Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Ek-969-2019.pdf
PDF · 91.48 KB
Case nature
Subarea
26Ek/969/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35792752, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, IČO: 47233516, so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: N. R., T..: XX.XX.XXXX, U. H. G. U., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1313,28 Eur s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods.3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Povinnému ukladá povinnosť zaplatiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 99,18 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 06.06.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1313,28 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - rozhodnutia Slovenský arbitrážny súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp.zn. 629/11/16 zo dňa 31.01.2018. Poverením zo dňa 22.07.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavol Crkoň, so sídlom exekútorského úradu Jesenského 7713, 911 01 Trenčín, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 331 EX 252/19.
2. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 03.01.2020. Povinný podal podanie na poštovú prepravu dňa 11.05.2020. Dňa 14.05.2020 bol doručený návrh na zastavenie exekúcie súdnemu exekútorovi. Návrh na zastavenie exekúcie súdny exekútor doručil súdu dňa 23.06.2020.
3. Povinný svoje podanie nazval ako ´´Odvolanie proti exekučnému príkazu´´. Povinný vo svojom podaní tvrdí, že si nie je vedomý, že je neplatičom, že splácal a zasielal čiastku 1691,76 Eur. Je mu ľúto čo sa stalo a bol by rád, keby sa dalo nejako dohodnúť a bude rád spolupracovať. Povinný ďalej uvádza, že poberá starobný dôchodok, ktorý činí 350 Eur. Býva na ubytovni, za ktorú platí 120 Eur. Nevie, ako má prežiť. Povinný predložil poštové poukazy na účet - podacie lístky z rokov 2015 , 2016 a 2017.
4. Oprávnený sa k návrhu povinného prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril tak, že: ,,Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie. Povinný odôvodňuje svoj návrh tým, že tvrdí, že pohľadávku splácal a k návrhu priložil poštové poukážky o úhrade peňažných prostriedkov oprávnenému. Z ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že v návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (ako tomu bolo aj v tomto prípade) môže teda povinný uplatniť len právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí uvedenej lehoty. Právne skutočnosti, ktoré povinný v tomto návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, mohol uplatniť už v
základnom konaní, resp. v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, nemôžu byť preto relevantnými skutočnosťami, ktoré by mohli byť dôvodom na zastavenie exekúcie. Ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že účelom konania o návrhu nie je „znovu rozhodovať“ o vymáhanom nároku v tom rozsahu, v akom o ňom rozhodoval orgán v nachádzanom (základnom) konaní. V rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (podaním žalobnej odpovede, žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku do 3 mesiacov odo dňa jeho doručenia). Povinný možnosť namietať tieto dôvody v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nevyužil a svoje námietky týkajúce sa zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy v konaní neuplatnil. Povinný bol v základnom konaní nečinný, hoci mal možnosť uplatniť svoje procesné práva podaním žalobnej odpovede (resp. následne žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) prípadne žiadať ústne prejednanie veci v jeho prítomnosti. Exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré buď opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní. Vzhľadom k namietaným skutočnostiam oprávnený zdôrazňuje, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnateľne napr. R 47/1970). Obdobne aj Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn. 3CoE/275/2014 zo dňa 15.04.2015 Exekučný súd už nijakým spôsobom nemôže procesne zasahovať do konania, ktoré predchádzalo vzniku exekučného titulu teda, ktoré predchádzalo v tomto prípade vzniku vykonateľného rozkazu o uložení sankcie za priestupok. Povinný má možnosť brániť sa len po doručení predmetného rozhodnutia a namietať tieto okolnosti v základnom konaní. Pokiaľ mal povinný výhrady voči právu priznanému v exekučnom titule, tieto mohol uplatniť len riadnym opravným prostriedkom podaným proti tomuto rozhodnutiu. V exekučnom konaní súd už nemôže posudzovať dôvodnosť, alebo nedôvodnosť práva priznaného v exekučnom titule. Z uvedených dôvodov odvolanie povinného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je dôvodné. Ako uviedol napríklad aj Okresný súd Bratislava IV v uznesení sp. zn. 16Er/5381/2014 - 56 zo dňa 01.12. 2015 ... v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu (od 03.09. 2012) a nie okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom spočívajúce vo výške pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní, ktorá je následne vymáhaná v exekučnom konaní, resp. v podobe riešenia otázky platnosti alebo neplatnosti úverovej zmluvy. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mali povinní možnosť uplatniť v základnom konaní včasným podaním opravného prostriedku so všetkými zákonom požadovanými náležitosťami (námietkami voči zmenkovému platobnému rozkazu). Povinní však možnosť namietať tieto dôvody v námietkach voči zmenkovému platobnému rozkazu nevyužili a exekučný súd aj s poukazom na znenie § 50 ods. 1 EP nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd uvádza, že inštitút námietok nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu. Doklady, ktoré povinný predkladá sa týkajú úhrad záväzku povinného voči oprávnenému nielen zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500045640 zo dňa 15.04. 2014 ale aj iného záväzku, a to záväzku zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500096246, ktorá nemá s týmto exekučným konaním žiaden súvis. Všetky platby boli uhradené ešte pred vydaním exekučného titulu a splnenie záväzku mal povinný namietať v základnom konaní. Oprávnený prikladá výpis z internej evidencie, kde sú zohľadnené platby, ktorými povinný uhradili čiastočne svoj záväzok zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500045640, či už pred podaním žaloby alebo následne v priebehu exekučného konania. V zmysle uvedených skutočností považujeme návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný v celom rozsahu. Vzhľadom k uvedenému máme za to, že povinný nesplnil všetky svoje povinnosti pri preukazovaní skutočností, ktoré
by nasvedčovali tomu, že zastavenie exekúcie by bolo dôvodné čo i len v časti. Povinný neuvádza v podaní žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku, bránili jeho vymáhateľnosti resp. by boli dôvodom, pre ktorý by bola exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené oprávnený tvrdí, že povinný nepreukázal splnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Navrhuje preto, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.´´
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že: ,,Dňa 09.08.2019 som vydal Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené oznámením zverejneným v Obchodnom vestníku č. 232/2019, nakoľko upovedomenie sa povinnému napriek vykonanému šetreniu nepodarilo do troch mesiacov od začatia exekúcie doručiť. Dňa 14.05.2020 (po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty) mi bolo od povinného doručené podanie označené ako „Odvolanie proti exekučnému príkazu“ (k poštovej preprave podané dňa 11.05.2020), z obsahu ktorého vyplýva, že ide o návrh na zastavenie exekúcie. Povinný svoj návrh odôvodňuje tým, že vymáhaný dlh splácal a nebol si vedomý, že je neplatičom. Ako dôkaz predložil doklady o úhradách realizovaných v r. 2015 - 2017. Oprávnený vo svojom vyjadrení poukazuje na zákonnú koncentráciu exekučného konania, v zmysle ktorej môže povinný v návrhu na zastaveniu exekúcie podanom po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty uplatňovať len tie právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty, pričom povinným namietané skutočnosti (úhrady) nastali ešte pred samotným vydaním exekučného titulu. Oprávnený preto tvrdenia povinného nepovažuje za relevantné a k samotným dokladom o úhradách uvádza, že tieto úhrady sa netýkali iba vymáhanej pohľadávky (ale aj pohľadávky vyplývajúcej z iného zmluvného vzťahu). Podľa vyjadrenia oprávneného mal povinný splnenie záväzku namietať v základnom (nachádzacom) konaní. Exekučný súd totiž nedisponuje právomocou preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu. Oprávnený navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 99,18 EUR. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako súdny exekútor uvádzam, že návrh povinného nepovažujem za dôvodný a stotožňujem sa s právnym názorom prezentovaným vo vyjadrení oprávneného. Povinný vo svojom návrhu nepoukazuje na skutočnosti, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý zo zákonom stanovených dôvodov pre zastavenie exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.´´
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh nebol podaný v zákonnej lehote, preto návrh povinného nemá odkladný účinok. V danej veci súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie ako aj jeho príloh k nemu, súd dospel k názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
15. Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie oneskorene, až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Povinný preto v návrhu na zastavenie môže namietať iba také skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Povinný vo svojom návrhu namietal skutočnosti, ktoré nastali ešte pred uplynutím zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Súd návrh vecne vyhodnotí tak, ako keby predmetné tvrdenie neobsahoval. Návrh na zastavenie exekúcie je teda neúčinný. Dôsledkom nie včasného predloženia právnych skutočností je zamietnutie návrhu. Aj keby bol návrh na zastavenie exekúcie podaný včas, povinný neuviedol a nepreukázal žiadny dôvod na zastavenie exekúcie.
16. Súd konštatuje, čo sa týka platieb povinného, ktoré povinný preukázal súdu formou fotokópií poštových poukazov, že tie sa uskutočnili ešte pred vydaním exekučného titulu. Povinný mohol tieto skutočnosti namietať v základnom konaní, mohol využiť inštitút opravného prostriedku. Povinný sa mohol žalobou podanou na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré mu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným rozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný.
17. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané povinným nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie (povinný neuviedol skutočnosti, ktoré po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia), preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
18. Oprávnený si uplatnil nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 61,54 Eur. Navrhuje, aby súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 99,18 EUR vrátane DPH (2 úkony -
prevzatie a príprava zastúpenia a podanie tohto vyjadrenia zo sumy 1.313,28 EUR vo výške 36,85 EUR vrátane DPH /30,71 EUR + 20 % DPH/ + 2x paušálna náhrada nákladov vo výške á 12,74 EUR vrátane DPH /10,62 EUR + 20% DPH/).
19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Súd oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 99,18 Eur (odmena za dva úkony (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie) vo výške 61,41 Eur + 2x režijný paušál vo výške 21,24 Eur + 20 % DPH vo výške 16,53 Eur). Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal súd z tarifnej hodnoty veci vo výške 1313,28 Eur. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, ktorým bude povinný zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.