Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Pc/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci navrhovateľky: K. C., R.. XX.XX.XXXX, D. Č., B.. F. Č.. XX/XX, právne zást. JUDr. Milota Klemaničová, advokátka, so sídlom dr. Bokesa č. 17, Pezinok, proti povinnej: A. C., R.. XX.XX.XXXX, D. P. K. Č.. XXXX/XX, K., právne zastúpená: JUDr. Zuzana Nespalová, advokátka, so sídlom Saratovská 6/D, Bratislava povinnému: K. C., R.. XX.XX.XXXX, D. A. N. Č., Č.. A.. XXX, o určenie výživného na rodiča, takto

rozhodol:

Povinná A. C., R.. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na navrhovateľku K. C.Ú., R.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 50eur mesačne, vždy do 20.dňa v mesiaci vopred, od 03.06.2019. Zročné výživné na navrhovateľku K. C., R.. XX.XX.XXXX za obdobie 03.06.2019 do 20.07.2020 vo výške 630 eur, sa povinná A. C., R.. XX.XX.XXXX zaväzuje splácať v 20 eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že neplnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Povinný K. C., R.. XX.XX.XXXX sa zaväzuje prispievať na navrhovateľku K. C., R.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 80 eur mesačne, vždy do 20.dňa v mesiaci vopred, od 03.06.2019 . Zročné výživné na navrhovateľku K. C., R.. XX.XX.XXXX za obdobie 03.06.2019 do 20.07.2020 vo výške 1.024eur, sa povinný K. C., R.. XX.XX.XXXX zaväzuje splácať v 20eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, až do zaplatenia, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že neplnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom na určenie výživného podaným na súd dňa 03.06.2019 domáhala, aby súd zaviazal povinnú A. C. na výživu svojej matky K.X. C. sumou 120,- eur mesačne, vždy do 10 dňa v mesiaci vopred, počínajúc dňom podania tohto návrhu, povinného K. C. sumou 80,- eur mesačne, vždy do 10 dňa v mesiaci vopred, počínajúc dňom podania tohto návrhu a náhrady trov konania. Návrh odôvodnila tým, že z manželstva pochádzajú dve deti toho času obe plnoleté, a to A. C. O. K. C.A., ktoré boli na čas po rozvode manželstva zverené do výchovy a starostlivosti matky. V sú- časnosti sú obe deti osamostatnené. Navrhovateľka má dlhodobo vážne zdravotné problémy. Z tohto dôvodu je čiastočne invalidná pre chronickú bronchiálnu astmu (stredne ťažkú perzistujúcu astmu) z 35% ako rozhodujúce zdravotné postihnutie; 10% zdravotného postihnutia tvoria ostatné diagnózy ako vysoký krvný tlak, bolesti chrbta a porucha imunity - IDS v celulárnej oblasti. Z uvedeného dôvodu jej bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava priznaný invalidný dôchodok, ktorý v súčasnosti dosahuje mesačne výšku 182,10 eur. Listom zo dňa 15.02.2019 jej Sociálna poisťovňa Bratislava oznámila, že u jej osoby predstavuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 13. februára 2019 45%. Navrhovateľka môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej

záťaže v klinicky vyrovnanom prostredí. Najmä z dôvodu zdravotných problémov je navrhovateľka v súčasnej dobe dlhodobo nezamestnaná. Je súčasne evidovaná na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny pracovisko Pezinok (ďalej len „Úrad práce). Doposiaľ jej týmto Úradom práce nebola ponúknutá žiadna práca, ktorá by zodpovedala jej pracovným možnostiam a schopnostiam. Navrhovateľka po poslednej návšteve Úradu práce zvažuje navštevovať vhodný rekvalifikačný kurz. Navrhovateľka sa v súčasnosti nachádza v nepriaznivej životnej situácii. Príjem z čiastočného invalidného dôchodku je jediný, ktorým disponuje. Z uvedeného dôvodu využila služby špecializovaného sociálneho poradenstva a požiadala o spoluprácu Trnavskú arcidiecéznu Charitu, prostredníctvom, ktorej získala ubytovanie v Zariadení núdzového bývania v Lúke, okr. Piešťany. Poplatok za umiestnenie a pobyt v tomto zariadení predstavuje mesačne 90,- eur. Toto ubytovanie je len dočasným riešením, pretože možnosť ubytovania je v trvaní maximálne jedeného roku. V tejto súvislosti navrhovateľka uzavrela s poskytovateľom služby - Katolíckou jednotou Slovenska, o.z., pobočkou Piešťany dňa 18.10.2018 zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. Navrhovateľka nemá fakticky žiaden hodnotnejší majetok. Navrhovateľka mala v minulosti vážne finančné problémy. Bola vo vysokej miere zadlžená. Dlhy, ktoré ju zaťažovali boli spojené najmä s rozvodom manželstva, následne s majetkovým vyporiadaním, resp. skôr nevyporiadaním dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva, ako aj následným častým sťahovaním sa s deťmi a hľadaním miesta, kde by sa usadili. Aj v súvislosti s tým sa navrhovateľka čo raz viac zadlžovala, aby bola schopná zabezpečiť výchovu a výživu svojich maloletých detí, ktoré jej boli zverené do starostlivosti. Keďže navrhovateľka chcela svoju nepriaznivú životnú situáciu riešiť, požiadala Centrum právnej pomoci, Kanceláriu Bratislava o poskytnutie právnej pomoci vo veci vyhlásenia osobného bankrotu. Na tomto základe bolo dňa 25.04.2018 vydané Okresným súdom Bratislava I uznesenie, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok navrhovateľky. V súvislosti s poskytnutím právnej pomoci Centrom právnej pomoci, Kanceláriou Bratislava navrhovateľke vznikol záväzok uhradiť preddavok vo výške 500,- eur mesačne, ktorý v súčasnosti spláca mesačne po 14,- eur. Pravidelné náklady navrhovateľky (pri jej mesačnom príjme 182,10 eur) pozostávajú zo sumy 90,- eur na bývanie a 14,- eur z titulu splácania preddavku na vyhlásenie jej osobného bankrotu. Zostáva jej suma 78,10 eur na úhradu zostávajúcich životných nákladov (strava, lieky, lekárske vyšetrenia, oblečenie a pod.). Donedávna bola práceneschopná, čo jej zo zákona bránilo zamestnať sa. Navrhovateľka práceneschopnosť ukončila dňa 07.05.2019. Faktom však zostáva, že jej momentálny príjem nepostačuje kryt jej životné náklady, z ktorého dôvodu požiadala svoje deti o materiálnu a finančnú pomoc. Nie je možné uviesť, že by deti vôbec nereagovali na potreby navrhovateľky. Je pravdou, že jej sporadicky peňažnou sumou i vecne v minulosti prispeli, avšak táto pomoc je čoraz menej citeľná a nepravidelná. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Od zániku manželstva navrhovateľky a otca detí uplynulo desať rokov. Dcéra navrhovateľky - A. C. v súčasnosti žije v Malackách, kde má so svojim priateľom prenajatý byt. Nemá doposiaľ žiadnu vyživovaciu povinnosť, je slobodná a bezdetná. Pracuje v Bratislave vo firme Henkel Slovensko, spol. s r.o. Jej mesačný príjem môže predstavovať minimálne 1.000.- eur mesačne. Konkrétnou informáciou o príjme dcéry navrhovateľka nedisponuje. Dcéra navrhovateľku od októbra minulého roka podporila tak, že jej poskytla 40,- eur a kozmetický balíček od svojho zamestnávateľa. Na jej ďalšie výzvy, aby jej prispela na životné náklady, najmä na lieky a liečebné procedúry, či cvičenia, nereflektovala. V poslednej vzájomnej komunikácii sa vyjadrila, že „nemá motiváciu navrhovateľke pomáhať". Syn navrhovateľky

- K. C., žije od jesene 2017 u svojho otca v Doľanoch. Nemá doposiaľ žiadnu vyživovaciu povinnosť, je slobodný a bezdetný. Syn jej prenechal na užívanie časť nábytku, ktorý zakúpil ako zariadenie do spoločného bytu, v ktorom mali všetci traja bývať po odsťahovaní sa z Budmeríc a návrate dcéry z Francúzska, kde študovala. Jednalo sa o kreslo, komodu, knižnicu. toaletný stolík a stolík pod televízor. Spoločné bývanie (matky a dcéry, príležitostne aj syna) aj napriek predchádzajúcim plánom trvalo však veľmi krátko, niečo viac ako pol roka. Skončilo sa po tom, čo sa navrhovateľka vrátila z liečebného pobytu z Vysokých Tatier v auguste 2018. Dcéra sa odsťahovala na dva - tri mesiace k otcovi do Doľan a navrhovateľka si bola nútená hľadať veľmi rýchlo nové bývanie, keďže dcéra prestala mať záujem s matkou bývať. Navrhovateľka našla útočisko v zariadení, kde v súčasnosti žije. Okrem niekoľkých kúskov nábytku, dal syn navrhovateľke aj nejaké peňažné sumy. Na Vianoce 100,- eur, potom jej nabil kredit do mobilu za 20,- eur a naposledy v apríli jej dal 50,- eur. Ďalšie prostriedky aj napriek prosbe jej viac neposkytol. Syn bol v minulosti riadne zamestnaný vo firme K.NOTT s.r.o. so sídlom v Modre; približne 5 rokov. Asi od marca tohto roka dal vo firme výpoveď a momentálne je nezamestnaný. Jeho hrubý príjem predstavoval približne sumu 800.- eur. Momentálne poberá podporu v nezamestnanosti vo výške 500,- eur. Jednoznačne možno konštatovať, že obe deti navrhovateľky majú oproti ich matke/ navrhovateľke podstatne vyššiu životnú úroveň. Na základe uvedeného možno konštatovať, že životná úroveň navrhovateľky je z objektívnych dôvodov nepriaznivá, jej príjmy nepostačujú kryť jej základné

životné náklady, z ktorého dôvodu má za to, že sú splnené podmienky preto, aby súd zaviazal obe plnoleté deti navrhovateľky, aby sa peňažnou sumou podieľali na výžive svojej matky/navrhovateľky.

2. Navrhovateľka k návrhu doložila rozsudok Okresného súdu Pezinok list od Sociálnej poisťovne zo dňa 15.02.2019, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 29.11.2017, odborný posudok o invalidite, list Trnavskej arcidiecéznej charity z 21.09.2018, Zmluva o poskytovaní sociálnych služieb, Zmluva o pôžičke a dohoda o splátkach, Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. - 18, potvrdenie o dávkach dôchodkového poistenia, záznamy ošetrujúceho lekára, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti fyzickej osoby núdzi/uchádzača o zamestnanie, oznámenie o zaradenie občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok.

3. Povinná vo vyjadrení k návrhu z 30.05.2019 uviedla, že v roku 2013 (rok po maturite) odišla do Paríža, študovať vysokú školu Sorbonne Nouvelle, kde zároveň odišla pracovať ako au pair, keďže od počiatku bolo zrejmé, že študovať v zahraničí budem môcť len v tom prípade, ak bude popri štúdiu pracovať. Už v tom čase mama riadne nepracovala, z ktorého dôvodu jej po odchode do Paríža neprispievala na výživu. Otec jej zasielal čiastku 100 € mesačne ako výživné v zmysle rozsudku o rozvode manželstva rodičov. Jej základné životné potreby uspokojovala rodina, u ktorej žila a starala sa tam o maloletú Márie, t.z., že jej zabezpečovala bývanie, stravu, bezplatné užívanie vybavenia domácnosti a domácich potrieb a pod. Okrem toho dostávala vreckové 280 € mesačne za starostlivosť o maloletú Márie a mala v tejto súvislosti hradené i náklady na dopravu. Od počiatku jej života vo Francúzsku svoju mamu finančne podporovala podľa svojich možností, čo fungovalo tak, že z jej účtu vo Francúzsku zasielala finančné prostriedky na jej účet na Slovensku, ku ktorému mala mama zriadené právo disponenta. Po prvom roku štúdia prestala pracovať ako au pair, nakoľko pre náročnosť štúdia nebolo možné, aby túto prácu naďalej vykonávala. Získala sociálne štipendium, ktoré jej bolo vyplácané v rozsahu 550-650 € mesačne a presťahovala sa k jednej francúzsko-českej rodine na parížske predmestie, kde platila výhodný nájom vo výške 280 € mesačne. Keďže bola študentka, musela vždy počas leta brigádovať a zabezpečiť si finančné prostriedky pre ďalší školský rok s tým, že otec jej naďalej posielal výživné v sume 100 € mesačne. Študovala do novembra 2016, kedy ukončila prvý stupeň svojho vysokoškolského štúdia a rozhodla sa odsťahovať do Marseille, kde dostala ponuku pracovať na jednom hudobnom projekte. Našla si tam prácu na recepcii hotela a popri tom sa venovala práci na hudobnom projekte, ktorý sa však napokon nezrealizoval. Naďalej a bez prerušenia finančne podporovala svoju mamu zasielaním peňazí na jej slovenský účet. Počas pobytu v Marseille, ktoré je prímorským mestom, mamu pozvala na dovolenku, ktorú jej spolu s otcom po finančnej stránke pokryla, ktoré náklady dovedna predstavovali čiastku cca 1 000 €. Z Francúzska sa vrátila v novembri 2017 a do tohto obdobia poskytla mame finančné prostriedky vo výške viac než 4 000 €. Už pred jej odchodom do Francúzska spolu s bratom K. a mamou bývali v rodinnom dome v Budmericiach, ktorý bol vo vlastníctve ich krstného otca (brata našej mamy) a ktorý im po rozvode manželstva rodičov dlhodobo (niekoľko rokov) spolu s starou mamou veľmi výrazne finančne pomáhal. Keďže z domu v Budmericiach sa museli vysťahovať, bezprostredne pred jej návratom z Francúzska sa s mamou a bratom dohodli, že sa nasťahujú do podnájmu v Pezinku. Mama sa tam nasťahovala ešte v dobe, keď bola v zahraničí a ona súhlasila, že bude zo začiatku hradiť ich životné náklady, vrátane podnájmu do doby, než si mama nájde prácu a začne sa na týchto nákladoch riadne podieľať. Než sa vrátila zo zahraničia, peniaze štandardne posielala na jej slovenský účet a mama s nimi disponovala. Spoločné bývanie trvalo 8 mesiacov, počas ktorých si nielenže mama žiadnu prácu nenašla, ale si ju ani nehľadala a opakovane sa vyjadrovala, že pracovať už nemieni. Okrem jednej brigády, ktorá po krátkom čase skončila. Postupom času začalo medzi nimi dochádzať k čoraz častejším a ostrým hádkam a konfliktom, ktoré napokon prerástli do neúnosného psychického nátlaku na jej osobu, keďže jej mama vyčítala absolútne všetko, obviňovala ju zo svojho stavu, z toho ako žije a neustále jej opakovala, že sú za ňu zodpovední a povinní sa o ňu starať. Už aj tak neúnosná situácia vyvrcholila v roku 2018, kedy si našla priateľa, čo jej mama vnímala ako „odliv finančných prostriedkov", ktoré by mali byť používané pre jej potreby, čo jej opakovane vyčítala a čo bolo aj príčinou ich konfliktov. Ich vzájomné vzťahy a aj celková životná situácia sa čoraz viac vymykali spod kontroly, keďže sa jej čoraz ťažšie pozeralo na to ako mama celé dni nič nerobí, len sedí za počítačom (facebook) a očakáva stále ďalšie a ďalšie peniaze, ktoré jej spolu s bratom mali poskytovať. Rozhodla sa odísť, čo jej aj oznámila s tým, že jej povedala, že to takto ďalej nejde, že sa musí postaviť na vlastné nohy a že sa sťahujem k otcovi do Dolian. Tiež jej povedala, že je ochotná uhradiť podnájom na ďalšie dva mesiaci, hoci tam už nebude bývať, aby si mohla niečo nájsť a odsťahovať sa. Pri podpise nájomnej zmluvy na byt bolo potrebné zložiť zálohu 450 €, ktorú mame poskytol bývalý manžel a ktorú jej následne pri vypovedaní nájomnej

zmluvy ponechal, aby mala finančné prostriedky na nový štart. Celkovo za podnájom v predmetnom byte uhradila čiastku 3 600 €, a to priamo k rukám majiteľa bytu. 3.1 Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila viacerými skutočnosťami, predovšetkým jej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, a tým spôsobenou čiastočnou (45%) invaliditou a dlhodobou nezamestnanosťou, keďže s ohľadom na svoj zdravotný stav môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže v klinicky vyrovnanom prostredí. Z klinickej stránky diagnostikované ochorenia jej mamy nespochybňuje, avšak naozaj považuje za potrebné uviesť, že riadne nepracuje už cca 7-8 rokov, za ktoré obdobie dochádzalo u nej k postupnému úpadku jej celkového prístupu k životu, čo sa napokon prejavilo vo všetkých jej oblastiach, vrátane medziľudských vzťahov a predovšetkým vo vzťahu k výkonu práce a s tým spojenej sebestačnosti pri uspokojovaní svojich životných potrieb. Za zásadnú v tejto súvislosti považuje tú skutočnosť, že miera poklesu schopnosti jej mamy vykonávať prácu bola stanovená na 45%, čo znamená, že je objektívne schopná vykonávať prácu, hoci je v tejto oblasti v určitých smeroch obmedzená. Na uvedené však nemožno nazerať ako na ojedinelý jav, je predsa prirodzenou súčasťou života ľudskej spoločnosti, že nie všetci jedinci sú po zdravotnej stránke v úplnom poriadku a „bežne" vykonávajú práce, ktoré rešpektujú ich zdravotný stav a z toho plynúce obmedzenia. Z pohľadu zákonného predpokladu využitia svojich možností a schopností zaobstarať si vlastnou prácou príjem, z ktorého bude osoba schopná uspokojovať svoje životné potreby, nie je pre naplnenie tejto podmienky dostatočné len jednoduché konštatovanie, že navrhovateľka môže pracovať len „v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže v klinicky vyrovnanom prostredí". Je nutné si uvedomiť, že mama musí byť z pohľadu práva zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to okrem iných aj z toho dôvodu, že jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok a čerpá tiež plnenia z verejného zdravotného poistenia. V skutočnosti sa však mama neplánovala zamestnať s odôvodnením, že zdravotný stav jej nedovoľuje pracovať. Rovnako tomu tak bolo i v minulosti, kedy vykonávala ojedinelé brigády, ktoré po krátkom čase ukončila s odôvodnením, že ich nevládze vykonávať. Okrem toho sa navrhovateľka pri týchto ojedinelých prácach vždy postavila do pozície, že do práce nastúpila v zásade kvôli nám všetkým (keďže aj zo strany ďalších rodinných príslušníkov jej bolo neustále pripomínané, že je potrebné, aby začala znovu pracovať) a aby nám „dokázala", že pracovať nevládze. Len na doplnenie možno potom podotknúť, že klinicky vyrovnané prostredie prakticky neexistuje. Je predsa nespochybniteľným faktom, že v dnešnej dobe, kedy trh práce umožňuje vykonávať množstvo rôznych prác (a to aj bez špeciálnej kvalifikácie) a kedy je podľa zákona možné vykonávať práce v rôznych formách, nielen na trvalý pracovný pomer, ale aj vo forme brigád či dohôd, nie je reálne možné, aby si mama, napriek svojim zdravotným obmedzeniam, nedokázala nájsť minimálne brigádu na pár hodín denne, ak by o to mala skutočný záujem. Možno uzavrieť, že mama stratila postupom času pracovné návyky a svoju energiu orientovala skôr na hľadanie dôvodov, prečo nepracuje, než na skutočnú snahu opätovne sa zaradiť do života a byť v aspoň obmedzenej miere ekonomicky aktívna a sebestačná. V tejto súvislosti už bohužiaľ nemôže opomenúť uviesť isté okolnosti, ktoré dokresľujú celkovú situáciu. Jedná sa o dlhodobo prezentované vyjadrenia mamy, ktoré opakovane uvádzala nielen pred ňou a bratom, ale aj ďalšími členmi rodiny, že ona už neplánuje nikdy pracovať a očakáva, že sa o ňu po finančnej a materiálnej stránke budú všetci starať, t. z. deti, jej mama a tiež súrodenci. Považovala to za ich povinnosť, nakoľko postupom času sa u nej vyvinulo presvedčenie, že predovšetkým členovia jej rodiny sú zodpovední za jej životnú situáciu, a preto sú teda povinní sa o ňu starať. Pre úplnosť uvádza, že mama riadne nepracovala už v čase, kedy netrpela žiadnymi zdravotnými obtiažami a svoju pracovnú pasivitu odôvodňovala nutnosťou „dať sa po rozvode do poriadku", čo aj s ostatnými rodinnými príslušníkmi dlho rešpektovali, ponechávali jej priestor a predovšetkým ďalší členovia rodiny jej neustále finančne a materiálne pomáhali v presvedčení, že sa jedná o prechodné obdobie, po ktorom sa opätovne riadne začlení do života, a to predovšetkým po stránke pracovnej, t. j. ekonomickej. Postupom času však na strane mamy nielen, že nedochádzalo k zlepšeniu situácie, ale začali sa u nej prejavovať také známky správania, ktoré napokon vyústili do rozvratu rodinných vzťahov, ktorý sa však nedotýka len ich ako jej detí, ale aj ďalších členov rodiny, ktorí sa dlhodobo podieľali na financovaní jej a v minulosti i našich (t. j. jej detí) životných potrieb. Pokiaľ ide o zadlženie mamy, ktoré uvádza vo svojom návrhu, tieto skutočnosti v žiadnom ohľade nemôžu byť relevantným dôvodom pre priznanie výživného, nakoľko ako potomkovia navrhovateľky nie sme za tieto dlhy zodpovední, nemajú na nich žiadny podiel a nemožno im ich pričítať ako ťarchu. Je tiež nutné prihliadnuť na tú skutočnosť, že k značnému navýšeniu týchto dlhov prišlo aj z toho dôvodu, že mama nebola riadne zaradená do pracovného procesu a nedosahovala príjem, z ktorého by mohla tieto dlhy splácať. Obligatórnou zákonnou podmienkou na určenie výživného zo strany detí voči rodičovi je tiež potreba na strane rodiča. Ide o kvalifikovaný osobný stav odkázanosti dotknutej osoby, ktorá si na základe svojich príjmov, nie je schopná zabezpečiť úhradu svojich životných potrieb. Má však za to, že sa musí jednať o

neschopnosť danú objektívnymi okolnosťami na strane mamy, nie jej subjektívnym vnímaním životnej situácie a presvedčením. Ak by aj súd dospel k záveru o existencii určitého kvalifikovaného osobného stavu odkázanosti na strane mamy, je nutné prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých došlo k vzniku tohto stavu a k tomu, či skutočne nie je v jej schopnostiach a možnostiach dosahovať svojou vlastnou prácou príjem, z ktorého bude schopná pokrývať svoje životné potreby v potrebnom rozsahu. Aj zo skutočností uvedených vyššie má za to, že jej mama nevyužíva všetky dostupné možnosti k tomu, aby si takýto príjem zabezpečila, čo nepovažuje za správne. Okrem existencie príslušného rodinnoprávneho vzťahu, schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť a vyššie spomenutej potreby na strane rodiča, základnou podmienkou vzniku vyživovacej povinnosti dieťaťa k rodičovi je aj súlad s dobrými mravmi, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti a rozpor s dobrými mravmi má normatívny následok v podobe nemožnosti priznať výživné. Na tomto mieste uvádzam, že návrh mojej mamy na určenie výživného považuje za rozporný s dobrými mravmi. Povinnej pravidelné mesačné výdavky pozostávajú z nasledovného: pomerná časť nájmu za byt, v ktorom spolu s priateľom bývame 235 €, cestovné v rámci integrovanej dopravy 65 €, telefón 20 €, internet 15 €, tv 50 €. Je tiež vlastníckou ojazdeného motorového vozidla, ktoré si zakúpila za čiastku 1 300 €, ktorú jej požičal môj otec a ktoré finančné prostriedky a spláca v sume 30 € mesačne. Je zamestnaná v spoločnosti Henkel, a.s. v Bratislave a jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 900 €, iné príjmy nemá. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani hnuteľné veci vyššej hodnoty.

4. Povinná predložila k vyjadreniu listiny potvrdenie o príjme, potvrdenie o disponentskom oprávnení navrhovateľky k účtu, potvrdenie o finančných prostriedkoch, kópia nájomnej zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere, transakcie na účtoch.

5. Navrhovateľka v replike na vyjadrenie v písomnom podaní z 16.12.2019 uviedla, že navrhovateľka nesúhlasí s tvrdeniami svojej dcéry. Z vyjadrení povinnej v prvom rade je zjavné, že je z celej situácie frustrovaná a pomoc svojej matke považuje za záťaž, pretože už sa chce venovať výhradne len sebe, svojím potrebám a svojej budúcej rodine. Faktom je, že v minulosti všetka záťaž súvisiaca s výchovou a starostlivosťou o maloleté deti po rozvode manželstva bola prenesená len na matku/navrhovateľku. S tým bola spojená nepriaznivá ekonomická situácia rodiny. Postupne zhoršujúci sa zdravotný stav matky vyvolal potrebu, aby deti od momentu, ako boli schopné zarábať, finančne matku, resp. rodinu podporovali. V tom čase sa nikto nezapodieval otázkou, prečo otec prispieva na výchovu a výživu maloletých detí len sumou 100.- eur na každé dieťa, bez ohľadu na to, či to bolo postačujúce alebo nie. V súčasnosti je matka v takej životnej situácii, akú vo svojom návrhu na začatie konania popísala. Žije na hranici biedy. Nie je možné jednoznačne konštatovať, že ti túto situáciu privodila sama. Niekedy k nepriaznivému životnému stavu vedú objektívne okolnosti, ktoré jedinec nedokáže sám ovplyvniť. U navrhovateľky je to najmä zhoršujúci sa zdravotný stav. Navrhovateľka udáva, že pokiaľ by si mala finančne pokryť všetky svoje predpokladané a inak potrebné životné náklady, tak ich výsledná suma by predstavovala mesačne najmenej 1.173.- eur. Súčasne poukazujeme na to, že aj keby sa navrhovateľke podarilo zamestnať sa (napr. na polovičný úväzok alebo brigádnicky), jej príjem by sa možno zvýšil o 150,- až - 200.- eur mesačne. V prípade, pokiaľ by si mala hľadať bývanie, v reálnej hodnote nájmu 350,- eur (ako je uvedené vyššie), aj tak by jej tento príjem nepostačoval popri čiastočnom invalidnom dôchodku na živobytie. Nie je teda možné akceptovať názor povinnej v prvom rade, že ak si matka nájde prácu na 4 hodiny, všetko sa vyrieši. Ďalej navrhovateľka udáva, že nie je pravdivým tvrdenie, že by všetky peniaze, ktoré vydoklado-vala povinná v prvom rade v tomto konaní, spotrebovala matka, alebo boli spotrebované pre potreby rodiny. Rovnako navrhovateľka nerozumie konštatovaniu povinnej v prvom rade: „nechcem mamu živiť donekonečna". Snáď to nebola povinná v prvom rade, ktorá v minulosti (od rozvodu rodičov) živila matku; snáď len prispievala na spoločné žitie a aj to len určité obdobie. To nie je pri dospelom dieťati až také neobvyklé, faktom zostáva, že v prípade, ak sa rodič dostane do takej situácie, do akej sa dostala navrhovateľka, nie je možné matku odsunúť ako zaťažujúcu, neužitočnú vec a rozhodnúť sa, že toto mi už nevyhovuje. O tom sú rodinné vzťahy a z nich vyplývajúca vzájomná zodpovednosť za životy členov rodiny. Navrhovateľka nevylučuje, že je povinná v prvom rade založí rodinu a bude mať deti; že raz bude na materskej dovolenke a zníži sa jej reálny príjem. Momentálne to však nie je aktuálne. Keď to nastane a podstatným spôsobom sa zmenia pomery na strane povinnej v prvom rade, táto bude mať možnosť podať návrh na súd a požiadať o zníženie výživného. Navrhovateľka má za to, že za daného skutkového stavu, nemôže súd na túto skutočnosť prihliadať. To, že matka mala v minulosti „vykrikovať", že si „nebude hľadať prácu", ešte nemusí znamenať, že si ju skutočne nehľadala a nehľadá. Niekedy človek v hneve a beznádeji vysloví aj to, čo nemyslí úplne vážne. Matka je stále vedená na úrade práce ako osoba zaujímajúca sa o zamestnanie

aj napriek tomu, že jej pracovníčka úradu navrhovala, aby sa ako osoba čiastočne invalidná nechala z evidencie vyradiť. Navrhovateľka má záujem nájsť si prácu, pokiaľ bude musieť opustiť núdzové zariadenie, jej nevyhnutné životné náklady sa podstatným spôsobom zvýšia a bez toho, aby si našla adekvátne bývanie, môže sa stať bezdomovkyňou. Úrad práce jej zatiaľ žiadnu prácu neponúkol. O výške životnej úrovni svedčí i to, že si dcéra zo svojho príjmu dokáže mesačne ušetriť najmenej sumu 40 eur, ako aj jej úverové zaťaženie, náklady na chov drobného zvieraťa, návšteva fitness a pod. Nie je možné konštatovať, že by sa navrhovateľka nesnažila so svojou nepriaznivou sociálnou situáciou vyporiadať, že by bola pasívna a čakala len na pomoc iných. Svedčí o tom, fakt, že si našla sama núdzové bývanie, že si prostredníctvom úradu práce hľadá neustále primeranú prácu a že iniciovala prostredníctvom Centra právnej pomoci Bratislava svoje oddlženie. To všetko je prejavom jej snahy postaviť sa na vlastné nohy a nebyť odkázaná na iných.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, povinnej , povinného, oboznámením obsahom listín uvedených v bode 2. a 4. a zistil skutkový stav:

7. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že návrh na výživné voči povinným je adekvátna, nakoľko poberá invalidný dôchodok, bude sa musieť odsťahovať 05.04.2020 a nájsť si podnájom. Rodina jej nechce pomôcť. Podnájom vychádza cca 300 eur mesačne. Má výdavky na lieky, nemá finančné prostriedky na liečbu. Deti jej neprispievajú a je jasné, že sa bude musieť zamestnať a robiť. Je astmatička nemôže vykonávať každú prácu. Má vážne ochorenie chrbtice, žíl. Lieky si musí kúpiť len najnutnejšie. Náklady mesačné má 90 eur na bývanie, lieky 30 eur, splátka 14 eur, ostatné čo jej zostane je na stravu. Naposledy pracovala na Krajskom súde v Bratislave v roku 2010, potom pracovala v roku 2018 na recepcii, dva mesiace, kde si poškodila chrbticu. Bola v Sociálnej poisťovni na prehodnotení zdravotného stavu po roku, kde jej povedali, že má hlavnú diagnózu astmu, ostatné 10%. Má problémy s chrbticou so stavcami. Povinná uviedla diametrálne odlišné poplatky, z časti má pravdu, po rozvode museli ísť do podnájmu, nakoľko ich bývalý manžel s dvomi deťmi vyhodil na ulicu, platil výživné na deti 100 eur, zanechal pôžičky, mali aj svokrine pôžičky, kde po tomto nátlaku ochorela na 3mesaice. Musela chodiť upratovať. Pomáhala jej dcéra, peniaze si nechala, ktoré minula na oblečenie, chcela si dožičiť. Zamestnala sa na súde, začali kontrolovať jej prácu, kde jej uviedli, že nie je dobrý zamestnanec, na jej miesto už asi mali niekoho iného a odvtedy sa nezamestnala. Prihlásila sa na úrade práce, kde si urobila účtovný kurz. Začala brigádovať v kuchyni, ma zdravotné problémy s chrbticou, zadlžila sa v zdravotnom poistení. Išla na pľúcne, kde jej povedali, že z dôvodu dôkladného nevyliečenia má problém s pľúcami. Po rozvode otec zobral deťom izbu. Pomáhala jej susedka 20ročná. Dala jej byt na určitý čas. Od minulého pojednávania mala zápal priedušiek. Počas Vianoc opuchla, musela ísť na pohotovosť. Na kožnom jej odporučili antihistaminiká, krém, olej. Zhoršila sa jej imunita. Má ísť na operáciu žlčníka. Dostala pracovnú ponuku pracovať v chránenej dielni, kde pracuje 8 hodín ak je práca. Teraz daná práca je pozastavená kvôli COVID 19. Mesačný dôchodok má 187 eur, 82 eur z chránenej dielne. Býva stále v danom zariadení, predĺžili jej pobyt do 2021. Dostala príležitosť robiť spoločníčku jednej pani na vozíčku, v sobotu tam bola, kde za 7 hodín zarobila 20 eur.

8. Povinná na pojednávaní uviedla, že mame poslala dva balíky kozmetiky. Volal mame, či jej má nakúpiť oblečenie, aby mala do práce, na čo jej navrhovateľka uviedla, že chce peniaze. Nemôže živiť mamu donekonečna. Ona má svoje výdavky, chce mať deti, keď bude mať materskú z čoho jej to zaplatí. Mama sa vôbec nesnaží nájsť prácu. Pred rokom povedala, že v živote robiť nepôjde, že ju bude živiť do smrti. Vždy mame pomáhala, počas štúdia posielala peniaze. Celá rodina jej pomáhala. Stačí si nájsť brigádu na 4 hodiny denne. Býva s priateľom v Malackách, nájom je 235eur mesačne, telefón výdavky 25-30 eur mesačne, kupovala si staršie auto, požičala si peniaze od otca spláca mu 30eur mesačne, kúpili si telku na splátky, spláca 50 eur mesačne, pohonné hmoty 45 eur, internet + telka NetFíx a HBO 30,97 eur, lekár, zubár na mesiac 25 eur, lieky l0 eur na mesiaca, čo sú len základné lieky Nurofen, Paralen, mala výdavky nakoľko má aj kožné problémy, teraz mala aj gynekologické problémy, je to 4 eur na mesiac, jedlo 170 eur, kozmetika hygienické prostriedky 15 eur, drogéria 33 eur, drogéria na domácnosť 30 eur, vybavenie na domácnosť l0 eur. Nakoľko v podnájme nebolo nič museli si všetko kupovať, priateľ kúpil posteľ, gauč, on platiť väčšie výdavky, na domácnosť platia 10 eur. Má ježka výdavky sú 4,5 eur na mesiac, 8 eur poistka na auto, réžia na auto 3,75 eur na mesiac, má problémy s pravou lopatkou, kde chodí na najlacnejšie cvičenie l0 vstupov zaplatí 40 eur, sumu 3,5 eura platí za vedenie účtu v Tatrabanke, raz do mesiaca má náklady za benzín do Pezinka nakoľko tu má zubára. S priateľom si šetria 10 eur mesačne na rodinu, oblečenie, obuv 20 eur, sporenie na svadbu 30 eur na mesiac, plus ešte 5eur minie príležitostne, keď má niekto sviatok v rodine, kde kúpia niečo drobné, čo považuje za

slušnosť. Veď keď zoberiete tých 10 eur čo šetrí, keď sa rozhodneme mať dieťa za to nekúpi ani kočík, ani postieľku a teraz má dávať mame 120 eur. Mama nemá snahu nájsť si prácu. Vždy jej pomáhala. Mame poslala počas štúdia cca 4000 eur, každé leto brigádovala a posielala mame peniaze. Mama jej na štúdiu neposielala nič. Vždy keď mala poslala mame cca 20-50 eur. Posielala mame aj 200 eur na alternatívnu liečbu, čo je navyše k sume 4000 eur, čo k tomu nezarátala. Nájomné keď spolu bývali platila len ona. Navrhovateľka chce len peniaze, ona už nevládze jej pomáhať, chce si založiť rodinu, nemá nič našetrené. Bola ochotná mame nakúpiť potraviny, kúpiť lieky, oblečenie, požičať počítač, peniaze jej neposlala, lebo si na to už zvykla. Je ochotná platiť výživné vo výške 50 eur.

9. Povinný na pojednávaní uviedol, že je ochotný platiť výživné na navrhovateľku v sume akú požaduje, a to 80 eur mesačne. K čomu doložil aj email 28.05.2020( č.l. 375 spisu). Býva u otca v Doľanoch, za mobil platí 70 eur, doteraz platil úver, ktorý mali všetci traja. Otcovi platí 50 eur, bývanie 10 eur platí za televíziu. Čistá mzda období 12/2019 do januára 2020 je 676,54 eur, nastúpil do práce v decembri.

10. Povinná cestou právnej zástupkyne opätovne podala vyjadrenie k návrhu na určenie výživného, kde uviedla, že navrhovateľka vo svojom poslednom vyjadrení zo dňa 26.2.2020 uvádza: „Navrhovateľka sa nechce zapodievať tým, čo bolo. Má za to, že rozhodujúce pre rozhodovanie súdu je skutkový stav existujúci v čase vynesenia meritórneho rozhodnutia vo veci. S ohľadom na vyššie uvedené, povinná považuje za potrebné opätovne poukázať na niekoľko skutočností: 1.) navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 20.11.2020, sama uviedla, že povinná jej vypomáhala pri práci a to ešte pred odchodom na štúdium do Francúzska, teda počas štúdia na gymnáziu a ako z výpovede navrhovateľky vyplynulo, z takto zarobených peňazí si povinná zabezpečovala svoje potreby a nezaťažovala zbytočnými výdavkami navrhovateľku. 2.) navrhovateľka, v čase, keď povinná študovala na vysokej škole vo Francúzku (2013

- 2016) a teda mala voči povinnej vyživovaciu povinnosť, si túto vôbec neplnila, ale naopak študujúca dcéra finančne vypomáhala navrhovateľke a to z peňazí, ktoré získala zo štipendia a príležitostnej práce počas štúdia, 3.) po rozvode manželstva navrhovateľky, jej vypomáhala rodina v najväčšej možnej miere

- brat navrhovateľky jej umožnil bývať bez potreby hradiť nájom v rodinnom dome v Budmericiach, pričom zároveň jej prispieval 100.-€ mesačne na prevádzkové náklady a neskôr prispieval sumou 100 eur aj povinný. Navrhovateľka mala tak dostatočnú podporu rodiny na to, aby si svoje veci po rozvode zariadila a sama si začala zabezpečovať príjem. Napriek tomu však od roku 2010 riadne nepracovala. Aj z toho dôvodu, že navrhovateľka neprejavila snahu zabezpečiť si aspoň čiastočný príjem, sa povinná odsťahovala k otcovi do Dolian a uvedený dom v Budmericiach išiel do dražby, 4.) po návrte povinnej z Francúzska začali navrhovateľka a povinná spoločne bývať v podnájme v Pezinku, pričom , povinná v tom čase hradila v plnom rozsahu nájomné za uvedený byt. Spolužitie trvalo 8 mesiacov a povinná, keď videla, že navrhovateľka nie je ochotná nijakým spôsobom prispievať na chod spoločnej domácnosti a nájsť si prácu aspoň na polovičný úväzok, rozhodla sa, že sa odsťahuje, pričom pre navrhovateľku uhradila nájomné za ďalšie dva mesiace, aby mala dostatok času nájsť si nové bývanie. Zároveň bola navrhovateľke ponechaná kaucia vo výške 450.-€, ktorú na začiatku nájmu zaplatil otec povinnej. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, povinná vypomáhala finančne navrhovateľke už počas obdobia kedy študovala a kedy bola naopak navrhovateľka povinná poskytovať výživu povinnej. Povinná, napriek tomu, že v tom čase takúto povinnosť vôbec nemala, tak robila, pretože sa snažila pomôcť svojej mame v jej ťažkej situácii a v rozpoložení, kedy sa, podľa vlastných slov navrhovateľky, potrebovala dať „dokopy" po rozvode. Povinná, sa všemožne snažila pomáhať a verila, že situácia sa časom zlepší a mama sa postaví na vlastné nohy. Avšak pomoc od nej ako aj od ostatných členov rodiny mala úplne opačný efekt. Povinná zostala s navrhovateľkou v kontakte aj po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti a viac krát jej ponúkala materiálnu pomoc, ktorú však navrhovateľka vždy odmietla a žiadala len peniaze. Aj počas samotného súdneho konania, v decembri 2019 povinná kontaktovala navrhovateľku pretože jej chcela pred Vianocami priniesť balík a stretnúť sa s ňou. Navrhovateľka jej však povedala, že počas súdneho konania ju vidieť nechce a nemá posielať ani žiadny balík, ale radšej peniaze. Rovnako v čase, keď vypukla mimoriadna situácia kvôli Covid-19, povinná kontaktovala navrhovateľku, aby sa jej opýtala, či má rúško a nepotrebuje nejaké vitamíny. Ako náhle navrhovateľke ponúkla možnosť zakúpiť vitamíny, tá jej začala posielať obrázky z produktmi, ktoré si želala, a ktoré neboli práve najlacnejšie. Keď sa jej povinná opýtala, či jej nemôže zakúpiť niečo obyčajnejšie a menej drahé, dostala odpoveď, že to navrhovateľke nevyhovuje. Aj z tohto konania navrhovateľky je zrejmé ako sa stavia k prípadnej materiálnej pomoci povinnej, ktorú zásadne odmieta. Ako bolo doposiaľ v priebehu konania preukázané, navrhovateľka bola naposledy zamestnaná na plný pracovný úväzok v roku 2010, od vtedy pracovala len občasne a brigádnicky a to napriek tomu, že v tom čase jej v nájdení si zamestnania nebránila žiadna invalidita. Úrad práce nie je povinný hľadať zamestnanie

navrhovateľke, ale sama navrhovateľka si má aktívne hľadať zamestnanie, pričom však z dokladov doložených v priebehu konania bolo preukázané, že zamestnanie si navrhovateľka hľadala ani nie raz mesačne (4.11.2018, 13.3.2019, 17.5.2019, 3.6.2019, 18.7.2019, 19.1.2020, 24.1.2020). Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že pracovné zaradenie navrhovateľky na trhu práce je možné, pričom môže vykonávať prácu primeranú vzdelaniu a dosiahnutým pracovným skúsenostiam bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, v klinicky vyrovnanom prostredí, pričom nie je nevyhnutná ani rekvlaifikácia. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že invalidita navrhovateľky bola určená na 45% a to v rozdelení 35% pre astmu a 10% pre ostatné ochorenia. To znamená, že primárnym ochorením, ktoré by jej mohlo brániť v nájdení si zamestnania je predovšetkým astma, avšak ako z vyjadrení navrhovateľky vyplýva, prácu si nemôže nájsť pretože má vážne ochorenie chrbtice a žíl (tie však v rámci invalidity tvoria len 10%-tný pokles schopnosti pracovať), uvádza, že nemôže robiť krajčírku kvôli chrbtici, nemôže robiť operátorku pretože stráca hlas a má zelený zákal, musela skončiť prácu na recepcii - opätovne kvôli chrbtici a pod. Povinná našla navrhovateľke viaceré pracovné ponuky, avšak táto ich vždy odmietla s tým, že si niečo nájde sama. Napriek tomu, že invalidita bola navrhovateľke uznaná až v roku 2017, navrhovateľka už 10 rokov nie je schopná nájsť si vhodné zamestnanie na trvalý pracovný pomer alebo aspoň polovičný pracovný úväzok, z ktorého príjem by jej nevyhnutné potreby pokryl. Takýto stav, najmä s ohľadom na jeho trvanie, skutočne nemožno pripisovať len zdravotným problémom navrhovateľky, zvlášť, ak pokles jej schopností pracovať neprevyšuje 50%. Avšak v prípade výživného detí voči rodičom, nie je vôbec rozhodujúca rozdielna životná úroveň, ale len neschopnosť rodiča zabezpečiť si primeranú výživu a na druhej strane spôsobilosť dieťaťa samostatne sa živiť. Zo strany navrhovateľky nie je vôbec na mieste poukazovať na životnú úroveň a podmienky v akých žije povinná, nie len preto, že to nie je rozhodujúce pre určenie výživného, ale zvlášť preto, že sa ako rodič nijakým spôsobom nepričinila o túto životnú úroveň povinnej (napríklad tým, že by jej riadne počas štúdia poskytovala výživu a zabezpečovala jej potreby ako študentky). Naopak využívala šikovnosť svojej dcéry a spoliehala sa na to, že takýto stav je dlhodobejšie udržateľný a preto nemusí aktívne hľadať zamestnanie. Aj s poukazom na vyššie uvedenú minulosť, ku ktorej sa navrhovateľka z logických dôvodov nechce vracať, je potrebné v tomto prípade zaoberať sa ustanovením § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Avšak s ohľadom na to, že sama navrhovateľka si neplnila voči povinnej vyživovaciu povinnosť, kedy tak mala činiť a túto zabezpečovali z väčšej miery ostatní rodinní príslušníci, navrhovateľka už 10 rokov nie je schopná sa riadne zamestnať, pričom to jednoznačne nie je len dôsledok jej zdravotného stavu, povinná navrhovateľke dlhodobo finančne aj materiálne pomáhala, tak počas svojho štúdia v zahraničí, ako aj po jeho ukončení a návrate na Slovensko, navrhovateľka je stále v produktívnom veku a teda nejde o „staršiu" osobu, ako to uvádza vo svojom vyjadrení, pričom pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedosahuje 50%, ako vyplýva z doloženej sms komunikácie, sama navrhovateľka sa vyjadrila, že pracovať nemieni a teda tento stav- neschopnosti zabezpečiť si svoje potreby, si zapríčiňuje predovšetkým svojou pasivitou je potrebné v tomto prípade zhodnotiť, či by priznanie výživného rodičovi voči dieťaťu bolo v súlade s dobrými mravmi a spravodlivé. Povinná má za to, že navrhovateľka sa snaží preniesť zodpovednosť za obstaranie si vlastných potrieb na dvoje deti a to bez primeranej snahy zabezpečiť si svoje potreby svojimi vlastnými silami. S ohľadom na vyššie uvedené preto povinná trvá na tom, aby súd návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.

11. Z čestného prehlásenia Ľ. I. (brat navrhovateľky) z obsahu vyplýva, že v neľahkej situácii poskytol nehnuteľnosť- rodinný dom v obci Budmerice, ktorú mohli užívať ako ich vlastné bývanie, bez platenia nájmu, teda bezodplatne v období približne od roku 2012 do 2017. Zároveň deťom A. O. K. materiálne pomáhal kúpou potrebného vybavenia a oblečenia v zmysle jeho možností, napr. počítač, reproduktor, gitara, oblečenie a iné potrebné veci. Neľahká životná situácia bola spôsobená nezabezpečením finančných prostriedkov jeho sestry, ktorá ako mu je známe, v súčasnosti stále nepracuje. Zároveň mu nie je známe, že by jeho sestra od rozvodu s bývalým manželom po súčasnosť aktívne pracovala, teda finančne prostriedky zabezpečovala trvalým pracovným úväzkom. Avšak mu je známe, že po rozvode jeho sestra pracovala na čiastočný úväzok ako pracovný sila v školskej jedálni, ktorý trval pár mesiacov. Rovnako isté obdobie chodila brigádne navrhovateľka aj spolu s deťmi upratovať do Sociálnej poisťovne. A. po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky začala pracovať na čiastočný úväzok a predpokladá, že zo zarobených finančných prostriedkov v tej dobe zabezpečovala potreby navrhovateľky.

12. Z čestného prehlásenia S. C. (bývalý manžel navrhovateľky) vyplýva, že navrhovateľku nevyhodil z domu, ako prezentuje, naopak ju pred rozvodom viac krát osobne navštívil a volal ju späť, žiadal ju, aby situáciu urovnali. Navrhovateľku a deti podporoval pred a po rozvode v rámci jeho možností. Príležitostne nakúpil potraviny, odsťahovaním sa z Dolian, finančne podporil dovolenku pre navrhovateľku do

Marseille vo Francúzsku v roku 2018. Nechal jej kauciu z bytu v Pezinku v hodnote 450 eur po ukončení nájmu v roku 2018. Navrhovateľku finančne a materiálne pravidelne dlhodobo podporoval. Údajne jej dôvod nezamestnanosti bola potreba sa zotaviť po výpovedi v práci a rozvode. Po rozvode splácal pôžičky, ktoré si spolu s bývalou manželkou vzali. Následne po rozvode kvôli neschopnosti navrhovateľky splácať svoju časť pôžičiek, spôsobenou dlhodobou nezamestnanosťou, bola na jeho osobu určená exekúcia. Navrhovateľka si následne vzala pôžičky samostatne. Vyplatil svoju časť pôžičiek aj za navrhovateľku časť z ich spoločných pôžičiek. Nie je mu známe, že by navrhovateľka mala od roku 2010 stabilné a dlhodobé zamestnanie, pracovala len krátko a brigádne. Zároveň mu nie je známe, že by dlhodobá nezamestnanosť bola spôsobená jej zdravotným stavom, prípadne jej neuplatnením sa na trhu. Práve naopak k téme práca sa aktívne vyhýbala, očakávala finančnú podporu rodiny. A. počas strednej školy brigádovala v rámci možností, teda predpokladá, že zo zarobených peňazí finančne podporovala navrhovateľku. Po strednej škole dcéra opätovne podporovala navrhovateľku. Je mu známe, že povinná počas štúdia vo Francúzsku posielala peniaze na navrhovateľku, čím si navrhovateľka neplnila povinnosť rodiča voči študujúcemu dieťaťu. On Dominike poskytoval finančné prostriedky v rámci jeho možností a potrieb počas štúdia.

13. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. -32 zo dňa 09.04.2009 bolo manželstvo navrhovateľky a otca povinných rozvedené, súd schválil rodičovskú dohodu, v tom čase maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, otec povinných sa zaviazal platiť výživné na A. C. 100 eur mesačne, K. C. 100 eur mesačne.

14. Sociálna poisťovňa - ústredie listom zo dňa 15.02.2019 oznámila navrhovateľke, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 13.02.2019 je 45%. Vzhľadom na to, že pri predchádzajúcom preskúmaní zdravotného stavu bol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť taktiež 45%, invalidný dôchodok sa naďalej vypláca v sume, v akej patril.

15. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie číslo 735 823 6061 0 zo dňa 29.11.2017 bol priznaný navrhovateľke invalidný dôchodok v sume 173,30 eur mesačne, od 01.01.2018 zvýšený na sumu 177,40 eur mesačne.

16. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 08.11.2017 posudkového lekára vyplýva, že navrhovateľke bol určený na dolnej hranici percentuálneho rozhrania vo výške 45% (dolná hranica zvolená pre výsledky spirometrického vyšetrenia z 31.08.2017). Pre ostatné ochorenia je zvýšenie percentuálnej miery o 10% odôvodnené. Celková MPSVZČ je 45%, dátum vzniku invalidity od 30.09.2017. Navrhované pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku nie, na trhu práce áno. Obmedzenie schopností, môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže v klinicky pracovnom prostredí. Môže vykonávať prácu (popis) : primeranú vzdelanie a dosiahnutým pracovným skúsenostiam.

17. Z sprievodného listu Trnavskej arcidiecézy charita zo dňa 21.09.2018, ktorý bol adresovaný Zariadeniu núdzového bývania, Lúka, vyplýva, že navrhovateľka žiadala o spoluprácu pri hľadaní bývania. Kde je uvedené, že navrhovateľka má zdravotné problémy a dlhodobo nefungujúce rodinné vzťahy. Po rozvode nemala vlastné bývanie, splácala dlhy, bývala v podnájmoch, naposledy s dcérou. Dcéra sa však osamostatnila, klientka nemá finančné prostriedky na zabezpečenie základných životných potrieb. Má dve dospelé deti, vzťahy vníma ako problematické a komplikované, cíti sa psychicky vyčerpaná, bez podpory blízkych. Hľadá bezpečné bývanie a miesto, v ktorom sa pripraví na nový štart.

18. Zo Zmluvy poskytovaní sociálnych služieb uzavretej dňa 05.10.2018 medzi Poskytovateľom sociálnych služby: Katolícka jednota Slovenska O.Z. a navrhovateľkou, na základe ktorej poskytovateľ poskytol sociálnu službu dňom 05.10.2018 pobytovou formou na dobu určitú do 05.10.2019, úhrada za poskytovanie služba je vo výške 90 eur.

19. Navrhovateľka predložila Zmluvu o pôžičke 30.01.2018 uzavretú medzi Centrum právnej pomoci a navrhovateľkou, predmetom tejto dohody je povinnosť veriteľa uhradiť preddavok vo výške 500 eur, ktorý slúži výlučne na úhradu paušálnej odmeny správcu v konaní o oddlžení a uhradí sa výlučne na účet príslušného súdu, ktorý rozhoduje o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, a povinnosť dlžníka hodnotu veriteľom uhradeného preddavku vrátiť veriteľovi. V článku III. strany uzavreli splátkový kalendár od 1. do 35. vo výške 14 eur, 36. Splátku vo výške 10 eur. Uznesením Okresný súd Bratislava I. č.k. -18 zo dňa 25.04.2018 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka navrhovateľku.

20. Povinná predložila fotokópiu Nájomnej zmluvy zo dňa 02.01.2019, z ktorej vyplýva, že povinná má spolu s priateľom nájme 2 izbový byt v Malackách, s cenou nájmu v sume 470 eur mesačne, na dobu určitú počnúc 02.01.2019 do 30.06.2019, s možnosťou jej predĺženia.

21. Zo mzdového listu povinnej vyplýva, že čistý príjem je cca 939,74 eur.

22. Z pohybov na účte (č.l. - 109) vyplýva, že povinná posielal navrhovateľke od 2016 do 2018 finančné prostriedky.

23. Z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca povinného 2/ vyplýva, čistá priemerná mesačná mzda 12/2009-01/2020 v sume 676,54 eur.

24. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok v písomnej žiadosti zo strany súdu z 25.05.2020 uviedol, že navrhovateľka v súčasnosti nie je evidovaná, posledné obdobie evidencie je v období od 30.09.2017 do 02.03.2020 (vrátane). Počas evidencie bola navrhovateľka dlhodobo PN. V priebehu PN nie je povinnosť preukazovať hľadanie zamestnania. Medzi ponukami práce pre klientov so zdravotným postihnutím v súčasnosti neevidujú vhodné voľné pracovné miesto pre navrhovateľku (evidujú len voľné pracovné miesta pre občanov so v pozícii pekár, chemik.) navrhovateľka bola zaradená aj na poradenstvo a vzdelávanie, tiež bola jej ponúknutá dobrovoľnícka činnosť, ktorú prijala a vykonávala na UPSVáR Pezinok, v období od 05.02.2018 do 19.03.2018. Od 20.03.2018 nastúpila na PN. Bola jej ponúknutá rekvalifikácia anglického jazyka, nakoľko sa chcela zamestnať na recepcii v Kúpeľoch Piešťany. Následne opäť ochorela a bola na PN. Počas evidencie od 30.09.2017 do 02.03.2017 bola p. Vadovičová na PN 3 krát v obdobiach 07.11.2017 do 23.01.2018, 20.03.2018 do 09.05.2019, 19.11.2019 do 02.03.2020.

25. V zmysle ust. § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

26. V zmysle ust. § 67 ods. 1, 2 Zákona o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

29. Z ustanovenia § 66 Zákona o rodine, možno vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom, a to 1/ existenciu príslušného rodinnoprávneho vzťahu, 2/ schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, 3/ potrebu na strane rodičov, 4/ súlad s dobrými mravmi.

30. Navrhovateľka je biologickou matkou povinných 1/ a 2/ už plnoletých. Z okruhu osôb plniť vyživovaciu povinnosť navrhovateľke, resp. poskytnúť príspevok na výživu rozvedeného manžela, neprichádzal v danej veci do úvahy, nakoľko manželstvo bolo právoplatne dňa 28.05.2009, rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. -32 zo dňa 09.04.2009.

31. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že pracovné zaradenie navrhovateľky na trhu práce je možné, pričom môže vykonávať prácu primeranú vzdelaniu a dosiahnutých pracovným skúsenostiam bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže, v klinicky vyrovnanom prostredí, pričom nie je nevyhnutná ani rekvalifikácia. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že invalidita navrhovateľky bola určená 45 % a to v rozdelení 35% pre astmu a 10% pre ostatné ochorenia. Z daného vyplýva, že primárnym ochorením navrhovateľky je astma, ktorá jej bráni v nájdení si trvalého zamestnania. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na trvalý pracovný pomer pracovala v roku 2010 na Krajskom súde

v Bratislave, kde jej dali výpoveď. Súd má za preukázané, že odvtedy mala navrhovateľka len krátkodobé brigády, aj napriek tomu, že jej v tom čase v nájdení trvalého pracovného pomeru nebránila žiadna invalidita. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že prácu si nemôže nájsť nakoľko má vážne ochorenie chrbtice, žíl. V roku 2018 pracovala dva mesiace na recepcii, kde si poškodila chrbticu. Zároveň uviedla, že nemôže robiť ani krajčírku kvôli chrbtici, nemôže robiť operátorku pretože stráca hlas, má zelený zákal. Kde súd poukazuje, že pokles schopnosti pracovať u navrhovateľky neprevyšuje 50%, je v strednom produktívnom veku, býva v Bratislavskom kraji, kde je väčšie množstvo pracovných príležitostí. Navrhovateľke bola priznaná invalidita 35% na ochorenie astma, čo je časté ochorenie v rámci populácie, ktoré nemôže byť na ťarchy sa etablovať na trhu práce. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa trvalému pracovnému pomeru vyhýba, vždy čakala a čaká pomoc od svojej rodiny, či už od svojho brata, bývalého manžela, a v neposlednom rade od povinných. Z predloženého čestného prehlásenia Ľubomíra Somorovského brata navrhovateľky vyplýva, že navrhovateľke poskytol nehnuteľnosť rodinný dom v obci Budmerice, ktorú mohli užívať bezodplatne v období od roku 2012 do 2017. Zároveň deťom navrhovateľky materiálne pomáhal kúpou potrebného oblečenia, počítača, reproduktorov, gitary a iné potrebné veci. Neľahká situácia bola spôsobená nezabezpečením finančných prostriedkov navrhovateľky, ako mu je známe v súčasnosti stále nepracuje. Zároveň uviedol, že mu nie je známe, že by jeho sestra od rozvodu s bývalým manželom po súčasnosť aktívne pracovala, teda si finančne prostriedky zabezpečovala trvalým pracovným úväzkom. V čestnom prehlásení brat navrhovateľky potvrdil tvrdenie povinnej, že po skončení strednej školy začala povinná pracovať na čiastočný úväzok a predpokladá, že zo zarobených finančných prostriedkov v tej dobe zabezpečovala aj potreby navrhovateľky. Z čestného prehlásenia bývalého manžela navrhovateľky a otca povinných vyplýva, že ako otec svoje deti podporoval a podporuje. Navrhovateľke finančne pomáhal, príležitostne nakúpil potraviny, podporil navrhovateľku finančne ohľadne dovolenky do Marseille vo Francúzsku v roku 2018, nechal navrhovateľke kauciu 450 eur po ukončení nájmu za byt v roku 2018. Deti navrhovateľku finančne a materiálovo podporovali. Údajný dôvod nezamestnanosti navrhovateľky bola potreba sa zotaviť po výpovedi v práci a po rozvode. Súd nemal za preukázané tvrdenie navrhovateľky, že navrhovateľka mala v minulosti vážne finančné problémy, bola vo vysokej miere zadlžená, dlhy, ktoré ju zaťažovali boli spôsobené s rozvodom manželstva, majetkovým nevyporiadaním dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva, častým sťahovaním s deťmi a hľadaním miesta. Z čestného prehlásenia manžela navrhovateľky vyplynulo, že splácal po rozvode pôžičky, ktoré si vzali s navrhovateľkou. Kvôli neschopnosti navrhovateľky splácať svoju časť pôžičiek, spôsobenej jej dlhodobou nezamestnanosťou, bola na neho určená exekúcia. Navrhovateľka si vzala pôžičku samostatne. On vyplatil svoju časť pôžičiek ako aj za navrhovateľku. Daným čestným prehlásením manžel navrhovateľky vyvrátil danú skutočnosť, že navrhovateľku zaťažovali dlhy spojené s rozvodom, nakoľko dané dlhy uhradil bývalý manžel navrhovateľky. Navrhovateľku mohli jedine zaťažovať dlhy z pôžičiek, ktoré si zobrala samostatne po rozvode manželstva a nebola schopná splácať. A preto z dôvodu neschodnosti splácania jej pôžičiek sa navrhovateľka obrátila na Centrum právnej pomoci, na základe toho bolo dňa 25.04.2018 vydané uznesenie Okresného súdu Bratislava I, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok navrhovateľky. Manžel navrhovateľky taktiež potvrdil tvrdenie povinnej, že kauciu za byt v sume 450 eur si po skončení nájmu v roku 2018 nechala navrhovateľka. Taktiež uviedol, že mu nie je známe, že by od roku 2010 mala navrhovateľka stabilné zamestnanie, pracovala len krátko a brigádne. Navrhovateľka sa téme práca aktívne vyhýbala, očakávala finančnú podporu rodiny. Tvrdenie navrhovateľky, že jej rodina nepomáhala považoval súd za zavádzajúce. Kde súd poukazuje, že bývalý manžel potvrdil aj tú skutočnosť, že povinná počas strednej školy keď brigádovala, ako aj počas štúdia vo Francúzsku posielala peniaze navrhovateľke. Kde súd poukazuje, že v danom prípade si mala navrhovateľka plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére, dokiaľ doštuduje a nie je schopná samostatne sa živiť, nie naopak. Tým vlastne si navrhovateľka neplnila svoju povinnosť rodiča voči študujúcemu dieťaťu, aj napriek tomu, že v danom čase jej nebola priznaná invalidita.

32. Pre úplnosť súd dodáva, že miera vyživovacej povinnosti deti voči rodičom je určená pojmom primeraná výživa. Primeranosť treba posudzovať tak, že má zaistiť oprávnenému naplnenie všetkých bežných životných potrieb s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav a odôvodnené potreby. Výživou pritom treba rozumieť nielen uspokojovanie stravovacích potrieb, ale aj uspokojovanie ostatných odôvodnených potrieb bývania, zdravotného stavu, kultúry a pod.. Dieťa nie je povinné zabezpečiť svojmu rodičovi zásadne rovnakú životnú úroveň s vlastnou životnou úrovňou. Preto nie je možné právo priznať ak rodičia majú zabezpečené svoje potreby v primeranej miere, avšak ich životná úroveň je omnoho nižšia ako je životná úroveň ich dieťaťa.

33. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení z 16.12.2019 uviedla, že pokiaľ by si mala finančne pokryť všetky svoje predpokladané a inak potrebné životné náklady, tak výsledná suma by predstavovala mesačne najmenej 1173 eur. Kde súčasne poukázala, že aj keby sa jej podarilo zamestnať, jej príjem by sa zvýšil o 150 až 200 eur mesačne, pokiaľ by si hľadala bývanie v hodnote 350 eur, aj tak by jej príjem nepostačoval popri čiastočnom invalidnom dôchodku na živobytie. Súd má za to, že životné náklady rodičov treba individualizovať so zreteľom na pomery žiadateľa. Predmetom skúmania sú aj celkové majetkové pomery navrhovateľky, ktorý žiada výživné. Skutočnosť existencie potreby na strane navrhovateľky musí byť v konaní preukázaná. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľku. Navrhovateľka má náklady na bývanie 90 eur, lieky 30 eur, splátka Centrum právnej pomoci 14 eur, Navrhovateľka dosahuje príjem 182 eur, príležitostná práca 20 eur, z chránenej dielne príjem cca 87 eur. A preto nemožno považovať za dôvodný návrh na určenie výživného v rozsahu v akom žiada navrhovateľka voči povinnej, kde požaduje od povinnej výživné vo výške 120 eur s prihliadnutím na životné náklady, aké by si predstavovala v sume 1173 eur, ktoré súd v prevažnej miere považuje za nadhodnotené, kde navrhovateľka uviedla výdavky na lieky 230 eur, drogéria domácnosť 50 eur, cestovné 50 eur, fyzioterapeut 40 eur. Kde súd poukazuje, že povinná preukázala, že jej mesačné náklady sú 913,30 eur, mesačné náklady povinného sú 130 eur, to znamená, že predstavované mesačné náklady navrhovateľky, ako dlhodobo nepracujúcej osoby sú vyššie ako povinných.

34. V zmysle terajšej právnej úpravy nemožno vyhovieť návrhu rodičov, za situácie, keď životná úroveň a možnosti na strane dieťaťa výrazne prevyšujú životnú úroveň rodičov. Rovnako nemožno považovať za dôvodný návrh na určenie výživného voči deťom, keď príjem z dôchodku rodiča nestačí na krytie nákladov zaužívaného spôsobu života, presahujúceho mieru primeraných životných potrieb. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností prípadu. Rodičom zákon nepriznáva právo podieľať sa na životnej úrovni detí, neplatí preto záver, že čím sú príjmové, resp. celkové majetkové pomery dieťaťa lepšie, tým má rodič nárok na vyššie výživné. Obsah primeranosti treba vyvodzovať z konkrétnych okolností a pomerov rodiča a z ďalších kritérií vyživovacej povinnosti uvedených v § 75 Zákona o rodine.

35. Z vykonaného dokazovania neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie výživného navrhovateľke z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Je pravdou, že povinná počas svojho štúdia dlhodobo finančne a materiálne pomáhala, ako aj po ukončení štúdia navrhovateľke. Je pravdou, že navrhovateľka už viac ako 10 rokov nie je schopná sa riadne zamestnať, kde súd poukazuje, že invalidita jej bola priznaná v roku 2017. Z SMS komunikácie vyplýva, že navrhovateľka nemieni pracovať, pod nátlakom žiadala od povinných finančné prostriedky až spôsobom vyhrážania sa. Kde súd má za to, že tento stav v akom sa navrhovateľka teraz ocitla, ktorým si nevie zabezpečiť svoje základné životné potreby si nespôsobila sama, ako napríklad zhoršením zdravotného stavu z dôvodu požívania alkoholických nápojov, alebo by bolo potrebné prihliadať na násilné správanie navrhovateľky voči povinných a iné, preto súd nepriznanie výživného by považoval za nespravodlivé.

36. Súd mal za preukázané, že povinná bez toho, aby to mala súdom určené, zabezpečovala výživné svojej matke už niekoľko rokov, kde z výpisov účtov mal za preukázané, že zaslala navrhovateľke 3767 eur, kde pri poznámke bolo uvedené „páči sa mami“ (č.l. 64 -109). Na pojednávaní povinná uviedla, že popri peňazí, ktoré poslala navrhovateľke posiela sumu 200 eur na alternatívnu liečbu, zároveň hradila spoločné nájomné za byt, ktorý mala s navrhovateľkou, kde uhradila sumu 3600 eur. Zároveň súd mal za preukázané, že povinná pomáha navrhovateľke aj materiálne, poslala jej 2x kozmetický balík, ponúkla jej pomoc, že jej nakúpi oblečenie, vitamíny, požičia počítač. Navrhovateľka ďalšiu materiálnu pomoc odmietla, s odôvodnením, že radšej chce finančné prostriedky. S posúdením odôvodnených potrieb navrhovateľky ako oprávnenej a schopností, možností a majetkových pomerov jej detí ako povinných dospel k záveru, že povinnosť plniť výživné navrhovateľke voči povinnej je 50 eur, vo zvyšnej časti, keďže navrhovateľka si uplatnila od povinnej výživné až vo výške 120,- eur návrh zamietol. Vychádzajúc z celkovej situácie navrhovateľky, ktorá je osobou v produktívnom veku, priznanou invaliditou 45 % si môže zabezpečiť popri invalidnom dôchodku aj ďalší príjem. Čo aj na pojednávaní uviedla, že popri invalidnom dôchodku 187 eur, má príjem z chránenej dielne 82 eur, taktiež si dokáže privyrábať príležitostnou prácou, kde robí spoločníčku, kde si vie zarobiť sumu 20 eur. Na základe vyššie uvedeného súdom určené výživné vo výške 50 eur považuje za primerané, prenášať zodpovednosť niekoľko rokov na svoje deti najmä na povinnú na zabezpečenie svojich životných potrieb bez niekoľkoročnej snahy vlastnými silami, je s prihliadnutím na zdravotný stav navrhovateľky dostatočne.

37. Súd uložil povinnosť povinnému platiť navrhovateľke na výživu 80,- eur mesačne, nakoľko uviedol, že prehodnotil svoj postoj a je ochotný prispievať sumou 80 eur (email 28.05.2020), dané potvrdil aj na pojednávaní.

38. Zročné výživné na navrhovateľku K. C., R.. XX.XX.XXXX za obdobie 03.06.2019 do 20.07.2020 predstavuje sumu vo výške 630 eur, (50x13 mesiacov, kde z danej sumy bola odpočítaná suma 20 eur, ktorú povinná poukázala navrhovateľke od podania návrhu), ktoré súd zaviazal povinnú splácať v 20eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že neplnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

39. Zročné výživné na navrhovateľku K. C., R.. XX.XX.XXXX za obdobie 03.06.2019 do 20.07.2020 vo výške 1.024eur (80x13, súd odpočítal sumu 2x 8 eur dobitie kreditu, ktoré povinný poukázal navrhovateľke od podania návrhu), súd zaviazal povinného splácať v 20eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, až do zaplatenia, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, s tým, že neplnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

40. Súd návrh na doplnenie dokazovania a to vyžiadanie od ošetrujúceho lekára MUDr. Ivety Bratekovej kópie lekárskych záznamov zo zdravotnej karty navrhovateľky za obdobie od 19.11.2019 minimálne do konca marca 2020, aby bolo jednoznačne preukázané z dôvodu akých zdravotných komplikácii bola navrhovateľka PN zamietol, nakoľko posúdenie lekárskej správy nie je vecou právnou, ale skutkovou a prináleží len ošetrujúcemu lekárovi, prečo bola navrhovateľka dočasne práceneschopná.

41. Právna zástupkyňa povinnej žiadala, že v prípade ak určí súd výživné, aby ho aj časovo obmedzil. Súd určil výživné bez časového obmedzenia, nakoľko nemôže súd predpokladať, kedy si navrhovateľka ustáli svoju finančnú situáciu, kde má za to, že určená suma výživného jej dopomôže uspokojovať jej potreby spolu s jej pracovnou činnosťou. Zároveň súd poukazuje povinným, že ak nastane u nich zmena schopnosti a možnosti platiť výživné môžu podať návrh na zníženie výživného voči navrhovateľke, resp. jej zrušenie.

42. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

44. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže nezistil okolnosti, pre ktoré by niektorému z účastníkov mal priznať náhradu trov konania. Zároveň súd v danej veci nevzhliadol takú okolnosť na priznanie náhrady trov konania, ktorá by odôvodňovala spravodlivé priznanie náhrady trov konania účastníkom konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).