom prípade k splneniu zameškaného výživného za mesiace apríl a máj 2019 došlo po jeho splatnosti a v čase, keď už exekučné konanie prebiehalo (05.12.2019). Povinná tak nárok oprávneného týkajúci sa zameškaného výživného plnila v rámci exekučného konania a sama svojim konaním zapríčinila, že sa s platením výživného dostala do omeškania, čím sa exekúcia začala odôvodnene. Oprávnený mal právo podať návrh na vykonanie exekúcie, následkom čoho

mu vznikli aj počiatočné trovy exekúcie, ktoré je povinná oprávnenému povinná uhradiť. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie (a ani sťažnosti) netvrdila, že okrem výživného uhradila aj trovy exekúcie oprávneného, preto nemohla byť exekúcia ako celok zastavená. Predmetom exekúcie je aj bežné výživné, no vyšší súdny úradník sa s otázkou zastavenia exekúcie aj vo vzťahu k bežnému výživnému, na ktoré oprávnený poukazoval vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, nevysporiadal dostatočne. Vymáhanie bežného výživného v exekúcii je špecifické v tom, že nejde o splnenie jednorazovej povinnosti, ale o pravidelné, opakujúce sa plnenie (vyživovacej povinnosti). V tejto súvislosti s prihliadnutím na konkrétne námietky oprávneného uvedené v sťažnosti, kde sa ale oprávnený už bližšie k zastaveniu exekúcie na bežné výživné nevyjadril, preto bude potrebné pri opätovnom rozhodovaní vysporiadať sa s otázkou, či oprávnený aj naďalej trvá na vykonávaní exekúcie na bežné výživné, prípadne dotazovať súdneho exekútora (alebo zákonného zástupcu oprávneného), či povinná si svoju vyživovaciu povinnosť od decembra 2019 plní riadne a včas a nie je dôvod v exekúcii na bežné výživné pokračovať.

18/ Vyšší súdny úradník neuviedol prečo osobitným výrokom (výrok II. napadnutého uznesenia) zastavil exekúciu v časti trov právneho zastúpenia vo výške 39,52 Eur a neuviedol ani právnu normu, podľa ktorej exekúciu v tejto časti zastavil. Podľa ustanovenia § 202 ods. 5 Exekučného poriadku platí, že ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia zastavuje. Výrok o zastavení exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného tak nielen, že neobsahoval formálne náležitosti, ale bolo ho potrebné považovať za nadbytočný. Ak vyšší súdny úradník zastavoval exekúciu ako celok výrokom I., pod uvedený výrok potom spadali aj trovy exekúcie oprávneného (v zmysle § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku pod vymáhaný nárok v exekúcii spadajú aj trovy exekúcie oprávneného) a nebol dôvod osobitným výrokom zastavovať exekúciu aj v časti trov právneho zastúpenia oprávneného.

19/ Odhliadnuc od nadbytočnosti výroku II. je odôvodnenie rozhodnutia o zastavení exekúcie aj ohľadom trov exekúcie oprávneného vnútorne rozporné, keď vyšší súdny úradník na jednej strane uznal, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, no vzápätí konštatoval, že poverenie nemalo byť vydané a nemohol vzniknúť ani právny nárok na náhradu účelne vynaložených trov oprávneného. Svoje rozhodnutie opieral najmä o nesplnenie notifikačnej povinnosti oprávneného podľa § 61f ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 61f ods. 2 Exekučného poriadku je potrebné o plneniach uskutočnených pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému ohľadom vymáhaného nároku bezodkladne informovať súdneho exekútora. Pojem bezodkladne však nie je v Exekučnom poriadku bližšie definovaný a preto je potrebné ho vykladať podľa konkrétnych okolností prejednávaného prípadu. Vo všeobecnosti možno vymedziť lehotu bezodkladne pomocou ekvivalentov ako „pri najbližšej možnej príležitosti“, „ihneď ako je to možné“, „čo možno najskôr“ a pod.. K uvedenej problematike (výkladu pojmu bezodkladne) existuje viacero súdnych rozhodnutí, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. z 03.11.2005 podľa ktorého je takou dobou maximálne 8 dní, ďalej Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 28.06.2012, podľa ktorého ide o pár dní, no určite nie mesiac, ale aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 10.06.2010, NS SR z 30.08.2018. U všetkých rozhodnutí je spoločným znakom, že pojem bezodkladne je veľmi krátkym časovým obdobím, ktorým je mienené bezodkladné, nemeškajúce bezprostredné či okamžité konanie smerujúce k splneniu povinnosti, či urobeniu právneho úkonu alebo iného prejavu vôle, pričom doba trvania lehoty bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu. Okolnosti konkrétneho prípadu, ktoré by prichádzali pri posudzovaní splnenia lehoty bezodkladne do úvahy sú napr. disponovanie všetkými podkladmi a vedomosť o všetkých skutočnostiach pre splnenie povinnosti, resp. vykonanie práva, mechanizmus rozhodovania určitého subjektu (najmä u právnických osôb), objektívne prekážky pri splnení povinnosti (napr. vyššia moc), povaha a náročnosť plnenia, kapacitné možnosti daného subjektu, proces doručovania informácií, množstvo povinností daného subjektu a pod.

20/ V posudzovanom prípade návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdu dňa 21.11.2019 (čím sa exekučné konanie začalo), dňa 04.12.2019 plnila povinná svoj dlh na zameškanom výživnom 200 Eur (oprávnenému bola úhrada na účet pripísaná dňa 05.12.2019) a na bežnom výživnom 100 Eur dňa 05.12.2019. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 09.12.2019, súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 10.12.2019. Oprávnený oznámil úhrady súdnemu exekútorovi dňa 16.12.2019, kedy mu bolo doručené upovedomenie o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi (dovtedy nemal vedomosť, ktorému súdnemu exekútorovi bola vec pridelená). Od úhrady povinnej do oznámenia tejto úhrady oprávneným súdnemu exekútorovi tak uplynulo 11 kalendárnych dní. Podľa názoru sudcu však ide o primerané splnenie notifikačnej povinnosti oprávneného podľa § 61f ods. 2 Exekučného

poriadku, keďže oprávnený sa až dňa 16.12.2019 dozvedel, ktorému exekútorovi bola vec pridelená (čo preukazuje aj doručenka nachádzajúca sa v elektronickom exekučnom spise tunajšieho súdu), pričom v rovnaký deň mu aj úhrady oznámil. Za správny nemožno považovať ani záver vyššieho súdneho úradníka, ktorý s poukazom na ustanovenie § 199e druhá veta časť za bodkočiarkou Exekučného poriadku uviedol, že pokiaľ by oprávnený oznámil úhradu priamo exekučnému súdu, súd by poverenie na vykonanie exekúcie nevydal a teda nemohol vzniknúť ani právny nárok na náhradu účelne vynaložených trov oprávneného. Vyšší súdny úradník vytrhol z kontextu ustanovenia § 199e druhá veta Exekučného poriadku záver o nemožnosti priznať trovy právneho zastúpenia oprávneného „podľa stavu ku dňu vydania poverenia“, pretože tento neznamená, že by oprávnený nemal nárok na trovy exekúcie podľa toho, či ku dňu vydania poverenia vymáhané výživné už bolo splnené, ale dotýka sa limitu trov právneho zastúpenia, ktoré nemôžu byť vyššie ako je vymáhaný nárok ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Nárok na trovy exekúcie oprávnenému vznikol ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, išlo o účelne vynaložený náklad oprávneného, na ktorého priznanie nemalo vplyv neskoršie plnenie povinnej v dôvodne začatom exekučnom konaní. Za nedôvodné zároveň treba považovať tvrdenia povinnej, že sa mal oprávnený dať zastúpiť bezplatným právnym zástupcom. Je totiž právom účastníka podľa zvoliť si akéhokoľvek zástupcu, vrátane advokáta ako tomu bolo v posudzovanom prípade.

21/ Vzhľadom k tomu, že výroky I. a II. rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o zastavení exekúcie nemožno z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia ako aj pre konštatovanú nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia považovať za správne, v dôsledku čoho je potom rozhodnutie o trovách exekúcie súdneho exekútora (výrok III.) predčasné, sudca podľa ustanovenia v celosti zrušil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník opätovne rozhodne o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí a zároveň rozhodne aj o trovách sťažnostného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.